Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35PP/40/2022

Uznesenie

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom v trestnej veci odsúdeného: Pavol G., nar. XX.XX.XXXX v Zlatých Moravciach, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, na verejnom zasadnutí konanom na Okresnom súde Trnava prostriedkami diaľkovej komunikácie dňa 03.07.2023, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, takto

rozhodol:

Podľa s poukazom na , , sa návrh odsúdeného: Pavol G., nar. XX.XX.XXXX v W. Moravciach, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. zo dňa 21.12.2016, zamieta.

odôvodnenie:

Dňa 26.10.2022 bol na Okresný súd Trnava doručený návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 22.12.2022 sp. zn. žiadosť odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. zo dňa 21.12.2016, zamietol a Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 20.04.2023 sp. zn. vyššie uvedené rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Okresný súd Trnava následne požiadal ústav na výkon trestu odňatia slobody o aktualizáciu hodnotenia odsúdeného.

Odsúdený vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. zo dňa 21.12.2016, za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa , s poukazom na , pričom jeho predpokladaný koniec má mať dňa 26.07.2024. Lehota podľa uplynula dňa 26.07.2022.

Na verejnom zasadnutí boli oboznámené listinné dôkazy, a to hodnotenie ÚVTOS, skrátený výpis klienta, aktuálny odpis RT, rozsudok Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. zo dňa 21.12.2016.

