Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-45-2023.pdf
PDF · 111.16 KB
Case nature
Subarea
16Co/45/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcov: X/ P. T., A.. XX.X.XXXX, T. XXX/ X, P. a X/ D. T., F.., A.. XX.XX.XXXX, T. XXX/X, P., zastúpených: RV IURIS Advokátska kancelária s.r.o., Osvetová 24, Bratislava, IČO: 53 540 476, proti žalovanému: P. W., A.. XX.XX.XXXX, F. XX, W., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 24C/15/2023-28, zo dňa 27.2.2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému priznáva proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 15.2.2023 sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému: aby nevstupoval do bytu, v ktorom bývajú žalobcovia 1/ a 2/ spolu s dcérou; aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktoval žalobcov 1/ a 2/ a ich dcéru, ktorých telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená; aby sa na vzdialenosť 5 metrov nepribližoval k žalobcom 1/ a 2/ a ich dcére, ktorých telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená, a to do právoplatného skončenia trestného konania, vedeného voči žalovanému.
2. Žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalovaného spoznala žalobkyňa 1/ asi pred deviatimi rokmi, keďže bol futbalovým trénerom jej manžela, žalobcu 2/. Najprv brala žalovaného ako otravného muža, časom sa snažil získať si jej dôveru, vedel, že pracuje v banke, požiadal ju o vybavenie úveru a ona mu pomohla. V roku 2016 nechcel tráviť čas sám na ubytovni, začal tráviť čas u žalobcov, ktorí mu chceli pomôcť, aby prestal s gamblerstvom. Žalobkyňa 1/ netušila, že žalovaný hráva automaty a ruletu, neustále si vymýšľal výhovorky, čím viac sa zadlžoval, tým bol nervóznejší a keď sa ho pokúšala presvedčiť, aby sa priznal rodičom, lebo sa potrebuje liečiť, prišli zo strany žalovaného fyzické útoky, najprv facky, neskôr ju škrtil, dokonca ju tehotnú sotil na zem. V septembri 2017 zistila, že čakajú so žalobcom 2/ dieťa a tak v decembri 2017 vyhodili od nich žalovaného, keďže začal byť čoraz agresívnejší, pil alkohol, striedal ženy, prehrával peniaze z úverov a bral si úver na úver. V marci 2018 ju žalovaný presvedčil, že sa zmenil, že mu musí pomôcť s refinancovaním úverov, lebo nevládze splácať splátky, preto mu uverila a dovolila mu k nim chodiť za podmienok, že nebude užívať drogy, do rána piť a že ju nebude pred pôrodom rušiť. Aj žalobca 2/ uveril žalovanému, ktorý znova začal u nich tráviť veľa času, dokonca mu navrhli, aby sa stal krstným otcom ich dcérky. Žalovaný sa opätovne začal správať voči žalobkyni 1/ neprimerane, začal jej nadávať a fyzicky napádať, hádali sa, lebo nechcel prestať gamblovať, vulgárne jej nadával a bil ju aj pred dcérkou. Keď prehral peniaze bol nepríčetný, naposledy ju udrel v januári 2022, kedy bol doma aj žalobca 2/, ktorý ju zachránil. Takýto stav tolerovali do februára 2022, odvtedy bol žalovaný u nich ešte pár krát, nakoľko žalobkyňa 1/ bola vážne chorá, je na čiastočnom invalidnom dôchodku a potrebovala, aby žalovaný povaroval dcérku, keďže nemali inú možnosť. Dodali, že k ich dcérke bol dobrý, vedel sa o ňu postarať a bol jej krstným otcom. Veľakrát ho žalobkyňa 1/ prosila, aby sa priznal matke, resp. že to povie matke ona, preto sa žalobkyni 1/ začal vyhrážať, že ju zabije, že ohrozí život jeho matky, ktorá je údajne chorá. Nakoniec to dopadlo tak, že si žalovaný zmenil telefónne číslo. V deň, keď ráno mal prísť na chvíľu k ich dcérke, obdržala žalobkyňa 1/ výhražný telefonát od matky žalovaného, ktorá na ňu strašne kričala, že jej synovi dovolila hrať automaty, že ho s mužom zadlžili, vyhrážala sa, že jej ukáže. Následne jej prišla výhražná SMS od sestry žalovaného, že ak napíše správu ich matke, uvidí čo sa jej stane. Doplnili, že žalovaný k nim chodil aj v marci 2022 na víkend, venoval sa dcérke. Ustúpili preto, že sa s ním chceli dohodnúť a rozlúčiť sa ako ľudia, ale nie je to možné, znevážil meno ich rodiny a žalobkyňa 1/ má zo žalovaného strach, kvôli nemu chodí k psychiatrovi a nevie v noci spať.
