Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-220-2012.pdf
PDF · 99.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-6C/220/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudcom JUDr. Ladislavom Vašutom v právnej veci žalobcu: A.. Y. R., X.. XX.XX.XXXX, L. X., B. R. XXXX/XX právne zastúpený JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, IČO: 36860654, proti žalovanému: Ľ. H., X.. XX.X.XXXX, L. Y. XXX, o zaplatenie 2.290,65 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.290,65 € s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 27.6.2011 do zaplatenia a do rúk právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o. náhradu trov konania a právneho zastúpenia 1.116,03 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca požiadal súd, aby žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 2.290,65 € spolu s náhradou trov konania a právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že ako zamestnancovi spoločnosti ALMOTRANS Ilava, a.s. mu nebola vyplatená mzda za mesiace december 2008, január, február a marec 2009 s tým, že za nevyplatenie mzdy niesol zodpovednosť žalovaný, ktorý ako štatutárny orgán spoločnosti ALMOTRANS Ilava, a.s. bol za to odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T 103/2010 zo dňa 27.6.2011. Žalovaný podal odpor proti trestnému rozkazu, ktorý následne vzal späť, trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a žalobca bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianskoprávne konanie. Žalobca ďalej uviedol, že nárok na nevyplatenú mzdu mu bol voči spoločnosti ALMOTRANS Ilava, a.s. priznaný rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 26C 82/2009 zo dňa 8.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.1.2011 a vykonateľnosť 8.1.2011. Keďže žalovaný neuhradil žalobcovi ani po výzve žalovanú sumu, žalobca bol nútený domáhať sa ochrany na súde.
Súd vydal dňa 30.10.2012 platobný rozkaz sp. zn. 6Ro/234/2012, ktorým žalobe žalobcu vyhovel a uložil žalovanému, aby v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 2.290,65 € s 9,25% úrokom z omeškania ročne od 27.6.2011 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania a právneho zastúpenia alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
Prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný podal včas odôvodnený odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že existencia právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní nezakladá žalobcovi právny nárok na náhradu nevyplatenej mzdy. Trval na tom, že nie je pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že pasívne legitimovanou má byť spoločnosť ALMOTRANS Ilava, a.s., teda bývalý zamestnávateľ žalobcu s tým, že medzi ním a žalobcom neexistoval žiadny platný právny vzťah, ktorý by ho oprávňoval na vyplatenie požadovaného nároku.
K odporu proti platobnému rozkazu podal vyjadrenie žalobca, ktorý uviedol, že v súvislosti s tým, že nie je možné jeho mzdu od bývalého zamestnávateľa vymôcť, v zmysle trestného rozkazu, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy mu vznikla škoda, ktorú si od žalovaného v tomto konaní uplatňuje. Poukázal na § 135 ods. 1 O.s.p., kde je daná viazanosť súdu rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin. Žalovaný podľa názoru žalobcu svojim úmyselným protiprávnym konaním, ktoré je v príčinnej súvislosti s nevyplatenou mzdou spôsobil žalobcovi škodu, a preto za ňu zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Na pojednávaní dňa 21.1.2013 žalobca uviedol, že žiada od žalovaného náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka, nie náhradu mzdy.
Právny zástupca žalovaného tvrdil, že žalobca nepreukázal, že mu žalovaný spôsobil škodu, nesnažil sa získať náhradu mzdy od zamestnávateľa v exekučnom konaní ani nevyužil iné dostupné prostriedky na to, aby mzdu alebo jej časť získal.
