Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-18Cpr/15/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v spore žalobkyne: Q. B., G. XX.XX.XXXX, K. XXX XX R. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária VIS LEGIS s. r. o., so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 47 728 949 proti žalovanému: Obec Cerová, so sídlom 906 33 Cerová 104, IČO: 00 309 478, zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť Žalobkyni náhradu mzdy v sume 30 691,50 Eur brutto za obdobie od 01.11. 2017 do 21.02.2020, spolu s úrokom z omeškania takto:

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. decembra 2017 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. januára 2018 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. februára 2018 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. marca 2018 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. apríla 2018 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. mája 2018 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. júna 2018 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. júla 2018 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. augusta 2018 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. septembra 2018 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. októbra 2018 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. novembra 2018 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. decembra 2018 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. januára 2019 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. februára 2019 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. marca 2019 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. apríla 2019 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. mája 2019 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. júna 2019 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. júla 2019 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. augusta 2019 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. septembra 2019 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. októbra 2019 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. novembra 2019 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. decembra 2019 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. januára 2020 až do zaplatenia,

- 5% ročne zo sumy 1106 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. februára 2020 až do zaplatenia

- 5% ročne zo sumy 829,50 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. marca 2020 až do zaplatenia.

II. V časti o uloženie povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 110,60 Eur brutto za dva pracovné dni 23.02.2017 a 24.02.2017, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 110,60 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. marca 2017 do zaplatenia súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.04.2017, doplnenou podaním doručeným súdu dňa 10.07.2017, po pripustení zmeny žaloby uznesením č. k. - 292 zo dňa 08.10.2018 a po pripustení zmeny žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 11.02.2019, sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.02.2017 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá, ďalej aby súd určil, že rozhodnutie o plate vydané žalovaným dňa 02.03.2017 je neplatné. Zároveň sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za pracovné dni 23.02.2017 a 24.02.2017 vo výške 110,60 Eur brutto a povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy určenú z jej priemerného mesačného zárobku v sume 1.422,81 Eur brutto za každý jednotlivý mesiac za obdobie od 28.02.2017 do času, kým žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o právoplatnom skončení sporu, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.422,81 Eur počítaný za obdobie: od 20. apríla 2017 až do zaplatenia, od 20. mája 2017 až do zaplatenia, od 20. júna 2017 až do zaplatenia, od 20. júla 2017 až do zaplatenia, od 20. augusta 2017 až do zaplatenia, od 20. septembra 2017 až do zaplatenia, od 20. októbra 2017 až do zaplatenia, od 20. novembra 2017 až do zaplatenia, od 20. decembra 2017 až do zaplatenia, od 20. januára 2018 až do zaplatenia, od 20. februára 2018 až do zaplatenia, od 20. marca 2018 až do zaplatenia, od 20. apríla 2018 až do zaplatenia, od 20. mája 2018 až do zaplatenia, od 20. júna 2018 až do zaplatenia, od 20. júla 2018 až do zaplatenia, od 20. augusta 2018 až do zaplatenia, od 20. septembra 2018 až do zaplatenia, od 20. októbra 2018 až do zaplatenia, od 20. novembra 2018 až do zaplatenia, od 20. decembra 2018 až do zaplatenia, od 20. januára 2019 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 27.02.2017 žalovaný, zastúpený T.. B. Č., zástupcom starostu, doručil žalobkyni Okamžité skončenie pracovného pomeru, za prítomnosti dvoch ďalších zamestnancov obce Cerová, a to pani N. I. a pani M.. M. A.. Účelovosť a pripravenosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne dokazuje aj skutočnosť, že zástupca starostu T.. B. Č. pred doručením oznámenia (a to za prítomnosti vyššie uvedených pracovníčok obce Cerová), žalobkyňu najskôr obvinil z toho, že sa mu „furt kutre vpapiroch", ďalej jej oznámil, že jej neverí, nevie si s ňou predstaviť ďalšiu spoluprácu a on sám si bude vyberať s kým robiť chce a s kým robiť nechce. K uvedeným záverom zástupca starostu T.. B. Č.Š. dospel za obdobie od 10.01.2017 do 27.02.2017, pričom podľa odhadu žalobkyne T.. B. Č.Š. v tomto období strávil na pracovisku maximálne 3 celé pracovné dni (v rozsahu pracovného času zamestnankyne), pričom takýmto štvrtým celým pracovným dňom bol práve deň doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zástupca starostu býval v období od 10.01.2017

