Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10So/18/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu,

v právnej veci navrhovateľky Ing. Ľ. Č., bytom I., zastúpenej JUDr. J., advokátom, AK

so sídlom v P., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava,

o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 7. júna 2011 č. X., o odvolaní navrhovateľky

proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -26 zo dňa 8. decembra 2011,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -26 zo dňa 8. decembra 2011 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne

č. X. zo dňa 7. júna 2011 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia

prvostupňového konania vo výške 304,25 Eur na účet jej právneho zástupcu v lehote 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia

odvolacieho konania vo výške 66,32 Eur na účet jej právneho zástupcu v lehote 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. júna

2011 č. X., ktorým odporkyňa podľa a o sociálnom

poistení v znení navrhovateľke od 25. novembra 2007 priznala

invalidný dôchodok v sume 2 853,-Sk mesačne.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

č. , ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, navrhovateľke

od 1. júla 2008 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 2 996,-Sk mesačne.

Podľa o sociálnom poistení v znení zákona

č. navrhovateľke priznala k 1.januáru 2009 invalidný dôchodok v sume

99,50 Eur mesačne.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

č. , ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky navrhovateľke

od 1. januára 2009 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 106,50 Eur mesačne.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

č. , ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, navrhovateľke

zvýšila invalidný dôchodok od 1. januára 2010 na sume 109,80 Eur mesačne.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. ,

ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky, navrhovateľke od 1. januára 2011

zvýšila invalidný dôchodok na sumu 111,80 Eur mesačne, z dôvodu, že navrhovateľka bola

uznaná za invalidnú, pretože má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %

v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky

a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený lekárom sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej

správe zo dňa 24. mája 2011.

Ku dňu vzniku invalidity navrhovateľka nesplnila podmienky nároku na starobný

dôchodok a nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok, splnila tak podmienky nároku

na invalidný dôchodok 15. apríla 2004.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne a dospel k záveru, že návrh

na preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 7. júna 2011 nie je dôvodný. Poukázal

na znenie ustanovenia § 70, § 71 ods. 2, §71 ods. 3, § 71 ods. 4, § 71 ods. 5, § 71 ods. 6, § 71

ods. 7 a ods. 8, o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov a konštatoval, že v súdnom konaní sa posudzovaním schopnosti navrhovateľky

zaoberal príslušný posudkový lekár, pri rozhodovaní vychádzal z posudku posudkového lekára

Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 24. mája 2011 a z posudku posudkového lekára

Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Trenčíne zo dňa 24. augusta 2004. Podľa jeho názoru

posudkoví lekári dostatočne a presvedčivo odôvodnili, prečo navrhovateľka spĺňa podmienky

pre priznanie invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

v percentách 45 %, s dátumom vzniku invalidity od 15. apríla 2004. Krajský súd dospel

k rovnakým právnym záverom ako odporkyňa, preto nepovažoval námietky navrhovateľky a

jej právneho zástupcu za opodstatnené a keďže sa stotožnil so závermi odporkyne,

v podrobnostiach len poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že opravnému

prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť a preskúmavané rozhodnutie ako zákonné

podľa (ďalej len „“) potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 2501

ods. 2 tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka nebola v konaní

úspešná a odporkyňa nemá zo zákona právo na ich náhradu.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie prostredníctvom

svojho právneho zástupcu a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa

zmenil, rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 7. júna 2011 zrušil a vec vrátil odporkyni

na ďalšie konanie. Požiadala o náhradu trov konania.

Uviedla, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné, pretože z neho nie je zrejmé,

na základe akých úvah dospel posudkový lekár k názoru, že pokles schopnosti navrhovateľky

vykonávať zárobkovú činnosť je 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou odo dňa

7. júna 2011 (zrejme správne má byť od dňa 27. novembra 2007). Zdôraznila, že je invalidná

od útleho detstva, kedy prišla po úraze a následných operáciách o ľavé oko.

