Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/171/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III. v Bratislave rozhodol v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom v Bratislave Pribinova 25, zastúpený JUDr. Fridrich Paľko, s.r.o. , IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave Grösslingova 4, proti odporcovi : Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu škody podľa zák. č. 514/2013 Z.z. a o náhradu nemajetkovej ujmy takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom došlým na súd 27.09.20212 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi vydanie medzitýmného rozsudku podľa , veta druhá , ktorým by súd určil, že odporca je zodpovedný za vznik škody navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III, pretože tento nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre pohľadávku žalobcu, vzniklú nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 8010049 dlžníkom (povinným) C. H. nar. XX.XX.XXXX, kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci č. EX 3889/2011 zákonom stanovenej 30 dňovej lehote. Ďalej sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť istinu 175 €r titulom majetkovej škody a sumu 553,20 € titulom nemajetkovej ujmy, ako aj náhradu trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Napriek skutočnosti, že navrhovateľ podal žalobný návrh na Okresný súd Bratislava III upozornil na predpojatosť tohto súdu nakoľko tento súd je štátnym orgánom, ktorý svojim konaním vyvolal skutočnosť zakladajúcu práva uplatňované touto žalobou, teda tento súd zapríčinil nelegálnym konaním

- nesprávnym úradným postupom vznik škody na strane navrhovateľa a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, rozhodujúcim o tejto škode. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o prikázanie veci inému súdu, nakoľko sudcovia OS BA III sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

Vzhľadom na z hora uvedené súd predložil spis Krajskému súdu vo veci námietky zaujatosti zo strany navrhovateľa, ktorý súd uznesením zo dňa 23.10.2012, spis. zn. -15 rozhodol, že sudcovia OS B A III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci, súčasne návrhu navrhovateľa na prikázanie veci vedenej na OS BA III po sp. zn. inému súdu nevyhovel, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10.05.2013.

Vzhľadom na zhora uvedené súd sa zaoberal meritom veci a konštatoval z obsahu návrhu, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá škoda mala vzniknúť tým, že žalobca ako oprávnený subjekt - veriteľ zo zmluvy o úvere č. 8010049 navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa a nasl. - Exekučný poriadok, súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojedaní a zák. ustanovení zo strany dlžníka C. H. nar. XX.XX.XXXX. Následne po prijatí návrhu súdny exekútor pridelil v exekučnej veci EX 3889/2011, predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Bratislava III, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu bolo udelené a registrované pod č. 5103 021276. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal, že dňa 10.08.2009 spísal a podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora, ktorý návrh spĺňal všetky podmienky, napriek uvedenému nebola však zo strany súdu dodržaná zákonná lehota 30 dní od doručenia návrhu ( EP platného od , EP platného od 01.12.2006). Navrhovateľ teda poukázal, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnom stanovenom čase, čím došlo k prieťahom na strane súdu a to ničím neospravedlniteľným, navrhovateľ obdržal uznesenie exekučného súdu o zmene exekútora zo dňa 05.08.2010, čím došlo u navrhovateľa k vzniku majetkovej škody, konkrétne vo výške 70 € - ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, ďalej vo výške 40 € - na udržiavanie a správu informačného systému, vo výške 50 € - na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, ďalej vo výške 15 € - na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje, poštovné, telekomunikačné výdaje a pod. ( v celkovej sume 175 €). Ďalej sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 553,20 €, ktorú sumu považuje za primeranú za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaným zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci, vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, ktorý výpočet navrhovateľ špecifikoval alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu podľa doktríny Ústavného súdu teda 663,88 € za rok deleno 12 mesiacov = 55,32 € á mesiac, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 301 dní. Navrhovateľ poukázal na množstvo nálezov Ústavného súdu týkajúcich sa zbytočným prieťahov v konaní, ďalej poukázal, že konaním exekučného súdu nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencii povinného.