3. Poukázali na to, že žalovaný fyzicky zaútočil na mamu žalobkyne 1/, keď k nim prišla na návštevu a ohrozil tehotenstvo žalobkyne 1/, ktorá kvôli nemu ochorela. Dôvodili, že žalobkyňa 1/ chce, aby sa žalovaný k nim nikdy nepriblížil, aby sa išiel liečiť, lebo je závislý a taký človek nemôže byť bez liečby, lebo je nebezpečný a ona má strach z celej jeho rodiny, že im alebo dcérke nejako ublížia. Dodali, že následne niekoľko týždňov neboli so žalovaným v žiadnom kontakte; ak nejaký kontakt bol, tak na meniny dcérky, keď ju chcel žalovaný navštíviť ako krstný otec. Nakoľko mu žalobkyňa 1/ nevyhovela v termínoch, začal ju vydierať, že pravidlá stretávania s dcérkou si určí sám, vyhrážal sa, že povie isté veci žalobcovi 2/, ak mu nevyjde v ústrety. Najviac žalobkyňu 1/ mrzelo, že žalovaný začal hovoriť výmysly o tom, že jej dcéra je dcéra žalovaného. Uviedli, že ich dcéra tu rastie a preto majú strach, že jej tieto klamstvá nejako ublížia, že ohrozia jej psychiku. Naposledy žalovaného stretli na vinobraní v F., prišiel pozdraviť dcéru a správal sa slušne a ešte písal správu žalobcovi 2/ ohľadom futbalu. Do pozornosti dali, že v decembri 2022 bol žalobca 2/ hrať poker s priateľmi v Bratislave v podniku D., kam prišiel aj žalovaný, lebo vedel, že tam žalobca 2/ bude. Žalobkyni 1/ telefonoval a zastrašoval ju, že uvidí ako im rozbije rodinu, čo povie manželovi, nič konkrétne však nepovedal. Žalobcu 2/ prítomnosť žalovaného obťažovala, zdržal sa v podniku asi hodinu a potom odišiel. Následne mala žalobkyňa 1/ často nočné telefonáty z utajeného čísla, ktoré nedvíhala a keď párkrát zdvihla, počula v telefóne smiech žalovaného a jeho priateľky. Za najväčší problém v konaní žalovaného označili jeho ohováranie, vyhrážanie sa ako im zničí život a psychické nátlaky formou telefonátov. Mali za zrejmé, že ak k nim nemôže chodiť, robí to naschvál a zrejme mu to robí radosť a teší sa z toho, ako je žalobkyňa 1/ s celou rodinou z toho frustrovaná. Argumentovali, že žalobkyňa 1/ má strach o seba a svoju rodinu, žalovaný im komplikuje život a zaťahuje do toho dokonca aj svoju priateľku. Zo strany žalovaného došlo viackrát k tomu, že žalobkyňu 1/ fyzicky napadol, mlčala o tom zo strachu pred ním. Žalobca 2/ prestal kvôli žalovanému hrať futbal, nakoľko hrali za jedno družstvo a ohováranie žalovaného ho obťažovalo. Zdôraznili, že žalovaný postupuje cielene, chvíľu dá pokoj, potom začne znova, preto sa rozhodli, že nebudú ďalej čakať a z obavy a ochrany ich a ich dcéry sa rozhodli podať na žalovaného trestné oznámenie. Boli názoru, že vzhľadom na to, že žalovaný pokračuje vo svojej činnosti, nie je možné iným spôsobom bezodkladne upraviť pomery, keď je zároveň ohrozená telesná integrita alebo duševná integrita žalobcov a ich dcéry, ako neodkladným opatrením, ktoré mali za primerané sledovanému legitímnemu účelu. Záverom dodali, že niet inej inštitúcie alebo subjektu, na ktorý by sa obrátili a iba príslušný súd je oprávnený poskytnúť ochranu a okamžitú úpravu vzťahov práve vydaním neodkladného opatrenia, ak je tu obava z ohrozenia práv žalobcov. Žalobcovia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili trestné oznámenie zo dňa 9.2.2023 a korešpondenciu medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným (SMS správy).