- 27.02.2017 na pracovisku prítomný po pracovnom čase zamestnankyne alebo po skončení úradných hodín obecného úradu obce Cerová - cca od 16,30 hod., okrem stredy, kedy sa na pracovisko dostavoval okolo 13,30 hod. Z dôvodu neprítomnosti zástupcu starostu, počas celého pracovného dňa/úradných hodín obecného úradu Cerová, komunikovala žalobkyňa so žalovaným ním stanovených spôsobom, a to formou posielania/preposielania e-mailov na ním určenú adresu: B..R..R. alebo formou písania odkazov na papier. Z dôvodu, že zástupca starostu bol zamestnaný (podľa informácií žalobkyne pracoval v tom čase pre obchodnú spoločnosť SKANSKA) a z toho dôvodu na pracovisku nebýval (v čase od 10.01.2017 do 27.02.2017) prítomný počas celého pracovného času zamestnankyne/úradných hodín obecného úradu obce Cerová, schránka pre oficiálny e-mail obce Cerová (obeccerova@stonline.sk) bola iba v pracovnom počítači žalobkyne, a z dôvodu zabezpečenia riadneho chodu na pracovisku, požiadala žalobkyňa žalovaného o zriadenie pracovnej adresy. Žalovaný si pracovnú adresu nezriadil, ako adresu pre doručovanie jej oznámil e-mailovú adresu B..R..R.. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa žalobkyne nespĺňa náležitosť stanovenú v . Žalovaný iba stroho konštatuje, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru je „hrubé porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca“, pričom v oznámení nie je bližšie konkretizované, čo v prípade tohto konkrétneho skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca. Žalovaný ďalej v oznámení ako dôvod uvádza „svojvoľné opustenie pracoviska, resp. neospravedlnená absencia v práci v dňoch 23. a 24.02.2017 bez vedomia svojho zamestnávateľa.“ Žalovaný takto formulovaným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru

dáva na výber, či v dňoch 23. a 24.02.2017 žalobkyňa pracovisko svojvoľne opustila, prípadne sa v týchto dňoch na pracovisko nedostavila vôbec. Svojvoľné opustenie pracoviska (na rozdiel od celodennej absencie zamestnankyne na pracovisku) predpokladá, že zamestnankyňa je počas určitej doby prítomná na pracovisku, ktoré po uplynutí takejto určitej doby následne opustí. Žalovaný teda v prípade tohto dôvodu nesplnil zákonnú podmienku stanovenú v (a to, že v písomnom oznámení musí byť dôvod vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom). Žalovaný navyše nepravdivo uvádza, že žalobkyňa svojvoľne opustila pracovisko, resp. má neospravedlnenú absenciu v práci v dňoch 23. a 24.02.2017 bez vedomia žalovaného. Žalovaný však mal preukázateľnú vedomosť o tom, že žalobkyňa sa prihlásila na školenia. Žalobkyňa totiž vopred

