Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/53/2012

Potvrdené rozhodnutím 9Co/363/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu Mgr. Fedora Benku a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľky: Ing. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, I., W. XX, zastúpená JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou, Bratislava, Námestie Biely kríž 3, proti odporcom: 1. MUDr. I. R., nar. XX.XX.XXXX, H., H. XX, 2. A. R., nar. XX.XX.XXXX, H., H. XX, 3. L. H., nar. XX.XX.XXXX, R., E. XX, 4. C. H., nar. XX.XX.XXXX, R., E. S. XX, všetci zastúpení advokátom JUDr. Vladimírom Haládikom, Galanta, Clementisove Sady 1616, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, eventuálne o určenie, že sa jedná o darovacie zmluvy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 23C/53/2012-83 zo dňa 06. augusta 2013 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcom v 1. až 4. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume 200,03 eura na účet právneho zástupcu odporcov do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta pred sudcom JUDr. Danielom Ilavským v právnej veci navrhovateľa: B.. Y. R., U.. XX.X.XXXX, R. I., Č.Y. XX, zast. JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátom so sídlom Bratislava, Námestie Biely kríž 3, proti odporcovi: X./. G.. I. R., U.. XX.X.XXXX, R. Š., H. XX, X./. A. R., U.. XX.X.XXXX, R. Š., H. XX, X./. L. Š., U.. X.X.XXXX, R. R., E. XX, X./. C. Š., U.. XX.X.XXXX, R. R., E. Ú. XX, všetci zastúpení JUDr. Vladimírom Haládikom, advokátom so sídlom Galanta, Clementisove Sady 1616, o určovaciu žalobu, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Súd eventuálny návrh z a m i e t a .

III. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcom v I. - IV. rade náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v sume 1769,69 Eur, k rukám právneho zástupcu odporcov do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka svojím návrhom doručeným súdu dňa 20.02.2012 v znení jeho zmeny zo dňa 05.10.2012 žiadala súd, aby určil, že do dedičstva po poručiteľovi G.. C. L.L. , U.. XX.XX.XXXX, Q. XX.XX.XXXX patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X na nehnuteľnom majetku v okrese Š., L..Ú.. Š., rodinný dom súpisné číslo XXX, D. U. D. D. Č. XXXX/X, D. A.. ,,V. D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G. H. K. Q. D. K. D. A.. ,,V. D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G. H. K. Q., nehnuteľný majetok v okrese U. G. U. H., L..Ú.. E. M., pozemok reg. ,,C“ D. Č.. XXX/X O. H. XXX G., vedený ako zastavané plochy a nádvoria, pozemok reg. ,,C“ D. Č.. XXX/X O. H. XXX G., vedený ako zastavané plochy a nádvoria, pozemok reg. ,,C“ D. Č.. XXXX/ X O. H. XXX G., vedené ako trvalé trávnaté porasty a spoluvlastnícky podiel vo H. na nehnuteľnom majetku v okrese U. G. U. H., L..Ú.. E.Á. M., pozemok reg. ,,C“ D. Č.. XXX/X O. H. XXX G., vedený ako zastavané plochy a nádvoria a budova bez označenia súpisným číslom postavená na pozemku parcelného čísla XXX/X. Zároveň v prípade, že po vykonaní dokazovania dospeje k záveru, že kúpna zmluva č. X ako kúpna zmluvy č. X sú síce platné, avšak vôľa G.. C. L. a odporcov v I. až IV. rade bola taká, že G.. C.Á. L. im všetkým chcel darovať predmetné nehnuteľnosti a oni ich chceli ako dar prijať, a teda sa jedná o prípad zastreného právneho úkonu, tak žiadala súd, aby určil, že Zmluva uzatvorená N. XX.XX.XXXX medzi G.. C. L., U.. XX.XX.XXXX, Č. XX, I. a odporcami v I. až IV. rade, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/X na nehnuteľnom majetku v okrese Š., L..Ú.. Š., rodinný dom súp. číslo XXX, D. U. D. D. Č.. XXXX/X, D. A.. ,,V. D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G., H. K. Q. D. K. D. A.. ,,V. D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G. vedený ako záhrady je darovacou zmluvou. Zároveň, aby súd urči, že zmluva uzatvorená dňa XX.XX.XXXX G. G.. C. L., U.. XX.XX.XXXX, Č.Á. XX, I., G.. G. L., U.. XX.XX.XXXX, H. XX, Š. a odporcami v I. až IV. rade, v časti týkajúcej sa prevodu vlastníckych

práv G.. C. L. nehnuteľnému majetku v okrese U. G. U. H., L..Ú.. E. M. - D. A.. ,,V. D. Č.. XXX/X O. H. XXX G., vedený ako zastavané plochy a nádvoria, pozemok reg. ,,C“ D. Č.. XXX/X O. H. XXX G., vedené ako zastavané plochy a nádvoria, pozemok reg. ,,C“ D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G. vedený ako trvalé trávnaté porasty a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/X na nehnuteľnom majetku v okrese U. G. U. H., L..Ú.. E. M. pozemok registra ,,C“ D. Č.. XXX/X O. H. XXX G. vedený ako zastavané plochy a nádvoria vrátane budovy bez označenia súpisným číslom postavenej na pozemku parcela č. XXX/X je darovacou zmluvou. Svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že navrhovateľka a odporkyne v I. a III. rade sú účastníčkami dedičského konania po poručiteľovi G.. C. L., U.. XX.XX.XXXX, Q. XX.XX.XXXX, U. R. I., Č. XX, vedenom na Okresnom súde Galanta pod č.k. XXD/XX/XXXX, N. XX/XXXX. Navrhovateľka je pozostalá manželka a odporkyne v I. a III. rade sú poručiteľove dcéry. Navrhovateľka uviedla, že tento žalobný návrh podáva v súvislosti s vyššie uvedeným dedičským konaním podľa ust. , nakoľko má naliehavý právny záujem, ktorý je daný potrebou odstrániť rozhodnutím súdu právnu neistotu, čo patrí do aktív dedičstva po poručiteľovi G.. C. L., alternatívne, či je tu právny dôvod na započítanie v dedičskom konaní podľa ust. , čím sa posilní právne postavenie navrhovateľky v predmetnom dedičskom konaní. Navrhovateľka skutkovo ďalej dôvodila, že žila spoločne s G.. C. L. O. A. XXXX K. N. K. N.. V decembri 2003 diagnostikovali G.. C. L. Ť. O. O., pričom jeho zdravotný stav sa postupne zhoršoval a veľa času trávil v nemocnici, pričom bolo potrebné sa o neho starať a pomáhať mu aj pri bežných životných úkonoch. Poručiteľ neraz prejavil strach o to, kto sa o neho v jeho najťažších chvíľach postará, keďže dcéry nemali záujem postarať sa o chorého otca, tak prosil navrhovateľku, aby ho neopustila v jeho chorobe, aby ostala pri ňom až do jeho smrti. Trápili ho tiež otázky, ako to bude po smrti s jeho majetkom, keďže vzťahy medzi jeho deťmi a navrhovateľkou neboli priateľské. Koncom roka 2005 oznámil navrhovateľke, že ešte za života chce svoj majetok usporiadať a rozhodol sa, že majetok, ktorý nadobudol počas prvého manželstva daruje svojim dcéram, odporkyni v I. a odporkyni v III. rade a že na navrhovateľku prevedie darovaním vlastnícke právo k bytu Č.. XX U. Č. Z. H. I., s ktorou viedli spoločnú domácnosť, keď sa táto zaviaže postarať sa o neho až do jeho smrti. O svojom rozhodnutí informoval G.. C. L. širšiu rodinu aj svoje dcéry a požiadal ich, aby dali pripraviť právne dokumenty týkajúce sa majetku, ktorý nadobudol počas manželstva s ich matkou, a to rodinného domu v Š., družstevnej garáže v Š., rekreačnej chaty H. R. K. D. H. R.. V deň podpisovania darovacej zmluvy oznámil navrhovateľke, že dcéry pripravujú darovacie zmluvy a že sa mu bude už ľahšie dýchať, keď budú aj tieto podpísané, pretože konečne vysporiada svoje vzťahy z prvého manželstva. Následne oznámil navrhovateľke, že 11.01.2006 pôjde k notárovi podpísať darovacie zmluvy s dcérami. V predmetný deň dcéry niekoľko krát telefonovali jej neb. manželovi a súrili ho. Nakoniec pre neho prišli, odviezli ho k podpisu zmlúv a po podpísaní zmlúv ho hneď aj doviezli domov. Navrhovateľka následne zistila, že namiesto toho, aby boli uzatvorené darovacie zmluvy medzi jej bývalým manželom a odporkyňami v I. a III. rade tak, ako to mal jej neb. manžel v úmysle a ako si to želal, boli nakoniec podpísané dve kúpne zmluvy, a to Kúpna zmluva z XX.XX.XXXX, L. G.. C. L. predal svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X na nehnuteľnom majetku v k.ú. Š., vedenom na M. Č.. XXXX - D. A. N. E.. Č.. XXX K. D. D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G. K. D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G., a to odporcom v I. a II. rade do bezpodielového spoluvlastníctva v X/X za kúpnu cenu 100.000,- Sk a odporcom v III. a IV. rade do bezpodielového spoluvlastníctva v X/X za kúpnu cenu 100.000,-Sk, pričom kúpne ceny mali byť údajne vyplatené v hotovosti. Predmetná kúpna zmluva bola podpísaná na Notárskom úrade JUDr. Fedora Klimu 11.01.2006. Zároveň uzatvoril G.. C. L. kúpnu zmluvu, ktorou predal pozemky v k.ú. E. M., a to pozemky reg. ,,V. D. Č.. XXX/X O. H.G. XXX G., D. Č.. XXX/X O. H. XXX G., D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G. K. E. D. H. H. X/X U. D. D. Č.. XXX/X O. H. XXX G. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X na budove postavenej na pozemku parcela č. XXX/X, pričom budova je drevená, poschodová chata, a to polovicu odporcom v I. a II. rade do bezpodielového spoluvlastníctva za kúpnu cenu 25.000,-Sk a polovicu odporcom v III. a IV. rade do bezpodielového spoluvlastníctva za kúpnu cenu 25.000,-Sk. Kúpne ceny mali byť údajne tiež vyplatené v hotovosti. Aj táto kúpna zmluva bola uzatvorená 11.01.2006 na Notárskom úrade Fedora Klimu. Navrhovateľka sa domnieva, že napriek vôli G.. C. L. darovať majetok svojím dcéram, tieto nakoniec predložili na notárskom úrade k podpísaniu kúpne zmluvy veriac, že tento nedomyslí význam a dôsledky takéhoto úkonu, pričom úmyslom odporkýň bolo vylúčiť v budúcnosti prípadné započítanie darov podľa druhá veta , keďže si boli vedomé, že otec je vážne chorý a nikto nevie ako dlho ešte bude žiť. Navrhovateľka ďalej dôvodila, že žila s poručiteľom v jednej domácnosti, nemali pred sebou žiadne tajnosti a spoločne hospodárili so všetkými financiami. Podľa jej názoru kúpne ceny neboli nikdy uhradené jej bývalému manželovi, keďže tento nepriniesol domov sumu v hotovosti 250.000,-Sk ani žiadnu inú sumu za predaj nehnuteľností. Takáto iná suma sa neobjavila v jeho účtoch, naopak tvrdil, a to aj pred tretími osobami, že nehnuteľný majetok daroval dcéram. V tejto súvislosti poukázala na ust. Občianskeho

