Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-363-2013.pdf
PDF · 111.5 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/363/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu Mgr. Fedora Benku a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľky: Ing. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, I., W. XX, zastúpená JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou, Bratislava, Námestie Biely kríž 3, proti odporcom: 1. MUDr. I. R., nar. XX.XX.XXXX, H., H. XX, 2. A. R., nar. XX.XX.XXXX, H., H. XX, 3. L. H., nar. XX.XX.XXXX, R., E. XX, 4. C. H., nar. XX.XX.XXXX, R., E. S. XX, všetci zastúpení advokátom JUDr. Vladimírom Haládikom, Galanta, Clementisove Sady 1616, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, eventuálne o určenie, že sa jedná o darovacie zmluvy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 23C/53/2012-83 zo dňa 06. augusta 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcom v 1. až 4. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume 200,03 eura na účet právneho zástupcu odporcov do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh aj eventuálny návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že do dedičstva po poručiteľovi MUDr. C. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 nehnuteľnosti majetku v okrese Šaľa, k.ú. H. - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parcelného čísla 2833/4, pozemok reg. „C“ parcela číslo 2833/4 o výmere 420 m2, vedené ako zastavané plochy a pozemok reg. „C“ parcela č. 2833/3 o výmere 341 m2 vedený ako záhrada, nehnuteľný majetok v okrese Nové Mesto nad Váhom, k.ú. E. M., pozemok reg. „C“ parcela číslo 981/1 o výmere 155 m2, vedený ako zastavané plochy a nádvoria, pozemok reg. „C“ parcela číslo 981/2 o výmere 151 m2, vedený ako zastavané plochy a nádvoria, pozemok reg. „C“ parcela číslo 1015/4 o výmere 499 m2, vedené ako trvalé trávnaté porasty a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 nehnuteľnosti majetku v okrese Nové Mesto nad Váhom, k.ú. E. M., pozemok reg. „C“ parcela číslo 981/3 o výmere 106 m2, vedený ako zastavané plochy a nádvoria a budova bez označenia súpisným číslom, postavená na pozemku parcelného čísla 981/3. Zároveň v prípade, že po vykonaní dokazovania dospeje súd k záveru, že kúpna zmluva č. 1 a kúpna zmluvy č. 2 sú síce neplatné, avšak vôľa MUDr. C. L. a odporcov v I. až IV. rade bola taká, že MUDr. C. L. im všetkým chcel darovať predmetné nehnuteľnosti a oni ich chceli ako dar prijať, a teda sa jedná o prípad zastreného právneho úkonu, tak žiadala súd, aby určil, že zmluva uzatvorená dňa 11.01.2006 medzi MUDr. C. L., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, I. a odporcami v I. až IV. rade, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/4 na nehnuteľnom majetku v okrese Šaľa, k.ú. H., rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parcela číslo 2833/4, pozemok reg. „C“ parcela číslo 2833/4 o výmere 420 m2, vedený ako zastavané plochy a pozemok reg. „C“ parcela číslo 2833/3 o výmere 341 m2 vedený ako záhrady je darovacou zmluvou. Zároveň, aby súd určil, že zmluva uzatvorená dňa 11.01.2006 medzi MUDr. C. L., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, I., MUDr. G. L., nar. XX.XX.XXXX, H. XX, H.
