Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Er/276/2010

Potvrdené rozhodnutím 19CoE/2/2014
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: Y. I., bytom W. XXX/XX, Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane povinnej: Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalova 12, Nitra, o vymoženie 180,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 13Er/276/2010-60 zo dňa 24.07.2013 jednohlasne takto rozhodol: Návrh na prerušenie konania z a m i e t a . P o t v r d z u j e uznesenie."

Uznesenie

Okresný súd Poprad, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, pr. zast. Advocate, s.r.o., advokátskou kanceláriou, Pribinova 25, Bratislava proti povinnému: Y. I., Y. W. XXX/XX, Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane povinného Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalova 12, Nitra, o vymoženie sumy 180,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Exekučné konanie z a s t a v u j e .

O trovách súdneho exekútora rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

odôvodnenie:

Dňa 25.08.2010 podal súdny exekútor na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vymoženie 180,- eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, č. k. SR 02688/10 z 22.4.2010. Súd vydal poverenie pre exekútora dňa 8.9.2010. Uznesením zo dňa 08.09.2010 zastavil exekúciu v časti o vymoženie zmenkových úrokov 0,25% denne zo sumy 180,- eur od 25.11.2009 do zaplatenia. Uznesením zo dňa 13.6.2012 súd nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalova 12, Nitra a zamietol jeho návrhy na odklad a zastavenie exekúcie. Odvolací súd v dôsledku odvolania vedľ. účastníka zrušil rozhodnutie súdu I. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na potrebu vyhodnotiť zákonnosť exekučného titulu vo svetle judikatúry súdneho dvora i rozhodnutí Najvyššieho súdu v obdobných veciach so zreteľom na ochranu povinného pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách s upriamením na rozhodcovskú doložku a vyhodnotenie jej platnosti.

Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady, teda zákonné podmienky na vedenie exekučného konania. Ak zistí dôvod pre ktorý je exekúcia neprípustná, je povinný z úradnej povinnosti exekúciu zastaviť. Súd môže skúmať rovnako exekučný titul počas celého exekučného konania a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.

Podľa , o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému

bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

S účinnosťou od 1.1.2008 bol v ust. rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, okrem iného aj o zákaz rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Exekučný súd preto v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu pristúpil k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej doložky. Porovnaj uznesenie NS SR vo veci , , , uznesenie Ústavného súdu SR vo veciach , a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 1.11.2011.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ustanovení a nasl.. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Z hľadiska ust. 45 ods. 1, 2 cit. zákona exekučný súd zistil, že zmluva o úvere zo dňa 24.7.2009 túto charakteristiku spĺňa, ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa Obč. zák.. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené vopred pre neobmedzený počet spotrebiteľov, zároveň súčasťou obchodných podmienok bolo znenie rozhodcovskej doložky, ktorá bola predložená v predtlačenom formulárovom znení pripravenom vopred a spotrebiteľ jej znenie nemohol nijako ovplyvniť.

V stanovisku schválenom dňa 27.9.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza, že: „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ V odôvodnení tohto stanoviska sa uvádza : „vysoká miera zneužitia, zjavné uprednostňovanie efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom a fakt, že sa rozhodovanie rozhodcami stalo predmetom biznisu plne opodstatňuje zvýšenú pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom“. Takisto sa v ňom uvádza, že podľa názoru právnej vedy (K. Csach): „z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“

V bode 18. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným je upravená rozhodcovská doložka nasledovne: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( .) Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Z uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto síce zdanlivo dáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade (nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde.

Predmetná rozhodcovská doložka podľa názoru exekučného súdu a v zmysle citovaného stanoviska Krajského súdu v Prešove, v zmysle (účinným od 1.1.2008) bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok (na návrh dodávateľa) mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, v skutočnosti znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Súd poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98 až C-244/98, C-40/08). Dáva do pozornosti najmä rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicationes SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená predbežné otázka, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky má súd preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil.

Rovnako v uznesení z 13.10.2011, sp. zn. Najvyšší súd SR judikoval, „Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom.

Neprijateľná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a s takouto spája ust. sankciu neplatnosti.

Ust. nie je zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( ), ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva.

Ak v rozhodcovskom konaní bola vec prejednaná na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný titul v tomto konaní nemožno považovať za súladný so zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd má za to, že rozhodcovská doložka je neplatná, rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať a vydať exekučný titul, na základe neplatného exekučného titulu nie je možné viesť exekučné konanie. Z uvedeného dôvodu boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa , o rozhodcovskom konaní.

Súd vyzval exekútora na uplatnenie trov pre prípad zastavenia exekúcie, exekútor oznámil súdu, že trovy si uplatní až v prípade rozhodnutia o zastavení exekúcie, teraz by to bolo predčasné. V nadväznosti na to súd rozhodol, že o trovách súdneho exekútora rozhodne uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.