zákonníka a dôvodila, že je nesporné, že jej bývalý manžel nechcel previesť majetok uvedený v Kúpnej zmluve č. X a v Kúpnej zmluve č. X za odplatu a už vôbec ho nechcel previesť aj na odporcu v II. rade a odporcu v IV. rade. Právne úkony pre nedostatok vôle považovala za absolútne neplatné, a to či už podľa ust. alebo , taktiež predmetné právne úkony považovala za uzatvorené v rozpore s dobrými mravmi. Podľa jej názoru Kúpna zmluva č. X a Kúpna zmluva č. X sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi z dôvodov absencie vážnosti vôle G.. C. L. previesť majetok za odplatu na odporcov v I. a IV. rade, ako aj z dôvodu obchádzania zákona a rozporu s dobrými mravmi, pretože úmyslom odporcov v I. a IV. rade, keď predložili G.. C. L. kúpne zmluvy, namiesto darovacích zmlúv v prospech odporkyne v I. a III. rade, ako to bolo dohodnuté, nebolo získať majetok za primeranú odplatu, ale vyhnúť sa započítaniu darov v dedičskom konaní. Z týchto dôvodov žiadala súd, aby návrhu v celom rozsahu vyhovel, a buď určil, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelom G.. C. L.Í., prípadne, aby určil, že kúpne zmluvy, ktorými došlo k prevodu týchto nehnuteľností boli v podstate zmluvami darovacími.

Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka predložila súdu stanovisko realitnej kancelárie E., N. T.

- C..G..D.., G. U.G.. X, I. zo dňa 24.11.2005, Darovaciu zmluvu z XX.XX.XXXX uzatvorenú medzi G.. C. L. a navrhovateľkou, Nájomnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenú medzi Stavebným bytovým družstvom Galanta ako prenajímateľom a odporcami v I. a III. rade ako nájomcami. Kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenú medzi G.. C.Á. L. ako predávajúcim a odporcami v I. až IV. rade ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený pod č. H. N. XX.XX.XXXX a Kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenú medzi G.. C. L. K. G.. G. L. ako predávajúcimi a odporcami ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený pod č. H. Q. N. XX.XX.XXXX.

K podanému návrhu sa vyjadril právny zástupca odporcov, podaním doručeným súdu dňa 13.08.2012, pričom návrh považoval za nedôvodný v celom rozsahu v oboch variantoch. Vo svojom vyjadrení právny zástupca odporcov uviedol, že G.. C. L. previedol Kúpnymi zmluvami z XX.XX.XXXX na svoje vlastné dcéry a ich manželov svoje podiely na nehnuteľnostiach, nakoľko mal plnú právnu spôsobilosť, vedel čítať aj písať a svoj podpis na zmluvách dobrovoľne osvedčil na notárskom úrade, nepochybne bez nátlaku a donútenia. Nie je žiadny právny dôvod pochybovať o vážnosti jeho vôle, previesť svoj majetok za odplatu. V čase uzavretia kúpnych zmlúv bol G.. C. L. rozvedený, predmet prevodu nepatril do BSM, ako ani peniaze prevzaté za predmet prevodu. K uzavretiu zmlúv, ako ani k nakladaniu s dohodnutou kúpnou cenou nepotreboval žiaden súhlas navrhovateľky. Táto v tom čase, keďže ešte nebola jeho manželkou, nebola ani jeho zákonným dedičom. Možno by prichádzala do úvahy iba ako prípadná dedička v druhej skupine, titulom spoločnej domácnosti. Úmysel odporcov vyhnúť sa započítaniu darov v dedičskom konaní nebol preukázaný. Takéto započítanie však mohlo nastať iba po splnení dvoch skutočností, a to, že G.. C.U. L. bude v čase smrti ženatý, a že zomrie skôr ako jeho manželka. Dnes vieme, že po uzavretí kúpnych zmlúv tieto skutočnosti nastali, avšak dcéry poručiteľa nie sú také vypočítané ani právne zdatné, aby kúpne zmluvy uzavreli s úmyslom obchádzania zákona a rozporu s dobrými mravmi. Okrem toho ich manželia neboli ani nie sú dedičmi po G.. C. L., a preto započítanie darov sa ich netýka.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 14.08.2012 právna zástupkyňa navrhovateľky predniesla návrh v súlade s písomne podaným a žiadala súd, aby tomuto návrhu vyhovel. Opätovne poukázala na to, že neb. G.. C. L. mal záujem vysporiadať svoj majetok sčasti ešte pred svojou smrťou, a to tým spôsobom , že by určité konkrétne nehnuteľnosti daroval do úvahy prichádzajúcim dedičom. O tomto zámere informoval aj známych, ako aj rodinu. Po návrate z nemocnice v januári XXXX v súlade so svojim zámerom jednu nehnuteľnosť daroval svojej družke, ktorá sa neskôr stala jeho manželkou, pričom nehnuteľnosti, ktoré plánoval darovať deťom, v omyle týmto deťom predal. Od notára, kde sa zmluvy overovali nepriniesol žiadne peniaze, z ktorého dôvodu navrhovateľka usudzuje, že mu ani odovzdané neboli. Nikdy nehovoril o tom, že by od detí očakával nejaké finančné prostriedky. Samotná navrhovateľka na tomto pojednávaní uviedla, že koncom roku XXXX žila s neb. G.. C. L. v spoločnej domácnosti, v tomto čase jej neb. manžel chcel vysporiadať pred svojou smrťou čiastočne svoj majetok, a to tým spôsobom, že byt, v ktorom spoločne žili chcel darovať jej a nehnuteľnosti, ktoré nadobudol počas predchádzajúceho manželstva a ktoré nadobudol aj neskôr, avšak všetky, čo sú predmetom konania chcel darovať svojim deťom. Pri spracovaní darovacej zmluvy v prospech navrhovateľky sa radil s právničkou C.. R. Q. R., ktorá spracovala darovaciu zmluvu na predmetný byt, pričom mu ponúkla

právne služby aj na spísanie ostatných darovacích zmlúv, avšak toto odmietol. Povedal, že jeho dcéry právnika majú a ten to zabezpečí. Následne byt previedol na navrhovateľku darovacou zmluvou a XX.XX.XXXX volali odporkyne v I. a III. rade, že ho zoberú k notárovi, že majú pripravené zmluvy na podpis. Keď sa vrátil od notára bol veľmi rozrušený a sklamaný, pretože sa cítil byť podvedený, pretože dcéry mu predložili na podpis kúpne zmluvy na majetok , ktorý im chcel darovať. Povedal navrhovateľke, že tieto zmluvy podpísal, lebo bol v časovom strese, keďže 12.01.2006 mali plánovanú svadbu a teda nebol priestor, aby sa zmluvy opravili alebo zmenili. Na otázku sudcu, ,,či po podpísaní týchto zmlúv prebiehali nejaké rokovania medzi neb. G.. C. L. a jeho dcérami, prípadne navrhovateľkou, kde by sa riešila otázka prevodu vlastníckeho práva neb. C. L. na dcéry a zaťov“ navrhovateľka uviedla, že mlčaním prešli cez tieto veci a ona samotná len dúfala, že vôľa nebohého nebude v dedičskom konaní spochybňovaná.