- e-mailom zaslaným dňa 14.02.2017 na adresu B..R..R.. (tzn. s dostatočným časovým predstihom pred termínom konania oboch školení) žalovanému v súlade s postupom, ktorý sám určil, oznámila termíny školení, na ktoré sa prihlásila, a to: Aplikácia ustanovení súvisiacich s matričnou agendou, termín 23.02.2017, Hlásenie pobytu a súvisiace ustanovenia 24.02.2017. Obe školenia organizovalo Centrum účelových zariadení, stredisko Inštitútu pre verejnú správu, ul. Sch-Trnavského l/a, 844 10 Bratislava. Pozvánky na odborné semináre zaslala pani M. M. na e- mailovú adresu obce Cerová: obeccerova@stonline.sk <mailto:obeccerova@stonline.sk> a žalobkyňa dňa 14.02.2017 preposlala e-mail preukazujúci skutočnosť, že sa na uvedené školenia prihlásila na adresu, ktorú žalobkyni na jej požiadanie poskytol žalovaný, na adresu: B..R.. R.. Tvrdenie žalovaného, že predmetný e-mail mu nebol doručený je účelové, s jednoznačným cieľom použiť ho pre účel okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou. Ak by e-mail nebol doručený na ním určenú adresu, vrátila by sa na adresu obeccerova@stonline.sk správa o nedoručení predmetného e-mailu. Obsahom Školení bola agenda matriky a evidencie obyvateľstva, ktoré spadajú do pracovnej náplne zamestnankyne. Žalobkyňa do termínu školení neobdržala písomný ani ústny zákaz žalovaného, ktorý by sa týkal jej účasti na uvedených školeniach. Žalovaný konal nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj v rozpore s ustanovením , keď svoje postavenie štatutárneho zástupcu konajúceho v mene žalovaného zneužil na škodu žalobkyne. Sám zástupca starostu dal žalobkyni ústny pokyn, aby mu poštu posielala na ním oznámenú adresu B..R..R.. Preto jeho tvrdenie o nedoručení e-mailu zo dňa 14.02.2017 nemožno vyhodnotiť inak, ako zneužitie postavenia štatutárneho zástupcu zamestnávateľa, ktoré viedlo ku škode na strane žalobkyne. Žalobkyni nemôže byť na škodu riadne a včas oznámená účasť na školeniach potrebných pre zvyšovanie odbornej kvalifikácie zamestnanca, oznámená spôsobom, ktorý stanovil sám žalovaný. Fotokópie potvrdení o absolvovaní školení žalobkyňa riadne odovzdala žalovanému, a to dňa 27.02.2017 - v čase pred doručením oznámenia o okamžitom skončení jej pracovného pomeru, avšak žalovaný odmietol potvrdenia o absolvovaní školení akceptovať a dňa 27.02.2017 jej oznámil, že za dni 23. a 24.02.2017, cit: „jej dáva „A-čko“ a účasť na školeniach jej neuznáva, lebo e-mail zo dňa 14.02.2017, na ktorý sa odvoláva žalobkyňa, mu nebol doručený. Žalobkyňa poukázala na to, že okrem iného vykonáva pre obec Cerová funkciu matrikárky a podľa zákona o matrikách je matrikár povinný prehlbovať si kvalifikáciu systematickým odborným vzdelávaním organizovaným ministerstvom. Žalobkyňa si riadne splnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplýva z ustanovenia zákona o matrikách, keď sa prihlásila a následne zúčastnila na Školeniach organizovaných Ministerstvom vnútra SR. Poukázala tiež na povinnosť obce, ktorá v zmysle zákona o matrikách musí matrikárovi umožniť zúčastniť sa na odbornom vzdelávaní. Žalovaný pred doručením oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru neprihliadal na osobu žalobkyne, ňou zastavanú funkciu matrikára ani na jej doterajší postoj pri plnení si pracovných úloh. Po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru požiadala žalobkyňa predchádzajúcich starostov, T.. B. Č. (zhoda mena a priezviska so zástupcom starostu) a pána Z. B. o hodnotenie plnenia jej pracovných úloh, v čase, kedy každý z oslovených vykonával v obci Cerová funkciu starostu obce. Obe písomné hodnotenia sú kladné a jednoznačne preukazujú, že žalobkyňa bola vždy svedomitý zamestnanec, ktorý si riadne a včas plnil všetky svoje pracovné povinnosti a svojou dlhoročnou prácou sa značnou mierou podieľala na rozvoji obce Cerová. Dôsledkom udalostí, ktoré sa dňa 27.02.2017 na pracovisku udiali bolo náhle zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne (bolesť hlavy, zvracanie, celková psychická nepohoda spôsobená veľkým tlakom na pracovisku a následná nespavosť celú noc). Z uvedeného dôvodu žalobkyňa večer dňa 27.02.2017 absolvovala vyšetrenie v pohotovostnej ambulancii v Senici. Ďalším dôkazom preukazujúcim pripravenosť a účelovosť okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou bola výmena zámku od dverí budovy Obecného úradu v Cerovej (budova pracoviska), čo žalobkyňa zistila dňa 28.02.2017 ráno. Žalovaný výmenu zámku od dverí dôvodil jeho závadou, pričom deň uskutočnenia výmeny - 27.02.2017 bol zhodný s dňom doručenia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru. Listom doručeným zamestnávateľovi dňa 28.02.2017 žalobkyňa v súlade s ustanovením žalovanému oznámila, že trvá na svojom

ďalšom zamestnávaní. Za opätovné prijatie žalobkyne do zamestnania podpísalo petíciu 141 občanov obce Cerová. Na zasadnutí obecného zastupiteľstva obce Cerová dňa 15.03.2017 v časti „Diskusia“ žalovaný na položené otázky odpovedal, že nebude verejne prezentovať dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, že žalobkyni bolo umožnené zúčastniť sa na školeniach, a keby to vedel, tak by jej to umožnil. Na otázku, či dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bola účasť na školeniach, bez vedomia svojho zamestnávateľa, žalovaný uviedol, že dôvodom rozviazania pracovného pomeru nebolo, že sa zúčastnila školenia. Dôvodom rozviazania pracovného pomeru bolo niečo úplne iné. Žalobkyňa má za to, že riadne a včas oznámenú účasť na školeniach (spôsobom, ktorý stanovil samotný žalovaný), následne preukázanú prezenčnou listinou a potvrdeniami o absolvovaní školení, nie je možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

3. Žalobkyňa ďalej žalobu odôvodnila tým, že žalovaný vydal dňa 02.03.2017 (tzn. v čase, kedy podľa jeho názoru už pracovný pomer netrval - v oznámení sa ako dátum skončenia pracovného pomeru uvádza dátum 28.02.2017) rozhodnutie o plate, v ktorom sa uvádza, že funkčný plat sa určuje s účinnosťou od 01.02.2017. Vydaním takéhoto nezákonného rozhodnutia došlo k zníženiu funkčného platu žalobkyne zo sumy 1.106,- Eur na 705,- Eur. Rozhodnutie o plate z 02.03.2017, spolu s poštovou poukážkou na sumu 1.478,96 Eur a výplatným lístkom bolo žalobkyni doručené dňa 16.03.2017. Poukázala na to, že žalovaný konal v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, mzdu z pohľadu právnej istoty zamestnanca nie je možné spätne upravovať, z uvedeného dôvodu považuje právny úkon za neplatný. V súvislosti so spätnou úpravou mzdy ide podľa žalobkyne o šikanózny výkon práva zo strany žalovaného, o porušenie zákonnej povinnosti konať v súlade s dobrými mravmi, ako aj o porušenie zákonnej povinnosti nezneužívať výkon práv na škodu iného zamestnanca ( ). Žalovaný v prípade vydania rozhodnutia o znížení platu zneužil svoje postavenie zamestnávateľa a vydal nezákonne rozhodnutie o znížení platu so spätnou účinnosťou. Žalobkyňa sa až po odpracovaní celého mesiaca februára 2017 (vrátane absolvovania dvoch školení, za ktoré jej bola udelená absencia, ktorá bola súčasne zohľadnená v mzde ako položka Absencia vo výplatnom lístku v rozsahu 15 hodín) dozvedela, že mzda jej bude vyplatená vo výške, o akej zamestnávateľ svojvoľne rozhodol až v marci 2017. Žalovaný nielenže žalobkyni udelil za dva pracovné dní 23.02.2017 a 24.02.2017 absenciu a mzdu jej za tieto dva dni nevyplatil, ale navyše so spätným účinkom rozhodol o znížení jej funkčného platu, čo jednoznačne preukazuje postih žalobkyne zo strany žalovaného z dôvodu, že podala na žalovaného a iného zamestnanca obce Cerová sťažnosti. Bolo porušené právo žalobkyne ustanovené v , a to právo zamestnanca nebyť postihovaný v súvislosti s podaním sťažnosti na iného zamestnanca alebo samotného zamestnávateľa. Žalobkyňa (v čase pred vydaním rozhodnutia o plate zo dňa 02.03.2017) podala na žalovaného a iného zamestnanca sťažnosť, čoho následkom bol nezákonný postih v podobe zníženia funkčného platu zamestnanca a nevyplatenia mzdy v plnej výške.

4. V doplnení žaloby doručenom súdu dňa 10.07.2017 žalobkyňa uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu mzdy za pracovné dni 23.02.2017 a 24.02.2017, za ktoré jej bola zo strany žalovaného udelená absencia, a to vo výške 110,60 Eur brutto. Pri výpočte tejto sumy vychádzala z nasledovného výpočtu: funkčný mesačný plat určený v zmysle rozhodnutia o plate z 30.12.2016/počet pracovných dní v mesiaci február 2017 x 2 pracovné dni (23. a 24.02.2016);1106/20 x 2 = 110,60 Eur brutto.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 28.08.2017, ktorým žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s vyjadreniami žalobkyne o účelovosti a protiprávnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Tvrdenia žalobkyne sú v značnej miere vykonštruované a nemajú oporu v skutkovom ani právnom stave. V okamžitom skončení pracovného pomeru je špecifikácia toho, čo žalovaný považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko v ňom žalovaný uvádza, že hrubé porušenie pracovnej disciplíny spočíva v opustení pracoviska, resp. neospravedlnenej absencii v práci v dňoch 23.02.2017 a 24.02.2017, teda uviedol, v čom spočívalo závažné porušenie pracovnej disciplíny a súčasne aj konkretizoval dni, ktorých sa absencia v práci týkala, čo je v dostatočnej miere špecifikované a nezameniteľné s iným dôvodom. Žalobkyňou prezentovaná teória o tom, že si zamestnanec sám organizuje účasť na vzdelávacích kurzoch je nesprávna a jedná sa o nepochopenie/ignorovanie oprávnení, ktoré vyplývajú zamestnancovi z jeho podriadenej pozície voči zamestnávateľovi. Je nepochybné, že žalovaný ako nadriadený vysiela zamestnancov na vzdelávacie kurzy (udeľuje povolenie zúčastniť sa školení, prípadne dáva súhlas zamestnancovi) a teda musí mať vedomosť, ktorý zamestnanec sa kedy zúčastní školení. V opačnom prípade sa jedná o svojvoľné rozhodnutie zamestnanca, bez priameho súhlasu zamestnávateľa. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že mal preukázanú vedomosť o tom, že žalovaná sa prihlásila