4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že žalobcovia dňa 9.2.2023 podali ako poškodení na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Pezinku, trestné oznámenie o podozrení a skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestných činov fyzickou osobou P. W., A.. XX.XX.XXXX, F. XX, W., t. č. prechodne na ubytovni vo Q. M. Q. W..
5. Súd prvej inštancie preskúmal návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia aj s pripojenými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že podmienky na vydanie neodkladného opatrenia stanovené zákonom, nie sú v danom prípade splnené.
6. Ozrejmil, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon vyslovene vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
7. Nariadením neodkladného opatrenia v zmysle § 325 C. s. p. dochádza nevyhnutne k zásahu do práv povinnej osoby, z daného hľadiska musí byť tento zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní práv povinnej osoby povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú získa druhá strana. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/104/2010 a sp. zn. 2Cdo/105/2010). Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu, miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj dôvodmi návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/3/2010).
8. Konštatoval, že v danom konaní žalobcovia nepresvedčili o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze žalovanému vstupovať do bytu žalobcov, nekontaktovať žalobcov (písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou) a nepribližovať sa k žalobcom na vzdialenosť 5 metrov, keď opisným spôsobom prezentovali svoje problémy so žalovaným trvajúce niekoľko rokov, konkrétne od roku 2016, pričom podľa tvrdenia žalobcov boli medzi procesnými stranami opakujúce sa obdobia normálneho vzťahu, ktoré striedali obdobia nevhodného správania sa žalovaného voči žalobcom, najmä žalobkyni 1/. Skutočnosti tvrdené žalobcami podľa názoru súdu prvej inštancie vyzneli nanajvýš zmätočne a zvláštne, keď na jednej strane opisovali fyzické a psychické násilie žalovaného voči žalobkyni 1/ a na druhej strane uvádzali, že dovolili žalovanému tráviť chvíle s ich maloletou dcérkou, a to osamote, bez prítomnosti inej dospelej osoby. Dodal, že v prípade ak existuje reálne možnosť ohrozenia žalobcov a ich dcérky zo strany žalovaného fyzickým či psychickým násilím, nedáva logiku a nepotvrdzuje ohrozenie alebo pocit ohrozenia skutočnosť, že vystavili možnosti ohrozenia žalovaným vlastné dieťa, pričom argument, že je krstným otcom dieťaťa vyhodnotil ako neprijateľný.
9. Poukázal na to, že žalobkyňa 1/ opakovane v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzala, že ju žalovaný fyzicky napadol, pričom o svojom tvrdení nepredložila žiaden dôkaz procesného útoku, žiadne potvrdenie o prípadnom lekárskom ošetrení, žiaden dôkaz o tom, že po fyzickom útoku žalovaného na jej osobu sa obrátila na políciu, v dôsledku čoho jej tvrdenia vyznievajú nedôveryhodne a absentuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Rovnako z časového hľadiska súd prvej inštancie nevidel takúto potrebu ani z dôvodu, že fyzické stretnutie medzi žalobcami a žalovaným sa neudialo niekoľko mesiacov. Dôkazné prostriedky procesného útoku predložené žalobcami vyhodnotil ako nedostačujúce, keď podané trestné oznámenie a SMS správy nezakladajú splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Zdôraznil, že právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia a potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav, rozhodujúce je kritérium splnenia zákonných podmienok v čase vydania uznesenia. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami skúmal splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami, tak ako to má na mysli ustanovenie § 325 C. s. p. a preto za použitia § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), písm. g), písm. h), § 328 ods. 2, § 329 ods. 1 až ods. 3 a § 331 ods. 1 ods. 2 C. s. p. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
11. Proti uzneseniu podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ a žiadali napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu vyhovieť, resp. napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie jednoznačne nepochopil potrebu bezodkladnej úpravy medzi zmluvnými stranami a závažnosť situácie. Nesúhlasili so záverom, že uvádzali zmätočné informácie. Dôvodili, že žalovaný zneužil ich dobrosrdečnosť a to hlavne zo strany žalobkyne 1/, ktorá mala záujem žalovanému pomôcť, ale obrátilo sa to voči žalobcom. Dodali, že nebezpečné na správaní žalovaného je nevyspytateľnosť opakujúcich sa fyzických alebo verbálnych útokov z jeho strany, keď práve skutočnosť, že sa dlhšie neozýval a nečakane začal žalobcov opäť „otravovať“ je veľmi nebezpečná. Mali za to, že nie je potrebné, aby žalobkyňa 1/ dokazovala fyzické napadnutie zo strany žalovaného, dôležitejšia je obava z recidívy takéhoto napadnutia a ešte horšie je verbálne napádanie žalobcov prostredníctvom SMS správ alebo telefonicky. Doplnili, že podali návrh na zrušenie statusu „krstného otca“, ktorým bol žalovaný voči ich dcére, práve preto, aby nemal zámienku na stretnutie s nimi, alebo s ich dcérou. Zdôraznili, že žalobkyňa 1/ je chorá a správanie a obťažovanie žalovaného jej neprispieva z dôvodu vytvárania stresových situácií, ktoré jej zhoršujú zdravotný stav.
