Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
10f/384994.73039f.pdf
PDF · 149.86 KB
No categories available
10So/18/2012
Najvyšší súd 10So/18/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu,
v právnej veci navrhovateľky Ing. Ľ. Č., bytom I., zastúpenej JUDr. J., advokátom, AK
so sídlom v P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava,
o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 7. júna 2011 č. X., o odvolaní navrhovateľky
proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 12Sd/210/2011-26 zo dňa 8. decembra 2011,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 12Sd/210/2011-26 zo dňa 8. decembra 2011 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne
č. X. zo dňa 7. júna 2011 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia
prvostupňového konania vo výške 304,25 Eur na účet jej právneho zástupcu v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia
odvolacieho konania vo výške 66,32 Eur na účet jej právneho zástupcu v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. júna
2011 č. X., ktorým odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení zákona č. 439/2004 Z.z. navrhovateľke od 25. novembra 2007 priznala
invalidný dôchodok v sume 2 853,-Sk mesačne.
Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
č. 136/2008 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, navrhovateľke
od 1. júla 2008 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 2 996,-Sk mesačne.
Podľa § 293ar ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona
č. 659/2007 Z.z. navrhovateľke priznala k 1.januáru 2009 invalidný dôchodok v sume
99,50 Eur mesačne.
Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
č. 450/2008 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky navrhovateľke
od 1. januára 2009 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 106,50 Eur mesačne.
Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
č. 413/2009 Z.z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, navrhovateľke
zvýšila invalidný dôchodok od 1. januára 2010 na sume 109,80 Eur mesačne.
Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 404/2010 Z.z.,
ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, navrhovateľke od 1. januára 2011
zvýšila invalidný dôchodok na sumu 111,80 Eur mesačne, z dôvodu, že navrhovateľka bola
uznaná za invalidnú, pretože má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky
a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej
správe zo dňa 24. mája 2011.
Ku dňu vzniku invalidity navrhovateľka nesplnila podmienky nároku na starobný
dôchodok a nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok, splnila tak podmienky nároku
na invalidný dôchodok 15. apríla 2004.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne a dospel k záveru, že návrh
na preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 7. júna 2011 nie je dôvodný. Poukázal
na znenie ustanovenia § 70, § 71 ods. 2, §71 ods. 3, § 71 ods. 4, § 71 ods. 5, § 71 ods. 6, § 71
ods. 7 a ods. 8, § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov a konštatoval, že v súdnom konaní sa posudzovaním schopnosti navrhovateľky
zaoberal príslušný posudkový lekár, pri rozhodovaní vychádzal z posudku posudkového lekára
Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 24. mája 2011 a z posudku posudkového lekára
Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Trenčíne zo dňa 24. augusta 2004. Podľa jeho názoru
posudkoví lekári dostatočne a presvedčivo odôvodnili, prečo navrhovateľka spĺňa podmienky
pre priznanie invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách 45 %, s dátumom vzniku invalidity od 15. apríla 2004. Krajský súd dospel
k rovnakým právnym záverom ako odporkyňa, preto nepovažoval námietky navrhovateľky a
jej právneho zástupcu za opodstatnené a keďže sa stotožnil so závermi odporkyne,
v podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že opravnému
prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť a preskúmavané rozhodnutie ako zákonné
podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501
ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka nebola v konaní
úspešná a odporkyňa nemá zo zákona právo na ich náhradu.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie prostredníctvom
svojho právneho zástupcu a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 OSP
zmenil, rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 7. júna 2011 zrušil a vec vrátil odporkyni
na ďalšie konanie. Požiadala o náhradu trov konania.
Uviedla, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné, pretože z neho nie je zrejmé,
na základe akých úvah dospel posudkový lekár k názoru, že pokles schopnosti navrhovateľky
vykonávať zárobkovú činnosť je 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou odo dňa
7. júna 2011 (zrejme správne má byť od dňa 27. novembra 2007). Zdôraznila, že je invalidná
od útleho detstva, kedy prišla po úraze a následných operáciách o ľavé oko.