Keďže navrhovateľ podľa jeho tvrdenia nedisponoval žiadnym listinným dôkazom a žiadny ani súdu nepredložil, žiadal o zabezpečenie súdneho spisu exekučného týkajúceho sa Zmluvy o úvere uzavretej s povinným C. H. nar. XX.XX.XXXX.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu žiadal tento v celosti zamietnuť ako nedôvodný, poukazujúc na list Európskej komisie a článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012. Odporca poukázal na zmätočnosť samotného podania, ďalej nepriloženie žiadneho relevantného dôkazu na preukázanie existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy atď., navrhovateľ teda prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má vznášať sám, nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. V tejto súvislosti poukazuje, že navrhovateľ namieta „nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta „nesprávny úradný postup v podobe prieťahov“. Z uvedeného nie je jednoznačné, akým titulom si navrhovateľ uplatňuje náhradu škody. K samotným prieťahom v konaní odporca poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (č. k. - 25), teda skutočnosť, že navrhovateľ neuviedol, a to ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu - či využil možnosť sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi súdu, resp. možnosť ústavnej sťažnosti. V neposlednom rade poukázal, že Všeobecný súd nie je oprávnený v konaní o náhrade škody posudzovať prieťahy v konaní súdu, táto právomoc prislúcha iba predsedovi súdu, alebo Ústavnému súdu SR. Odporca poukázal v súvislosti so , že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z 23.04.2012 boli odporcovi doručené v totožný deň, pričom žalobný návrh bol doručený súdu 27.09.2012, teda nie po uplynutí 6 mesačnej lehoty, teda ide o predčasné uplatnený nárok na súde. Odporca ďalej poukázal, že navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie žiadosti, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežného

prerokovania, preto odporca nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Odporca sa vyjadril aj k postupu súdu tak, že navrhovateľ doposiaľ nepredložil dôkazy potrebné na posúdenie otázky v súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu, dal však do pozornosti, že pri týchto hromadných žalobách zo strany navrhovateľa mohlo dôjsť v určitých prípadoch, že exekučný súd mohol o zmene súdneho exekútora rozhodnúť až po zákonnej 30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu avšak v prípadoch, kedy pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, pričom navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy (sťažnosť predsedovi) , čím zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ust. § 415 O.z., teda nepočínal si tak, aby ku škode na jeho majetku nedošlo. Odporca tak isto poukázal na rôznu judikatúru, ako aj rozhodnutia iných súdov v obdobnej problematike, navyše vzniesol námietku premlčania pri každom obdobnom návrhu zo strany navrhovateľa ktorý si takýto nárok uplatnil pred 23.04.2009 (t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Čo sa týka vyčíslenia náhrady škody odporca poukázal, že ide o paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecné neuvedené činnosti, čo považoval za účelové a nesprávne. K samotnej nemajetkovej ujme zaujal takisto negatívne stanovisko, tak isto poukázal na absenciu príčinnej súvislosti medzi tzv. nesprávnym úradným postupom, vznikom škody, či nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ, ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mali riadne vykázané, súd preto podľa ods, 2 pojednával v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpisom z Obchodného registra navrhovateľa, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. , prednesom odporcu, jednotlivými judikátmi a právnickou literatúrou, o ktorej sa zmienili sporové strany v písomných prejavoch, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav:

Z výpisu Obchodného registra má súd preukázané, že navrhovateľ vznikol ako obchodná spoločnosť dňa 14.03.2001, predmetom jeho činnosti okrem iného je i poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu súd zistil nasledovné:

- 05.08.2002 došla na tunajší súd žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie č.k. Rob 375/2002

- 5 súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Rudlom, Exekútorský úrad Ružomberok, prílohu tvoril návrh na vykonanie exekúcie došlý na Exekútorský úrad Ružomberok 30.07.2002 od konateľa spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Jaroslava Fuchsa, ako aj overená kópia platobného rozkazu č.k. Rob 375/2002 - 5 OS BA III zo dňa 29.01.2002 právoplatný 26.02.2002.

Z obsahu platobného rozkazu súd konštatoval, že tunajší súd vydal v tomto skrátenom konaní rozhodnutie ktorým vyhovel navrhovateľovi Pohotovosť s.r.o. proti odporcovi C. H. r.č, XXXXXX/XXXX, o zaplatenie istiny 10 260 Sk s 0,25 %-ným denným úrokom z tejto istiny od 08.01.2002 do zaplatenia ako aj k náhrade trov konania.

