Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Er/731/2012

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Generali Slovensko poisťovňa, a.s. , IČO: 35 709 332, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, proti povinnému: Ľ. H., J.. XX.XX.XXXX, G. XX, XXX XX Y., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Straka, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, o vymoženie 32 951,73 EUR a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii takto

rozhodol:

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava poverením č. 5207 122516 zo dňa 25.10.2012 v zmysle , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), poveril súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Straku vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice č. N 80/2012, Nz 13940/2012, NCRIs 14291/2012 spísanej na Notárskom úrade JUDr. Anna Nováková, so sídlom Hviezdoslavova 14 dňa 20.04.2012 (ďalej len „notárska zápisnica“).

Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil pohľadávku oprávneného a predbežné trovy exekúcie, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii, alebo aby do 3 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky proti trovám exekúcie. Povinný si upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 05.11.2012 prevzal dňa 26.11.2012. Povinný podal v zákonnej lehote námietky proti exekúcii, ktoré boli zaslané súdnemu exekútorovi poštou dňa 04.12.2012. Súdny exekútor ich následne predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie. Súdny exekútor podanie následne predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie.

Povinný v námietkach uvádza, že aj napriek opakovaným výzvam mu nebolo doručené odôvodnenie a vyčíslenie požadovanej sumy. Ďalej tvrdí, že notársku zápisnicu, ktorá je exekučným titulom bol donútený podpísať pod nátlakom a že oprávnený žiada vrátiť provízie za poistné zmluvy, ktoré boli reaktivované.

Oprávnenému bola dňa 12.02.2013 zaslaná výzva, v ktorej ho súd žiadal, aby sa k námietkam povinného vyjadril, ak to považuje za potrebné. Uvedená výzva zostala nezodpovedaná, to znamená, že oprávnený sa k námietkam povinného nevyjadril. Podľa § 50 ods. 1 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne....“

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).

Povinný v námietkach argumentoval, že notársku zápisnicu bol donútený spísať pod nátlakom. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica je podľa o notároch a notárskej činnosti Notársky poriadok (ďalej aj ,P“) verejná listina, ktorá potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je preukázaný opak. Pri posudzovaní notárskej zápisnice sa teda uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. S tým úzko súvisí presunutie dôkazného bremena o obsahu notárskej zápisnice (napr. aj o neexistencii pohľadávky alebo slobode vôle pri spísaní notárskej zápisnice) na povinného. Dôkaz o opaku, t.j. o neexistencii dlhu zaťažuje povinného v zmysle príslušných hmotnoprávnych ustanovení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a uplatňuje sa na všetky notárske zápisnice, nielen na tie, ktoré sú exekučnými titulmi (napr. môže ísť o ustanovenia až 493 v spojení s a nasl. ).

Exekučný súd v štádiu rozhodovania o udelení poverenia súdnemu exekútorovi skúma pri notárskej zápisnici so súhlasom k vykonateľnosti, obdobne ako pri iných vykonateľných rozhodnutiach iba splnenie formálnych aj materiálnych predpokladov vykonateľnosti a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Súd po preskúmaní formálnej stránky vykonateľnosti, ktorá spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa o notároch a notárskej činnosti Notársky poriadok (ďalej aj ,P“), dospel k záveru, že notárska zápisnica, ktorá predstavuje exekučný titul v tomto exekučnom konaní po formálnej stránke netrpí žiadnymi vadami.

Ak má notárska zápisnica byť spôsobilým exekučným titulom, musí však spĺňať aj osobitné náležitosti tvoriace materiálnu stránku vykonateľnosti v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) EP. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Súd dospel k záveru, že notárska zápisnica spĺňa aj požiadavku materiálnej vykonateľnosti, pretože nezistil nedostatky ani rozpor s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a skutočnosti tvrdené povinným sa týkajú vecnej stránky a hmotnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi, čo aj vzhľadom na účel exekučného konania nemôže byť dôvodom námietok proti exekúcii, na základe ktorého by súd exekúciu mohol zastaviť.

Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon, jej neoddeliteľnou súčasťou je totiž zmluva o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta a uznanie záväzku. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, však nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu.... Exekučný súd musí zobrať do úvahy prípadnú námietku povinného v exekučnom konaní týkajúcu sa platnosti procesného prejavu podľa § 41 Exekučného poriadku spočívajúcu napr. v tom, že ten, kto prejav urobil, nemal spôsobilosť na právne úkony. Na druhej strane ale prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky (jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah,

resp. povinnosť z neho vyplývajúcu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. 11. 2010, sp. zn. ). Podobné stanovisko zaujal aj Ústavný súd SR v rozhodnutí zo 14. marca 2012, sp. zn.: -12, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že exekučný súd nepreskúmaval právny vzťah účastníkov z hľadiska hmotného práva, pretože je to nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

Podporne možno uviesť aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.06.2012, v ktorom uviedol, že rozhodnutie, ktoré nie je vykonateľným exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Už pri skúmaní splnenia predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie je exekučný súd vždy povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Uvedené platí obdobne aj vo vzťahu k notárskym zápisniciam, keďže ide o rovnocenný exekučný titul k ostatným rozhodnutiam osobitných orgánov v zmysle § 41 EP.

Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu k hmotnoprávnemu titulu. Skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom s vykonateľnosťou, podľa názoru súdu nevylučuje, aby sa so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť (resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť). To potom znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu (v danej veci zmluvy o pôžičke), na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Pokiaľ by prípadne súd takémuto návrhu vyhovel, notárska zápisnica zostáva exekučným titulom. Ak by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a následne súd by v inom (sporovom) konaní určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné obohatenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. 11. 2010, sp. zn. ).

Na základe vyššie uvedeného sa exekučný súd bližšie nezaoberal tvrdeniami povinného, že notársku zápisnicu nepodpísal slobodne ale pod nátlakom, pretože ide o skutočnosti hmotného práva a exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať notársku zápisnicu po vecnej stránke v exekučnom konaní. Opačný prístup by bol v rozpore so samotným účelom a povahou exekučného konania, ktoré je konaním právo vykonávajúcim a nie nachádzajúcim. S tým súvisí aj skutočnosť, že exekučný súd už nemôže vykonávať dokazovanie v takom rozsahu ako v základnom konaní. V zmysle platných právnych predpisov je neprípustné, aby exekučný súd skúmal vecnú správnosť exekučného titulu, takýmto postupom by vážne porušil kogentné ustanovenia zabezpečujúce právnu istotu účastníkov civilného konania a v tomto prípade by tak v konečnom dôsledku ohrozil právo na súdnu ochranu oprávneného. S tvrdením, že notárska zápisnica bola spísaná pod nátlakom, sa povinný teda nemal obrátiť na exekučný súd, ale mal ju napadnúť žalobou o určenie neplatnosti notárskej zápisnice v základnom konaní.

Ostatné argumenty povinného teda, že aj napriek opakovaným výzvam mu nebolo doručené odôvodnenie a vyčíslenie požadovanej sumy a že oprávnený žiada vrátiť provízie za poistné zmluvy, ktoré boli reaktivované, považoval súd za nedôvodné. V notárskej zápisnici je presne vyšpecifikovaná výška povinnosti, ktorú má povinný plniť.

Na základe uvedených dôvodov povinnému nemôže byť poskytnutá ochrana v exekučnom konaní, nakoľko exekučný súd nie je príslušný vecnú správnosť exekučného titulu či jeho súlad so zákonom spochybňovať. Námietky považuje súd za neopodstatnené, dôvody v nich uvedené sa týkajú len skutočností, ktoré svojou povahou predchádzali vzniku exekučného titulu a sú teda v exekučnom konaní, a to najmä v konaní o námietkach irelevantné.

Súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia Exekučného poriadku nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bola predmetná exekúcia neprípustná, a preto na základe preukázaných skutočností námietky povinného proti exekúcii v plnom rozsahu zamietol.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( O.s.p).