Ďalej uviedla, že už v návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa
7. júna 2011 poukázala na skutočnosť, že odporkyňa mala jej nárok na dôchodok posudzovať
podľa § 33 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého jej mal byť invalidný dôchodok
priznaný po dovŕšení 18 rokov – tzv. invalidita z mladosti, avšak odporkyňa a ani
prvostupňový súd sa touto alternatívou vôbec nezaoberali a v napadnutom rozhodnutí o jej
námietke v tomto smere nie je ani zmienka, resp. je zmienka len o tomto jej tvrdení v návrhu
na preskúmanie rozhodnutia odporkyne, ale prečo súd túto námietku navrhovateľky nebral
do úvahy v rozsudku uvedené nie je, takže aj rozsudok je v tomto smere nepreskúmateľný.
K otázke posúdenia invalidity poukázala aj na vykonávacie predpisy k zákonu
č. 100/1988 Zb. a to napr. vyhl. č. 149/1988 Zb. a konkrétne § 17, 18 a prílohu 2 bod a. 4.
písm. b), podľa ktorých je nesporné, že je od jedného roku veku invalidná a od 18. roku veku
jej mal byť priznaný čiastočný invalidný dôchodok, čo však odporkyňa neurobila a dlhodobo
ju ukracovala o jej nesporný nárok. Posudkoví lekári mali hodnotiť pokles odo dňa jeho vzniku
a nie odo dňa 15. apríla 2004.
Opakovane namietala, že posudkoví lekári sú zamestnancami odporkyne a treba mať
dôvodné pochybnosti o ich nezaujatosti pri hodnotení jej zdravotného stavu.
S poukazom na sporný dátum vzniku invalidity namietala aj rozhodné obdobie,
ktoré odporkyňa použila pri výpočte jej invalidného dôchodku.
Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla,
že navrhovateľka nespĺňa podmienky nároku na invalidný dôchodok po dovŕšení veku 18
rokov podľa § 33 ods.2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, tzv. invalidita
z mladosti. Navrhovateľka povinnú školskú dochádzku ukončila a vek 18 rokov dosiahla
(12. januára 1988) za účinnosti zákona č. 121/1975 Zb.. Jednou z podmienok nároku
na invalidný dôchodok v mimoriadnych prípadoch (tzv. invalidita z mladosti) podľa § 32
ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a rovnako aj podľa § 33 ods. 2 zákona
č. 100/1988 Zb. je skutočnosť, že občan, ktorý sa stal invalidným pred dovŕšením veku,
v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo
po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov, resp. podľa zákona
č. 121/975 Zb. 26 rokov.
Navrhovateľke bol napadnutým rozhodnutím odporkyne zo dňa 7. júna 2011 č. X.
priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v sume 2 853,-Sk mesačne od 25. novembra 2007. Ak navrhovateľka splnila podmienky
nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., musela byť
zamestnaná minimálne po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok, nemôže preto súčasne
spĺňať podmienky na tzv. invalidný dôchodok z mladosti (z dôvodu, že nemohla byť
zamestnaná). Zároveň invalidný dôchodok by nemohol byť navrhovateľke priznaný spätne
od veku 18 rokov (od 12. januára 1988), ale v súlade s § 112 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z.
najskôr tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku.
K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne poukázala
na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že rozhodnutie je riadne odôvodnené
v zmysle § 209 zákona č. 461/2003 Z.z. ak obsahuje odkaz na konkrétny posudok. Posúdenie
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby
vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho
poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia a
to tak na účely správneho ako aj súdneho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP,
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal
bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d/ OSP), a preto postupom podľa § 220 ods. 1
v spojení s § 250 ods. 2 a § 246c ods. 1 OSP rozsudok krajského súdu zmenil, tak že zrušil
rozhodnutie odporkyne. Termín vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 20. júna 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že navrhovateľka svoje odvolanie
oprela aj o námietku nezrozumiteľnosti rozhodnutia a nedostatočného odôvodnenia
rozhodnutia správneho orgánu. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého
rozhodnutia sa musí Najvyšší súd Slovenskej republiky vysporiadať primárne s námietkami,
ktoré navrhovateľka využila na spochybnenie preskúmateľnosti rozhodnutia správneho
orgánu.
Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v odôvodnení
rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití
právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd nevychádzal z argumentov,
ktoré by sa mali v zmysle hore cit. ustanovenia § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení logicky nachádzať, ale pri osvojovaní si skutkových zistení správnych
orgánov vychádzal z dvoch posudkov posudkových lekárov odporkyne. Uvedené skutkové
zistenia si potom krajský súd osvojil.
Odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku
navrhovateľke od 27. novembra 2007 nerozhodla o uplatnenom nároku navrhovateľky
uvedenom v žiadosti o invalidný dôchodok, ktorá žiadala priznať invalidný dôchodok
od 18. roku veku. Neuviedla prečo nepriznala invalidný dôchodok od 18. roku veku ako
žiadala navrhovateľka a neodôvodnila, prečo jej tento nárok nevznikol. Uvedenou
skutočnosťou sa nezaoberali ani posudkoví lekári, len konštatovali mieru poklesu 45 %, deň
vzniku invalidity 15. apríla 2004. Ani s touto námietkou týkajúcou sa určenia dňa vzniku
invalidity 15. apríla 2004 sa odporkyňa vo svojom rozhodnutí nevysporiadala. Svoj záver
nepodoprela žiadnym ustanovením zákona a bližšie ho nezdôvodnila a preto jej rozhodnutie
odvolací súd považoval za nepreskúmateľné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, napadnuté
rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 250ja ods. 3
v spojení s § 250l ods. 2 OSP.
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne v zmysle vyššie uvedeného znovu posúdiť
nárok navrhovateľky o invalidný dôchodok podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení ku dňu 27. novembru 2007 ako aj posúdiť nárok na invalidný dôchodok od 18. roku
veku navrhovateľky (tzv. invalidita z mladosti).
Podľa § 224 ods. 2 OSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách
konania na súde prvého stupňa. V zmysle uvedeného ustanovenia v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP zaviazal odvolací súd odporkyňu uhradiť navrhovateľke trovy právneho
zastúpenia prvostupňového konania vo výške 304,25 Eur, ktorá (v zmysle vyčíslenia
navrhovateľky – č. l. 32) pozostáva z:
• náhrady za tri úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom –
plnomocenstvo zo dňa 04.07.2011 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) – 57,- €,
- písomné podanie na súd vo veci samej – podanie návrhu na preskúmanie
rozhodnutia zo dňa 05.07.2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) – 57,- €,
- konanie pred súdom – pojednávanie dňa 08.12.2011 (§ 14 ods. 1 písm. c)
vyhlášky) – 57,- €,
• režijného paušálu – 3 x 7,41 = 22,23 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky),
• cestovného (§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 7 zákona
č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov) – cesta
na pojednávanie dňa 08.12.2011 Prievidza – Trenčín a späť – 130 km
pri spotrebe 7,1 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,420 €/l a náhrada
za použitie motorového vozidla vo výške 0,183 Eur za každý km –
13,13 + 23,79 = 36,92 € a
• náhrady za stratu času (§ 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhlášky) – cesta
na pojednávanie a späť dňa 08.12.2011 – 6 polhodín x 12,35 = 74,10 €.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP, § 151 ods. 1 OSP a § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že navrhovateľke, ktorá mala úspech vo veci,
priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania podľa vyčíslenia
(č. l. 31) v zmysle vyhlášky vo výške 66,32 Eur, ktorá pozostáva z:
• náhrady za jeden úkon právnej služby – písomné podanie na súd vo veci samej
– podanie odvolania zo dňa 17.01.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky)
vo výške 58,69 € a
• režijného paušálu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) vo výške 7,63 €.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke vyššie uvedenú náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania spolu vo výške 370,57 Eur (304,25 + 66,32) k rukám
jej právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. júna 2012
JUDr. Jana Henčeková, PhD. , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková