Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Sd-33-2013.pdf
PDF · 93.64 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sd/33/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľky: U.. J. L., bytom I. I. XXX/X, Z., zastúpenej JUDr. Jánom Vaškom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Prievidzi, Podjavorinskej 3, proti odporkyni Sociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. novembra 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. novembra 2012 a vec jej vracia na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2. písm. a), d) a e) O.s.p..
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 383,26 Eur, k rukám JUDr. Jána Vaška, advokáta na jeho účet vedený vo VÚB Prievidza, č. ú. 56441382/0200, VS 64306, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. novembra 2012 na podklade zákonného ustanovenia § 70 ods. 1, § 82 ods. 2 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 439/2004 Z.z. navrhovateľke od 25. novembra 2007 priznala invalidný dôchodok v sume 2 853 Sk mesačne a podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 136/2008 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, navrhovateľke od 1. júla 2008 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 2 996 Sk mesačne.
Podľa § 293ar ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 659/2007 Z.z. navrhovateľke k 1. januáru 2009 priznala invalidný dôchodok v sume 99,50 Eur mesačne.
Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 450/2008 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky navrhovateľke, od 1. januára 2009 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 106,50 Eur mesačne.
Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, navrhovateľke od 1. januára 2010 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 109,80 Eur mesačne.
Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010
Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, navrhovateľke od 1. januára 2011 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 111,80 Eur mesačne.
Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky navrhovateľke od 1. januára 2012 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 115,50 Eur mesačne, z dôvodu, že navrhovateľka bola uznaná za invalidnú, pretože má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe zo dňa 2. októbra 2012.
Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu podala v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. novembra 2012, ktorým jej bol priznaný invalidný dôchodok odo dňa 25. novembra 2007. V jej písomných dôvodoch uviedla, že s takýmto rozhodnutím sa nestotožňuje, považuje ho za nesprávne, lebo odporkyňa vychádzala zo záveru, že jej invalidita vznikla dňa 15. apríla 2004, čo je absolútne nesprávne, pretože je invalidná od útleho detstva, kedy prišla po úraze a následných operáciách o ľavé oko. Ďalej uviedla, že o svojom nároku na invalidný dôchodok vôbec nevedela, nikto ju na to neupozornil a táto skutočnosť nemôže byť v jej neprospech, rozhodné obdobie malo byť brané do úvahy až do obdobia, odkedy jej bol priznaný invalidný dôchodok, teda až do roku 2007, pretože v tom období bola už trvalo zamestnaná. Uviedla, že je invalidná od útleho detstva, preto odporkyňa mala jej dôchodok posudzovať podľa § 33 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., podľa ktorého jej mal byť invalidný dôchodok priznaný po dovŕšení veku 18 rokov, avšak touto alternatívou sa odporkyňa v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberala.
K otázke posúdenia invalidity poukázala aj na vykonávacie predpisy k zákonu č. 100/1988 Zb. a to napr. vyhl. č. 149/1988 Zb. a konkrétne § 17, 18 a prílohu 2 bod a. 4. písm. b), podľa ktorých je nesporné, že je od jedného roku veku invalidná a od 18. roku veku jej mal byť priznaný čiastočný invalidný dôchodok. V tejto súvislosti poukázala na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, z ktorého sa nedá zistiť, prečo bol dôchodok priznaný odo dňa 25. novembra 2007 a nie skôr, keď posudkovým lekárom bol stanovený dátum vzniku invalidity dňom 15. apríla 2004, prečo sa odporkyňa v jej prípade nezaoberala poúdením veci podľa zák. č. 100/1988 Zb., teda rozhodnutie neobsahuje náležitosti v zmysle § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z., preto je rozhodnutie aj nepreskúmateľné, čo je samostatným dôvodovom na jeho zrušenie podľa ustálenej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok NS SR z 25.012011 sp. zn. 1 So 115/2010).
