Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-159-2023.pdf
PDF · 77.35 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/159/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 03.07.2023, č.k. 35PP/40/2022-68, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.10.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 67 Trestného zákona tak, že zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T/126/2016 zo dňa 21.12.2016. 2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti. 3. Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil podaním doručeným Krajskému súdu v Trnave dňa 27.07.2023, v ktorom uviedol, že počas výkonu trestu prehodnotil priority svojho života, túži byť pri svojej rodine, ktorá mu je oporou po celý trest. Ďalej uvádza, že ak by ho súd prepustil, nemá potrebu páchať trestnú činnosť, jeho brat mu dá k dispozícii byt a hneď ho zamestná vo svojej firme, kde bude zarábať cca 1500-2000 Eur. Ďalej poukazuje na to, že ochranné liečenie ústavnou formou má ukončené a momentálne čaká na právoplatné uznesenie o ukončení liečby z Okresného súdu Trnava. Priznáva, že užil nepredpísaný liek, za čo bol aj disciplinárne potrestaný, ale jeho kritický postoj k trestnej činnosti nie je účelový. Žiada o podmienečné prepustenie s obmedzeniami. 4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 5. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. 7. Vo veci už raz súd prvého stupňa rozhodol, a to uznesením zo dňa 22.12.2022, kedy podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 67, Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v
ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 4T/126/2016 zo dňa 21.12.2016. 8. Proti prvému uzneseniu prvostupňového súdu podal odsúdený sťažnosť a sťažnostný súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa náležite nevysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a preto uznesenie prvostupňového súdu uznesením zo dňa 20.04.2023, sp. zn. 5Tos/42/2023 zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. 9. Sťažnostný súd vo svojom uznesení prvostupňovému súdu vytkol, že sa s prvou materiálnou podmienkou vysporiadal len veľmi všeobecne, v dôsledku čoho nebolo možné považovať napadnuté uznesenie za riadne a náležite odôvodnené. Súd prvého stupňa nekonkretizoval, v čom vidí polepšenie sa odsúdeného, resp. čiastočné splnenie prvej materiálnej podmienky, na základe akej úvahy dospel k tomuto záveru a čo z vyššie popísaných skutočností vyplýva, príp. ako sa vysporiadal s nedostatkami v správaní odsúdeného vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody v začiatkoch jeho trvania. Záver súdu o splnení prvej materiálnej podmienky by mal byť jednoznačný, a to v tom smere, či u odsúdeného prišlo k polepšeniu alebo jeho polepšenie súd nemá za preukázané. Formulácia zvolená prvostupňovým súdom „čiastočne splnená“ je neurčitá, pričom nie je zrejmé, čo je obsahom tohto slovného spojenia. Vo vzťahu k hodnoteniu splnenia druhej materiálnej podmienky sťažnostný súd poukázal na absenciu úvah o tom, či súd prvého stupňa prihliadol na povahu a závažnosť spáchanej trestnej činnosti a na to, v akom ústave na výkon trestu odňatia slobody odsúdený trest vykonáva ako aj úvaha o tom, či polepšenie odsúdeného, aj keď čiastočné, ktoré súd prvého stupňa v napadnutom uznesení konštatuje, nepostačuje na záver, že odsúdený bude na slobode v prípade podmienečného prepustenia viesť riadny život. V závere sťažnostný súd prvostupňovému súdu uložil povinnosť v rámci nového konania vysporiadať sa so všetkými zistenými skutočnosťami a nové rozhodnutie odôvodniť v zmysle požiadavky náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia a uviesť, na základe akých konkrétnych úvah dospel k záveru, že odsúdený spĺňa alebo nespĺňa zákonné podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. 10. Pa vrátení veci, súd prvého stupňa nariadil verejné zasadnutie, vyžiadal si aktualizované hodnotenie odsúdeného v Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou a rozhodol o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody napadnutým uznesením. 11. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa formálnu podmienku (vykonanie potrebnej časti trestu odňatia slobody), nespĺňa prvú materiálu podmienku (vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie) a druhú materiálu podmienku (dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho prepustení na slobodu). 12. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa pri vyhodnotení prvej materiálnej podmienky poukázal na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnu a na skutočnosti z neho plynúce a skonštatoval, že vzhľadom na popísané správanie sa odsúdeného počas celého doterajšieho výkonu trestu v troch ústavoch možno konštatovať, že toto je nestabilné, vykazujúce pozitívne, ale aj negatívne periódy. Po komplexnom zhodnotení nemožno prijať záver, že počas niekoľkoročného výkonu trestu by sa odsúdený polepšil. Ak aj vo výkonu trestu v predchádzajúcich ústavoch bolo možné identifikovať postupný proces nápravy (avšak výlučne v jednej, a to pracovnej oblasti), pri súčasnej existencii menej závažných porušení ústavného poriadku, v aktuálnom ústave sú zaznamenané výlučne negatívne poznatky o jeho správaní, dokonca závažného charakteru. 13. Pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky vychádzal najmä z odpisu z registra trestov, kde má odsúdený celkovo 6 záznamov pre opakovane páchanú trestnú činnosť drogového charakteru. Ďalej poukazuje na to, že odsúdenému boli za predchádzajúcu trestnú činnosť už v minulosti, v prípade časovo prvých odsúdení, ukladané opakovane podmienečné tresty odňatia slobody. Trestnej činnosti sa ale naďalej dopúšťal, o čom svedčí ďalšia trestná činnosť drogového charakteru. Poukazuje aj na resocializačnú prognózu podľa hodnotenia ústavu, ktorá je nepriaznivá a ani riaditeľ ústavu neodporúča podmienečné prepustenie odsúdeného. Ďalej konštatuje, že skúsenosti s jeho predchádzajúcim spôsobom života, najmä početnosť a druhová rovnorodosť trestnej činnosti, jej závažnosť (odsúdený sa dopustil okrem prečinov aj obzvlášť závažných zločinov), páchanie trestnej činnosti aj počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, svedčia o nedostatku rešpektu k dodržiavaniu právnych noriem u odsúdeného. Správania odsúdeného neumožňuje vysloviť sa v prospech jeho možnej pozitívnej prognózy, t. j. že by v prípade prepustenia viedol riadny život na slobode. Takéto očakávanie je u odsúdeného podľa názoru súdu prvého stupňa nereálne, pretože odsúdený už mal v minulosti šancu v podobe potrestania formou alternatívnych trestov preukázať, že vie viesť riadny život, túto možnosť nevyužil, opakovane sa dopúšťal ako špeciálny recidivista trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený.
14. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku. 15. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že skutočnosti uvedené v napadnutom uznesení, neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie. Zistenia a závery, ktoré v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza prvostupňový súd, a ktoré sú uvedené v tomto uznesení v odseku 12 a 13, považuje sťažnostný súd za relevantné, ktoré sú rozhodujúce pre vyvodenie záveru o tom, či čiastočný výkon trestu odňatia slobody splnil svoj účel. 16. Prvostupňový súd pri úvahe o splnení prvej materiálnej podmienky správne postupoval, keď prihliadol na správanie odsúdeného počas celého výkonu trestu odňatia slobody a toto vyhodnotil ako nestabilné a kolísavé, čo nemožno považovať za polepšenie sa odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody a v tomto zmysle aj za naplnenie účelu uloženého trestu, najmä za stavu, keď odsúdený neplní ciele stanovené programom zaobchádzania a neustále sa v jeho správaní vyskytujú negatívne excesy. Splnenie tejto podmienky znamená, že u odsúdeného prišlo k vnútornej premene - prevýchove vo vzťahu k spoločenským normám, najmä dodržiavaniu právneho poriadku a túto je schopný navonok objektivizovať svojim správaním. Polepšenie sa je možné preukázať plnením programu zaobchádzania, negatívnym postojom k predchádzajúcej trestnej činnosti, výkonom práce počas výkonu trestu, zlepšovaním znalostí a schopností, ktoré zvyšujú zamestnateľnosť, plnením povinností a zákazov odsúdených podľa § 39 a § 40 ZoVTOS a s tým súvisiacou existenciou disciplinárnych odmien a ich početnou prevahou nad disciplinárnymi trestami s prihliadnutím na okolnosti udelených odmien a trestov. To znamená, že rozhodnutie súdu má byť reflexiou celého priebehu výkonu trestu odsúdeným a jeho predchádzajúceho spôsobu života, z ktorej je možné vyvodiť jeho pozitívny vývoj alebo naopak stagnáciu jeho vývoja. V tomto smere prvostupňový súd správne vyhodnotil správanie sa odsúdeného vo výkone trestu, ktoré nateraz nepreukazuje polepšenie. 17. Pokiaľ ide o nesplnenie druhej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, je primárne potrebné poukázať na skutočnosť, že u odsúdeného nemožno konštatovať polepšenie, a preto s poukazom na resocializačnú prognózu odsúdeného, jeho trestnú minulosť, charakter trestnej činnosti a jej závažnosť, nemožno konštatovať, že odsúdený aktuálne spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie. Vzhľadom na uvedené možno charakterizovať osobu odsúdeného ako osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, u ktorej je aktuálne dané riziko opätovného zlyhania. 18. Sťažnostný súd pripomína, že naplnenie druhej materiálnej podmienky je podmienené naplnením prvej materiálnej podmienky. To znamená, že od odsúdeného je možné očakávať, že bude viesť riadny život, len ak počas výkonu trestu preukázal polepšenie plnením svojich povinností a svojím správaním, čo v uvedenom prípade preukázané nebolo. 19. Pokiaľ odsúdený poukazuje na to, že má zabezpečené bývanie a zamestnanie po podmienečnom prepustení, uvedeným skutočnostiam neprikladal sťažnostný súd pri svojom rozhodovaní rozhodujúcu váhu, keďže odsúdený doposiaľ nepreukázal polepšenie a z tohto dôvodu, napriek jeho materiálnemu zabezpečeniu od jeho rodinných príslušníkov, nie je daný dôvodný predpoklad, že v prípade jeho podmienečného prepustenia povedie riadny život. 20. S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, pretože táto nebola dôvodná.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.