Právny zástupca odporkýň na tomto pojednávaní zotrval na svojom doterajšom vyjadrení k samotnému návrhu, návrh žiadal ako celok, ako nedôvodný zamietnuť. Podľa jeho názoru nebol naliehavý právny záujem na rozhodovaní, keďže G.. C. L. zomrel v januári XXXX a návrh bol podaný až po 5-tich rokoch vo februári XXXX. Navrhovateľka počas celého dedičského konania necítila potrebu podať takýto návrh, hoci vedela, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom týchto kúpnych zmlúv nie sú zahrnuté do aktív dedičského konania. Návrh podala až po rozhodnutí súdu v dedičskej veci, keď zistila, že nehnuteľnosti do dedičstva zahrnuté neboli a neprišlo k ich započítaniu ako darov. Z jej strany týmto návrhom ide o účelové konanie a pokus mať väčší prospech z dedičstva po nebohom. Zároveň žiadal návrh zamietnuť pre nepreukázanie absencie vážnosti vôle prevodcu v kúpnych zmluvách, keď tento mal v čase uzavretia kúpnych zmlúv plnú právnu spôsobilosť, vedel čítať s poukazom na záverečné ustanovenia oboch zmlúv. Pripojil k tomuto svoj podpis a je pre odporcov neprijateľné, že nevedel, alebo nechcel podpísať tieto zmluvy, že by nešlo o prejav jeho slobodnej vôle. Obdobne poprel argumentáciu navrhovateľky, že by nešlo o kúpne zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na to, že išlo o jeho vlastné finančné prostriedky a majetok nepatriaci do BSM, s ktorým mohol slobodne naložiť a nemusel navrhovateľku ani informovať, či takéto finančné prostriedky získané z predaja má alebo nemá. V tejto súvislosti poukázal na to, že neb. G.. L. podnikal, keďže prevádzkoval súkromnú ambulanciu, záložňu, požičiaval peniaze, mal veľa možností ako ich odložiť alebo použiť na účel podnikania. Taktiež poprel, že by zmluvy mohli byť neplatné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, pretože prijatie takej myšlienky, že jeho dcéry už vtedy kalkulovali so smrťou svojho otca a s prípadným nezapočítaním získaného majetku, vyžaduje veľkú dávku fantázie a zlomyseľnosti.

Odporkyňa v I. rade na pojednávaní 14.08.2012 uviedla, že nie je pravdou, že by navrhovateľka žila s jej neb. otcom v spoločnej domácnosti od r. 2000 v jeho byte, keďže to bolo možno len posledné dva roky pred jeho smrťou. Predtým tam chodievala len na víkendy. O prevode vlastníckeho práva k rodinnému domu sa s otcom bavila už dávno, mali blízky vzťah, pamätá si, že keď sa vrátil otec z nemocnice v januári XXXX, navštívila ho v jeho byte, pričom s ním hovorila len osamote. Dohodli sa, že dá spracovať zmluvy, ktorými by previedol podiel na dome v Š.. Ona následne zadala právnikovi spracovať zmluvy a XX.XX.XXXX spolu so sestrou prišla pre otca, pričom do bytu k nemu nešli, zišiel dole a zobrali ho k notárovi. U notára si zmluvu prečítal, kým pracovníčka notára vyplňovala údaje, vonku mu boli odovzdané peniaze a zmluvy podpísal. Odporkyňa v I. rade si nepamätala, či navštívila otca ešte pred spracovaním zmlúv. Denne si viackrát však telefonovali, bol upovedomený o tom, čo ide urobiť. Jednoznačne prehlásila, že otec im nechcel nehnuteľnosti darovať, lebo na týchto nehnuteľnostiach mala podiel aj matka, aj babka. Predmetné kúpne zmluvy si nebohý otec odporkyne, podľa vyjadrenia odporkyne v I. rade mal možnosť prečítať už deň predtým a následne ich čítal aj u notára. Pokiaľ ide o vyplatenie peňazí, odporkyňa uviedla, že peniaze dali do obálky spolu so sestrou a odovzdali ich otcovi na chodbe na Notárskom úrade JUDr. Klimu. Otec si ich následne vložil do koženej bundy, peniaze neprepočítavali. Na notárskom úrade, keď si otec overoval podpisy bola prítomná aj odporkyňa v III. rade. Iná osoba tam prítomná nebola. Odporkyňa poprela, že by jej nebohý otec namietal čokoľvek voči predloženým mu zmluvám. Odporkyňa ďalej uviedla, že asi mesiac po podpísaní predmetných kúpnych zmlúv ju navštívil otec a vravel jej, že navrhovateľka sa na neho veľmi hnevala, že previedol na deti aj chatu nachádzajúcu sa v E. M., keďže ona mala o túto chatu veľký záujem. Povedal jej, že nebude to už riešiť inak, i keď podľa jeho vyjadrenia navrhovateľka chcela, aby chatu od nich odkúpil. Odporkyňa uviedla, že jej otec povedal, že jej kúpy iný pozemok, čo sa aj stalo a tam jej aj chatu postavil. Predmetnú chatu v E. M. otec aj s navrhovateľkou užívali aj po jej prevode do vlastníctva odporcov. Odporkyňa ďalej

uviedla, že otec nikdy nespochybňoval predmetné kúpne zmluvy a voči odporkyni neprejavil vôľu, aby sa tento prevod anuloval. Taktiež odporkyni finančné prostriedky vyplatené na kúpu cenu nevrátil.

Odporca v II. rade na pojednávaní súdu uviedol, že nebohý G.. C. L. chodil k ním do domácnosti do rodinného domu v Š., kde spolu s manželkou odporca v II. rade býval. Odporca vedel o tom, že bývalá manželka nebohého G.. L. chcela, aby sa tento dom nejako majetkovo vysporiadal, pričom nebohý G.. L. toto stále odďaľoval, chcel mať nejakú istotu, ak by mu to nevyšlo v novom vzťahu, aby sa mal kam vrátiť. Pamätal si, že sa dohodlo, že sa sporné nehnuteľnosti predajú. Spolu so svojou manželkou odporkyňou v I. rade bol u právnika, kde zadali spracovanie zmlúv. Tieto zmluvy sa následne podpísali. Odporca v II. rade prehlásil, že nebol pritom, keď sa peniaze vyplácali, ani keď sa zmluvy podpisovali. Samotný odporca podpísal zmluvy skôr ako boli podpísané G.. L. asi dva dni predtým. Zároveň prehlásil, že konkrétnych rokovaní ohľadom predmetných kúpnych zmlúv sa nezúčastňoval. Pokiaľ ide o prebiehajúce rokovanie ohľadom prevodu týchto nehnuteľností, odporca v II. rade uviedol, že aj víkend pred podpisom zmlúv bol neb. G.. L. u nich, keďže chodil k nim veľmi často, pretože všetky choroby, ktoré mal, konzultoval s odporkyňou v I. rade, teda manželkou odporcu v II. rade. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či sa dohadovali aj o kúpnej cene. V tejto súvislosti uviedol, že len od svojej manželky vie, že peniaze, ktoré tvorili kúpnu cenu odovzdali neb. G.. L. a tento im ich nevrátil, resp. nemal vôľu ich neprijať. Finančné prostriedky, ktoré tvorili kúpnu cenu mali doma v hotovosti. Predmetné nehnuteľnosti mu odporca neponúkol ako dar a samotný odporca v II. rade nemal v úmysle takýto dar prijať.

Odporkyňa v III. rade na pojednávaní súdu konanom dňa 14.08.2012 uviedla, že jej vzťah s otcom bol trošku iný ako vzťah jej sestry, nakoľko otca nenavštevovala až tak často, ako sestra, keďže bývali ďalej od seba. Otca navštevovala raz - dva krát do mesiaca. V r. XXXX bola za ním aj v nemocnici, zdôveril sa jej, že chce vysporiadať majetok, ktorý nemal vysporiadaný z prvého manželstva s matkou odporkyne. Pokiaľ si pamätala matka odporkyne navrhla, aby im otec nehnuteľnosti predal. Otec s takýmto návrhom súhlasil. Nevedela o tom, že by jej otec chcel majetok darovať. Prispôsobila sa tomu, čo bolo navrhnuté. Navrhnutá bola kúpa a tá sa aj uskutočnila. Zmluvy dala spracovať sestra. Odporkyňa si nepamätala, či mal možnosť si zmluvy otec predtým prečítať, avšak potvrdila, že u notára si ich čítal. Voči zmluvám nič nenamietal, súhlasil s nimi tak, ako boli napísané. Peniaze boli otcovi odovzdané u notára, pokiaľ si notár pripravoval podklady, ona so sestrou vyšla von, sestra mu dala peniaze v obálke a otec si ich vložil do vnútorného vrecka bundy. Otec peniaze prijal a tieto neprepočítaval, len nahliadol do obálky. Podľa jej názoru s usporiadaním majetku bol otec spokojný. Poprela, že by jej otec navrhoval predmetné nehnuteľnosti darovať. V tejto súvislosti uviedla, že otec jej nikdy nenavrhoval konkrétne riešenie, stále hovoril, že by sa to malo vysporiadať. Darovanie jej neponúkol. Kúpna cena bola navrhnutá po vzájomnej dohode, ale myšlienka išla zo strany jej matky. Samotná odporkyňa kúpnu cenu nedohadovala s otcom. O tomto jednala s otcom jej sestra, odporkyňa v I. rade. S návrhom kúpnych zmlúv sa oboznámila, jeden - dva dni predtým ako sa podpísali. Peniaze na ňu pripadajúce ako kúpnu cenu odovzdala svojej sestre, ráno predtým ako sa zastavili u otca. Peniaze na kúpu mali v hotovosti. Podľa jej názoru otec pri podpisovaní zmlúv u notára bol zorientovaný v čase i priestore a bol schopný posúdiť následky svojho konania. Pri podpisovaní zmlúv spolu aj žartovali.

Odporca v IV. rade na pojednávaní súdu konanom dňa 14.08.2012 uviedol, že predmetné kúpne zmluvy podpisoval deň predtým ako samotný G.. L.L.. Poukázal ďalej na to, že vzhľadom na vzťah G.. L. k peniazom, nebol to prvý prípad, kedy nebohý predal majetok svojim dcéram. V minulosti už sprostredkoval predaj bytu, kde žila jeho bývalá družka manželke odporcu v II. rade, pričom byt mal hodnotu okolo 60.000,- až 80.000,-Sk a chcel jej ho predať za 140.000,-Sk. Za celý jeho život s odporkyňou v III. rade im nikdy nič nedaroval, okrem sumy 1.000,-Sk, ktoré daroval odporkyni v III. rade a prípadne fľaše, ktoré mu pacienti nosili do ambulancie. Nikdy ich ako rodinu spontánne nenavštevoval v Bratislave a zastavil sa len vtedy, keď bol navštíviť navrhovateľku. Odporca uviedol, že má vedomosť o tom, že peniaze cudzím ľuďom požičiaval, avšak, keď si chcela požičať odporkyňa v I. rade, tejto to odmietol. Z tohto jeho správania odporca vyvodil, že neb. G.. L.L. presne vedel, čo je to kúpna zmluva, vedel narábať s peniazmi a preto si plne uvedomoval, čo podpisuje. Podľa jeho názoru týmto spôsobom si len kompenzoval svoje nároky za rodinný dom H. Š., o čo mu vždy aj šlo. Samotný odporca zmluvu podpísal v neprítomnosti neb. G.. L., a preto k zdravotnému stavu nebohého v čase podpisovania zmlúv sa vyjadriť nevedel. Zároveň však prehlásil, že neb. G.. L. videl krátko pred smrťou, pričom bol pri zmysloch a príčetný. Zároveň prehlásil, že krátko pred smrťou neb. G.. L., prišla jeho žena rozrušená

domov, keď navštívila otca, lebo tento sa jej zdôveril, že kde má peniaze a ubezpečil ju, že navrhovateľka sa o to postará. Aj sa postarala, peniaze zmizli ako para pod hrncom. Poprel, že by jeho žena mala úmysel vyhnúť sa započítaniu darov v dedičskom konaní a z tohto dôvodu by nadobúdala majetok kúpou. Podľa jeho názoru kúpna cena bola stanovená dohodou. Pri dohadovaní tejto ceny však nebol prítomný. Kúpnu cenu dohodli odporkyňa v I. rade a odporkyňa v III. rade. Peniaze, ktoré vyplácali mali doma v hotovosti. Keďže v tom období sa chystali kúpiť auto a z tohto dôvodu ho však kúpili až o dva roky neskôr.

Podaním doručeným súdu dňa 21.03.2012 navrhovateľka na preukázanie svojich tvrdení predložili súdu výpis z M. Č.. XXXX D. O. Š., L.. Ú.. Š. K. H. Q. M. Č.. XXX pre okres U. G. U. H., L.. Ú.. E. M..

K výpovedi odporkýň na pojednávaní súdu sa vyjadrila aj zástupkyňa navrhovateľky, podaním doručeným súdu dňa 19.11.2012, v ktorom uviedla, že pokiaľ ide o včasnosť podania tohto návrhu, navrhovateľka do poslednej chvíle dúfala, že napokon dôjde k uzavretiu dedičskej dohody, pričom svoj úmysel podať takúto žalobu však právnu zástupkyňu odporkyne v I. rade a odporkyne v III. rade opakovane upozornila, o čom boli obidve upovedomené. Poprela vyjadrenie odporkýň o tom, že pred samotným podpísaním kúpnych zmlúv navštívili neb. G.. L., s ktorým tieto zmluvy, čo do obsahovej stránky konzultovali. Predložila súdu prepúšťaciu správu zo XX.XX.XXXX, z ktorej vyplýva, že G.. L.L. R. O. XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX T. H. O. Ú. E.. K. H. R.. Osobitne poukázala na to, že dňa XX.XX.XXXX G.. L. absolvoval za prítomnosti navrhovateľky vyšetrenia v Nemocnici v Galante a v ten istý deň odpoludnia odišli spoločne do Bratislavy a noc strávili v byte dcéry navrhovateľky. Dňa 28.12.2005 ráno nastúpil G.. L. U. T. N. O. Ú.E. E.. K., U. T. Z. H. R.. N. XX.XX.XXXX E. D. O., avšak s tým, že lekári len skonštatovali, že sa jedná O. U. U., Č. G.. L., ako lekárovi aj oznámili. V piatok XX.XX.XXXX R. G.. L. D. Q. U.. Po prepustení z nemocnice zostal spolu s navrhovateľkou počas celého víkendu, t.j. XX. K. XX.XX.XXXX v byte dcéry navrhovateľky v R., U. L. Z., a to až do rána 09.01.2006. Dňa 09.01.2006 navrhovateľka odviezla svojho bývalého manžela do Galanty. V ten istý deň navštívili notársky úrad a podpísali darovaciu zmluvu v prospech navrhovateľky. Dňa 10.01.2006 navrhovateľka sprevádzala G.. L. do O. Ú. E.. K. H. R.B. U. T. ulici, kedy mu boli na vyšetrení vyberané stehy po operácií. Domov do Galanty sa vrátili v odpoludňajších hodinách. Navrhovateľka zostala doma so svojím bývalým manželom a starala sa o neho, nakoľko bol veľmi zoslabnutý. Dňa 11.01.2006 po telefonáte čakali pred domom na nebohého manžela navrhovateľky, odporkyňa v I. a III. rade a odviezli ho k podpisu sporných zmlúv a následne ho doviezli domov. Z týchto dôvodov, teda tvrdenia odporkýň v I. a III. rade ohľadom predchádzajúcich stretnutí sa, ohľadom uzatvorených kúpnych zmlúv považovala za nepravdivé. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcov, že kúpna cena bola uhradená v hotovosti, tieto považovala z pochybné, a to aj vzhľadom na tú skutočnosť, že všetci zhodne tvrdili, že finančné prostriedky na kúpu predmetných nehnuteľností mali doma v hotovosti, pritom minimálne z výpovede odporcu v IV. rade vyplynulo, že sa jednalo pre neho a pre odporkyňu v III. rade dokonca o takú významnú položku, ktorá znamenala zrejme ich životné úspory, keďže práve kvôli vyplateniu tejto sumy museli odložiť plány na kúpu motorového vozidla až o dva roky. Pokiaľ právny zástupca odporkýň tvrdil, že neb. G.. L. vykonával aj podnikateľskú činnosť, tieto skutočnosti považovala za taktiež za nepravdivé, keďže od operácie v decembri XXXX R. U.. G.. L. dlhodobo práceneschopný, svoju podnikateľskú činnosť ani inú činnosť nevykonával a na udržanie súkromnej ambulancie platil zastupujúcich lekárov. Za nepravdivé považovala aj tvrdenia odporkýň, že im neposkytoval žiadne finančné dary, nakoľko pri výročiach odporkyne v III. rade jej zakaždým dával, okrem vecných darov aj finančný dar. Pripustila, že tak nerobil voči odporcovi v IV. rade, pretože si s ním nerozumel v mnohých oblastiach. Napriek tomu aj v prospech odporcu v IV. rade zakúpil sedačku, na mieru vyrábanú kuchynskú linku a podobne, ktoré boli umiestnené v chate v R.. Ďalej financoval opravu a výmenu vodoinštalácie a elektroinštalácie v chate, opravu vonkajších odkvapových rúr, uhradil dane z nehnuteľnosti a pri začatí podnikania odporkyne v III. rade prispel sumou 15.000,- Sk na nákup tovaru a podobne. V tejto súvislosti ďalej dôvodila, že neb. G.. L. zo svojich detí preferoval predovšetkým odporkyňu v I. rade, ktorá pri každej návšteve doma u nebohého dostala finančný dar na prilepšenie spravidla od 1.000,- do 3.000,-Sk, pričom tieto finančné prostriedky veľa krát odbehla vyberať z bankomatu aj navrhovateľka. V r. 2004 dostala od nebohého finančný dar 50.000,-Sk na výmenu okien v dome v Š.. V r. XXXX od nebohého dostala hotovosť 45.000,- Sk na dovolenku v zahraničí. V r. 2005 hotovosť 10.000,-Sk na kúpu chladničky. V r. 2006 obdržala odporkyňa v I. rade od nebohého otca sprostredkovateľskú odmenu vo výške 15.000,-Sk za údajne sprostredkovanie pacientov, kedy však už nebohý dlhodobo reálne nevykonával lekársku činnosť. V r. 2006 v novembri od nebohého dostala odporkyňa v I. rade zlatý príspevok G., v decembri 2006 zlatú retiazku. Dlhodobo nebohý G.. L. zapožičiaval odporkyni v I. rade a odporcovi v II. rade osobné motorové vozidlo E. I. H.. Z týchto

skutočností považovala za preukázané, že neb. G.. L. bol ku svojim deťom štedrý. Pokiaľ ide o kúpnu cenu sporných nehnuteľností, poukázala na to, že táto cena bola neprimerane nízka, z ktorého dôvodu je na takéto zmluvy potrebné nazerať ako na zmiešané právne úkony- s časti za kúpu a s časti za darovanie.

Svedkyňa B.. D. Q., R. R. - A., N. XXXX/XX na pojednávaní súdu konanom dňa 16.12.2012 uviedla, že s neb. G.. L. sa zoznámila niekedy v r. XXXX K. XXXX. Ich vzťah sa postupne stal priateľským a bola mu aj za svedka na svadbe, keď sa ženil s navrhovateľkou. Pri svojich rozhovoroch sa v podstate zhodli v tom, že deti sú im blízkou rodinou, avšak tí ostatní , ktorí vstupujú do manželstva sú cudzí. Pokiaľ aj nebohý hovoril aj o finančných záležitostiach a vysporiadaní jeho majetku, vždy sa vyjadroval, že chce vysporiadať svoj majetok z prvého manželstva, a to najmä vysporiadať vzťahy s jeho dcérami v tom zmysle, že by im majetok daroval. Pokiaľ ide o darovanie, nikdy nehovoril, že by ho daroval aj iným ich rodinným príslušníkom. Krátko po svadbe v januári XXXX sa svedkyňa zúčastnila stretnutia, na ktorom bol aj neb. G.. L. v byte dcéry navrhovateľky v R., kde v rámci rozhovoru sa jej tento zdôveril, že bol veľmi nešťastný z toho, že dcéry ho naviedli, majetok, ktorý im chcel darovať, aby im ho v podstate predal, keďže mu dali podpísať kúpne zmluvy. Pri tomto rozhovore sa jej zdôveril, že za predaj týchto nehnuteľností mu dcéry nič nezaplatili, pretože on im vlastne tento majetok daroval. S neb. G.. L. sa svedkyňa stretávala dva - tri krát do mesiaca, a to vždy v R.. Svedkyňa ďalej prehlásila, že niekedy v decembri XXXX pri jednom z rozhovorov ju neb. G.. L. informoval, že dal spracovať darovacie zmluvy ohľadom darovania majetku jeho dcéram. Následne niekedy vo februári XXXX pri ďalšom stretnutí ju informoval, že za majetok prevedený na dcéry nič nedostal. Svedkyňa ďalej uviedla, že podľa jej vedomostí neb. G.. L. nemal dobrý vzťah so svojimi zaťmi. Podľa vyjadrenia svedkyne v čase sobáša bol neb. G.. L. svojprávny, zorientovaný v čase a priestore.

Svedkyňa Q. R., R. R. - A., L. XXXX/XX, na pojednávaní súdu konanom dňa 06.12.2012 uviedla, že je dcérou navrhovateľky a s neb. G.. L. sa stretávali veľmi často, možno raz za týždeň. Bolo to aj v r. XXXX. Svedkyňa potvrdila, že v r. XXXX mal nebohý svadbu s jej matkou a okrem iného sa svedkyni aj zdôveril, že chcel všetko rozdeliť spravodlivo, keďže bol veľmi chorý. Mal určené, čo chce dať dcéram a čo chce dať jej matke, avšak ako sa to konkrétne malo vysporiadať, k tomu sa vyjadriť nevedela. Po prepustení z nemocnice po operácií chcel byť najviac zo svojimi deťmi, bolo na ňom vidieť, že je veľmi chorý. Na oslave po svadbe sa svedkyňa taktiež stretla s neb. G.. L., kedy bol nahnevaný, že sa mu nepodarilo rozdeliť majetok tak, ako si to predstavoval. Bližšie sa však k tomu svedkyňa vyjadriť nevedela, keďže pre ňu táto téma bola nepríjemná. Podľa jej názoru neb. G.. L. nemal dostať peniaze za majetok, keďže podľa vedomostí svedkyne majetok chcel darovať.

Odporkyňa v I. rade na pojednávaní súdu konanom dňa 06.12.2012 poprela tvrdenia navrhovateľky, že by jej otec daroval nejaké veci, chladničku, príp. prispel na okná, ktoré si zaplatila sama, že by jej dal 45.000,-Sk na dovolenku, príp., že by jej dával finančné dary 1.000,- až 3.000,-Sk. Ďalej prehlásila, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, mala záujem kúpiť. Obdobne odporkyňa v III. rade na tomto pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o sporný majetok, otec chcel tento majetok vysporiadať, avšak nechal to na nich, nevyjadril sa, že by to malo byť darovaním. Asi týždeň pred svadbou, keď sa s otcom rozprávala, tento jej povedal, že sa ide ženiť a aby urobili tak, aby sa majetok z prvého manželstva vysporiadal, teda nechcel, aby sa jeho nová manželka spolčovala s jeho majetkom, aby sa jej tento majetok dostal. Vedel, že tento majetok patrí jeho bývalej manželke a možno tušil, že jeho nová manželka bude do toho vŕtať. Pokiaľ ide o spôsob prevodu majetku, podľa jej vyjadrenia, to bolo rozhodnutie ich všetkých troch, teda dvoch sestier a otca, akým spôsobom sa majetok prevedie. Keď zmluvy čítal, boli na zmluvách uvedený už aj manželia, teda odporcovia v II. a IV. rade, pričom otec vedel, čo podpisuje. Pokiaľ ide o cenu predmetu predaja, odporkyňa v III. rade uviedla, že táto bola tvorená vzájomnom dohodu, pričom výšku ceny navrhla sestra a ostatní s ňou súhlasili.

Svedkyňa T. L., R. I., Č. XXXX/XX na pojednávaní súdu konanom dňa 14.03.2013 uviedla, že navrhovateľka je jej susedkou. Od neb. G.. L. vie, že mal N. K. V., pričom N. G. Q. D. G.. Od r. XXXX bola susedkou aj s neb. G.. L., ktorý býval v byte nad ňou. Od vtedy sa s menovaným poznala. Potvrdila, že vie o tom, že posledné roky bol ťažko chorý a zvykla ho navštevovať a pomáhala ho ošetrovať. Svedkyňa prehlásila, že vie o tom, že chcel darovať majetok nadobudnutý s prvou manželkou svojím dcéram a byt

osobe, ktorá ho dochová. Toto svedkyni údajne povedal predtým, než sa oženil s navrhovateľkou. Bolo to niekedy v r. XXXX až XXXX. Svedkyňa prehlásila, že s neb. G.. L.Č. sa zvykla stretnúť v r. XXXX a XXXX, niekedy aj trikrát do týždňa, pričom ich vzťah bol dobrý. Niekedy sa jej zveroval aj s osobnými problémami, zvykol sa sťažovať na svoje dcéry, že ich nevidí tak často, ako by chcel. V poslednom roku života mu podľa vyjadrenia svedkyne poskytovala zdravotnú starostlivosť navrhovateľka, ako aj samotná svedkyňa, nakoľko pracuje v zdravotníctve. Svedkyňa ďalej prehlásila, že podľa jej vedomostí neb. G.. L. chcel svoj majetok darovať svojím dcéram. Nevedela sa vyjadriť, či skutočne takto naložil so svojím majetkom, ako to prezentoval.

Svedkyňa B.. C. F., R. R. - U. G., G. XXX/XX na pojednávaní súdu konanom dňa 18.06.2013 uviedla, že je dlhoročnou kamarátkou navrhovateľky, pričom sa s ňou spoznala už predtým, ako sa zoznámila s neb. G.. L., C. H. E. G.. L. bol priateľský, pričom sa aj vzájomne navštevovali. Keď sa navštívili, rozprávali sa aj o osobných veciach . Svedkyňu mrzelo to, že podľa jeho vyjadrení G.. L. nemal dobré vzťahy so svojimi deťmi, tieto ho nenavštevovali, ale on ich chodil sám navštevovať. Keď ochorel začal rozmýšľať nad tým, že by si mal vysporiadať svoje majetkové pomery. Svedkyni sa zdôveril, ako by si predstavoval aj vysporiadanie svojho majetku, a to v tom zmysle, že mal záujem N., I. K. D., ako aj chatu darovať svojim deťom a ostatné by už rozdelil sám. Samotná svedkyňa ho upozornila, že ak chce majetok darovať, aby ho daroval len svojim dcéram, nakoľko ona sama mala zlú skúsenosť s tým, keď jej otec daroval dcére byt aj s jej manželom, ktorá sa s týmto následne rozviedla a dcéra ho musela vyplácať. O spôsobe naloženia s jeho majetkom sa dozvedela až po svadbe nebohého s navrhovateľkou, ktorý jej povedal, že nakoniec majetok nedaroval, ale že ho predal, ktorá skutočnosť ho podľa vyjadrenia svedkyne dosť zobrala, a to najmä z toho dôvodu, že podpísal kúpno-predajné zmluvy a majetok predal aj manželom svojich dcér. Keď sa ho pýtala, či dostala nejaké peniaze, tak uviedol, že žiadne peniaze za tento majetok nedostal. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť o tom, za akú kúpnu cenu bol majetok predaný, ani o tom, že či boli vyplatené finančné prostriedky. Taktiež sa nevedela vyjadriť o tom, koľko mal vnúčat neb. G.. L., nemala taktiež vedomosť o nejakých iných zmluvách o prevode majetku, ktorý pôvodne G.. L. vlastnil.

V rámci záverečnej reči právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala súd, aby návrhu v celom rozsahu vyhovel a určil, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom C. L., Q. XX.XX.XXXX, prípadne, ak súd po vykonaní dokazovania dospeje k záveru, že predmetné nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po neb. C. L. tak, aby určil, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli odporcovia v I. až IV. rade darovaním. Podľa jej názoru s dokazovania jednoznačne vyplynulo, že neb. G.. L. nemal dobrý vzťah so svojimi deťmi a s odporcami v II. a IV. rade už vôbec nemal dobré vzťahy, ktoré skutočnosti vyplynuli zo svedeckých výpovedí svedkov vypočutých v tomto konaní. Z dokazovania považovala za preukázané, že neb. G.. L. požiadal navrhovateľku a odporkyne v I. a III. rade o vypracovanie zmlúv týkajúcich sa majetku, ktorý je predmetom tohto konania, pričom mal záujem a vôľu čiastočne usporiadať svoje majetkové pomery, a to tým spôsobom, že navrhovateľke mal záujem darovať byt č. X U. Č. Z. Č.. XX H. I., pri zachovaní jeho práva doživotného užívania predmetného bytu a za podmienky, že navrhovateľka ho bude až do jeho smrti opatrovať a odporkyni v I. rade a odporkyni v III. rade darovať, teda výslovne bezodplatne previesť do ich vlastníctva majetok nadobudnutý z prvého manželstva, teda majetok , ktorý je predmetom tohto konania. Z dokazovania mala za preukázané, že neb. G.. L. pred podpísaním zmlúv, ktoré sú predmetnom tohto konania nebol s ich obsahom oboznámený a k podpísaniu zmlúv odchádzal vo viere, že ide podpísať darovacie zmluvy v prospech svojich dcér, ktoré skutočnosti potvrdili vo svojich výpovediach aj vypočutý svedkovia. V konaní považovala ďalej za preukázané, že namiesto darovacích zmlúv podpísal kúpne zmluvy len preto, že bol konaním odporkyne v I. a III. rade zaskočený, keďže bol chorý, ubolený a hlavne už chcel mať vysporiadanie majetku za sebou. Jeho skutočnou vôľou však nebolo previesť vlastnícke právo na všetkých odporcov a za odplatu, ale len na odporkyňu v I. a III. rade, a to bezodplatne. Za nepravdivé považovala tvrdenie odporkýň, že neb. G.. L. vyplatili kúpnu cenu uvedenú v kúpnych zmluvách, nakoľko menovaný bol rozrušený potom, čo sa vrátil od notára, kde predmetné kúpne zmluvy podpísal a navrhovateľke oznámil, že mu boli odporkyňami v I. a III. rade, namiesto darovacích zmlúv predložené kúpne zmluvy a že žiadnu kúpnu cenu neprevzal a ani by nechcel prevziať, nakoľko on chcel svoj majetok dcéram darovať tak, ako daroval aj jej byt a nie predať. Z dôvodov uvedených v samotnom návrhu, ako aj z vyjadrení uvedených v tomto konaní, navrhovateľka považovala kúpne zmluvy za absolútne neplatné.

Právny zástupca odporcov vo svojej záverečnej reči žiadal návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný, opätovne poukázal na to, že poručiteľ G.. C. L. bol oprávnený a spôsobilý uzavrieť kúpne zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Vedel čítať aj písať, svoje podpisy na zmluvách dobrovoľne osvedčil na notárskom úrade. Predmetné zmluvy podpísali aj tretie osoby, ktoré uzavretie týchto právnych úkonov nikdy nespochybnili. Vklad jednej kúpnej zmluvy bol dokonca prerušený za účelom odstránenia vady, napriek tomu G.. C. L. nič nepodnikol, aby zabránil vkladu práv zo zmluvy, a teda prevodu. G.. C. L. R. A., predmet prevodu nepatril do BSM, ako ani peniaze prevzaté za predmet prevodu. K uzavretiu zmlúv, ako ani k nakladaniu s dohodnutou kúpnou cenou nepotreboval žiadny súhlas navrhovateľky, ani ju nebol povinný informovať. Skutočnosť, že ona nevedela o prevzatých peniazoch, alebo, že ich fyzicky nevidela, nie je dôkazom ich nevyplatenia. Pokiaľ ide o úmysel odporcov vyhnúť sa započítaniu darov v dedičskom konaní, tento nebol preukázaný. Okrem toho manželia dcér poručitelia neboli a nie sú dedičmi po neb. G.. C. L., a preto prípadné započítanie darov sa ich netýka. G.. C. L. G. A. Q., R. Z. A. L. Q., H. U. L. K. D. U. K. H. U. E. D., R. U. D.H. Q. K. E., K. D. E. D. Z., Č. D. K. Z. U. H. O.. Pokiaľ ide o v konaní vypočuté svedkyne, právny zástupca odporcov poukázal na to, že tieto mali podrobné vedomosti o predmete tohto konania, teda, že poručiteľ chcel svoje podiely na nehnuteľnostiach dcéram darovať a následne bol sklamaný, že tieto previedol kúpnymi zmluvami na dcéry a ich manželov. Vypovedali vopred pripravené a naučené texty, na iné skutočnosti odpovedať nevedeli. Svedkyňa T. L., aby preukázala svoj údajný blízky vzťah s poručiteľom, na pojednávaní dňa 14.03.2013 vypovedala, že mu v čase pred jeho smrťou poskytovala zdravotnú starostlivosť, na následné otázky právneho zástupcu odporcov musela priznať, že v tej dobe bola krajčírkou, ale mala zdravotnícky kurz u zamestnávateľa v r. XXXX K. XXXX. S poručiteľom si netykala a koľko mal vnúčat nevedela. Napriek tomu podrobne vedela o jeho úmysle darovať nehnuteľnosti dcéram. Podľa jeho názoru navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala oprávnenosť svojho nároku, z ktorého dôvodu žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Z Darovacej zmluvy uzatvorenej medzi G.. C. L. a navrhovateľkou zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený pod č. H. N. XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že G.. C. L. daroval navrhovateľke byt č. X, U. E. U. X. D. R. N. U. Z. Č. H. I., E. Č. XXXX, Č. O. H. XX, Q. U. M. Č.. XXXX L.. Ú.. I., O. I., O. I., ktorý je vedený ako stavba - R. N., D. U. D. Č.. XXX/XX O. H. XXX G. - Q. D. K. U. K. Č.. XXX/XXX O. H. XXX G. - zastavané plochy a nádvoria, ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu XXX/XX XXX a podiel k pozemku parcele č. XXX/XX O. H. XXX G. - zastavané plochy a nádvoria a parcele č. XXX/XXX O. H. XXX G. - zastavané plochy a nádvoria v podiele XXX/XX XXX.

Z Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi G.. C. L. a odporcami v I. až IV. rade zo dňa XX.XX.XXXX, vklad povolený XX.XX.XXXX D. Č.. H. XX/XX mal súd za preukázané, že neb. G.. C. L. predal spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X na nehnuteľnom majetku k.ú. Š., H. U. M. Č.. XXXX - D. A. N., E. Č. XXX K. D. A.. ,,V. D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G. K. D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G., a to odporcom v I. a II. rade do bezpodielového spoluvlastníctva v X/X za kúpnu cenu 100.000,-Sk a odporcom v III. a IV. rade do bezpodielového spoluvlastníctva v X/X za kúpnu cenu 100.000,-Sk. Kúpna cena mala byť vyplatená v hotovosti pri podpise zmluvy.

Z Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi G.. C. L. K. G.. G. L. ako predávajúcimi a odporcami ako kupujúcimi mal súd za preukázané, že predávajúci predali kupujúcim pozemky v k. ú. E. M., a to pozemky reg. ,,C“ parcela č. XXX/X O. H. XXX G. , D. Č.. XXX/X O. H. XXX G., D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X na pozemku parcela č. XXX/X O. H.G. XXX G. a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X na budovy postavenej na pozemku parcela č. XXX/X, pričom budovou je drevená poschodová chata, a to polovicu odporcom v I. a II. rade do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za kúpnu cenu 25.000,-Sk a polovicu odporcom v III. a IV. rade do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov za kúpnu cenu 25.000,-Sk. Kúpna cena mala byť vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané aj z výpisov z M. Č.. XXXX D. O. Š., O. Š., k. ú. Š. zo dňa XX.XX.XXXX K. M. Č.. XXX D. O. U. G. U. H., O. E. M., k.ú. E. M. Q. N. XX.XX.XXXX, kde sú zachytené vlastnícke vzťahy k sporných nehnuteľnostiam tak, ako vyplynuli zo samotných kúpnych zmlúv.

Z predbežnej prepúšťacej správy O. Ú. E.. K., T. XX, R. Q. N. XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že G.. C. L. R. T. U. V. L. O. XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX.

Podľa ust. , ďalej len , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene, alebo zániku tých práv , alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa ust. , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. , súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ust. , započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz, alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ust. neodôvodnene zvýhodnený.

Pre poriadok je potrebné uviesť, že nakoľko predmetom sporu bolo určenie, či tu navrhovateľkou tvrdený právny vzťah alebo právo je , alebo nie je bolo potrebné, aby navrhovateľka tvrdila a aj preukazovala a následne súd zistil naliehavý právny záujem na takomto jej návrhu. Podľa ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem na určení bude spravidla daný, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a ak právne postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté. Navrhovateľka svoj naliehavý právny záujem na predmete sporu videla v potrebe rozhodnutím súdu odstrániť právnu neistotu v tom, čo patrí do aktív dedičstva po zomrelom G.. C. L. alternatívne (podľa názoru súdu - eventuálne), či je tu právny dôvod na započítanie v dedičskom konaní (či existuje medzi poručiteľom a jeho dedičmi právny vzťah darovania) podľa ust. , čím by sa posilnilo právne postavenie navrhovateľky v predmetnom dedičskom konaní.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd sa stotožnil s právnou argumentáciou navrhovateľky ohľadom jej naliehavého právneho záujmu na v návrhu uvedených určeniach a dospel k záveru, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem na tom, aby súd o jej návrhu meritórne rozhodoval. Pokiaľ právny zástupca odporcu namietal, že navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelom p. L., súd na takúto námietku neprihliadol, nakoľko v konaní bolo nesporné, že navrhovateľka je dedičkou po zomrelom G.. C. L. , sporné nehnuteľnosti napadnutými zmluvami nebohý pred svojou smrťou previedol na odporcov, a tak podľa názoru súdu, navrhovateľka, z titulu svojho dedičského nároku je vecne legitimovaná na podanie takejto žaloby. Pre poriadok je potrebné uviesť, že účastníci konania netvrdili a súd ani nemal za preukázané, že navrhovateľka bola dedičským súdom odkázaná na podanie takejto žaloby, avšak to neznamená, že by sa dedič ohľadom sporného majetku nemohol domáhať svojich práv žalobou na súde mimo konania o dedičstve, a to aj z ohľadom na to, že podľa ust. / súd prejednávajúci dedičstvo pri zistení spornosti aktív dedičstva spornosť len skonštatuje a pri výpočte čistého majetku na ňu neprihliada.

Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení, že predmetné zmluvy zo dňa XX.X.XXXX sú zmluvami darovacími , je potrebné uviesť, že podľa názoru súdu takýto naliehavý právny záujem na strane navrhovateľky bol, nakoľko takýmto určením, by sa právne postavenie navrhovateľky vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam zmenilo. Táto by mala právo, aby sa odporcom v I. a III. rade prípadne započítali darom nadobudnuté hodnoty do ich dedičských podielov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd sa stotožnil s právnym názorom právnej zástupkyne navrhovateľky, že v dedičskom konaní nie je možné rozhodnúť spor o tom, či sporná nehnuteľnosť bola alebo nebola darovaná, teda, či existuje platný právny úkon, ktorým došlo k darovaniu majetku poručiteľa jeho potomkovi, resp. zákonnému dedičovi.

Pokiaľ sa navrhovateľka pôvodne domáhala určenia vlastníckeho práva nebohého G.. L. za dobu minulú, teda ku dňu jeho smrti, je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry ( H. XX/XXXX) vlastnícke právo navrhovateľa nemožno určiť za dobu minulú, ak v čase rozhodovania súdu je sporná nehnuteľnosť už vo vlastníctve inej osoby. Z tohto dôvodu súd aj po poučení navrhovateľky majúceho za následok zmenu petitu návrhu v tomto smere pripustil zmenu petitu návrhu.

Z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania, ako aj obstaraných súdom , z výpovedí samotných účastníkov konania pred súdom a z výpovedí v konaní vypočutých svedkov mal súd za nesporné a zároveň aj preukázané, že G.. C. L., U.. XX.X.XXXX, Q.. XX.X.XXXX, U. R. I., Č. Z. Č.. XX bol vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/X na nehnuteľnom majetku v k.ú. Š. vedenom na Správe Katastra Š. U. M. Č.. XXXX tak, ako je tento majetok špecifikovaný vyššie, ktoré nehnuteľnosti za svojho života, krátko pred smrťou, Kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX previedol na odporcov v I. až IV. rade. Vklad vlastníckeho práva k tam citovaným nehnuteľnostiam v prospech kupujúcich bol príslušnou správou katastra povolený pod č. H. Q. N. XX.X.XXXX.V čase rozhodovania súdu boli odporcovia naďalej na príslušnej správe katastra nehnuteľností vedení ako podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností, pričom odporcovia v I. a II. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu X/X k celku a odporcovia v III. a IV. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu X/X k celku. Obdobne bolo nesporné a zároveň aj preukázané, že G.. C. L. bol vlastníkom pozemkov v kat. území E. M., K. F. D. A.. ,,V. D. Č.. XXX/X O. H. XXX G., D. Č.. XXX/X O. H. XXX G., D. Č.. XXXX/X O. H. XXX G. a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/X na budove postavenej na pozemku parcela č. XXX/X vedených na Správe Katastra U. G. U. H.Á. M. Č.. XXX, ktoré nehnuteľnosti za svojho života, krátko pred smrťou Kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX previedol na odporcov v I. až IV. rade. Vklad vlastníckeho práva k tam citovaným nehnuteľnostiam v prospech kupujúcich bol príslušnou správou katastra povolený pod č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.V čase rozhodovania súdu boli odporcovia naďalej na príslušnej správe katastra nehnuteľností vedení ako podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností, pričom odporcovia v I. a II. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu X/X k celku a odporcovia v III. a IV. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku. G.. C. L., U.. XX.X.XXXX, naposledy bytom I., Č. Z.. Č.. XX zomrel dňa XX.X.XXXX. Navrhovateľka je pozostalou manželkou zomrelého a zároveň dedičkou po zomrelom a odporkyne v I. a III. rade sú jeho dcérami a taktiež aj dedičkami po zomrelom G.. C. L.. Dedičské konanie po zomrelom prebieha na Okresnom súde Galanta pod sp. zn XXD XX/XXXX.

Pokiaľ navrhovateľka v konaní tvrdila, že predmetné kúpne zmluvy je potrebné považovať za absolútne neplatné právne úkony, a to pre nedostatok vážnosti vôle G.. C. L. takéto zmluvy uzatvoriť, prípadne z dôvodu obchádzania zákona zo strany odporcov alebo ich konania v rozpore s dobrými mravmi je potrebné uviesť , že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodnuté skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala. Pokiaľ ide o navrhovateľkou namietaný nedostatok vážnosti vôle G.. C. L. uzatvoriť sporné kúpne zmluvy je

potrebné uviesť, že právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúca osoba nechcela svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali ( napríklad za účelom vyučovania, hry, žartu alebo podobne). Len takto urobený právny úkon je zásadne neplatný. Ak by však druhej osobe, so zreteľom na okolnosti prípadu, nebolo ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný. V prejednávanej veci spornými právnymi úkonmi boli Kúpne zmluvy uzatvorené okrem iného aj G.. C. L. dňa XX.X.XXXX . Z tohto dôvodu súd vykonaným dokazovaním skúmal vôľu zomr. G.. C. L. zásadne v čase podpísania sporných právnych úkonov (R 46/2009). Nakoľko predmetom prevodu boli vlastnícke práva menovaného k nehnuteľnému majetku, pre takýto právny úkon zákon vyžaduje písomnú formu ( ust. ), pričom pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu s tým, že pri zmluvách o prevode nehnuteľností sa vyžaduje, aby prejavy účastníkov boli na tej istej listine. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je podstatné akú vôľu mala konajúca osoba, v časovom období predtým (deň, týždeň, mesiac a pod.) ako v skutočnosti svojim podpisom v konkrétnom čase túto vôľu prejavila navonok teda voči tretím osobám. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že G.. C. L. svojim podpisom na sporných zmluvách prejavil v zákonom predpísanej forme vôľu svoj majetok predať. Pokiaľ aj navrhovateľka tvrdila, že ešte pred odchodom k notárovi mal jej bývalý manžel vôľu svoj majetok darovať a túto jeho vôľu v rôznom časovom období pred uzatvorením sporných právnych úkonov potvrdzovali aj v konaní vypočutí svedkovia, boli takéto tvrdenia pre rozhodnutie vo veci nepodstatnými, nakoľko nič nevypovedali o skutočnej vôli G.. C. L. v čase, keď sporné zmluvy podpisoval po tom, čo sa s ich obsahom ( konkrétnym návrhom druhej zmluvnej strany) oboznámil. V tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že podľa ustálenej súdnej praxe neplatnosť právneho úkonu vo všeobecnosti nespôsobuje ani vnútorná výhrada konajúcej osoby s právny úkonom, ktorý táto osoba robí, nakoľko adresáta nevážneho právneho úkonu treba - ak nemohol ani predpokladať nedostatok vážnosti právneho úkonu - chrániť pred dôsledkami toho, že takému prejavu vôle pripisoval dôsledky, ktoré sa inak spájajú s platným právnym úkonom. Nakoľko ani zhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané neumožnilo súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdení navrhovateľky, ani o tom, že by tieto jej tvrdenia boli nepravdivé súd dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a súdu nepreukázala, že G.. C. L. nemal vážnu vôľu svoj nehnuteľný majetok citovaný v návrhu na začatie konania odporcom predať.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, že odporcovia svojim konaním ( predložením návrhu kúpnych zmlúv G.. C. L.) obchádzali zákon a konali v rozpore s dobrými mravmi je potrebné uviesť, že absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený, pričom o takú nedovolenosť ide, keď svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo ( R 46/2009). Obchádzanie zákona predstavuje osobitú situáciu, keď právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú, menia sa alebo zanikajú práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Aj v tomto prípade súd musí konštatovať, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a svoje skutkové tvrdenia uvedené v návrhu na začatie konania, prípadne prednesené na pojednávaniach súdu o tom, že by odporcovia svojim konaním obchádzali zákon nepreukázala. považuje prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku kúpnou zmluvou na tretiu osobu za splnenia formálnych náležitostí vyžadovaných pre takýto právny úkon za legitímny. Pokiaľ by aj G.. C. L.Č. mal záujem sporné nehnuteľnosti svojim dcéram darovať, ako to tvrdila navrhovateľka, avšak takýto svoj návrh im nepredložil v písomnej forme požadovanej pre takýto právny úkon zákonom, ale oznámil im ho údajne len ústne - teda neformálne, bolo by na neho potrebné hľadieť ako na absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok formy, s ktorým by sa nespájali žiadne právne následky - teda nikto by takýmto návrhom nebol žiadnym spôsobom viazaný. Pokiaľ však odporcovia predložili menovanému G.. L. písomný návrh na uzatvorenie kúpnych zmlúv týkajúcich sa sporného nehnuteľného majetku ( pričom ich zmluvná voľnosť nebola ničím obmedzená ) a návrh spĺňal všetky formálne náležitosti, jednalo sa o platný návrh na uskutočnenie právneho úkonu, ktorý podľa názoru súdu svojim obsahom a dôsledkami nesledoval cieľ zákon obchádzať ale práve naopak sledoval zákonom prípustný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Z týchto dôvodov súd na takúto námietku navrhovateľky pri svojom rozhodnutí neprihliadol.