- tunajší súd dňa 09.08.2002 vydal poverenie č. 5103 021276, číslo 36 Er 1579/2002, EX 647/02, ktorým poveril JUDr. Vladimíra Rudla, Ružomberok, Žilinská cesta 7 ako súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia č.k. ROB 375/02-5.

- uvedené poverenie prevzal súdny exekútor 16.08.2002

- dňa 14.10.2009 podala obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. na tunajší súd návrh na zmenu exekútora, z obsahu ktorého návrhu súd konštatoval, že oprávnený Pohotovosť s.r.o. „žiada o zmenu súdneho exekútora JUDr. Mikeska Ladislava, ktorému oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného exekučného titulu ROB 375/02-5, EX 6472002, povinný H. C., r.č. XXXXXXXXXX, bytom H. XX, XXX XX D. a poveriť vykonaním exekúcie Exekútorský úrad JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 62 821 08 Bratislava.

- podaním zo dňa 15.01.2010 žiadal tunajší súd oprávneného Pohotovosť s.r.o. o opravu návrhu na zmenu exekútora v celkovom počte vecí 35, konkrétne aj vo veci č.k. EX 624/2002.

- dňa 07.04.2010 súdny exekútor JUDr. Ladislav Mikeska, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš zaslal exekučný spis č. EX 647/2002 k sp.zn. a to na základe návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vrátanie špecifikácie trov súdneho exekútora

- súd Uznesením zo dňa 05.08.2010 č.k. -12, EX 647/2002 vyhovel návrhu oprávneného o zmenu exekútora JUDr. Ladislava Mikesku, Liptovský Mikuláš a vykonaním súdnej exekúcie poveril exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Bratislava, ktorému veci postúpil na ďalšie konanie a súčasne rozhodol o trovách exekúcie. Zo záhlavia tohto uznesenia bolo konštatované, že exekučná vec pôvodne bola vedená pred súdnym exekútorov JUDr. Vladimírom Rudlom, zastúpený náhradníkom JUDr. Ladislavom Mikeskom, Liptovský Mikuláš, uznesenie nadobudlo právoplatnosti v časti zmeny exekútora 03.09.2010.

- podaním tunajšieho súdu zo dňa 08.11.2010 bol vyzvaný súdny exekútor JUDr. Ladislav Mikeska, Liptovský Mikuláš v exekučných veciach v počte 30, medzi iným aj v exekúčnej veci o vrátenie originálov poverení z dôvodu zmeny súdneho exekútora, nakoľko tieto sa v exekučných spisoch doručených súdu nenachádzali s tým, že poverenia budú následne zaslané spolu s exekučnými spismi novému exekútorovi JUDr. Krutému.

- podaním došlým na súd 03.12.2010 zaslal JUDr. Ladislav Mikeska ako náhradník súdneho exekútora JUDr. Rudla poverenie na vykonanie exekúcie č. 5103 021276

- dňa 20.01.2011 bol zaslaný kompletný exekučný spis JUDr. Rudolfovi Krutému vrátane chýbajúceho originálu poverenia z dôvodu zmeny súdneho exekútora, uvedené prevzal exekútorský úrad 25.01.2011

Predmetom tohto konania je náhrada škody - majetkovej i nemajetkovej titulom nesprávneho úradného postupu podľa .

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nadobudol účinnosť dňom 01.07.2004, tento zákon v zrušil o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 27 ods. 1, 2 citovaného zákona, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ( účinného od 01.07.1969 ), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie ( ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

Podľa , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa , ak štát nahradí škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, má právo požadovať úhradu od osôb uvedených v .

Podľa , pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa vzťahy upravené v tomto zákone .

Podľa , v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v .

Podľa , veta druhá , ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni.

Podľa , veta prvá , o nárokoch podľa tohto zákona rozhodujú súdy.

Uvedeným právnym predpisom dal zákonodarca možnosť uplatnenia si nároku širokej verejnosti na náhradu škody spôsobenej a/ rozhodnutím orgánu štátu a b/ jeho nesprávnym úradným postupom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ sa domáha náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu odporcu, ktorý v rozpore s výmerom služobného príjmu z 13.09.2002 vyplatil navrhovateľovi za mesiac september 2002 nižšiu sumu, ktorým nezákonným postupom mal spôsobiť navrhovateľovi škodu na nevyplatenom služobnom príjme vo výške 7.070,- Sk a náhrade príjmu za nevyčerpanú dovolenku vo výške 1.002,- Sk.