Ďalej uviedla, že už v návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. X. zo dňa

7. júna 2011 poukázala na skutočnosť, že odporkyňa mala jej nárok na dôchodok posudzovať

podľa , podľa ktorého jej mal byť invalidný dôchodok

priznaný po dovŕšení 18 rokov – tzv. invalidita z mladosti, avšak odporkyňa a ani

prvostupňový súd sa touto alternatívou vôbec nezaoberali a v napadnutom rozhodnutí o jej

námietke v tomto smere nie je ani zmienka, resp. je zmienka len o tomto jej tvrdení v návrhu

na preskúmanie rozhodnutia odporkyne, ale prečo súd túto námietku navrhovateľky nebral

do úvahy v rozsudku uvedené nie je, takže aj rozsudok je v tomto smere nepreskúmateľný.

K otázke posúdenia invalidity poukázala aj na vykonávacie predpisy k zákonu

č. a to napr. vyhl. č. a konkrétne , 18 a prílohu 2 bod a. 4.

písm. b), podľa ktorých je nesporné, že je od jedného roku veku invalidná a od 18. roku veku

jej mal byť priznaný čiastočný invalidný dôchodok, čo však odporkyňa neurobila a dlhodobo

ju ukracovala o jej nesporný nárok. Posudkoví lekári mali hodnotiť pokles odo dňa jeho vzniku

a nie odo dňa 15. apríla 2004.

Opakovane namietala, že posudkoví lekári sú zamestnancami odporkyne a treba mať

dôvodné pochybnosti o ich nezaujatosti pri hodnotení jej zdravotného stavu.

S poukazom na sporný dátum vzniku invalidity namietala aj rozhodné obdobie,

ktoré odporkyňa použila pri výpočte jej invalidného dôchodku.

Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla,

že navrhovateľka nespĺňa podmienky nároku na invalidný dôchodok po dovŕšení veku 18

rokov podľa o sociálnom zabezpečení, tzv. invalidita

z mladosti. Navrhovateľka povinnú školskú dochádzku ukončila a vek 18 rokov dosiahla

(12. januára 1988) za účinnosti . Jednou z podmienok nároku

na invalidný dôchodok v mimoriadnych prípadoch (tzv. invalidita z mladosti) podľa § 32

ods. 2 o sociálnom zabezpečení a rovnako aj podľa zákona

č. je skutočnosť, že občan, ktorý sa stal invalidným pred dovŕšením veku,

v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, nemohol byť preto zamestnaný vôbec alebo

po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a dosiahol vek 18 rokov, resp. podľa zákona

č. 121/975 Zb. 26 rokov.

Navrhovateľke bol napadnutým rozhodnutím odporkyne zo dňa 7. júna 2011 č. X.

priznaný invalidný dôchodok podľa o sociálnom poistení

v sume 2 853,-Sk mesačne od 25. novembra 2007. Ak navrhovateľka splnila podmienky

nároku na invalidný dôchodok podľa , musela byť

zamestnaná minimálne po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok, nemôže preto súčasne

spĺňať podmienky na tzv. invalidný dôchodok z mladosti (z dôvodu, že nemohla byť

zamestnaná). Zároveň invalidný dôchodok by nemohol byť navrhovateľke priznaný spätne

od veku 18 rokov (od 12. januára 1988), ale v súlade s

najskôr tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku.

K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne poukázala

na ustálenú prax Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že rozhodnutie je riadne odôvodnené

v zmysle ak obsahuje odkaz na konkrétny posudok. Posúdenie

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby

vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho

poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia a

to tak na účely správneho ako aj súdneho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa ,

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal

bez pojednávania v súlade s a jednomyseľne dospel k záveru,

že odvolanie je dôvodné, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo

pre nedostatok dôvodov ( ), a preto postupom podľa

v spojení s a rozsudok krajského súdu zmenil, tak že zrušil

rozhodnutie odporkyne. Termín vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní

vopred na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 20. júna 2012 ( a ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že navrhovateľka svoje odvolanie

oprela aj o námietku nezrozumiteľnosti rozhodnutia a nedostatočného odôvodnenia

rozhodnutia správneho orgánu. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého

rozhodnutia sa musí Najvyšší súd Slovenskej republiky vysporiadať primárne s námietkami,

ktoré navrhovateľka využila na spochybnenie preskúmateľnosti rozhodnutia správneho

orgánu.