na školenia. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno k ňou tvrdeným skutočnostiam. Bez ďalšieho konštatuje, že žalovaný mal vedomosť o tom, že sa žalobkyňa prihlásila na školenie, čo sa snaží preukázať jedným oznámením. Žalovaný však od začiatku zdôrazňoval, že mu nebol doručený žiadny mail, v ktorom ho mala žalobkyňa informovať o prihlásení na školenie. Túto skutočnosť v podstate potvrdzuje aj žalobkyňa, ktorá uvádza, že ju žalovaný v súvislosti so školením nekontaktoval, nemala od neho žiadnu spätnú väzbu, ani jej nebol daný súhlas žalovaného s účasťou na školení. Podľa žalobkyne mala predmetný mail odoslať 14.02.2017. Od 14.02.2017 do 23.02.2017 (7 pracovných dní) bola žalobkyňa niekoľkokrát v osobnom kontakte so žalovaným na pracovisku, avšak ani raz mu neoznámila, že sa prihlásila na školenie, napriek tomu, že na také konanie bola povinná vzhľadom na svoju pozíciu podriadeného pracovníka. Žalovaný má za to, že rozhodnutie žalobkyne, že sa zúčastní školenia, bolo svojvoľné a žiadny jej nadriadený nemal o tomto jej rozhodnutí vedomosť ani jej nedal súhlas, resp. pokyn. Domnelý pokyn žalovaného, resp. súhlas žalovaného s účasťou na školení dôvodí žalobkyňa tým, že od žalovaného neobdržala zákaz, ktorý by sa týkal jej účasti na uvedených školeniach. Uvedené nielenže potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný nemal absolútne žiadnu vedomosť o prihlásení sa žalobkyne na školenie, ale jej nedal a ani nemohol dať súhlas zúčastniť sa predmetných školení. Žalobkyňa sa bez vedomia žalovaného nezdržovala dva dni na určenom pracovisku, teda závažným spôsobom porušila pracovnú disciplínu a preto s ňou bol ukončený pracovný pomer. Ak by aj žalovaný pripustil, že žalobkyňa odoslala mail žalovanému, že sa v dňoch 23. a 24.02.2017 prihlásila na školenie, je neprípustné a absolútne nesprávne, aby žalobkyňa oznámenie o účasti na školení zamieňala so súhlasom, resp. povolením žalovaného s účasťou na uvedenom školení. V zmysle , zamestnávateľ určuje, kedy a ktorý zamestnanec sa zúčastní školenia v rámci prehĺbenia kvalifikácie, udelí súhlas, prípadne dá pokyn zamestnancovi, pričom je vylúčené svojvoľné opustenie pracoviska zamestnancom bez vedomia zamestnávateľa o účasti zamestnanca na školení. Žalobkyňa sa navyše zúčastnila školenia v Bratislave bez toho, aby mala schválenú a podpísanú služobnú cestu. Podľa žalobkyne dôkazom preukazujúcim pripravenosť a účelovosť okamžitého skončenia pracovného pomeru bola výmena zámku na dverách Obecného úradu v Cerovej, čo žalobkyňa zistila dňa 28.02.2017 po príchode k dverám budovy obecného úradu. Tieto skutočnosti sú zavádzajúce a účelové, pričom nijakým spôsobom nesúvisia so skončením pracovného pomeru so žalobkyňou. Výmena zámku na dverách obecného úradu bola nevyhnutná, nakoľko pôvodný zámok sa pokazil. Nie je však pravda, že žalobkyni niekto bránil vo vstupe do budovy obecného úradu. Práve naopak, žalobkyňa ešte pred začiatkom pracovnej doby (7,30 hod) bola vo svojej kancelárii a posielala správu žalovanému (mail zo dňa 28.02.2017 o 7,17 hod. bol priložený k žalobe). Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyni nikto nebránil vo vstupe do budovy ani vo vstupe do svojej kancelárie napriek tomu, že s ňou bol v zmysle skončený pracovný pomer dňa 27.02.2017. Pokiaľ ide o zníženie funkčného platu rozhodnutím žalovaného zo dňa 02.03.2017 s účinnosťou od 01.02.2017, je vylúčené, že by sa jednalo o šikanózny postup, tak ako to konštatuje žalobkyňa. Uvedené zníženie platu zohľadňovalo dvojdňovú neospravedlnenú absenciu na pracovisku a neplnenie si pracovných povinností zo strany žalobkyne, o čom bola žalobkyňa informovaná. Funkčný mesačný plat bol žalobkyni znížený o osobný príplatok z vyššie uvedených dôvodov. Následne žalovaný svoj postup prehodnotil a osobný príplatok za mesiac február 2017 bol žalobkyni doplatený. Dodal, že ak žalobkyňa poukazuje v žalobe na zneužívanie právomocí žalovaného, je to práve žalobkyňa, ktorá koná nad rámec svojich oprávnení, ktoré jej vyplývajú z pozície podriadeného zamestnanca. Žalobkyňa niekoľkokrát konštatovala v žalobe, že nedostala súhlas alebo pokyn zamestnávateľa („nikto jej to nezakázal“), aby sa zúčastnila na školení a tento súhlas/pokyn zamestnávateľa sa snaží nahradiť oznámením o účasti na školení (oboznámenie sa žalovaného s predmetným oznámením je len domnienkou žalobkyne, pričom túto skutočnosť nevie preukázať) a dodatočným predložením prezenčnej listiny zo školenia. Žalobkyňa tak svojvoľne preberá oprávnenia nadriadeného pracovníka a sama si určuje a schvaľuje účasť na školeniach, kurzoch, pracovné cesty, atď. Takéto konanie, ktoré vyústi do neohlásenej absencie na pracovisku v trvaní dvoch dní je zrejmé závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca, v dôsledku čoho bol so žalobkyňou v zmysle okamžite skončený pracovný pomer. 6. Okresný súd vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom č. k. - 404 zo dňa 13. marca 2019 tak že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.02.2017 je neplatné. V časti o určenie, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným trvá, súd žalobu zamietol. V časti o určenie, že rozhodnutie o plate vydané žalovaným dňa 02.03.2017 je neplatné, súd žalobu zamietol.