Pokiaľ ide o konanie - výkon práv v rozpore s dobrými mravmi je potrebné uviesť, že výkon práv treba odlišovať od aplikácie noriem občianskeho práva. Výkon práva znamená uvádzanie noriem občianskeho práva do života prostredníctvom subjektov občianskeho práva na rozdiel od aplikácie noriem občianskeho práva, pod ktorou rozumieme používanie noriem občianskeho práva pri aktoch aplikácie na to splnomocnenými orgánmi. Podľa ust. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Uvedené ustanovenie zakazuje taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípom právneho štátu a občianskej spoločnosti. Ak tieto zásady premietneme do vzťahov subjektov občianskeho práva ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti.

Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že odporcovia predložením svojho návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy vykonávali svoje práva v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko sledovali účel vyhnúť sa započítaniu darov pri vyporiadaní dedičstva po, v tom čase ešte žijúcom G.. L., je potrebné uviesť, že takáto argumentácia je pre súd nevierohodná a jej pravdivosť ani nebola v konaní zo zhodnotenia jednotlivých dôkazov preukázaná. Preto na ňu súd ani pri svojom rozhodovaní vo veci samej neprihliadol. Je totiž neprípustné a nelogické, aby si tzv. „dedičia“ - ktorí sa dedičmi stávajú až smrťou poručiteľa ešte za života poručiteľa vysporiadavali nároky, ktoré im v budúcnosti, prípadne môžu vzniknúť po osobe, ktorá ešte žije. Takéto nároky si dedičia nemôžu vysporiadať vopred ani dohodou ( R 19/72) .Takáto dohoda by totiž bola absolútne neplatným právnym úkonom.

Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že odporcovia mali G.. L. predložiť na podpis darovacie zmluvy, tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala. Ako bolo vyššie uvedené a ako to jednoznačne vyplýva z jednotlivých ustanovení ( ust. a nasl.) zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorá sa uzatvára na návrh jednej zo zmluvných strán predloženého druhej zmluvnej strane a považuje sa za uzatvorenú v okamihu jeho bezpodmienečnej akceptácie druhou zmluvnou stranou. Navrhovateľka nepreukázala, že by G.. L. za svojho života poveril konkrétnym právne relevantným

- uznaným spôsobom niektorého z odporcov spracovaním konkrétneho návrhu na uzatvorenie darovacích zmlúv, ktorý by následne bol G.. L. predložený odporcom v I. a III. rade na odsúhlasenie a prípadné prijatie takéhoto návrhu.

Pre poriadok je potrebné uviesť, že súd z úradnej povinnosti posúdil navrhovateľkou predložené kúpne zmluvy, ako aj všetky okolnosti, za ktorých tieto zmluvy boli uzatvorené tak ako to vyplynulo z výsledkov dokazovania a dospel k záveru, že predmetné kúpne zmluvy je potrebné považovať za platné právne úkony, ktoré boli uzatvorené na základe slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne prejavenej vôle zmluvných strán v zákonom predpísanej forme, pričom zmluvná voľnosť účastníkov zmlúv nebola ničím obmedzená a prevod vlastníckeho práva k majetku v nich uvedeného nebol nedovolený, prípadne zákonom zakázaný. Zmluvnými stranami boli fyzické osoby, ktorých spôsobilosť na právne úkony nebola žiadnym spôsobom obmedzená. Súd nezistil žiadny z dôvodov absolútnej neplatnosti týchto posudzovaných právnych úkonov.

Pokiaľ ide o eventuálny návrh navrhovateľky, aby súd prípadne určil, že sporné kúpne zmluvy sú zmluvami darovacím ( ktorý navrhovateľka označila ako návrh alternatívny), a to z dôvodu , že kúpna cena prevádzaných nehnuteľností bola dohodnutá vo výške nižšej ako bola tržná cena sporných nehnuteľností je potrebné uviesť, že takémuto návrhu navrhovateľky nebolo možné vyhovieť z dôvodov, že navrhovateľka nepreukázala, že by G.. L. mal v čase vykonania právneho úkonu - prijatia návrhu odporcov na kúpu nehnuteľností dňa XX.X.XXXX na Notárskom úrade JUDr. Klima v Galante vôľu odporcom sporné nehnuteľnosti darovať ( sama navrhovateľka tvrdila, že jeho údajná vôľa bola darovať len odporcom v I. a III. rade a nie aj odporcom v II. a IV. rade) a že by odporcovia mali v tom istom čase vôľu takýto dar prijať, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že odporcovia v II. a IV. rade sa pri prijímaní ich podpísaného návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy G.. L. vôbec nezúčastňovali, a tak sa o

prípadnej vôli G.. L. darovať im nehnuteľnosti ani len nemohli dozvedieť. Ako bolo vyššie uvedené pre uzatvorenie zmluvy ( aj darovacej) je potrebný zhodný a bezpodmienečný prejav vôle oboch zmluvných strán zmluvu s konkrétnym obsahom uzavrieť, ktorý v prípade prevodu nehnuteľností musí byť urobený aj v písomnej forme. Navrhovateľka nepreukázala, že by takýto právny úkon dňa XX.X.XXXX bol urobený. Podľa názoru súdu kúpna cena predmetu predaja je vecou dohody medzi zmluvnými stranami a jej výška vzhľadom na predmet prevodu v posudzovanej veci nebola žiadnym spôsobom zákonne stanovená. Podľa názoru súdu kúpa a predaj medzi príbuznými v priamom rade za cenu nižšiu ako tržnú je v demokratickej spoločnosti vo všeobecnosti považovaná za neodporujúcu dobrým mravom a je skôr bežným pravidlom. Z týchto dôvodov súd aj takýto návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Pre poriadok je ešte na záver potrebné uviesť, že alternatívny petit by podľa ustálenej súdnej praxe vyjadroval ochotu navrhovateľa uspokojiť sa namiesto žiadaného plnenia aj s iným plnením, ktoré je navrhovateľ ochotný prijať, pričom o eventuálny petit ide vtedy, ak navrhovateľ žiada zaviazať odporcu na jeden druh plnenia ( určenia určitého práva - poznámka súdu) a len ak objektívne nebude možné vyhovieť prvému petitu žiada ho zaviazať „ in eventum“ na iné plnenie ( žiada určiť existenciu iného práva alebo právneho vzťahu - poznámka súdu) podstatou eventuálneho petitu je prisúdenie iba jedného nároku ( NS SR sp. zn. ).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. a s poukazom na plný procesný úspech odporcov vo veci, im priznal právo na náhradu vzniknutých trov konania vo výške vyčíslenej podľa ust. , , a , , a , a ust. Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 1769,69 Eur a to za :

1. Prevzatie zastúpenia 26.4.2012 187,81 Eur ( vrátane 20% DPH) + 7,63 režijný paušál = 195,44 Eur

2. Písomné vyjadrenie 30.4.2012 187, 81 Eur ( vrátane 20% DPH) + 7,63 režijný paušál = 195,44 Eur

3. Pojednávanie 14.8.2012 nad 2 hodiny 187, 81 Eur ( vrátane 20% DPH) + 2 x 7,63 režijný paušál = 383,25 Eur

4. Pojednávanie 6.12.2012 187, 81 Eur ( vrátane 20% DPH) + 7,63 režijný paušál = 195,44 Eur

5. Pojednávanie 14.3.2013 192,22 Eur ( vrátane 20% DPH) + 7,81 režijný paušál = 200,03 Eur

6. Pojednávanie 18.6.2013 192,22 Eur ( vrátane 20% DPH) + 7,81 režijný paušál = 200,03 Eur

7. Písomné vyjadrenie 23.7.2013 192,22 Eur ( vrátane 20% DPH) + 7,81 režijný paušál = 200,03 Eur

8. Pojednávanie 6.8.2013 192,22 Eur ( vrátane 20% DPH) + 7,81 režijný paušál = 200,03 Eur

Spolu 1769,69 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.