Tento , účinným od 01.07.2004, ktorý sa týka danej veci.

Rovnako ako , ani tento nový bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, preto je potrebné v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy, t.j. ust. a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá

a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného

b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch

c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, je dané len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným postupom (NS SR sp. zn. ). Otázka príčinnej súvislosti je v svojom základe otázkou skutkovou ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach, vymedzenie toho medzi akou ujmou ako následkom a akou skutočnosťou akou príčinou tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná, je nepochybne posúdeným právnym. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda ako majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná, a práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného - pokiaľ vznikla a konkrétnym konaním škodcu - ak je protiprávne sa zisťuje príčinná súvislosť.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ).

Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Predchádzajúcu právna úprava i súčasná vychádzala z princípu výlučnej zodpovednosti štátu, či už bola škoda spôsobná štátnym orgánom, alebo spoločenskou organizáciou. Za škodu pri výkone štátnej správy zodpovedá podľa tohto zákona štát, t.j. Slovenská republika. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci sú tri základné objektívne predpoklady a to

1/ - nezákonné rozhodnutie, t.j. individuálny právny akt, vydaný v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní alebo v trestnom konaní, výrokom ktorého štátny orgán rozhoduje o právach a povinnostiach subjektu práva, teda nezákonné rozhodnutie je vtedy, pokiaľ odporuje objektívnemu právu, toto musí byť však zmenené alebo zrušené, ak sa účastník konania chce úspešne domáhať náhrady škody v intenciách tohto zákona

- alebo nesprávny úradný postup, t.j. rozpor s objektívnym právom sa týka v zásade procesných predpisov, pôjde o rozpor s procesnou normou, ktorý je príčinou vzniku škody.

2/ - vznik škody, ktorá môže byť spôsobená materiálne, resp. ide o škodu na zdraví a živote a podľa jej charakteru sa aplikuje postup v súvislosti s jej realizáciou náhrady

3/ - príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, pričom zodpovednosť za škodu vzniká len vtedy ak nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup boli príčinou vzniku škody, v opačnom prípade táto zodpovednosť nevzniká, subjekt práva má vždy možnosť domáhať sa zmeny, prípadne zrušenia rozhodnutia, pokiaľ sa mu podarí preukázať jeho nezákonnosť, ak nepreukáže, že práve týmto spôsobom došlo ku vzniku škody, nebude úspešný pri uplatnení svojho nároku podľa zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

Teda súd má za to, že zodpovednosť za vznik škody, spôsobenej pri výkone verejnej moci je objektívna a preukázanie troch objektívnych predpokladov vzniku takejto zodpovednosti spočíva na poškodenom.

Nakoľko pojem „nesprávneho úradného postupu“ nie je v zákone o náhrade škody presne a detailne definovaný, tak ako už súd uviedol zhora, súdy majú všeobecne za to, že podľa konkrétnych okolností môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí štátneho orgánu, ak dôjde pri nej alebo v jej dôsledku k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre počínanie si štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu, pričom o úradný postup ide len vtedy, ak tak postupujú osoby, ktoré plnia úlohy štátneho orgánu, pokiaľ tento postup slúži výkonu štátnej moci. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí, nie je však vylúčené, aby škoda, za ktorú štát podľa zákona zodpovedá, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom uskutočňovaním v rámci rozhodovacej činnosti, nič menej pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Ide napríklad o nevydanie, či oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané či vydané v stanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania.

rozlišuje škodu skutočnú, spočívajúcu v zmenšení majetku poškodeného a ušlý zisk, pričom zmenšenie majetku môže spočívať v zničení určitej majetkovej hodnoty, v jej odňatí, poškodení a pod.. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou ako nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu musí byť bezpečne preukázaný, dôkaznú povinnosť nesie navrhovateľ, škoda musí existovať najneskôr v čase, kedy súd o uplatnení nároku rozhoduje. Vzhľadom k tomu, že (t.č. neexistujúci), ani zákon, ktorý ho nahradil, t.j. , obsahujúci zvláštnu úpravu zodpovednosti bližšie nedefinuje pojem škody a neupravuje rozsah jej náhrady, je nutné vždy vychádzať z ust. O.z.. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikne škoda následkom protiprávneho úkonu škodcu, teda, ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a tiež, ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodný následok nevznikol, stačí ak ide o jednu z príčin, ktoré sa podieľali na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu dôležitú, podstatnú a značnú.