7. Žalovaný voči predmetnému rozsudku podal odvolanie voči výroku I. v ktorom namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, t.j. z dôvodov podľa a .

8. Vo veci rozhodoval Krajský súd v Trnave ktorý rozsudkom sp. zn. - 466 zo dňa 22. januára 2020, ktorý napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa č. k. - 404 zo dňa 13. marca 2019 potvrdil.

9. Súd po právoplatnosti rozhodnutia pokračoval v konaní o náhradu na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru.

10. Vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal a doplnil dokazovanie s tým že prebral závery rozsudku OS PN č. k. OS PN , rozsudku KS TT č. k. , listinné dôkazy doplnené o zápisnicu tunajšieho súdu zo dňa 12.07.2022, výsluch svedkyne B.. C. B., podanie PZ žalovanej z č. l. 666 - 697, vyjadrenie PZ žalovanej z č. l. 726-737, vyjadrenie PZ žalobkyne z č. l. 746-748, čestné prehlásenie N. I. zo dňa 05.06.2023.

11. Z doposiaľ vykonaného dokazovania mal súd za preukázané že:

Podľa rozhodnutia o plate zo dňa 30.12.2016, žalobkyňa mala funkčný mesačný plat vo výške 1.106,- Eur, pozostávajúci z tarifného platu vo výške 705,- Eur a osobného príplatku vo výške 401,- Eur.

Dňa 02.03.2017, t. j. po tom, čo žalovaný so žalobkyňou ukončil pracovný pomer, tento vydal rozhodnutie o plate, podľa ktorého žalobkyni určil s účinnosťou od 01.02.2017, t. j. spätne, funkčný mesačný plat vo výške 705,- Eur, z čoho vyplýva, že žalobkyni odobral osobný príplatok vo výške 401,- Eur.

V konaní bolo preukázané, že inšpektorát práce nariadil žalovanému doplatiť žalobkyni rozdiel funkčného platu za mesiac február 2017 a že žalovaný osobný príplatok vo výške 401,- Eur žalobkyni skutočne vyplatil.

Z vykonaného dokazovania bolo tiež evidentné, že žalovaný mal snahu krátiť žalobkyni plat za mesiac február odobratím osobného príplatku so spätnou účinnosťou. Takéto konanie žalovaného nebolo v súlade so zákonom, preto žalovaný osobný príplatok žalobkyni dodatočne doplatil.

Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že predmetné rozhodnutie o plate nemá vplyv na určenie výšky náhrady mzdy keďže tu súd postupuje podľa , a rozhodujúcim obdobím, je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.

Súd vychádzal pri určovaní priemernej mesačnej mzdy žalobkyne z predložených výplatných lístkov, mzdových listov, potvrdenia o výške príjmu zo závislej činnosti, ale aj z vyjadrenia samotného žalovaného (čl. 380), v ktorom žalovaný uviedol spôsob výpočtu priemernej mesačnej mzdy žalobkyne a aj jej výšku v sume 1.221,- Eur brutto, čo je o 115 Eur viacej ako požaduje vo svojom návrhu na pripustenie zmeny žaloby žalobkyňa po tom, čo zákonná sudkyňa dňa 12.07.2022 vyslovila predbežný právny názor rozhodný pre určenie nároku žalobkyne. Zároveň žalobkyňa nijakým spôsobom uvedenú výšku nespochybnila, ako ani neuviedla dôvod, prečo nepožaduje výšku náhrady mzdy v sume aký vypočítal a uviedol žalovaný (v danom prípade jej vtedajší zamestnávateľ) a ktorý by jej prináležal. Z týchto dôvodov považoval súd uplatnenú a požadovanú výšku náhrady mzdy v sume 1.106,- Eur za nespornú.

12. Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

13. Podľa , ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

14. Podľa , na pracovnoprávne účely (ďalej len "") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

15. Podľa , rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje . sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrť roka, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Sporným zostal podľa len celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi ( žalovanej ) poskytnúť náhrada mzdy presahujúca 12 mesiacov, najviac však 36 mesiacov. V tomto prípade je však potrebné pripomenúť, že tu ide o hranice voľnej úvahy ktorými je limitovaný súd pri svojom rozhodovaní a je úlohou súdu aby túto úvahu riadne odôvodnil. 17. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 14. septembra 2011 sp. zn. vyplýva, že súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať len výnimočne, a to v prípadoch, ak výkon práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru zaručeného ustanovením , by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle . Takýto výklad ústavne súladný nielen z dôvodu, že chráni hodnotu slobody, ale aj z dôvodu, že rešpektuje zároveň najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu, a to hodnotu spravodlivosti. Tejto hodnote zodpovedá poskytnutie ochrany proti bezpráviu a naplnenie všeobecných právnych zásad, podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania, a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti. To zároveň znamená, že nemôže byť aplikovaný takým spôsobom, aby sa tým prakticky negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi vyplývajúcej z ods. 1 tohto ustanovenia, a aby sa vyplatilo konať protiprávne.