Z doplnenia hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 26.06.2023 vyplýva, že odsúdený bol do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou premiestnený dňa 06.12.2022. V rámci vnútornej diferenciácie bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, od 16.01.2023 bol umiestnený na oddiel špecializovaného zaobchádzania za účelom výkonu súdom nariadeného ochranného liečenia, ktoré doposiaľ neukončil. Odsúdený bol zadržaný príslušníkmi Policajného zboru dňa 26.07.2016 a dodaný do výkonu väzby dňa 28.07.2016 do ÚVV Bratislava, v ÚVTOS Bratislava dňa 21.12.2016 nastúpil aj do výkonu trestu. Počas výkonu väzby bol na jeho osobu evidovaný negatívny poznatok, ktorý bol riešený aj v disciplinárnom konaní, kde mu bol uložený disciplinárny trest pokarhanie. Odsúdený nerešpektoval časový rozvrh dňa, spal v nepovolenom čase na neustlanom lôžku. Počas výkonu väzby a výkonu trestu v ústave Bratislava nebol pracovne zaradený. Vystupovanie voči personálu ako aj odsúdeným bolo na požadovanej úrovni, slušné. Z radov odsúdených funkciu nezastával. Zásady osobnej hygieny mal osvojené, ústrojovú disciplínu dodržiaval, v osobných veciach si udržiaval vyžadovaný poriadok. Do ÚVTOS Želiezovce bol premiestnený dňa 17.01.2017 za účelom výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia. V rámci vnútornej diferenciácie bol umiestnený na výkon trestu do diferenciačnej skupiny „B“. Správanie, vystupovanie ako aj dodržiavanie stanovených noriem odsúdeným v ústave Želiezovce možno konštatovať, že bolo na priemernej úrovni. Na jeho osobu boli zaznamenané negatívne poznatky na plnenie si povinností, v jednom príde bol za porušenie zákazu aj disciplinárne potrestaný, pokarhaním, za fajčenie mimo vyhradený priestor. V kolektíve spoluodsúdených bol znášanlivý, konflikty nevyvolával. Do aktivít v rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa podľa svojich možností a schopností zapájal. Pracovne bol zaradený na pracovisku v ústave s dohľadom Euroobuv. Pracovná morálka bola na veľmi dobrej úrovni. Disciplinárne odmenený bol v ústave Želiezovce dvanásťkrát, z toho jedenásťkrát za veľmi dobré pracovné výsledky, jedna disciplinárna odmena mu bola udelená za úspešne absolvovanie rekvalifikačného kurzu - Práca s osobným počítačom. Odsúdený si za veľmi dobré pracovné výsledky vytvoril podmienky na zahladenie disciplinárneho trestu, ktorý mu bol uložený ešte počas výkonu väzby (pokarhanie) Disciplinárne potrestaný v ústave Želiezovce nebol. Odsúdený bol dňa 27.08.2019 premiestnený na ďalší výkon trestu do ÚVTOS Leopoldov, kde jeho správanie, vystupovanie ako aj dodržiavanie stanovených noriem bolo vcelku na požadovanej úrovni. Zaznamenaný bol len jeden negatívny poznatok na plnenie si povinností, odsúdený spal po budíčku. Poznatok bol riešený len v rovine pohovoru, obdobné konanie sa viac nezopakovalo. Odsúdený bol počas umiestnenia v ústave Leopoldov študentom Strednej odbornej škole technickej v Hlohovci, kde sa učil v odbore elektromechanik silnoprúdová technika. Štúdium pred záverečnými skúškami zanechal. V kolektíve spoluodsúdených bol znášanlivý, konflikty nevyvolával. Pracovne bol zaradený na viacerých pracoviskách v ústave s dohľadom, pracovná morálka bola hodnotená klade. Za veľmi dobré pracovné výkony bol v ústave Leopoldov trikrát disciplinárne odmenený, jedenkrát finančnou odmenou a dvakrát povolením balíka do piatich kilogramov. Disciplinárne potrestaný v ústave Leopoldov nebol, počas umiestnenia v ústave mu bol zahladený disciplinárny z ústavu Želiezovce (pokarhanie), disciplinárny trest mu bol zahladený zo zákonných dôvodov na vlastnú žiadosť. Dňa 25.11.2017 bol odsúdený rozhodnutím Okresného súdu Trnava pod č. k. preradený na ďalší výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Správanie, vystupovanie ako aj dodržiavanie stanovených noriem odsúdeným od umiestnenia do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou nie je na požadovanej úrovni. Na jeho osobu boli evidované viaceré negatívne poznatky, za ktoré bol štyrikrát disciplinárne potrestaný. Sankcionovaný bol pokarhaním za prechovávanie nepovolených vecí, trest mu bol podmienečne odložený na dobu troch mesiacov, odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil. Druhýkrát bol disciplinárne potrestaný za zneužitie jemu nepredpísaných liekov, za obdobné konanie bol potrestaný aj tretíkrát, avšak v tomto prípade odmietol dať vzorku biologického materiálu. Za odmietnutie bol disciplinárne potrestaný štvrtýkrát. Vystupovanie odsúdeného voči personálu ako aj iným odsúdeným je v tunajšom ústave na požadovanej úrovni. Z radov odsúdených funkciu nezastáva. Počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody bol pätnásťkrát disciplinárne odmenený. Disciplinárne tresty má v súčasnosti vykázané tri. Pracovne zaradený nie je z dôvodu výkonu ochranného liečenia. Na oddiele sa zapája do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov ústavu. Postoj odsúdeného k trestnej činnosti je účelovo formálne kritický, je u neho zjavná absencia produktívneho náhľadu na užívanie návykových látok, deklarovaná snaha o abstinenciu sa javí ako nevierohodná. Možno konštatovať, že odsúdený neplní ciele stanovené programom zaobchádzania. Resocializačná prognóza sa podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania javí ako nepriaznivá. Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že odsúdený nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a riaditeľ ÚVTOS ho neodporúča podmienečne prepustiť.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný.

Zástupca ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na verejnom zasadnutí uviedol, že v hodnotení neprišlo k žiadnym zmenám, záver hodnotenia zostáva nezmenený.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na verejnom zasadnutí v rámci konečného návrhu poukázal na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, z ktorého vyplynuli negatívne skutočnosti s negatívnym záverom riaditeľa ústavu a poukázal na odpis registra trestov odsúdeného. Tieto skutočnosti preukazujú, že neboli naplnené materiálne podmienky k podmienečnému prepusteniu, preto je na mieste návrh zamietnuť.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že na podanom návrhu trvá a chcel by byť podmienečne prepustený. Z trestu, ktorý vykonáva, bol 10x odmenený a to nestačilo na vyhovenie žiadosti o podmienečné prepustenie. Bola mu vyčítaná minulosť pred výkonom trestu, čo by nemala byť. K predaju a užívaniu drog sa stavia kriticky. Brat ho hneď zamestná a dá mu k dispozícií byt, v ktorom môže bývať, aj rodičia sú mu oporou. Nemá potrebu predávať drogy, ani sa nimi zaoberať.