Na pojednávaní dňa 31.1.2013 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobcovi nebola zo strany spoločnosti ALMOTRANS Ilava, a.s. vyplatená časť odstupného, a že žalobca z dôvodu nevyplatenia mzdy okamžite skončil pracovný pomer s uvedenou spoločnosťou. Keďže k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo práve v dobe, keď mala spoločnosť podávať daňové priznanie, žalovaný bol toho názoru, že zostávajúcu sumu 2.290,65 €, ktorú bola spoločnosť povinná vyplatiť žalobcovi je potrebné zadržať z dôvodu nekorektného správania sa žalobcu a preto mu túto nevyplatil, hoci spoločnosť mala v daný deň dostatok finančných prostriedkov na výplatu tejto sumy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín 3T 103/2010 zo dňa 27.6.2011, uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 3T 103/2010-263 zo dňa 6.3.2012, rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 26C/82/2009-49 zo dňa 8.10.2010, výpisu z obchodného registra spoločnosti FINALIS, a.s. a TRUCKS CENTRUM spol. s r.o., zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.1.2013, návrhu na zápis zmien zapísaných údajov o spoločnosti ALMOTRANS Ilava, a.s., notárskej zápisnice zo dňa 30.3.2011, splnomocnenia zo dňa 21.3.2011 a 1.4.2011, potvrdenia o vykonaní zápisu zmien spoločnosti zo dňa 1.4.2011, notárskej zápisnice zo dňa 9.6.2011, výpisov z obchodného registra spoločností TC Servis, s. r. o., TRUCKS CENTRUM spol. s r.o., HW a SW PART, s. r. o., splnomocnenia zo dňa 13.5.2011, 18.4.2011, 7.6.2011, Zmluvy o zlúčení spoločností, výpisu z obchodného registra spoločnosti FINALIS, a.s. zo dňa 26.3.2013, rovnopisu notárskej zápisnice a stanov spoločnosti zo dňa 17.7.1996, výpisu z obchodného registra spoločnosti FINALIS, a.s. zo dňa 29.5.2013, výpisu z obchodného registra spoločnosti TANK PETROL, s.r.o. zo dňa 11.7.2013, spisu Okresného súdu Trenčín 3T 103/2010, najmä trestný rozkaz a uznesenie zo dňa 6.3.2012 ako aj ďalších listín tvoriacich spis 6C 220/2012 a zistil nasledovný skutkový stav.
Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.6.2004 pracoval žalobca v spoločnosti ALMOTRANS Ilava, a.s. vo funkcii ekonomicko-obchodný riaditeľ s miestom výkonu práce Ilava. Pracovný pomer bol ukončený dňa 17.3.2009 okamžitým skončením zo strany žalobcu z dôvodu nevyplatenia časti mzdy. Spoločnosť ALMOTRANS Ilava, a.s. dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uznala.
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 26C/82/2009-49 zo dňa 8.10.2010, právoplatného dňa 4.1.2011 a vykonateľného 18.1.2011 bola spoločnosť ALMOTRANS Ilava, a.s., zamestnávateľ žalobcu, povinná zaplatiť žalobcovi ako zamestnancovi istinu vo výške 2.737,25 € spolu s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca ako zamestnanec okamžite skončil pracovný pomer so spoločnosťou ALMOTRANS Ilava, a.s.z dôvodu nevyplatenia mzdy, pričom v tomto čase bol štatutárnym orgánom spoločnosti žalovaný. Napriek existencii uznanej pohľadávky žalobcu voči spoločnosti ALMOTRANS Ilava, a.s., túto už nemožno vymôcť z dôvodu, že spoločnosť FINALIS, a. s., čo je od 2.4.2011 nový obchodný názov spoločnosti ALMOTRANS Ilava, a.s. Bola zrušená bez likvidácie po zmene sídla uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5CbR 218/2011-116 a dňa 9.4.2013 vymazaná z obchodného registra.
Trestným rozkazom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 27.6.2011, sp. zn. 3T/103/2010 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania pokračujúceho prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, keď ako štatutárny orgán právnickej osoby, spoločnosti ALMOTRANS Ilava, a.s. nevyplatil zamestnancovi (žalobcovi) mzdu za vykonanú prácu za obdobie december 2008 až marec 2009 a náhradu mzdy v celkovej nezaplatenej časti 3.300,68 €, na ktoré mal zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby. Proti trestnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý v celom rozsahu vzal späť písomným podaním zo dňa 23.2.2012, doručeným súdu 2.3.2012, čím trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalobca, v trestnom konaní vystupujúci ako poškodený, bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie vo veciach občiansko-právnych, a keďže ani po výzve právneho zástupcu žalobcu zo dňa 5.4.2012 žalovaný neuhradil celú žalovanú sumu, domáhal sa žalobca náhrady škody, ktorú mu žalovaný spôsobil úmyselným protiprávnym konaním, spáchaním trestného činu podľa § 214 ods. 2 Trestného zákona.
Z dôvodu, že existovala obava, že by pohľadávka mohla byť žalobcovi priznaná dvakrát, predložil právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 31.1.2013 žalovanému zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou navrhol žalovanému, aby prevzal od žalobcu ako postupcu pohľadávku voči ALMOTRANS Ilava, a.s. vo výške 2.290,65 € s príslušenstvom s tým, že žalovaný bude môcť uvedenú pohľadávku od spoločnosti ALMOTRANS Ilava, a.s. vymôcť a žalobcovi môže byť priznaná náhrada škody. K podpisu uvedenej zmluvy zo strany žalovaného nedošlo.
Spoločnosť ALMOTRANS Ilava, a.s. nevyplatila žalobcovi ani časť zo sumy 2.290,65 €, pričom zaplatenie tejto sumy už nie je možné z dôvodu, že potom, čo sa spoločnosť ALMOTRANS Ilava, a.s. premenovala na spoločnosť FINALIS, a.s., ktorá bola následne, po zlúčení s ďalšími tromi spoločnosťami, ako nástupnícka spoločnosť, zrušená bez likvidácie a dňa 9.4.2013 vymazaná z obchodného registra už nie je možné pohľadávku žalobcu vymôcť.
Ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo zistené, žeby žalovaný dlžnú sumu žalobcovi uhradil.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 135 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že žalovaný spôsobil žalobcovi majetkovú škodu spáchaním trestného činu nevyplatenia mzdy, odstupného a náhrady mzdy, keď ako štatutárny orgán zamestnávateľa, spoločnosti ALMOTRANS Ilava, a.s., neskôr premenovanej na FINALIS, a.s. nevyplatil žalobcovi ako zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy a odstupné. Ostatok nevyplatenej škody po čiastočných úhradách činil žalovanú sumu, ktorej výšku žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal a preto súd o nej nemal žiadnu pochybnosť aj z dôvodu existencie rozhodnutia v trestnom konaní ako aj v konaní občiansko-právnom 26C/82/2009. Sám žalovaný sa na pojednávaní dňa 31.1.2013 vyjadril, že z dôvodu nekorektného správania žalobcu žalovanú sumu 2.290,65 € zadržal a túto ako štatutárny orgán zamestnávateľa žalobcu, žalobcovi nevyplatil. Uviedol, že mu žalobca svojím konaním, a to okamžitým skončením pracovného pomeru spôsobil škodu, ktorú nijakým spôsobom v tomto konaní nepreukázal a nepreukázal ju ani v konaní pred Okresným súdom Trenčín sp. zn. 26C/82/2009, kde túto skutočnosť tiež namietal. Preto súd vychádzal aj zo zhodného tvrdenia účastníkov konania ohľadom výšky spôsobenej škody a žalovanej sumy.
Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že nie je v spore pasívne vecne legitimovanou osobou, a že touto má byť bývalý zamestnávateľ žalobcu, spoločnosť ALMOTRANS Ilava, nakoľko pasívna vecná legitimácia tejto spoločnosti bola daná iba v konaní o náhradu mzdy, ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Trenčín 26C/82/2009-49, ale nie v konaní o náhradu škody. V zmysle § 135 O.s.p. je súd vždy viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin ako aj o tom, kto ho spáchal. Táto skutočnosť nesporne vyplýva z právoplatného Trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T 103/2010 zo dňa 27.6.2011, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného. Súd poukazuje na to, že vzhľadom na § 135 O.s.p. je viazaný aj tým, že spáchaním trestného činu bola spôsobená škoda žalobcovi, keď zo znakov skutkovej podstaty spáchaného trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 2 Trestného zákona, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený, sa vyžaduje spôsobenie väčšej škody ako zákonného znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty uvedeného trestného činu a práve tým, že orgán príslušný na určenie toho, že bol spáchaný trestný čin, rozhodol o tom, že spáchaný bol, súd je v tomto konaní jeho rozhodnutím viazaný. Rovnako je súd viazaný aj tým, že škoda bola spôsobená a kto za ňu zodpovedá. Z výkladu § 135 O.s.p. vyplýva, že súd je právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní viazaný vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia odsúdeného, pričom to platí aj o zistení vzniku škody u žalobcu v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného, žalovaného. Rozsah viazanosti všeobecného súdu trestným rozkazom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občiansko-právnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, teda o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal. Takýto výklad by viedol k narušeniu princípu práva na spravodlivý proces, keďže by znemožnil poškodenému v trestnom konaní, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občiansko-právne konanie, aby sa ho úspešne dovolal napriek existencii právoplatného trestného rozkazu vydaného v trestnom konaní, v ktorom bola jeho škoda uznaná a konštatovaná. Rovnaký právny názor vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 23.11.2011, sp. zn. I. ÚS 269/2011. Z uvedeného výkladu ustanovenia § 135 O.s.p. vyplýva, že súd rozhodujúci v občianskom súdnom konaní o náhrade škody, ktorá vznikla žalobcovi ako poškodenému v trestnom konaní, je viazaný tým, že žalobcovi reálne škoda vznikla úmyselným protiprávnym konaním žalovaného, čím sú naplnené znaky pre použitie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže z rozhodnutia v trestnom konaní, trestného rozkazu jednoznačne vyplýva, že došlo k porušeniu právnej povinnosti zavineným protiprávnym konaním žalovaného, pričom žalobcovi v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom žalovaného vznikla majetková ujma, škoda. Aj v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. 1Obdo/41/2011 zo dňa 17.5.2012 je potrebné zodpovednosť škodcu, žalovaného za škodu spôsobenú trestným činom posudzovať v občianskom súdnom konaní podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, pričom je bezvýznamné, že žalovaný spáchal trestný čin ako štatutárny orgán právnickej osoby a bezvýznamná je aj skutočnosť existencie právoplatného rozsudku vydaného v občianskom súdnom konaní voči obchodnej spoločnosti, ktorá bola zaviazaná na plnenie v prospech žalobcu z titulu nevyplatenej mzdy a jej náhrad.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Súd mal za preukázané, že žalobca v súlade so zákonom žiadal zaplatenie úroku z omeškania z nevyplatenej náhrady škody, ktorá mu vznikla a to odo dňa vydania trestného rozkazu zo dňa 27.6.2011. Žalobca potom dôvodne podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil proti žalovanému úrok z omeškania, a to vo výške, ktorá je v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., teda 9,25 % ročne zo žalovanej sumy do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal žalovaného, aby nahradil úspešnému žalobcovi trovy konania v celkovej výške 1.116,03 €, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 137 € a trov právneho zastúpenia 979,03 €.
Právny zástupca žalobcu vykonal celkom 11 úkonov právnej služby, z toho 7 úkonov právnej služby po 91,29 € podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to 1x prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. , 1x podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu podľa § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl., 2x vyjadrenie vo veci samej (8.1.2013, 13.3.2013) podľa § 14 ods. 1 písm. b cit. vyhl., 3x účasť na pojednávaní dňa 21.1.2013, 31.1.2013, 5.8.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl., ďalej 4x účasť na pojednávaní (11.3.2013, 30.5.2013, 13.6.2013, 11.7.2013), ktoré bolo odročené bez prejednania veci, za ktoré patrí odmena za 1 úkon právnej služby vo výške 22,82 € podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 5 písm. b) cit. vyhl., ďalej mu patrí režijný paušál 2x 7,63 € za úkony vykonané v roku 2012 a 9x 7,81 € za úkony vykonané 2013 podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, všetko zvýšené o 20% DPH.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.