Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-52-2011.pdf
PDF · 103.57 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/52/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci navrhovateľa: Z., zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, proti odporcovi: G.I.C. Cash, a.s., IČO: 36 172 081, so sídlom Hradbová 19, Košice, o návrhu na obnovu konania takto
rozhodol:
Súd návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 25Ro/2/2009 z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným dňa 30.3.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 25Ro/2/2009, a nariadenia odkladu vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 10.6.2009 sp.zn. 25Ro/2/2009. Uviedol že sa „len pred mesiacom“ oboznámil s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici 17CoE/2/2010, Krajského súdu v Banskej Bystrici 16CoE/107/2009, Okresného súdu Prešov 13C/56/2010, Krajského súdu v Trnave 10CoE/5/2010, Okresného súdu Žilina 17C 134/2008 a Krajského súdu v Žiline 5Co 46/2009, Okresného súdu Galanta 23C/154/2008, Krajského súdu v Prešove 7CoE 34/2009, Európskeho súdu pre ľudské práva („ESĽP“) Beian v. Rumunsko, spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editoríai SA, prípad C-473/00 Cofidis SA, Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ c/a Korčkovská. Na základe uvedených rozhodnutí sa navrhovateľ dozvedel nové skutočnosti, a to že vo vzťahu s poskytovateľom pôžičky je spotrebiteľom, pričom sa dočítal že právo na ochranu spotrebiteľa by mal súd uplatňovať aj v prípade, keď ešte nebolo v právnom poriadku SR upravené. Vzhľadom na to, že spotrebiteľské právo príslušný okresný súd v konaní vôbec neuplatnil je odôvodnené, aby toto právo uplatnil súd rozhodujúci o návrhu na obnovu konania, keď okolnosti o ktorých sa dozvedel „len teraz“, sú dostatočným dôvodom na povolenie obnovy konania a odklad vykonateľnosti platobného rozkazu č. 25Ro/2/2009-16. Ďalej uviedol že „iba minulý mesiac“ sa dozvedel o existencii rozhodnutí súdov (zverejnené na stránke Ministerstva spravodlivosti SR) v ktorých bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie a o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že na zmluvy o úvere ktoré vykazovali znaky spotrebiteľskej zmluvy, boli aplikované ustanovenia Obchodného zákonníka. V ďalšom sa zaoberá citáciou z rozsudkov. Navrhovateľ zmluvu o úvere uzatváral ako fyzická osoba, peňažné prostriedky si požičal na osobnú spotrebu od právnickej osoby, ktorá poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, zmluva o úvere však jasne vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy - súd sa ale nezaoberal možnosťou posúdenia zmluvy o úvere ako zmluvy uzatvorenej podľa ustanovení právnej úpravy zameranej na ochranu spotrebiteľa, čo sa prejavilo v rozhodovaní súdu v priznaní zmluvnej pokuty vo výške 0,25% denne (čomu navrhovateľ nerozumel), ktorú považuje za neprimerane vysokú, čím ako spotrebiteľ utrpel značnú ujmu, a zároveň došlo k bezdôvodnému obohateniu veriteľa. V ďalšom
sa navrhovateľ rozsiahlo venuje právam spotrebiteľov a ich aplikáciou, citovaním rôznych rozsudkov a pod. (s návrhom na obnovu konania v podstate nesúvisiacimi - pozn. sudcu). Na záver uviedol že povolenie obnovy konania je odôvodnené aj preto, že rozhodnutie okresného súdu je v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora - Rozsudkom Súdu z 27.6.2000 Spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA a Rozsudkom Súdu z 21.11.2002 prípad C-473/00 Cofidis SA; napádané rozhodnutie je v rozpore s uvedenými rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, čím bolo porušené právo zamerané na ochranu spotrebiteľa.
K návrhu pripojil navrhovateľ Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17CoE/2/2010 zo dňa 29.1.2010, Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 16CoE/107/2009-27 zo dňa 30.9.2009, Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. 10CoE/5/2010-46 zo dňa 23.2.2010, Rozsudok Súdu z 27.6.2000 č. C - 240/98 až C - 244/98, Smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Rozsudok Okresného súdu Žilina č. 17C/134/2008-31 zo dňa 27.10.2008, Rozsudok Okresného súdu Galanta č. 23C/154/2008-403 zo dňa 28.1.2010, Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7CoE/34/2009 zo dňa 30.9.2009, Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.1.2011, Rozsudok Súdneho dvora z 21.11.2002 č. C - 473/00, Rozhodnutie ESĽP vo veci CASE v. Beian Rumunsko, Rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 21Cdo/1484/2004 zo dňa 15.12.2004, Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.7.2009, Rozsudok Súdneho dvora z 26.10.2006 č. C - 168/05, Rozsudok Súdneho dvora z 4.6.2009 č. C - 243/08, Uznesenie Súdneho dvora z 16.11.2010 č. C - 76/10, Rozsudok Súdneho dvora z 6.10.2009 č. C - 40/08.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej Uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. 4C/90/2011-27 zo dňa 28.6.2011, výpis z Obchodného registra odporcu, čestné vyhlásenie navrhovateľa zo dňa 14.12.2011, spis tunajšieho súdu sp.zn. 25Ro/2/2009.
Odporca sa k návrhu vyjadril listom došlým súdu dňa 5.6.2013 v ktorom uviedol že nie sú splnené zákonné dôvody v zmysle § 228, ods. 1, písm. b) Občianskeho súdneho poriadku pre ktoré by bolo vo veci možné žiadať obnovu konania, nakoľko navrhovateľ vo veci neuvádza žiadne nové skutočnosti či dôkazy ktoré nebolo možné vo veci vykonať v čase rozhodovania súdu, a ktoré by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci - konkrétne v časti platobného rozkazu ktorým súd priznal zo zmluvy vyplývajúcu zmluvnú pokutu ktorej výška a právny základ boli navrhovateľovi známe, a v pôvodnom konaní tieto skutočnosti nenamietal podaním odporu. Zároveň nie sú naplnené ani dôvody v zmysle § 228, ods. 1, písm. e) Občianskeho súdneho poriadku, vychádzajúc zo zásady procesnej autonómie členských štátov EÚ, a zabezpečenia stability práva a právnych vzťahov, ako aj vykonateľnosti práva na základe právoplatne rozhodnutej veci - súd vo veci svojim rozhodnutím nekonal v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev ani iného orgánu Európskych spoločenstiev, ale konal autonómne, keď na základe jeho právnej úvahy a názoru vydal vo veci platobný rozkaz s tým, že uplatnenú zmluvnú pokutu nepovažoval na neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol ďalej že Súdny dvor v rámci výkonu právomoci výkladu práva Únie (čl. 267 ZFEÚ) môže vykladať všeobecné kritériá definovania pojmu nekalá podmienka (čl. 3 smernice 93/13), ale nemôže sa vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných kritérií na osobitný prípad / podmienku, ktorej posúdenie sa musí vždy skúmať v závislosti od konkrétneho prípadu. Je teda vo výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu určiť či sa v konkrétnej veci jedná o nekalú podmienku (viď uznesenie Súdneho dvora Európskej únie z 16.10.2010 vo veci C- 76/10).
Navrhovateľ sa na pojednávanie konané dňa 5.8.2013 nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu jeho práceneschopnosti, o odročenie pojednávania nepožiadal; zároveň oznámil že súhlasí s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd v zmysle ustanovenia § 101, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal o odročenie, a naviac sa výslovne vzdal práva na prejednanie veci v jeho prítomnosti, konal v neprítomnosti tohto účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy.
Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie konané dňa 5.8.2013 nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, o odročenie pojednávania nepožiadal; zároveň navrhol aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd v zmysle ustanovenia § 101, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže sa riadne predvolaný zástupca účastníka konania nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal o odročenie, a naviac sa výslovne vzdal práva na prejednanie veci v jeho prítomnosti, konal v neprítomnosti tohto zástupcu účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy.
Odporca sa na pojednávanie konané dňa 5.8.2013 nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, o odročenie pojednávania nepožiadal; zároveň navrhol aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd v zmysle ustanovenia § 101, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže sa riadne predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal o odročenie, a naviac sa výslovne vzdal práva na prejednanie veci v jeho prítomnosti, konal v neprítomnosti tohto účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami účastníkov konania a ich právnych zástupcov, a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Vo veci vedenej pred Okresným súdom Trnava sp.zn. 25Ro/2/2009 bol dňa 10.6.2009 vydaný Platobný rozkaz č. 25Ro/2/2009-16, ktorým bol navrhovateľ (v pozícii odporcu) zaviazaný zaplatiť odporcovi (v pozícii navrhovateľa) sumu vo výške 348,24 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 321,64 € od 13.6.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne zo sumy 321,64 € od 13.6.2008 do zaplatenia a trovy konania vo výške 38,00 €.
Navrhovateľovi (v pozícii odporcu) bol platobný rozkaz doručený dňa 30.8.2009, v zákonnej lehote nebol žiadnym z účastníkov podaný odpor; uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 15.9.2009.
Dňa 30.3.2011 bol podaný návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 25Ro/2/2009.
Podľa § 228, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.
Návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.
Podľa § 230, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 232 Občianskeho súdneho poriadku návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.
Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.
Podľa § 234, ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.
Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.
Podľa § 2, ods. 1 zák. č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku Európskej únie o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná.
Podľa § 233 Občianskeho súdneho poriadku ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.
Podľa § 120, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu na obnovu konania nie je možné vyhovieť.
Pri svojom rozhodnutí vychádzal súd zo zistenia, že Platobný rozkaz č. 25Ro/2/2009-16 zo dňa 10.6.2009 navrhovateľ prevzal dňa 30.8.2009; v zákonnej lehote nebol žiadnym z účastníkov (t.j. ani navrhovateľom v tomto konaní) podaný odpor (uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 15.9.2009). Na výzvu súdu navrhovateľ formou čestného prehlásenia upresnil že o „európskej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie sa dozvedel asi dva týždne pred tým ako podal na súd návrh na obnovu konania“, t.j. približne 15.3.2011, o rozsudkoch sa dozvedel od združenia na ochranu spotrebiteľov OFS vo forme ústnej informácie; návrh na obnovu konania 25Ro/2/2009 navrhovateľ súdu doručil dňa 30.3.2011.
Súd sa prioritne zaoberal otázkou existencie dôvodov ktoré by mali / mohli byť v zmysle § 228, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku dôvodmi obnovy konania a dospel k záveru, že a) neexistujú (navrhovateľ ich nepredložil ani neoznačil) skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny navrhovateľ nemohol použiť v pôvodnom konaní, b) neexistujú žiadne dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, c) nebolo preukázané že by bolo rozhodnuté v dôsledku trestného činu sudcu, d) neexistuje rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v ktorom by bol uvedený záver že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením.
Do úvahy pre eventuálne povolenie obnovy konania tak prichádza jedine dôvod uvedený v § 228, ods. 1, písm. e) Občianskeho súdneho poriadku, teda že rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. V tomto prípade však súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepodal návrh (opierajúc sa o uvedený dôvod) včas, nakoľko lehota v ktorej je možné domáhať sa obnovy konania je lehotou prekluzívnou (jej uplynutím zaniká právo podať návrh na obnovu konania), pričom zákon nepripúšťa výnimku zo subjektívnej trojmesačnej lehoty, v ktorej musí ten kto sa o dôvode obnovy dozvedel podať návrh na obnovu konania. Ak sa navrhovateľ domáhal obnovy konania z dôvodu podľa § 228, ods. 1, písm. e) Občianskeho súdneho
poriadku, pri ktorom sa plynutie lehôt na podanie návrhu posudzuje v spojení s § 230 Občianskeho súdneho poriadku, je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že Úradný vestník Európskej únie pozostáva z dvoch navzájom súvisiacich sérii L a C a vedľajšej série S; obsahuje legislatívu Európskej únie, ako aj informácie a oznamy Európskej únie, séria C okrem iného obsahuje informácie a oznamy Európskej únie vrátane zhrnutí rozhodnutí Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa. V úradnom vestníku Európskej únie sa teda uverejňujú aj zhrnutia rozhodnutí Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa, pričom platí že dňom uverejnenia sa stali známymi každému koho sa týkajú. Z tohto dôvodu nemožno považovať návrh na obnovu konania za podaný včas (t.j. v lehote troch mesiacov od času keď sa navrhovateľ o dôvode obnovy konania dozvedel), keďže sa vo svojom návrhu odvoláva na skutočnosť že sa dozvedel o Rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-240/98 - Oceáno Grupo Editorial SA z 27.6.2000, Rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-473/00 - Cofidis SA z 21.11.2001, rozhodnutia ESĽP vo veci Beian v. Rumunsko zo dňa 6.12.2007, a uznesenie Súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 vo veci C 76/10 Pohotovosť s.r.o. v. I. Korčkovská. Z uvedeného je zrejmé že subjektívna trojmesačná lehota počítaná od okamihu keď sa navrhovateľ dozvedel alebo mohol sa dozvedieť o tom - ktorom rozsudku (ktoré cituje vo svojom návrhu) musí byť dodržaná. V danom prípade navrhovateľ podal návrh na obnovu konania po uplynutí subjektívnej lehoty, ktorá uplynula tri mesiace po uverejnení zhora citovaných rozhodnutí v Úradnom vestníku Európskej únie. Vzhľadom na uvedené súd návrh na obnovu konania v celom rozsahu zamietol ako podaný oneskorene (z dôvodu uplynutia subjektívnej lehoty v zmysle § 230, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Súd logicky -vzhľadom na zmietnutie návrhu na povolenie obnova konania- nerozhodoval o povolení odkladu vykonateľnosti pôvodného rozhodnutia v zmysle § 233 Občianskeho súdneho poriadku.
Súd naviac uvádza, že aj v prípade ak by nebol návrh podaný oneskorene, bol by zamietnutý z iného dôvodu. Dôvodom obnovy konania uvedeným v § 228, ods. 1, písm. a) Občianskeho súdneho poriadku je existencia skutočností, rozhodnutí, alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať jednak podmienku, že skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohol účastník pôvodného konania bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní (otázka viny sa posudzuje zo striktne procesného hľadiska) napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy, objektívne v čase pôvodného konania existovali a účastník nezavinil že sa súd s nimi nemohol oboznámiť - spravidla pôjde o prípady keď účastník o existencii skutočností, alebo dôkazov nevedel; ďalšou podmienku povolenia obnovy konania z tohto dôvodu je, že tieto skutočnosti sú spôsobilé pre účastníka pôvodného konania, privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôvodom na obnovu konania z hľadiska § 228, ods. 1, písm. e) Občianskeho súdneho poriadku je existencia právoplatného rozhodnutia, ktorá je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora európskych spoločenstiev, resp. iného orgánu Európskych spoločenstiev - ide o vyjadrenie supranacionálneho charakteru, tzv. komunitárneho (európskeho) práva, a princípu priority (nadradenosti) komunitárneho práva vnútroštátnemu. Obnova konania nie je opravným prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávnosti súdneho rozhodnutia ktorá má pôvod v nesprávnom postupe súdu alebo je výsledkom nesprávneho posúdenia veci - na nápravu v takýchto prípadoch slúži odvolanie (ako riadny opravný prostriedok proti neprávoplatnému rozhodnutiu), resp. v konkrétnom prípade odpor proti platobnému rozkazu, alebo dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu). Obnova konania je prostriedkom na nápravu rozhodnutia ktorého nesprávnosť spočíva v nedostatkoch v skutkovom zistení, ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou súdu, ale okolnosťami ktoré účastníkovi objektívne neumožňovali použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní, alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v pôvodnom konaní - skutočnosti uvedeného charakteru však navrhovateľ v návrhu na obnovu konania neuvádza. V pôvodnom konaní mal navrhovateľ možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, v rámci ktorého mal možnosť uviesť všetky skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktorými spochybňuje nárok odporcu - o nedostatku procesného zavinenia spočívajúceho v tom, že účastník konania nemohol skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny (čo zakladá dôvod obnovy v zmysle § 228, ods. 1, písm. a) Občianskeho súdneho poriadku) nemožno hovoriť tam, kde odpor podaný nebol!
Pokiaľ ide o navrhovateľom predložené rozsudky súdov Slovenskej republiky, tieto nie sú pre predmetnú vec právne významné, keďže sudcovia Slovenskej republiky rozhodujú nezávisle v súlade s čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky, sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7, ods. 2 a ods. 5 a zákonom.
Navrhovateľ neuviedol ani jedno rozhodnutie Súdneho dvora európskych spoločenstiev, alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, ktoré by bolo / malo byť v rozpore s právoplatným platobným
rozkazom vydaným v pôvodnom konaní - z uvedeného dôvodu nie sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle § 228, ods. 1, písm. e) Občianskeho súdneho poriadku - rozhodnutia na ktoré navrhovateľ poukazuje sa týkajú povinnosti členských štátov Európskej únie dosiahnuť, aby povinnosti uložené Smernicou rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, boli plnené!
Na záver súd iba uvádza, že v právnom poriadku SR ustanovenie § 172, ods. 9 Občianskeho súdneho poriadku ukladá súdu povinnosť ex offo skúmať, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, a neumožňuje súdu vydať platobný rozkaz ak po preskúmaní zmluvy vyvodí záver, že táto obsahuje neprijateľné podmienky - v predmetnej veci a contrario je možné konštatovať, že ak súd platobný rozkaz vydal, tak posudzoval aj zmluvu z ktorej bol uplatnený nárok na zaplatenie peňažnej sumy aj z hľadiska či obsahuje neprijateľné podmienky.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ neosvedčil ani jednu zo skutočností a podmienok, ktoré by svedčili tomu, že vo veci je dôvodné povolenie obnovy konania (§ 228, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) súd návrh na povolenie obnovy konania (a s tým súvisiaceho návrhu na povolenie odkladu vykonateľnosti pôvodného rozhodnutia) ako nedôvodný zamietol.
Vzhľadom k tomu, že odporcovi plne úspešnému v spore nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu nepožiadal (§ 151, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), súd rozhodol tak, že náhradu trov konania mu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.