Podľa , o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osoby odsúdenej za zločin po výkone jeho polovice súd rozhoduje len na návrh riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák., pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zák., osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody za súčasného splnenia 3 podmienok: (i) vykonanie zákonom stanovenej doby uloženého trestu; (ii) odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukazuje polepšenie; (iii) od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, nemôže ani dospieť k záveru, že by odsúdený po podmienečnom prepustení viedol riadny život. Súd tiež uvádza, že z povahy inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že jeho uplatnenie nemá byť automatické a nemá sa stať pravidlom, ale má sa uplatniť iba výnimočne, kedy jeho uplatnenie budú odôvodňovať okolnosti konkrétneho prípadu.

Rozhodnutie o podmienečnom prepustení je fakultatívnej povahy, čo znamená, že naň neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

Súd v zmysle vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k nasledovným záverom.

Prvá zákonná (formálna) podmienka splnená je. Odsúdený vykonal potrebnú časť trestu odňatia slobody ku dňu 26.07.2022. Ku dňu rozhodovania súdu o žiadosti odsúdeného je táto podmienka splnená.

Pre účely druhej zákonnej (prvej materiálnej) podmienky a to tej, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich pracovných i mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu preukázal polepšenie, súd hodnotí celé obdobie výkonu trestu odňatia slobody. Súd neizoluje len časť obdobia počas výkonu trestu odsúdeného. Pre splnenie tejto prvej materiálnej podmienky sa vyžaduje, aby správanie sa odsúdeného bolo kontinuálne stabilné, bez závažných excesov, resp. aby zo správania bolo zrejmé, že odsúdený sa počas výkon trestu preukázateľne polepšil a výkon trestu mal neho pozitívny vplyv. Preto splnenie tejto podmienky možno konštatovať napríklad vtedy, ak síce odsúdený v počiatočnom období výkonu trestu sa dopúšťal porušení ústavného poriadku, spravidla menej závažného charakteru, z priebehu jeho ďalšieho správania počas pokračujúceho výkonu trestu je ale zjavné polepšenie, či už vnútorným procesom nápravy a sebareflexiou alebo správnym usmernením pedagogickým personálom alebo osvojením si poznatkov získaných v procese resocializácie. V opačnom prípade, ak u odsúdeného dochádza k striedaniu obdobia pozitívneho správania sa s obdobiami, kedy odsúdený nechce/nie je schopný dodržiavať ústavný poriadok a rešpektovať právne a spoločenské normy ústavu a dopúšťa sa excesov, je zjavné, že proces nápravy odsúdeného stagnuje. Preto, ak aj správanie odsúdeného počas istého obdobia výkonu trestu vykazuje známky polepšenia, ale v inom období sa dopúšťa excesov, je tak zjavné, že správanie odsúdeného je nestabilné, účelové, jeho postoj k náprave a snaha o nápravu nie sú úprimné. Za takej situácie súd nemôže konštatovať, že u odsúdeného došlo k náprave a polepšeniu. Nestabilné správanie sa vo výkone trestu možno konštatovať aj u odsúdeného. Odsúdený tvrdí, že v čase prvého rozhodovania súdu o jeho prepustení bola hodnotiaca správa k jeho osobe priaznivá. Podľa odsúdeného súd by mal na túto skutočnosť prihliadať. S týmto sa súd nestotožnil. Súd rozhoduje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania. Preto správanie odsúdeného hodnotil komplexne za celé obdobie výkonu jeho trestu na základe dôkazov vykonaných na verejnom zasadnutí v čase rozhodovania. Pokiaľ aj z prvého hodnotenia vyplynuli pozitívne poznatky o správaní odsúdeného (z hodnotenia vyplynulo, že spočiatku sa dopustil menej závažných porušení ústavného poriadku, správanie sa ale stabilizovalo, je na požadovanej úrovni, 15x bol disciplinárne odmenený, bez disciplinárnych trestov, pracovná morálka hodnotená kladne, program zaobchádzania plní), takýto kladný záver nemožno konštatovať z hodnotenia jeho správania sa, ktoré si súd vyžiadal po zrušení prvého rozhodnutia a to za celé doterajšie obdobie výkonu trestu. Zo správy ústavu vyplýva, že:

a) spávanie odsúdeného v ústave v Želiezovciach bolo na priemernej úrovni, zaznamenané negatívne poznatky o plnení povinností, disciplinárne potrestaný 1x pokarhaním (potrestanie je už zahladené), pracovná morálka hodnotená kladne, disciplinárne odmenený 12x - z toho 11x za veľmi dobré pracovné výsledky;

b) správanie odsúdeného v ústave v Leopoldove vcelku na požadovanej úrovni, zaznamenaný jeden menej závažný negatívny poznatok riešený v rovine pohovoru, pracovná morálka hodnotená kladne, disciplinárne odmenený 3x za veľmi dobré pracovné výsledky;

c) správanie odsúdeného v ústave v Hrnčiarovciach nad Parnou nie je na požadovanej úrovni, 4x disciplinárne potrestaný: za prechovávanie nepovolených vecí (pokarhanie s podmienečným odložením a následným zahladením), zneužitie nepredpísaných liekov (2x), odmietnutie poskytnúť vzorku biologického materiálu (1x); pracovne zaradený nie je z dôvody výkonu ochranného liečenia, zapája sa ale do činností s udržiavaním spoločných priestorov; v rámci terapeutického programu konfrontovaný s následkami drogocentrického správania, motivovaný ku kritickejšiemu postoju v správaní, avšak v prístupe a správaní začalo dominovať ľahostajnosť a nezodpovednosť, čo vyústilo do zneužitia psychofarmák; postoj k trestnej činnosti je účelovo formálne kritický a snaha o abstinenciu sa javí ako nevierohodná; ciele programu zaobchádzania neplní.

Vzhľadom na popísané správanie sa odsúdeného počas celého doterajšieho výkonu trestu v troch ústavoch možno konštatovať, že toto je nestabilné, vykazujúce pozitívne ale aj negatívne periódy. Po komplexnom zhodnotení nemožno prijať záver, že počas niekoľkoročného výkonu trestu by sa odsúdený polepšil. Ak aj vo výkonu trestu v predchádzajúcich ústavoch bolo možné identifikovať postupný proces nápravy (avšak výlučne v jednej a to pracovnej oblasti), pri súčasnej existencii menej závažných porušení ústavného poriadku, v aktuálnom ústave sú zaznamenané výlučne negatívne poznatky o jeho správaní, dokonca závažného charakteru. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že prvá materiálna podmienka splnená nie je. Vo vzťahu k druhej materiálnej podmienke súd konštatuje, že jej splnenie /nesplnenie nie je pre rozhodnutie vo veci samej podstatné, nakoľko všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie musia byť splnené kumulatívne. Keďže prvá materiálna podmienka - polepšenie vo výkone trestu splnená nie je, aj v prípade ak by druhá materiálna podmienka - pozitívna prognóza vedenia riadneho života, splnená bola, súd návrhu vyhovieť nemôže. Pre úplnosť súd ale uvádza, že ani tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, podľa názoru súdu splnená nie je. Súd pri skúmaní splnenia tejto podmienky objasňuje, skúma, komplexnejšie posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostrediu, v ktorom žil, celý jeho doterajší život, povahu, charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu neexistuje právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ako sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti. V zmysle odborných názorov „zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.“ (ŠÁMAL, P. a kol. Trestní zákonník I. § 1 až 139. P.. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 952).