13. Argumentovali, že vyvinuli aktivity aj v trestnoprávnej oblasti a podali trestné oznámenie za naplnenie niekoľkých skutkových podstát trestných činov zo strany žalovaného, neodkladné opatrenie ale plní iný účel a preto mali za potrebné, aby došlo zo strany súdu k bezodkladnej primárnej ochrane žalobcov a ich dcéry. Vo vzťahu k vyhodnoteniu „osvedčených skutočností“ a k požiadavke na riadne odôvodnenie rozhodnutia o neodkladnom opatrení poukázali na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS/175/2017, č. k. II. ÚS/866/2014-42 a sp. zn. I. ÚS/191/2019. Uviedli, že ako vyplýva z tvrdení a dôkazov ktoré predložili, primárna ochrana žalobcov a potreba bezodkladnej úpravy pomerov, ako vyplýva aj zo samotného návrhu, spočíva v uložení povinností uvedených v návrhu, pričom opätovne zdôraznili, že niet inej inštitúcie na ktorú by sa obrátili. Dodali, že naliehavosť úpravy spočíva aj v tom, že nie je možné predpokladať zo strany žalovaného, kedy prestane jeho protiprávne konanie. V doplňujúcom podaní uviedli, že z predložených dôkazov je zrejmé, že žalovaný je recidivista a je nebezpečný a z jeho strany môže kedykoľvek dôjsť k opakovanému útoku na žalobcov. Špecifikovali, že žalobkyňa 1/ trpí reumatoidnou artritídou vo vysokom stupni, s nábehom na trvalú invaliditu, kde sa jej stav po útokoch žalovaného zhoršil, keďže sprievodný stres z danej situácie mal vplyv na jej celkový zdravotný stav. K doplňujúcemu podaniu pripojili zápisnicu o výsluchu žalobkyne 1/ v trestnom konaní dňa 23.3.2023, ako aj ambulantný nález žalobkyne 1/ zo dňa 23.2.2023 od reumatologičky P.. U. O..
14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že celú iniciatívu žalobcov ohľadne neodkladného opatrenia, ktorým by mu mal súd zakázať približovať sa a obmedziť styk s dotyčnými, považoval za veľmi nepríjemnú a ponižujúcu. Dal do pozornosti, že z bytu žalobcov sa odsťahoval približne pred rokom a odvtedy tam bol iba keď ho žalobcovia požiadali, aby im postrážil dcéru. Dodal, že v súčasnej dobe sa vyhýba akýmkoľvek kontaktom so žalobcami, nekontaktuje ich, ani nevyhľadáva a nechce mať s nimi nič spoločné. Preto súhlasil s návrhom zákazu približovania sa a zákazu styku s dotyčnými, nakoľko žalobkyňa 1/ ho urážala, očierňovala jeho meno a obťažovala ho aj napriek tomu, že nereagoval na jej telefonáty a správy. K vyjadreniu pripojil SMS komunikáciu a denník hovorov k osvedčeniu o obťažovaní žalobkyňou 1/. Poznamenal, že skutočnosť, že žalobcovia požiadali súd o neodkladné opatrenie je len snahou žalobkyne 1/ vzbudiť dojem, že žalovaný je nebezpečný človek, pričom to tak nie je, keď očierňovanie jeho osoby je dôsledkom toho, že žalobkyňa 1/ sa nevedela zmieriť s tým, že sa od nich odsťahoval, čo nebolo v tej dobe podľa jej predstáv.