V písomnom stanovisku podanom prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 30. júla 2013 uviedla, že zásadnou vecou pre posúdenie tohto sporu je otázka, že odporkyňa jej mala priznať invalidný dôchodok podľa § 33 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., pretože o oko prišla v útlom detstve, pre posúdenie tohto dôchodku splnila všetky podmienky a jeho nepriznanie jej odporkyňa dlhodobo ukracuje na jej nárokoch. Ďalej namieta aj postup odporkyne pri priznaní invalidného dôchodku a postup pri jeho výpočte, čo malo vplyv na výšku priznaného dôchodku. Naďalej zotrvala aj na svojom tvrdení, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože neobsahuje náležitosti podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ani po vyjadrení odporkyne zo dňa 04. marca 2013 sa nedá zistiť a posúdiť, prečo jej bola priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45% odo dňa 15. apríla 2004 a prečo nie skôr a z akého dôvodu nebolo brané za rozhodné obdobie až do jej skutočného priznania invalidného dôchodku a opätovne podotkla, že už samostatná nepreskúmateľnosť rozhodnutia je samostatným dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, s poukazom na zhodné závery posudkových lekárov, ako aj písomné stanovisko zo dňa 4. marca 2013.
Krajský súd postupom podľa § 250l ods. 1 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 12. novembra 2012, a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že toto rozhodnutie bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie s dôvodu § 250j ods. 2 písm. a), d) a e) O.s.p..
Z administratívneho spisu odporkyne, z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 12Sd/210/2011 a z rozsudku zo dňa 8. decembra 2011 sp. zn. 12Sd/210/2011-26 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10So 18/2012 zo dňa 20. júna 2012, ktorým bol rozsudok tunajšieho súdu zmenený tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 7. júna 2011 zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Zároveň odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia prvostupňového konania vo výške 304,25 Eur na účet jej právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľke bol napadnutým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. novembra 2012 opätovne priznaný invalidný dôchodok § 70 ods. 1, § 82 ods. 2 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 439/2004 Z.z.. Navrhovateľke od 25. novembra 2007 priznala invalidný dôchodok v sume 2 853 Sk mesačne a podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 136/2008 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, navrhovateľke od 1. júla 2008 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 2 996 Sk mesačne.
Podľa § 293ar ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 659/2007 Z.z. navrhovateľke k 1. januáru 2009 priznala invalidný dôchodok v sume 99,50 Eur mesačne.
Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 450/2008 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, navrhovateľke od 1. januára 2009 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 106,50 Eur mesačne.
Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, navrhovateľke od 1. januára 2010 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 109,80 Eur mesačne.
Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, navrhovateľke od 1. januára 2011 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 111,80 Eur mesačne.
Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky navrhovateľke od 1. januára 2012 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 115,50 Eur mesačne, z dôvodu, že navrhovateľka bola uznaná za invalidnú, pretože má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe zo dňa 2. októbra 2012 a posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredia, so sídlom v Trenčíne výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe zo dňa 6. februára 2013. Títo dospeli k záveru, že navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 45%, dátum vzniku invalidity stanovil dňom 15. apríla 2004. Konštatovali, že z medicínskeho hľadiska u navrhovateľky sa jedná o trvalý stav - Enukleácia ľavého oko po perforácii v roku 1971 - v prvom roku života. K strate ľavého oka došlo v útlom detstve, ostatné okolnosti však neumožňujú uznanie invalidity od veku jedného roka.
Navrhovateľka bola v konaní vypočutá ako účastníčka konania a opätovne uviedla, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 12. novembra 2012 neuznáva, nakoľko jej nebol priznaný invalidný dôchodok z mladosti, preto podala opravný prostriedok prostredníctvom svojho právneho zástupcu a trvá na dôvodoch uvedených v opravnom prostriedku. Invalidný dôchodok jej mal byť priznaný z mladosti, pretože ako jednoročná utrpela úraz a prišla o ľavé oko. Ide o trvalé následky, a preto zastáva názor, že od 18. roku veku mala mať priznaný invalidný dôchodok z mladosti. Zdôraznila, že je invalidná od útleho detstva, kedy prišla po úraze a následných operáciách o ľavé oko.
Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 10. decembra 2012, ktorý opätovne doplnil písomným stanoviskom zo dňa 30. júla 2013, na ktorom v plnom rozsahu zotrváva. Na základe tých písomných vyjadrení zotrváva na názore, že navrhovateľke mala byť priznaná tzv. invalidita z mladosti a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a v prípade úspešnosti žiadal priznať trovy právneho zastúpenia.