Obdobne aj v rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (viď napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ) sa za okolnosť, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam považuje predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho trestnej činnosti. Najvyšší súd SR, tiež uviedol, že „sa nestotožnil s názorom odsúdeného, že na jeho predchádzajúcu trestnú činnosť nemožno pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadať. Naopak, keďže posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Pokiaľ ide konkrétne o odsúdeného najvyšší súd zdôrazňuje, že tento dostal zo strany spoločnosti opakovane možnosť preukázať (či už uloženým peňažným trestom, podmienečným odkladom trestu odňatia slobody, podmienečným prepustením z výkonu trestu), že „miernejší trest“ na jeho nápravu postačuje. Žiaľ, nestalo sa a k páchaniu trestnej činnosti sa odsúdený vrátil aj napriek ďalším uloženým nepodmienečným trestom, ktoré vykonal v celom rozsahu“ (rozhodnutie NS SR publikované v Zbierke pod R 5/2017) Súd uvádza, že vo vzťahu k dôvodnosti očakávania riadneho vedenia života po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody je všeobecne relevantným pre posúdenie prognózy riadneho vedenia života faktor trestnej minulosti odsúdeného, hoci prognóza vedenia riadneho života sa vzťahuje k budúcnosti, preto na jej nedostatok nie je možné usudzovať výlučne na základe minulého chovania odsúdeného. Trestná minulosť odsúdeného všeobecne predstavuje dôležité hľadisko pri posudzovaní splnenia podmienok na podmienečné prepustenie, avšak hodnotenie prognózy vedenia riadneho života v budúcnosti zásadne nemôže byť založené len na nej. Výkon uloženého trestu má na odsúdeného vplývať tak, aby došlo k jeho polepšeniu bez ohľadu na to, či bude alebo nebude podmienečne prepustený. Podstatou úvah súdu pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného je v konečnom dôsledku ustálenie dôvodnosti predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život je potrebné skúmať aj pri zohľadnení jeho skorších odsúdení. Túto podmienku súd objasňuje a skúma komplexnejšie, posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je odsúdený vo výkone trestu s jediným cieľom dospieť k záveru, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti. Odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn.4T/126/2016, za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných látok, jedov a prekurzorov a obchodenia s nimi podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že odsúdený má celkovo 6 záznamov pre trestnú činnosť, takmer výlučne drogového charakteru (4 x držania omamných látok pre vlastnú potrebu, 2x drogová trestná činnosť podľa § 172 Tr. zák a 1x marenie výkonu úradného rozhodnutia), teda za skutky druhovo identické ako bola trestná činnosť, za ktorú v súčasnosti vykonáva trest. Z odpisu trestov tiež vyplýva, že odsúdenému boli za predchádzajúcu trestnú činnosť už v minulosti, v prípade časovo prvých odsúdení, ukladané opakovane podmienečné tresty odňatia slobody. Trestnej činnosti sa ale naďalej dopúšťal, o čom svedčí ďalšia trestná činnosť drogového charakteru. Resocializačná prognóza podľa hodnotenia ústavu je nepriaznivá a ani riaditeľ ústavu neodporúča podmienečné prepustenie odsúdeného. Skúsenosti s jeho predchádzajúcim spôsobom života, najmä početnosť a druhová rovnorodosť trestnej činnosti, jej závažnosť (odsúdený sa dopustil okrem prečinov aj obzvlášť závažných zločinov), páchanie trestnej činnosti aj počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, svedčia o nedostatku rešpektu k dodržiavaniu právnych noriem u odsúdeného. Správania odsúdeného neumožňuje vysloviť sa v prospech jeho možnej pozitívnej prognózy, t. j. že by v prípade prepustenia viedol riadny život na slobode. Takéto očakávanie je u odsúdeného podľa názoru súdu nereálne, pretože odsúdený už mal v minulosti šancu v podobe potrestania formou alternatívnych trestov preukázať, že vie viesť riadny život, túto možnosť nevyužil, opakovane sa dopúšťal ako špeciálny recidivista trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený. Z uvedeného dôvodu súd má obavu, že aj v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, odsúdený nebude viesť riadny život, keďže predchádzajúce miernejšie formy potrestania, nemali na odsúdeného žiadny pozitívny vplyv. Súd je toho názoru, že odsúdený ako niekoľkonásobný recidivista, spôsobom svojho doterajšieho života neposkytuje garanciu a nezmierňuje obavu z páchania trestnej činnosti. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, súd návrh odsúdeného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na Okresný súd Trnava a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajský súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.