Podľa o sociálnom poistení v odôvodnení

rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití

právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd nevychádzal z argumentov,

ktoré by sa mali v zmysle hore cit. ustanovenia

o sociálnom poistení logicky nachádzať, ale pri osvojovaní si skutkových zistení správnych

orgánov vychádzal z dvoch posudkov posudkových lekárov odporkyne. Uvedené skutkové

zistenia si potom krajský súd osvojil.

Odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku

navrhovateľke od 27. novembra 2007 nerozhodla o uplatnenom nároku navrhovateľky

uvedenom v žiadosti o invalidný dôchodok, ktorá žiadala priznať invalidný dôchodok

od 18. roku veku. Neuviedla prečo nepriznala invalidný dôchodok od 18. roku veku ako

žiadala navrhovateľka a neodôvodnila, prečo jej tento nárok nevznikol. Uvedenou

skutočnosťou sa nezaoberali ani posudkoví lekári, len konštatovali mieru poklesu 45 %, deň

vzniku invalidity 15. apríla 2004. Ani s touto námietkou týkajúcou sa určenia dňa vzniku

invalidity 15. apríla 2004 sa odporkyňa vo svojom rozhodnutí nevysporiadala. Svoj záver

nepodoprela žiadnym ustanovením zákona a bližšie ho nezdôvodnila a preto jej rozhodnutie

odvolací súd považoval za nepreskúmateľné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, napadnuté

rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 250ja ods. 3

v spojení s .

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne v zmysle vyššie uvedeného znovu posúdiť

nárok navrhovateľky o invalidný dôchodok podľa o sociálnom

poistení ku dňu 27. novembru 2007 ako aj posúdiť nárok na invalidný dôchodok od 18. roku

veku navrhovateľky (tzv. invalidita z mladosti).

Podľa ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách

konania na súde prvého stupňa. V zmysle uvedeného ustanovenia v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá zaviazal odvolací súd odporkyňu uhradiť navrhovateľke trovy právneho

zastúpenia prvostupňového konania vo výške 304,25 Eur, ktorá (v zmysle vyčíslenia

navrhovateľky – č. l. 32) pozostáva z:

• náhrady za tri úkony právnej služby:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom –

plnomocenstvo zo dňa 04.07.2011 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) – 57,- €,

- písomné podanie na súd vo veci samej – podanie návrhu na preskúmanie

rozhodnutia zo dňa 05.07.2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) – 57,- €,

- konanie pred súdom – pojednávanie dňa 08.12.2011 (§ 14 ods. 1 písm. c)

vyhlášky) – 57,- €,

• režijného paušálu – 3 x 7,41 = 22,23 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky),

• cestovného (§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 7 zákona

č. o cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov) – cesta

na pojednávanie dňa 08.12.2011 Prievidza – Trenčín a späť – 130 km

pri spotrebe 7,1 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,420 €/l a náhrada

za použitie motorového vozidla vo výške 0,183 Eur za každý km –

13,13 + 23,79 = 36,92 € a

• náhrady za stratu času (§ 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhlášky) – cesta

na pojednávanie a späť dňa 08.12.2011 – 6 polhodín x 12,35 = 74,10 €.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s , a

v spojení s veta prvá tak, že navrhovateľke, ktorá mala úspech vo veci,

priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia odvolacieho konania podľa vyčíslenia

(č. l. 31) v zmysle vyhlášky vo výške 66,32 Eur, ktorá pozostáva z:

• náhrady za jeden úkon právnej služby – písomné podanie na súd vo veci samej

– podanie odvolania zo dňa 17.01.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky)

vo výške 58,69 € a

• režijného paušálu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) vo výške 7,63 €.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke vyššie uvedenú náhradu trov

prvostupňového a odvolacieho konania spolu vo výške 370,57 Eur (304,25 + 66,32) k rukám

jej právneho zástupcu v zmysle v spojení s veta prvá

v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. júna 2012

JUDr. Jana Henčeková, PhD. , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková