Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Cob-123-2012.pdf
PDF · 82.68 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/123/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ratislava Vranku v právnej veci žalobcu W.. V. W., bytom v D., G. XXX/XXX, zastúpeného I.. I. K., advokátom so sídlom v J., J. č. XX, proti žalovanému C. G., trvale bytom v X. nad L., Vodáreňská XXX, podnikajúcemu pod obchodným menom C. G., W.: XXXXXXXX, s miestom podnikania v X. nad L., E. XXX, zastúpenému právnym zástupcom S. kancelária I.. D. a partneri, s.r.o., W.: XXXXXXXX, so sídlom v P., M.R. E. č. 3, zastúpeného C.. C. D., advokátom, o zaplatenie 7.766,86 eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 5Cb/43/2010-474 zo dňa 25. júna 2012 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 293,96 eur titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu: I.. D. a G. s.r.o.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie 7 766,86 eur s príslušenstvom zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovanému v sume 132,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.584,30 eur na účet jeho právneho zástupcu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba je nedôvodná pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Konštatoval, že predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok proti žalovanému na zaplatenie kúpnych cien za dodaný tovar. Žalobca predmetné pohľadávky nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.08.2010. V rámci skúmania vecnej aktívnej legitimácie žalobcu prejudiciálne skúmal platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok s cieľom ustálenia, či k prevodu tvrdeného práva na žalobcu skutočne došlo. Uvedené skúmal bez ohľadu na to, že v dôsledku uzavretia predmetnej zmluvy pripustil vstup žalobcu do konania namiesto pôvodného žalobcu IŠTOK, s.r.o. Dospel k záveru, že v predmetnej zmluve o postúpení pohľadávok sa zmluvným stranám podarilo vyjadriť svoju vôľu dostatočne zrozumiteľne, avšak ich inak zrozumiteľný prejav vôle nie je dostatočne určitý a to vo vyjadrení pohľadávok, ktoré mali byť predmetom postúpenia („splatné pohľadávky voči dlžníkom resp. všetky pohľadávky voči dlžníkom“). Uvedené robí právny úkon neurčitým, pretože z neho nie je zrejmé, ktoré konkrétne pohľadávky sú predmetom postúpenia. Je názoru, že určitosť prejavu vôle nebolo možné dosiahnuť ani výkladom vôle účastníkov zmluvy. Z písomných podaní právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že vôľou terajšieho žalobcu pri uzavretí predmetnej zmluvy bolo stať sa univerzálnym právnym nástupcom pôvodného žalobcu v dôsledku postúpenia všetkých jeho pohľadávok. Postúpenie pohľadávok však predstavuje prípad singulárnej sankcie, z čoho vyplýva aj omyl žalobcu a pôvodného žalobcu o účinkoch zmluvy.
Keďže v danom prípade nešlo o univerzálnu sukcesiu, mali zmluvné strany nepochybne vyjadriť, ktoré pohľadávky sú predmetom postúpenia, aby z právneho úkonu bolo zrejmé aj tretím osobám, ktoré konkrétne pohľadávky boli predmetom postúpenia. Toto z čl. I. a čl. II zmluvy o postúpení pohľadávok jednoznačne uvedené nie je. V dôsledku neurčitosti prejavu vôle v predmetnej zmluve o postúpení pohľadávok, ktoré nebolo možné odstrániť, ani výkladom vôle dospel k záveru, že uvedená zmluva je z dôvodu neurčitosti podľa § 37 Obč. zák. absolútne neplatná a preto nemohla spôsobiť zamýšľané právne následky. Z tejto zmluvy žalobca nemohol nadobudnúť pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto konania, lebo nie je nositeľom práva, od ktorého odvodzuje svoj nárok, teda nie je aktívne vecne legitimovaný a preto žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech.
Proti rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd toto rozhodnutie buď zmenil a žalobe vyhovel alebo ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nerešpektoval žalobcu ako univerzálneho právneho sukcesora pôvodného žalobcu - spoločnosť IŠTOK, s.r.o. z dôvodu postúpenia všetkých jeho pohľadávok. Poukázal na to, že súd prvého stupňa pripustil ním navrhovanú zámenu účastníkov podľa § 92 ods. 2 O.s.p. a následne v rámci skúmania podmienok podľa § 103 O.s.p. žalobu zamietol pre nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie. S týmto rozhodnutím sa nestotožňuje a je názoru, že ak súd pripustil vystúpenie pôvodného žalobcu a vstup nového žalobcu do konania, tak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie o procesnom návrhu podľa § 92 ods. 2 O.s.p., ktorým je viazaný, neobstojí záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Zdôraznil, že postupom súdu bola nielen žalobcovi, ale aj jeho právneho predchodcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Keďže súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tým, prečo nie je viazaný právoplatným uznesením, ktorým rozhodol o vstupe žalobcu do konania namiesto pôvodného žalobcu IŠTOK, s.r.o. považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Inak zmluvu o postúpení pohľadávok považuje za platný právny úkon, preto výkladové problémy týkajúce sa prejavu vôle účastníkov považuje za nenáležité, špekulatívne a s týmito sa mal súd prvého stupňa vysporiadať predtým, než právoplatne rozhodol o procesnom návrhu na zmenu podľa § 92 ods. 2 O.s.p.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhoval napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď pripustil zámenu účastníkov, nakoľko túto posudzoval z procesného hľadiska, a to, či sú splnené formálne podmienky pre zámenu účastníkov. Zároveň v odôvodnení rozhodnutia výslovne uviedol, že k posúdeniu toho, či k prevodu alebo prechodu práva skutočne došlo pristúpi až v rozhodnutí o veci samej, pri skúmaní vecnej legitimácie účastníka. Podľa jeho názoru sa žalobca mylne domnieva, že vecnú legitimáciu t.j. či k prevodu práva (pohľadávok) platne došlo, mal súd prvého stupňa skúmať pri rozhodovaní o procesnom návrhu podľa § 92 ods. 2 O.s.p. Tiež za mylný považuje jeho názor, že postúpením „všetkých“ resp. „splatných“ pohľadávok dochádza k univerzálnemu právnemu nástupníctvu. Stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa o neurčitosti právneho úkonu, lebo v zmluve o postúpení pohľadávok neboli postupované pohľadávky žiadnym spôsobom definované a táto neurčitosť sa nedá odstrániť ani výkladom, preto nemohol žalobe vyhovieť.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu, ani pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že pôvodný žalobca spoločnosť IŠTOK, s.r.o., IČO: 36764434 sa žalobou domáhala zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 5Cb/43/2010-430 zo dňa 23.02.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.03.2012 pripustil vystúpenie žalobcu IŠTOK, s.r.o. z konania a pripustil, aby do konania na jeho miesto vstúpil Ing. František Ištok, nar. 25.09.1964, bytom Sokolovce, Piešťanská 272/102. Uznesením č.k. 5Cb/43/2010-429 zo dňa 23.02.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.02.2012 spojil s vecou sp. zn. 5Cb/43/2010 na spoločné konanie veci pod sp. zn. 5Cb/44/2010, 5Cb/45/2010, 5Cb/46/2010, 5Cb/54/2010, 5Cb/55/2010, 5Cb/56/2010, 5Cb/57/2010 a 5Cb/58/2010.
K odvolaciemu dôvodu žalobcu, že súd prvého stupňa v rámci rozhodovania o procesnom návrhu podľa § 92 ods. 2,3 O.s.p. sa mal vysporiadať s obsahom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.08.2010
a ak tak nesplnil, je viazaný právoplatným rozhodnutím o pripustení zámeny na strane žalobcu odvolací súd dodáva:
Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinnosti, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli (§ 92 ods. 2 O.s.p.).
Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované (§ 92 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje (§ 90 O.s.p.).
Predpokladom, aby súd vyhovel návrhu v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O.s.p., je preukázanie splnenia formálnych podmienok spočívajúcich v tom, že nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva na iného, ďalej, že sa táto právna skutočnosť týka práva alebo povinnosti doterajšieho účastníka konania, že táto skutočnosť nastala po začatí konania a že nadobúdateľ práva súhlasí so vstupom do konania, ak má nastúpiť na miesto doterajšieho navrhovateľa. V štádiu, pri ktorom súd posudzuje splnenie uvedených predpokladov, skúma tvrdenia, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť takéhoto procesného návrhu, len z hľadiska ich možnosti (spôsobilosti) vyvolať tvrdený právny účinok - prevod alebo prechod práva na iného (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. Februára 2008 sp. zn. 3Cdo 251/2006). Samotné posúdenie, či k prevodu alebo prechodu práva skutočne došlo, je vyhradené až rozhodnutia vo veci samej (v rámci skúmania danosti vecnej legitimácie účastníka konania).
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa venoval otázke posúdenia zmeny účastníka na strane navrhovateľa podľa § 92 ods. 2 O.s.p. náležitú pozornosť a jeho závery vedúce k vyhoveniu návrhu (§ 92 ods. 3 O.s.p.) na zmenu účastníka na strane navrhovateľa s poukazom na zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky v zmysle preukázania uvedených formálnych podmienok prevodu sú plne postačujúce. Následne pri rozhodovaní o veci samej skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a to, či zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.08.2010 došlo k prevodu predmetnej pohľadávky, ktorú pôvodný žalobca uplatnil v konaní.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neurčitosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.08.2010 podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., pretože postupované pohľadávky nie sú jednoznačne identifikované, neurčitosť zmluvy nie je možné odstrániť výkladom a preto záver, že zmluva nespôsobila zamýšľané právne následky je správny. Žalobca s ohľadom na uvedené nie je aktívne vecne legitimovaný a preto žalobe nebolo možné vyhovieť. V postupe súdu prvého stupňa nevzhliadol nič proti zákonné z čoho by bolo možné vyvodiť, že žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom.
S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v podrobnostiach odkazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. l a § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej strane priznal ich náhradu titulom trov právneho zastúpenia v sume 293,96 eur (odmena za
vyjadrenie k odvolaniu v sume 237,34 eur, paušálna náhrada 7,63 eur) podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.