Kritéria nároku na invalidný dôchodok sú upravené v zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien v § 70 a nasl. ust. cit. zákona. Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedených v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 citov. zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa názoru krajského súdu odporkyňa nepostupovala v súlade s už vyššie spomínaným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. júna 2012, sp. zn . 10So 18/2012, keď opätovne v preskúmavanom rozhodnutí o priznaní dôchodku navrhovateľke od 27. novembra 2007 nerozhodla o uplatnenom nároku navrhovateľky uvedenom v žiadosti o invalidný dôchodok, ktorá žiadala priznať invalidný dôchodok od 18.roku veku ako žiadala navrhovateľka a neodôvodnila, prečo jej tento nárok nevznikol. Uvedenou skutočnosťou sa nezaoberali ani posudkoví lekári, ktorí len konštatovali mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, deň invalidity vznikol 15. apríla 2004. Ani s touto námietkou týkajúcou sa určenia dňa vzniku invalidity 15. apríla 2004 sa odporkyňa vo svojom rozhodnutí nevyporiadala. Svoj záver nepodoprela žiadnym ustanovením zákona a bližšie ho nezdôvodnila, a preto jej rozhodnutie tunajší súd považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 209 ods. 1 až 6 zák. č. 461/2003 Z.z.). Stručný odkaz na dikciu zákona a na percentuálne zistený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie odporkyne, akými úvahami odporkyňa bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, ako sa vysporiadala s námietkami účastníka konania voči posudku a s jeho návrhmi na doplnenie dokazovania, nezodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia. Rozhodnutie musí byť individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah administratívneho spisu, ktorý je iba podkladom rozhodnutia. Rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo aj s nesprávneho právneho posúdenia veci, keď zrejme taká vada mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. a),d) a e) O.s.p.).
Z tvrdenia navrhovateľky a jej právneho zástupcu vyplýva, že invalidný dôchodok jej mal byť priznaný z mladosti, pretože ako jednoročná utrpela úraz a prišla o ľavé oko. Ide o trvalé následky, a preto zastáva názor, že od 18. roku veku mala mať priznaný invalidný dôchodok z mladosti. Nemá ľavé oko, má protézu. Zdôraznila, že je invalidná od útleho detstva, kedy prišla po úraze a následných operáciách o ľavé oko.
V ďalšom konaní je potrebné odporkyňou vykonať podľa názoru súdu dokazovanie v zmysle vyššie uvedeného znovu posúdiť nárok navrhovateľky o invalidnom dôchodku podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ku dňu 27. novembra 2007, ako aj posúdiť nárok na invalidný dôchodok od 18.roku veku navrhovateľky (tzv. Invalidita z mladosti).
Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne v dávkových veciach sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti O.s.p. a nie je pokračovaním administratívneho konania.
Nie je preto úlohou súdu dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu odporkyne a nie je ani jeho úlohou vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou skutočného stavu veci už v administratívnom konaní.
Krajský súd s poukazom na hore uvedené skutočnosti napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie podľa § 250 q ods. 2, § 250j ods. 2 písm. a),d) a e) O.s.p.. Odporkyňa vo veci nároku navrhovateľky o invalidný dôchodok opätovne rozhodne v zmysle vyššie uvedeného tak, aby odôvodnenie malo náležitosti uvedené § 209 ods. 4 zsp..
Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Navrhovateľ mal v konaní úspech, a preto mu súd priznal proti odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej pomoci á 58,69 Eur 2 úkony á 60,07 Eur (prevzatie veci a príprava a podanie návrhu na preskúmanie, stanovisko zo dňa 30. júla 2013 a účasť na pojednávaní dňa 8. augusta 2013, t.j. 237,14 Eur, 2x režijný paušál á 7,63 Eur a 2x á 7,81 Eur, t.j. 30,88 Eur, náhrada cestovného služobným motorovým vozidlom Ev. č. PD XXXCS, výr. značka Ford Focus C-MAX na pojednávanie dňa 8. augusta 2013 z Prievidze do Trenčína a späť 130 km, cena benzínu 1,447Eura/l, za 1 km 0,103 Eura, paušálna náhrada za 1 km 0,183 Eura, náhrada za 1 km /0,286 Eura x 130 km= 37,18 Eur; náhradu za premeškaný čas za cestu na pojednávanie a späť 6x 13,01 pojednávanie 8. augusta 2013, 78,06 Eur, spolu 383,26 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje celkom sumu 383,26 Eur, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.