18. V náleze Ústavného súdu SR z 19. novembra 2019 sp. zn. I.ÚS/331/2019 súd vyslovil, že ak zamestnávateľ v rámci konania, v ktorom zamestnanec uplatňuje nárok na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru, uplatní nárok na zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov podľa , je hranica voľnej úvahy súdu pri rozhodovaní o takomto nároku limitovaná rozhodnutím súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru na základe výpovede, okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Pri takomto rozhodovaní preto treba vychádzať z konkrétneho dôvodu toho- ktorého spôsobu skončenia pracovného pomeru stanoveného v až d) a so zreteľom na tento konkrétny dôvod zistiť, prečo zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi pokračovať v práci po tom, ako mu zamestnanec oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, resp. zistiť, či na strane zamestnávateľa nastali také skutočnosti, ktoré mu objektívne znemožnili, aby zamestnancovi umožnil pokračovať v práci a zároveň mu objektívne znemožnili uspokojiť mzdové nároky zamestnanca.

Súd v súlade s predmetným nálezom taktiež v tejto súvislosti poukazuje i na odbornú právnickú literatúru, ktorá vo vzťahu k nárokom z neplatného skončenia pracovného pomeru uvádza, že „Výšku nároku na náhradu mzdy môže zamestnávateľ minimalizovať dvoma spôsobmi, a to buď čím skôr, ako sa dozvie o tom, že pracovný pomer bol skončený neplatne, umožní zamestnancovi pracovať, alebo môže v konaní o nároku na náhradu mzdy požadovať primerané zníženie náhrady mzdy za čas presahujúci12 mesiacov, alebo môže požadovať, aby súd náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznal. Ak zamestnávateľ umožní zamestnancovi naďalej pokračovať v práci, možno to považovať za jeden zo spôsobov, ako upraviť právny vzťah medzi účastníkmi pracovného pomeru počas obdobia neistoty do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru (alebo do času, než dôjde ku skončeniu pracovného pomeru iným spôsobom). Prideľovanie práce až do vyriešenia spornosti skončenia pracovného pomeru je právnym následkom oznámenia zamestnanca o tom, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával. Na ten účel má zamestnávateľ povinnosť

oznámiť zamestnancovi, že jeho požiadavke vyhovel a vyzvať ho k tomu, aby nastúpil do práce. Zamestnávateľ je potom povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pôvodnej pracovnej zmluvy, nie je potrebné uzatvárať novú pracovnú zmluvu alebo dohodu o zmene pracovných podmienok. Súd nie je viazaný rozsahom, v ktorom zamestnávateľ požaduje zníženie náhrady mzdy, i deo voľnú úvahu súdu.“ (Friedmannová, D., Masár, B., Matejka, O., Tkáč, V. . Komentár.Bratislava : Wolters Kluwer s. r. o., 2014. s. 389 - 390).

19. Súd sa preto pri svojej úvahe týmito rozhodnutiami riadil a vychádzal tiež z nasledovných skutočností:

Z dokazovania vyplynulo, že zo strany žalovaného došlo k okamžitému skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou podľa ,

Prvostupňový súd v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu určil, že okamžité skončenia pracovného pomeru je neplatné. Zároveň však v právoplatnom rozhodnutí konštatoval že zo strany žalobkyne došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, ktoré však nedosiahlo intenzitu porušenia, ktoré by bolo dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný vydal dňa 02.03.2017 rozhodnutie o ktorým jej odobral osobný príplatok vo výške 401,- Eur a určil funkčný plat vo výške 705,- Eur. Súd vo svojom rozhodnutí tiež uviedol, že osobný príplatok patrí medzi nenárokovateľné zložky mzdy, a je plne závislý od vôle zamestnávateľa, pričom tento príplatok sa nestáva priznaním automaticky nárokovateľným po celú dobu trvania pomeru. Osobný príplatok je teda pohyblivou zložkou mzdy a jeho priznanie alebo nepriznanie, je na úvahe zamestnávateľa.

Žalobkyňa bola v čase od 02.03.2017 do 31.10.2017 práceneschopná a poberala nemocenskú dávku.

Žalobkyňa po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 28.02.2017 oznámila žalovanému, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní.

Žalobkyňa sa 02.04.2019 t.j. po doručení rozsudku tunajšieho súdu, ktorým konštatoval neplatné skončenie pracovného pomeru dostavila do zamestnania.

Žalobkyňa sa dňa 24.02.2020 deň nasledujúci po právoplatnosti rozsudku prvého stupňa v spojení s rozsudkom druhého stupňa dostavila do zamestnania.

Žalobkyňa predložila svoju lekársku správu zo dňa 06.03.2017 s diagnózou adaptačnej poruchy a depresívnym syndrómom z dôvodu že po 28 rokoch dostala výpoveď, odporúčanie lekára ponechať PN, vychádzky.

Žalobkyňa predložila lekársku správu M.. M. Č., ktorý ju uznal práceneschopnou na základe diagnózy S.: zvracanie, nevoľnosť aj psych. podklad.

Žalobkyňa predložila lekársku správu M.. P. C. s diagnózou Anxiózna porucha, insomnia.

Žalovaný vydal dňa 24.02.2020 rozhodnutie o plate účinné od 01.01.2018, v ktorom žalobkyni určil funkčný plat vo výške 739,-Eur.

Žalovaný vydal dňa 24.02.2020 rozhodnutie o plate účinné od 01.01.2019, v ktorom žalobkyni určil funkčný plat vo výške 934,50 Eur.

Žalovaný vydal dňa 24.02.2020 rozhodnutie o plate účinné od 01.01.2020, v ktorom žalobkyni určil funkčný plat vo výške 1.046,- Eur.

20. Súd pri určovaní výšky prihliadol na skutočnosť, že táto sporná nebola, čo sa týka priemernej mesačnej mzdy aj s odkazom na vyššie uvedené a preto sa ani nezaoberal hodnotením a posudzovaním troch rozhodnutí o plate zo dňa 24.02.2020 ktoré predložila žalobkyňa. A strany sporu to ani nerozporovali.

21. Súd pri určovaní dĺžky náhrady vyhodnotil správanie žalovaného do značnej miery ako účelové aj s poukazom na už právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce

týkajúce sa rozhodnutia o odňatí osobného príplatku spätne. Žalovaný po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nijakým spôsobom nereagoval na žiadosti a oznámenia žalobkyne o tom, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní. Argumentáciu žalovaného, že žalobkyňa sa chce na jeho úkor obohatiť aj po tom čo súd pripustil zmenu petitu žaloby čo do výšky uplatnenej náhrady priemernej mesačnej mzdy súd vyhodnotil ako odporujúce si tvrdenie žalovaného, ktorý sám vyčíslil priemernú mesačnú mzdu žalobkyne vo výške o 115,- Eur vyššej ako požaduje žalobkyňa, zároveň za mätúcu považuje súd argumentáciu, že žalobkyni nepatrí náhrada za čas, ktorý bola práceneschopná a poberala nemocenskú dávku, nakoľko za toto obdobie si ju žalobkyňa ani neuplatňuje. Zároveň súd neprihliadol na argumentáciu žalovaného, že žalobkyňa je zamestnaná a má vyšší príjem ako u žalovaného čo v kontexte obrany pri neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalovaným vyznieva nepresvedčivo a účelovo tak ako to bolo konštatované už v právoplatnom čiastočnom rozsudku tunajšieho súdu.

22. Naopak súd vychádzajúc aj z právoplatného rozhodnutia tunajšieho súdu zamietol žalobu v časti o uloženie povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 110,60 Eur brutto za dva pracovné dni 23.02.2017 a 24.02.2017, spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 110,60 Eur brutto počítaný za obdobie od 19. marca 2017 do zaplatenia, z dôvodu, že so strany žalobkyne došlo v týchto dňoch k porušeniu pracovnej disciplíny a opusteniu pracoviska bez súhlasu žalovaného.

23. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal zmysle cit. ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo jednotlivých súm (t.j. deň nasledujúci po dni v ktorom bol dohodnutý výplatný termín) do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s nariadenia vlády č. .

24. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.98. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru je základným nárokom zamestnanca, ktorý môže uplatniť na súde, od ktorého sa potom odvodzujú aj jeho prípadné ďalšie (peňažné) nároky s tým súvisiace. Keďže žalobca bol úspešný čo do právneho základu, t.j. čo do určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, vznikol mu v tomto prípade zákonný nárok na náhradu mzdy. Rozhodnutie o výške nároku na náhradu mzdy závisí od úvahy súdu, ktorý posúdi v tejto časti dôvodnosť uplatňovaného nároku na náhradu mzdy čo do jeho výšky na základe konkrétnych skutkových zistení, týkajúcich sa danej veci. Možno tak uzavrieť, že žalobca mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku, pričom výška plnenia v danom prípade závisí od úvahy súdu. (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. ) Vychádzajúc z uvedeného bolo potrebné úspech strán sporu posúdiť ako celkový úspech žalobcu voči žalovanému v tomto konaní v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava .Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).Podľa až 3 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.