a odporcami v I. až IV. rade, v časti týkajúcej sa prevodu vlastníckych práv MUDr. C. L. nehnuteľnému majetku v okrese Nové Mesto nad Váhom, k.ú. E. M. - pozemok reg. „C“ parcela číslo 981/1 o výmere 155 m2, vedený ako zastavané plochy a nádvoria, pozemok reg. „C“ parcela číslo 981/2 o výmere 151 m2, vedené ako zastavané plochy a nádvoria, pozemok reg. „C“ parcela číslo 1015/4 o výmere 499 m2 vedený ako trvalé trávnaté porasty a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 na nehnuteľnom majetku v okrese Nové Mesto nad Váhom, k.ú. E. M., pozemok registra „C“ parcela číslo 981/3 o výmere 106 m2 vedený
ako zastavané plochy a nádvoria vrátane budovy bez označenia súpisným číslom postavenej na pozemku parcela číslo 981/3 je darovacou zmluvou. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcom v 1. až 4. rade náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v sume 1.769,69 eura k rukám právneho zástupcu odporcov do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvého stupňa predovšetkým skúmal naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení a dospel k záveru, že navrhovateľka ako dedička po nebohom MUDr. C. L. má naliehavý právny záujem na predmetnom určení. Rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že z listinných dôkazov predložených v konaní účastníkmi aj vyžiadaných súdom, z výpovedí účastníkov konania a z výpovedí svedkov mal súd za nesporné, že MUDr. C. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I., W. ul č. XX bol vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/4 na vyššie opísanom nehnuteľnom majetku v katastrálnom území H.. Tieto nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 11.01.2006 previedol na odporcov v I. až IV. rade. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa boli odporcovia na príslušnej správe katastra nehnuteľností zapísaní ako podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností - odporcovia v I. a II. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu 1/8 k celku a odporcovia v III. a IV. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu 1/8 k celku. Nespornou bola skutočnosť, že MUDr. C. L. bol vlastníkom vyššie opísaných nehnuteľností v katastrálnom území E. M.. Tieto nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 11.01.2006 previedol na odporcov v I. až IV. rade. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa boli odporcovia na príslušnej správe katastra nehnuteľností zapísaní ako podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností - odporcovia v I. a II. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku a odporcovia v III. a IV. rade ako bezpodieloví spoluvlastníci spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku. MUDr. C. L. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľka je pozostalou manželkou zomrelého a zároveň dedičkou po zomrelom, odporkyne v I. a III. rade sú jeho dcérami a dedičkami. K tvrdeniu navrhovateľky, že predmetné kúpne zmluvy je potrebné považovať za absolútne neplatné právne úkony pre nedostatok vážnosti vôle MUDr. C. L. takéto zmluvy uzatvoriť, prípadne z dôvodu obchádzania zákona zo strany odporcov alebo ich konania v rozpore s dobrými mravmi súd prvého stupňa uviedol, že právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúca osoba nechcela svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali (napríklad za účelom vyučovania, hry, žartu alebo podobne). Len takto urobený právny úkon je zásadne neplatný. Ak by však druhej osobe, so zreteľom na okolnosti prípadu, nebolo ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný. V prejednávanej veci spornými právnymi úkonmi boli kúpne zmluvy uzatvorené okrem iného aj MUDr. C. L. dňa 11.01.2006. Súd prvého stupňa zameral dokazovanie na skúmanie vôle MUDr. C. L. v čase podpísania sporných právnych úkonov (R 46/2009). Predmetom prevodu boli vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, pre takýto právny úkon zákon vyžaduje písomnú formu. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Pri zmluvách o prevode nehnuteľností sa vyžaduje, aby prejavy účastníkov boli na tej istej listine. Nie je preto podstatné, akú vôľu mal MUDr. C. L. v časovom období predtým (deň, týždeň, mesiac a pod.) ako v skutočnosti svojim podpisom v konkrétnom čase túto vôľu prejavil navonok. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že MUDr. C. L. svojim podpisom na sporných zmluvách prejavil v zákonom predpísanej forme vôľu svoj majetok predať. Pokiaľ aj navrhovateľka tvrdila, že ešte pred odchodom k notárovi mal jej bývalý manžel vôľu svoj majetok darovať a túto jeho vôľu v rôznom časovom období pred uzatvorením sporných právnych úkonov potvrdzovali aj v konaní vypočutí svedkovia, boli takéto tvrdenia pre rozhodnutie vo veci nepodstatnými. Nič nevypovedali o skutočnej vôli MUDr. C. L. v čase, keď sporné zmluvy podpisoval po tom, čo sa s ich obsahom (konkrétnym návrhom druhej zmluvnej strany) oboznámil. V tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že podľa ustálenej súdnej praxe neplatnosť právneho úkonu vo všeobecnosti nespôsobuje ani vnútorná výhrada konajúcej osoby s právny úkonom, ktorý táto osoba robí, nakoľko adresáta nevážneho právneho úkonu treba - ak nemohol ani predpokladať nedostatok vážnosti právneho úkonu - chrániť pred dôsledkami toho, že takému prejavu vôle pripisoval dôsledky, ktoré sa inak spájajú s platným
právnym úkonom. Nakoľko ani vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané neumožnilo súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdení navrhovateľky, ani o tom, že by tieto jej tvrdenia boli nepravdivé, súd dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a súdu nepreukázala, že MUDr. C. L. nemal vážnu vôľu svoj nehnuteľný majetok citovaný v návrhu na začatie konania odporcom predať. K tvrdeniu navrhovateľky, že odporcovia svojim konaním (predložením návrhu kúpnych zmlúv MUDr. C. L.) obchádzali zákon a konali v rozpore s dobrými mravmi súd prvého stupňa uviedol, že absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený, pričom o takú nedovolenosť ide, keď svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo (R 46/2009). Obchádzanie zákona predstavuje osobitú situáciu, keď právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú, menia sa alebo zanikajú práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Aj v tomto prípade súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a svoje skutkové tvrdenia o tom, že by odporcovia svojim konaním obchádzali zákon, nepreukázala. Občiansky zákonník považuje prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku kúpnou zmluvou na tretiu osobu za splnenia formálnych náležitostí vyžadovaných pre takýto právny úkon za legitímny. Pokiaľ by aj MUDr. C. L. mal záujem sporné nehnuteľnosti svojim dcéram darovať, avšak takýto svoj návrh im nepredložil v zákonom požadovanej písomnej forme, ale len ústne, jednalo by sa o absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok formy, s ktorým by sa nespájali žiadne právne následky. Pokiaľ však odporcovia predložili menovanému MUDr. L. písomný návrh na uzatvorenie kúpnych zmlúv týkajúcich sa sporného nehnuteľného majetku (pričom ich zmluvná voľnosť nebola ničím obmedzená) a návrh spĺňal všetky formálne náležitosti, jednalo sa o platný návrh na uskutočnenie právneho úkonu, ktorý podľa súdu prvého stupňa svojim obsahom a dôsledkami nesledoval cieľ zákon obchádzať ale práve naopak, sledoval zákonom prípustný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa na uvedenú námietku navrhovateľky pri svojom rozhodnutí neprihliadol. K tvrdeniu navrhovateľky, že odporcovia predložením svojho návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy vykonávali svoje práva v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko sledovali účel vyhnúť sa započítaniu darov pri vysporiadaní dedičstva po, v tom čase ešte žijúcom MUDr. L., súd prvého stupňa uviedol, že takáto argumentácia je pre súd nevierohodná. Jej pravdivosť nebola v konaní po vyhodnotení jednotlivých dôkazov preukázaná. Je neprípustné a nelogické, aby si tzv. „dedičia“ - ktorí sa dedičmi stávajú až smrťou poručiteľa, ešte za života poručiteľa vysporiadavali nároky, ktoré im v budúcnosti, prípadne môžu vzniknúť po osobe, ktorá ešte žije. Takéto nároky si dedičia nemôžu vysporiadať vopred ani dohodou (R 19/72). Takáto dohoda by totiž bola absolútne neplatným právnym úkonom. Navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenie, že odporcovia mali MUDr. L. predložiť na podpis darovacie zmluvy. Súd prvého stupňa z úradnej povinnosti posúdil navrhovateľkou predložené kúpne zmluvy aj všetky okolnosti, za ktorých tieto zmluvy boli uzatvorené. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že predmetné kúpne zmluvy je potrebné považovať za platné právne úkony, ktoré boli uzatvorené na základe slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne prejavenej vôle zmluvných strán v zákonom predpísanej forme, pričom zmluvná voľnosť účastníkov zmlúv nebola ničím obmedzená a prevod vlastníckeho práva k majetku v nich uvedeného nebol nedovolený, prípadne zákonom zakázaný. Zmluvnými stranami boli fyzické osoby, ktorých spôsobilosť na právne úkony nebola žiadnym spôsobom obmedzená. Súd nezistil žiadny z dôvodov absolútnej neplatnosti týchto posudzovaných právnych úkonov. Zamietnutie eventuálneho návrhu súd prvého stupňa odôvodnil tým, že navrhovateľka nepreukázala, že by MUDr. L. mal v čase vykonania právneho úkonu - prijatia návrhu odporcov na kúpu nehnuteľností dňa 11.01.2006 na Notárskom úrade JUDr. Klima v Galante vôľu odporcom sporné nehnuteľnosti darovať (sama navrhovateľka tvrdila, že jeho údajná vôľa bola darovať len odporcom v I. a III. rade a nie aj odporcom v II. a IV. rade) a že by odporcovia mali v tom istom čase vôľu takýto dar prijať. Prihliadol pri tom na skutočnosť, že odporcovia v II. a IV. rade sa pri prijímaní ich podpísaného návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy MUDr. L. vôbec nezúčastňovali, a tak sa o prípadnej vôli MUDr. L. darovať im nehnuteľnosti ani len nemohli dozvedieť. Aj pre uzatvorenie darovacej zmluvy je potrebný zhodný a bezpodmienečný prejav vôle oboch zmluvných strán zmluvu s konkrétnym obsahom uzavrieť. V prípade prevodu nehnuteľností musí byť urobený aj v písomnej forme. Navrhovateľka nepreukázala, že by takýto právny úkon dňa 11.01.2006 bol urobený. Podľa názoru súdu prvého stupňa kúpna cena predmetu predaja je vecou dohody medzi zmluvnými stranami a jej výška vzhľadom na predmet prevodu v posudzovanej veci nebola žiadnym spôsobom zákonne stanovená. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že kúpa a predaj medzi príbuznými v priamom rade za cenu nižšiu ako tržnú je v
demokratickej spoločnosti vo všeobecnosti považovaná za neodporujúcu dobrým mravom a je skôr bežným pravidlom. Z týchto dôvodov súd aj takýto návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 34, § 37 ods. 1, § 39, § 460, § 484 Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“) O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, keď plne úspešným odporcom priznal právo na náhradu trov konania.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka. Žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že určí, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom MUDr. C. L., tak ako to uviedla v návrhu. Eventuálne sa domáhala určenia, že sporné zmluvy sú zmluvami darovacími. Súčasne žiadala, aby odvolací súd zaviazal odporcov na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. j) OSP). V konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) OSP, keď jej postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhovateľka namietla, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní neprihliadal na žiadne iné dôkazy, iba na skutočnosť podpísania sporných zmlúv nebohým MUDr. L.. Všetky ostatné dôkazy považoval za nepodstatné, nevypovedajúce nič o skutočnej vôli nebohého MUDr. L.. Z jediného dôkazu - práve sporných zmlúv, vyvodil záver, že vôľou nebohého MUDr. L. bolo za odplatu previesť na všetkých odporcov nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku selektívne poukázal iba na tie skutočnosti, ktoré podporujú jeho rozhodnutie o zamietnutí návrhu a účelovo opomínal ostatné skutočnosti. Porušil tak pravidlo zakotvené v ustanovení § 132 OSP, keď nehodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a na dôkazy, ktoré nepodporovali jeho rozhodnutie zamietnuť návrh neprihliadal. Súd prvého stupňa vôbec neprihliadal na to, že nebohý MUDr. L., keď podpisoval sporné zmluvy, bol pár dní po operácii a v zlom zdravotnom stave. Sporné zmluvy mu boli dané k nahliadnutiu až na notárskom úrade bezprostredne pred podpísaním, čím bol zaskočený a prekvapený. Podpísanie sporných zmlúv hodnotil tak, že sa cítil podvedený a oklamaný. Týmito dôkazmi a skutočnosťami sa súd prvého stupňa v odôvodnení nezaoberal a nevysporiadal sa s nimi. Neprihliadal na to, že kúpna cena nebola nebohému MUDr. L. vyplatená. Pred aj po podpísaní sporných zmlúv sa MUDr. L. výslovne vyjadril, že žiadnu odplatu za nehnuteľnosti nedostal, nechcel ani nečakal, pretože chcel nehnuteľnosti darovať. Súd prvého stupňa sa týmto vôbec v odôvodnení rozsudku nezaoberal. Nevysporiadal sa s tým, že odporcovia nadobudli nehnuteľnosti bezplatne, hoci ide o podstatné skutočnosti relevantné pre správne rozhodnutie. Navrhovateľka je toho názoru, že prvostupňový súd mal skúmať vôľu nebohého MUDr. L. nielen podľa toho, čo podpísal, ale s ohľadom na všetky súvislosti a okolnosti daného prípadu. Z okolností uzatvárania sporných zmlúv je nesporné, že nebohý MUDr. L. sa dostal do situácie, kedy bol rozrušený, v zlom zdravotnom stave a pod časovým tlakom neumožňujúcim mu plne rozvinúť proces slobodného utvorenia jeho vlastnej vôle. K zamietnutiu eventuálneho návrhu navrhovateľka uviedla, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal skutočnosťou, že a jednalo o zastretý právny úkon, keďže uzatvorenie kúpnej zmluvy účastníci len predstierali, odporcovia v skutočnosti nadobudli nehnuteľnosti od nebohého MUDr. L. bezodplatne, teda darom. Takýmto postupom súdu došlo k porušeniu základného práva navrhovateľky na spravodlivý súdny proces. Navrhovateľka trvá na tom, že kúpne ceny za nehnuteľnosti dohodnuté v sporných zmluvách sú neprimerane nízke. Nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že kúpna cena predmetu predaja je vecou dohody medzi zmluvnými stranami. Kúpna cena by vždy mala zodpovedať hodnote veci a dohoda o výške kúpnej ceny je limitovaná ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, nemôže byť teda v rozpore s dobrými mravmi. V prípade veľmi nízkej kúpnej ceny sa jedná o zmiešaný právny úkon, pričom tá časť hodnoty veci, ktorá presahuje kúpnu cenu je predmetom darovania. Ani s touto skutočnosťou sa prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku riadne nevysporiadal. Navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že konaním súdu prvého stupňa jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a bolo tak porušené jej právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľné, dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV ÚS115/03). Súd prvého stupňa pochybil, keď sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal so všetkými argumentmi navrhovateľky, a to takými, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce - napríklad s argumentáciou o neuhradení kúpnej ceny, teda nadobudnutí nehnuteľností odporcami bezodplatne.
K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrili odporcovia. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a navrhovateľku zaviazal na zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania. Poukázali na skutočnosť, že odvolanie sa obšírne zaoberá tým, že nebohý MUDr. C. L. chcel nehnuteľnosti darovať a aké boli jeho úmysly. Tento skutkový stav nikdy nebol vierohodne potvrdený, vypovedali o ňom iba navrhovateľka a jej nehodnoverné a zaujaté svedkyne. V odvolaní sa opakovane zdôrazňuje zlý zdravotný stav poručiteľa v čase uzavretia kúpnych zmlúv s odporcami. Tieto uzatvoril dňa 11.01.2006. Dňa 09.01.2006 uzavrel darovaciu zmluvu s navrhovateľkou a dňa 12.01.2006 uzavrel s navrhovateľkou manželstvo. Tieto právne úkony a spôsobilosť poručiteľa k nim nikto nespochybňuje. Rovnako nie je pravda, že poručiteľ bol pod časovým tlakom, keď uzatváral predmetné kúpne zmluvy. Uzavretiu zmlúv nebránila jeho svadba s navrhovateľkou, táto nemala na platnosť zmlúv žiadny vplyv. Išlo o výlučný majetok MUDr. C. L.. Prevzatá kúpna cena bola výlučným majetkom poručiteľa, nebol povinný o nej informovať svoju nastávajúcu manželku a nepatrila by do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ani keby kúpne zmluvy uzavrel po uzavretí manželstva. Všetky úvahy navrhovateľky, že čo si poručiteľ myslel, keď odchádzal z domu podpisovať zmluvy a či obdržal kúpnu cenu, sú iba jej nepodložené a nepreukázané želania. Ďalšie úvahy navrhovateľky o snahe dcér poručiteľa vyhnúť sa započítaniu darov v dedičskom konaní sú neodôvodnené, nakoľko nehnuteľnosti nadobudli aj manželia týchto dcér, ktorí nie sú dedičmi po poručiteľovi a preto prípadné započítanie darov sa ich netýka. Pri otázke kúpnej ceny nehnuteľností, uvedenej v kúpnych zmluvách, poukázali na skutočnosť, že išlo o prevod z otca na jeho vlastné deti a ich manželov. Nie je preto nezvyčajné, že cena nezodpovedala bežnej trhovej cene a táto skutočnosť nie je ani v rozpore s dobrými mravmi. Odporcovia nesúhlasia s tvrdením navrhovateľky, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a bolo tak porušené je právo na spravodlivý súdny proces, lebo súdne rozhodnutie nebolo riadne odôvodnené. Uvádza konkrétne argumentáciu o neuhradení kúpnej ceny. Odporcovia majú za to, že navrhovateľka v konaní nepreukázala neuhradenie kúpnej ceny ale naopak, odporcovia preukázali zaplatenie kúpnej ceny.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v podrobnostiach na ne odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na nasledovné skutočnosti:
Navrhovateľka vo svojom odvolaní poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 115/2003, podľa ktorého súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Ústavný súd SR podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/2003, III. ÚS 209/2004) vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.
1 ústavy (čl. 6 ods. 1 Dohovoru), je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom a podrobne sa zaoberal námietkami navrhovateľky majúcimi význam pre meritórne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, akou úvahou dospel k záveru, že predmetné kúpne zmluvy sú platné právne úkony, zaoberal sa nastolenou otázkou dobrých mravov i prejavom vôle MUDr. C. L.. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutočnosť, že pre rozhodnutie súdu bolo významné prejavenie vôle v čase podpisu kúpnych zmlúv. Z vykonaného dokazovania je nesporné - vyplýva to z výsluchov účastníkov aj svedkov, že MUDr. C. L. vedel, že podpisuje kúpne zmluvy a nie zmluvy darovacie. Táto skutočnosť je v preskúmavanej veci kľúčová - jednalo sa o jednoznačný prejav vôle účastníka zmluvy. Tomuto nasvedčuje aj skutočnosť, že v nasledovnom období uzavreté zmluvy nenapadol ako uzavreté v rozpore s jeho vôľou, prípadne ako uzavreté pod nátlakom, v tiesni alebo v omyle. Pokiaľ aj mal vnútornú výhradu k podpisovaným zmluvám, táto je pre posúdenie platnosti zmlúv právne nevýznamná (ako ustálil aj súd prvého stupňa). Pokiaľ sa súd prvého stupňa podrobnejšie nezaoberal vo svojom rozhodnutí tým, či bola kúpna cena zaplatená alebo nie, jedná sa o skutočnosť, ktorá pre rozhodnutie súdu nemala podstatný význam. Nezaplatenie kúpnej ceny nespôsobuje samo o sebe neplatnosť kúpnej zmluvy.
Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolacie námietky navrhovateľky sú nedôvodné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
V odvolacom konaní boli v plnom rozsahu úspešní odporcovia, v dôsledku čoho im podľa ustanovenia § 224 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Právny zástupca odporcov v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 OSP vyčíslil trovy odvolacieho konania ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby v sume 192,22 eura + paušálna náhrada za rok 2013 v sume 7,81 eura. Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 OSP je navrhovateľka povinná zaplatiť náhradu trov konania odporcov na účet ich právneho zástupcu.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.