15. V odvolacej replike žalobcovia poukázali na to, že vyjadrenie žalovaného je protichodné a zavádzajúce, keď vo svojom vyjadrení uvádza, že sa nekontaktuje so žalobcami a ani ich nenavštevuje a pritom prikladá vyfabulované a vymyslené SMS správy a zároveň vyjadruje súhlas s neodkladným opatrením. Mali preto za to, že dôkaz predložený žalovaným je kompilát „nejakých“ SMS správ, ktoré dovtedy nikdy od žalovaného nedostali a ani nečítali. Boli názoru, že o tom, že sa jedná o vymyslené SMS správy svedčí aj to, že nie je možné ich identifikovať, to znamená zistiť telefónne číslo odosielateľa a ani príjemcu, iba časy jednotlivých správ. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný je ochotný urobiť čokoľvek, aby ublížil žalobcom, teda aj vyprodukovať vymyslené SMS správy, preto je jeho konanie nebezpečné. Dôvodili, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali oprávnene a poukázali na nimi predložený dôkaz v podobe zápisnice z výsluchu žalobkyne 1/, ktorý potvrdil nebezpečnosť konania a správania žalovaného, čo malo za následok aj zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne 1/. Dodali, že túto skutočnosť potvrdzuje aj k odvolacej replike pripojená zápisnica z výsluchu žalobcu 2/ v trestnom konaní zo dňa 19.4.2023 a z výsluchu matky žalobkyne 1/ v trestnom konaní zo dňa 22.4.2023. Taktiež pripojili k vyjadreniu SMS správy medzi matkou žalovaného a matkou žalobkyne 1/, ktoré svedčia o tom, že žalovaný zainteresoval do sporu aj svoju rodinu. Mali za to, že predložené dôkazné prostriedky sú dostačujúce a zakladajú splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému.
16. Záverom zopakovali svoju argumentáciu, že nie je možné bezodkladne upraviť pomery iným spôsobom ako neodkladným opatrením a poukázali na iný účel vedeného trestného konania, pričom ochrana subjektov z neho vyplývajúca má nastupovať v prípade, pokiaľ konanie konkrétneho subjektu hrubo prekračuje rámec súkromnoprávnych vzťahov a pokiaľ je toto konanie takej závažnosti, že došlo k naplneniu niektorej zo skutkových podstát trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona s ohľadom na princíp ultima ratio. Opätovne zdôraznili, že naliehavosť úpravy spočíva aj v tom, že nie je možné predpokladať zo strany žalovaného kedy prestane protiprávne konanie z jeho strany voči žalobcom a či ich opätovne nezačne ohrozovať akýmkoľvek spôsobom. Záverom poukázali na to, že sám žalovaný požiadal, aby súd prvej inštancie vydal navrhované neodkladné opatrenie.
17. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že SMS správy priložené k jeho vyjadreniu k odvolaniu žalobcov sú pravé a nie sú nijako pozmenené alebo vymyslené, k čomu môže predložiť svoj mobil k nahliadnutiu. Odmietol, že by chcel žalobcom ubližovať, práve naopak, žalobkyňa 1/ urobila všetko preto, aby mu ublížila, pretože sa od nich odsťahoval. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dodal, že mu je jedno, ako súd prvej inštancie rozhodne, on žalobcov nekontaktuje. V súvislosti so zápisnicami o výsluchu žalobcu 2/ a matky žalobkyne 1/ argumentoval, že približne 5 rokov býval spolu so žalobcami. Počas tohto obdobia sa aj pohádal so žalobkyňou 1/, niekedy aj za prítomnosti žalobcu 2/, keď hádky vyplynuli z výčitiek žalobkyne 1/, že sa niekde zdržal, alebo sa s niekým stretol. Z dôvodu, že sa hádky časom stupňovali sa rozhodol, že sa odsťahuje. Zdôraznil, že počas celého obdobia nebola privolaná polícia kvôli hádkam, lebo nebol dôvod. Namietal, že udalosti uvedené v zápisniciach o výsluchu sa nestali tak, ako je tam popísané. Nikdy neudrel žalobkyňu 1/ päsťou, neškrtil ju a poukázal na to, že keby bol naozaj nebezpečný, už dávno by proti nemu zasiahol žalobca 2/ a nesúhlasil by s tým, aby u nich býval, alebo sa s nimi stretával a nedali by mu do opatery ich dcéru. Ako paradoxné označil, že trestné oznámenie na neho žalobcovia podali potom, čo sa od nich odsťahoval. Trestné oznámenie, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za akt pomsty žalobkyne 1/ za to, že od nich odišiel.
18. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.).
19. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
20. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
22. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
23. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
24. Podľa § 329 ods. 1 C. s. p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
25. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom, by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.
26. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcov považuje odvolací súd predovšetkým za potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie, ako už názov tohto procesného inštitútu napovedá, slúži na rýchle a pružné riešenie situácie, kedy je potrebný okamžitý (bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné situácie vyvolávajú nutnosť v záujme právnej bezpečnosti fyzických alebo právnických osôb zaistiť okamžitú procesnú ochranu, ktorú by nebolo možné so zreteľom na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiť v potrebnom čase obvyklým stanoveným spôsobom. Nariadenie neodkladného opatrenia má teda svoje opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia jeho navrhovateľa alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd teda nariadi neodkladné opatrenie spravidla v situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie reálnej škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
27. Žalobcovia v podanom odvolaní namietali nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, pričom však zväčša len replikovali argumentáciu z konania na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí podrobne vysporiadal. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňovali nebezpečnosťou konania žalovaného a obavami pred jeho recidívou.
28. V názorovej zhode so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že samotné podanie trestného oznámenia nepostačuje na osvedčenie, že sa žalovaný voči žalobcom, konkrétne voči žalobkyni 1/, dopustil nebezpečného konania a ohrozenia jej fyzického a psychického zdravia, ktorého osvedčenie je nevyhnutnou podmienkou na uloženie žalobcami špecifikovaných povinností a už vôbec nepostačuje na osvedčenie obáv z recidívy takéhoto konania, o čom nesvedčí ani predložená SMS komunikácia medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným, pričom skutočnosť, že by sa žalovaný mal dopustiť nebezpečného konania vo vzťahu k žalobcovi 2/ žalobcovia ani netvrdili, ani neosvedčili.
29. Nedostatok osvedčenia bezodkladnosti potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako jednej z kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak rezultuje v nevyhnutný neúspech jeho navrhovateľov (žalobcov 1/ a 2/) spočívajúci v zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
30. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že žalobcovia 1/ a 2/ poukazovali na dodatočne predložené zápisnice o výsluchu žalobkyne 1/, ako aj žalobcu 2/ a matky žalobkyne 1/ v trestnom konaní, avšak z predmetných listín vyplýva, že menovaní boli vypočutí v zmysle § 196 ods. 2 Trestného poriadku, ktorý upravuje postup pred začatím trestného stíhania, pričom žalobcovia neosvedčili, že by bolo začaté trestné stíhanie a voči žalovanému aj vznesené obvinenie a to napriek skutočnosti, že vydania neodkladného opatrenia sa domáhali na obdobie do právoplatného skončenia trestného konania vedeného voči žalovanému. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že pre posúdenie navrhovaného neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu inštancie, pričom výsluchy žalobkyne 1/, žalobcu 2/, ako aj matky žalobkyne boli vykonané až potom, čo súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie.
31. Vo vzťahu k návrhu, aby súd v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) C. s. p. uložil žalovanému, aby nevstupoval do bytu, v ktorom bývajú žalobcovia 1/ a 2/ spolu s dcérou, odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že uvedené ustanovenie sa využíva v prípadoch tzv. domáceho násilia, kedy je rozhodujúci faktický stav užívania obydlia za účelom bývania, pričom žalobcovia v podanom návrhu netvrdili, ani neosvedčili, že by mal žalovaný právny titul na to, aby v byte žalobcov býval, resp. tento užíval, teda nemá právnu ani faktickú možnosť obývať byt žalobcov, keď zo zhodných vyjadrení strán vyplynulo, že žalovaný sa už pred viac ako rokom od žalobcov odsťahoval a nežije s nimi v spoločnej domácnosti.
32. Odvolací súd uvádza, že neobstojí ani žalobcami uplatnený odvolací dôvod spočívajúci v námietke, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nakoľko žalobcovia nijako nešpecifikovali aké navrhnuté dôkazy mal súd prvej inštancie nevykonal.
34. Na uvedenom základe dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ neosvedčili splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C. s. p. a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).