Je notoricky známa definícia príčinnej súvislosti v právnej teórii (kauzálny nexus), t.j

priama väzba javov - objektívnych súvislostí, v rámci ktorého jeden jav - príčina vyvoláva druhý jav - následok. O vzťah príčinnej súvislosti ide ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva,

nejedná sa o otázku právnu ale o otázku skutkovú, ktorá teda môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada požadovaná. A práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym protiprávnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Opätovne treba zdôrazniť že nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Zodpovednosť nemožno robiť závislosť na neobmedzenej kauzalite.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že skutočne došlo k vydaniu poverenia súdnemu exekútorovi JUDr. Rudlovi, následne navrhovateľ žiadal o zmenu súdneho exekútora, pričom súdu vôbec nebola známa skutočnosť z podania - návrhu na zmenu, že JUDr. Mikeska je náhradný exekútor za JUDr. Rudla, v zmysle čoho i vvzval oprávneného (navrhovateľa v tomto konaní) na odstránenie vád. Ako vyplýva zo zhora uvedenej chronológie obsahu exekučného spisu tunajšieho súdu, k čiastočne oneskorenému vyhovenému návrhu na zmenu exekútora došlo nie z viny konajúceho súdu, teda niet na mieste zodpovednosť, ktorú pretraktuje vo svojom návrhu sám oprávnený - Pohotovosť s.r.o. V neposlednom rade treba dať do pozornosti, že napriek množstvu judikátov, ktorými operuje navrhovateľ vo svojom odôvodnení v návrhu, súd sa stotožňuje s vyjadrením odporcu, že v danom konaní súd nie je oprávnený skúmať tzv. prieťahy v konaní. Podľa judikatúry i samotnej SR je zrejmé, že „zbytočné prieťahy“ je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho - ktorého úkonu sudcu alebo iného štátneho orgánu. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

Súd dáva takisto do pozornosti samotnú nečinnosť navrhovateľa, ktorý nevyužil žiadne zákonné prostriedky na to, aby zabránil tzv. škode, ku vzniku ktorej podľa jeho tvrdenia, avšak ničím v konaní nepreukázaného malo dôjsť (absencia dôkazného bremena).

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania zato, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, a kedy teda výsledky vyhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností teda tvrdí.

Súd s poukazom na zhora uvedené považoval všetky vyjadrenia ohľadne rizika, atď. za účelové zo strany navrhovateľa a nebral tieto vôbec do úvahy, mal za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vzniku škody ako takej a nie to navyše ešte aj príčinnej súvislosti. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal vznik škody, ním vyšpecifikované sumy, ktoré mal použiť v súvislosti so správou pohľadávky, výkonov zamestnancov, informačného systému, administratívy, urgencie a pod., ničím súdu nepreukázal, išlo len o všeobecné tvrdenia, ničím nepodložené. Súd sa tak isto nezaoberal ani námietkou premlčania zo strany odporcu, danou paušálne vo všetkých vyjadrenia v obdobných sporoch, nakoľko konkrétne tohto prípadu sa netýka.

Z vykonaného dokazovania a na základe uvedených ustanovení zákona mal súd za to, že uplatňovaný nárok navrhovateľa titulom nesprávneho úradného postupu nemá oporu v zákone. Ako vyplýva zo zhorauvedenej dôvodovej správy k tomuto zákonu, navrhovateľ nesplnil základné atribúty predpokladané zákonodarcom pre uplatnenie si náhrady škody v zmysle tohto zákona, preto súd návrh v celosti zamietol, a to aj v časti náhrady nemajetkovej ujmy.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. s poukazom na úspech odporcu v konaní, nakoľko však tomuto žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní

od jeho doručenia písomne v dvoch rovnopisoch na Krajský

súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava

III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.

3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205

ods. 1 a nasl. ).