Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/6/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Banská Bystrica, so sídlom 9. mája 1, IČO: 00 735 833 proti povinnému: A. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. Z. XX, zomr. XX.XX.XXXX., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 99,58 Eur, vedenej pod sp. zn. EX 4856/07 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. -32 zo dňa 09. októbra 2012 jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. -32 zo dňa 09. októbra 2012 mení tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 21,27 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. -32 zo dňa 09. októbra 2012 súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi nepriznal náhradu trov exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 4856/07. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 28.11.2011 bol exekučnému súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že lustráciou majetkových pomerov povinného bolo zistené, že tento dňa 25.07.2011 zomrel. Dedičské konanie bolo uznesením č.k. zo dňa 10.11.2011 zastavené pre nedostatok majetku poručiteľa. Následne exekučný súd uznesením č.k. -13 zo dňa 30.11.2011 predmetnú exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, nakoľko smrťou povinného zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, t.j. ako subjekt práva neexistuje a vykonávanie exekúcie proti subjektu z právneho hľadiska neexistujúcemu nie je možné. Exekučný súd predmetným rozhodnutím zároveň zaviazal oprávneného v zmysle Exekučného poriadku nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 21, Eur. Proti výroku o náhrade trov exekúcie sa odvolal oprávnený. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -27 zo dňa 31.08.2012 napadnuté uznesenie exekučného súdu č.k. -13 zo dňa 30.11.2011 v časti výroku o trovách exekúcie zrušil a vrátil vec exekučnému súdu na ďalšie konanie. Exekučný súd ďalej uviedol, že súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 32,44 Eur, exekučný súd mu však ich náhradu nepriznal, a to z dôvodu, že povinný, ktorý má spravidla povinnosť platiť vzniknuté trovy exekúcie, zomrel bez právneho nástupcu, a teda ako subjekt práva neexistuje a u oprávneného nie sú splnené predpoklady pre použitie Exekučného poriadku, ktorý presne stanovuje podmienky, za splnenia ktorých možno uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nakoľko oprávnený nijakým spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie. Samotná skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, nemôže mať za následok automatické prenesenie povinnosti znášať trovy exekúcie na oprávneného. Preto súd neuložil oprávnenému, ktorý sa dožaduje vymoženia svojho priznaného práva núteným výkonom, povinnosť zaplatiť trovy neúspešnej exekúcie z dôvodu, že neexistuje iný subjekt, ktorý by bolo možné zaviazať na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

Proti uvedenému rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. V odvolaní uviedol, že v súlade s ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí zodpovedajú za jeho dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva. Okamihom smrti poručiteľa sa dedičia stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto exekučnom konaní poručiteľ nezanechal žiadny majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené v zmysle ust. pre nemajetnosť poručiteľa. Exekútor ďalej uviedol, že nakoľko prípadní dedičia po povinnom nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, keďže tento zomrel nemajetný, aplikácia Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie by bola nesprávna. Krajský súd v uznesení č.k. -27 nepravdivo konštatuje, že súdny exekútor nenavrhol zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko podnet na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku podal súdny exekútor dňa 22.11.2011. Podľa súdneho exekútora trovy exekúcie je povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, avšak pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša tieto v súlade s ust. veta prvá Exekučného poriadku oprávnený. Poukázal tiež na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , . Navrhol preto napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušiť a k náhrade trov zaviazať oprávneného.

Oprávnený k odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol spracovaný 28. júna 2007 a súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica návrh prevzal 13. júla 2007, teda viac ako štyri roky predtým, ako povinný zomrel. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a včas. Oprávnený ďalej uviedol, že zo strany exekučného súdu, resp. Krajského súdu v Banskej Bystrici je potrebné skúmať, či sú splnené všetky zákonné podmienky na to aby trovy exekúcie platil oprávnený, nakoľko nijakým spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie, pretože nemohol predpokladať, že povinný v priebehu exekučného konania zomrie. Poukázal tiež na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 10.08.2011, -31 zo dňa 28.11.2011 a -25 zo dňa 28.11.2011. Navrhol preto, aby bolo odvolanie súdneho exekútora zamietnuté a rozhodnutie exekučného súdu potvrdené.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie exekučného súdu podľa , vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a uznesenie exekučného súdu podľa zmenil.

Predmetné exekučné konanie začalo dňa 13. júla 2007 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Na základe žiadosti súdneho exekútora doručenej exekučnému súdu dňa 19. júla 2007 exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5606 043955 zo dňa 01. augusta 2007. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 28. novembra 2011 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že lustráciou majetkových pomerov povinného bolo zistené, že povinný zomrel dňa 25.07.2011 a dedičské konanie po povinnom č.k. bolo uznesením zo dňa 10. novembra 2011 zastavené pre nedostatok majetku poručiteľa. Súdny exekútor preto navrhol, aby exekučný súd predmetné exekučné konanie zastavil. Následne exekučný súd uznesením č.k. -13 zo dňa 30. novembra 2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. V druhej výrokovej vete zároveň zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 21,27 Eur. Na základe odvolania oprávneného proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu vo výroku o náhrade trov exekúcie Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -27 zo dňa 31. augusta 2012 uznesenie exekučného súdu č.k. -13 zo dňa 30. novembra 2011 v druhej výrokovej vete o náhrade trov exekúcie zrušil a vrátil vec exekučnému súdu na ďalšie konanie. Následne exekučný súd napadnutým uznesením č.k. -32 zo dňa 09. októbra 2012 súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi nepriznal náhradu trov exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 4856/07.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie o náhrade trov súdneho exekútora z dôvodov uvedených v odvolaní. Súdny exekútor v odvolaní uviedol, že v súlade s ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku

povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí zodpovedajú za jeho dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva. Okamihom smrti poručiteľa sa dedičia stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto exekučnom konaní poručiteľ nezanechal žiadny majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené v zmysle ust. pre nemajetnosť poručiteľa. Exekútor ďalej uviedol, že nakoľko prípadní dedičia po povinnom nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, keďže tento zomrel nemajetný, aplikácia Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie by bola nesprávna. Podľa súdneho exekútora trovy exekúcie je povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, avšak pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša tieto v súlade s ust. veta prvá Exekučného poriadku oprávnený. Odvolací súd po preskúmaní spisu exekučného súdu dospel k záveru, že tvrdenie exekútora uvedené v odvolaní je správne. Odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13. mája 2011, v ktorom Najvyšší súd SR na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora SR riešil práve otázku, či je smrť povinnej osoby v exekučnom konaní dôvodom na zastavenie exekúcie a kto má v prípade, že povinný zomrel nemajetný, nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V uvedenom uznesení uviedol: „V danej veci povinná v priebehu konania zomrela. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú ( Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( Exekučného poriadku). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinnej ( Exekučného poriadku).“

Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vychádzalo z obdobných rozhodných skutočností, aké boli naplnené v prejednávanej veci. Povinný zomrel v priebehu exekučného konania, dedičské konanie po ňom bolo právoplatne zastavené pre jeho nemajetnosť. Neexistujú preto žiadni právni nástupcovia, ktorí by prevzali zodpovednosť za dlhy poručiteľa a s ktorými by mohol súd pokračovať v exekučnom konaní. Exekučný súd síce zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel a jeho smrťou zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania (pričom malo ísť o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie), ale pre rozhodnutie o trovách exekúcie je podstatná tá skutočnosť, že povinný zomrel a dedičské konanie po poručiteľovi (povinnom) č.k. bolo uznesením zo dňa 10. novembra 2011 zastavené pre nedostatok majetku poručiteľa. Exekučný súd mal preto na rozhodnutie o trovách exekúcie aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, pretože povinný zomrel nemajetný a dedičské konanie po poručiteľovi (povinný) č.k. bolo uznesením zo dňa 10. novembra 2011 zastavené pre nedostatok majetku poručiteľa (čo bol dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku).

Z ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Súdny exekútor si vo Vyúčtovaní trov exekučného konania zo dňa 22. novembra 2011 vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 32,44 Eur, ktoré pozostávali z odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „“) vo výške 6,64 Eur (spracovanie žiadosti o udelenie poverenia 6,64 Eur), z paušálnej odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa a vo výške 9, Eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,

Eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 Eur, doručenie exekučného príkazu 3,32 Eur), z náhrady hotových výdavkov podľa vo výške 12,52 Eur (poštovné - žiadosť o udelenie poverenia 1,46 Eur, upovedomenie o začatí exekúcie - 1,46 Eur, 2x exekučný príkaz - povinný, Sociálna poisťovňa 2x 1,60 Eur, prihlásenie pohľadávky - Jurinová 1,60 Eur, podnet na zastavenie exekúcie 1,60 Eur, žiadosť o právoplat. uznes. o zastavení 1,60 Eur vrátenie poverenia 1,60 Eur) a 20% DPH z odmeny exekútora 3,32 Eur. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor si duplicitne vyčíslil odmenu za úkony exekučnej činnosti spracovanie žiadosti o udelenie poverenia a získanie poverenia, a to podľa č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. apríla 2008 aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ sú určité úkony exekučnej činnosti odmeňované paušálnou sumou, je vylúčené, aby tie isté úkony boli odmeňované aj podľa počtu účelne vynaložených hodín. To potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 01. mája 2006, v ktorom sa uvádza, že „Uverejnené rozhodnutie rieši otázku určenia výšky odmeny exekútora v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Odmena exekútora je súčasťou trov exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Výšku odmeny exekútora určuje o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ktorá zo všeobecnej zásady platnej pre určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie ustanovenej v tejto určuje výnimky. Jednou z nich je aj osobitná úprava určenia odmeny exekútora v prípade zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá v uvedenej . Podľa tohto ustanovenia v prípade zastavenia exekúcie sa odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti určuje buď podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, alebo paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je určená sumou 200 Sk za každú aj začatú hodinu a paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je určená sumou 100 Sk. Ak teda dôjde k zastaveniu exekúcie, neprichádza do úvahy možnosť určenia odmeny exekútora iným spôsobom, než je určený v .“ Poštovné - žiadosť o právoplat. uznes. o zastavení 1, Eur a vrátenie poverenia 1, Eur nie sú náklady účelne vynaložené na vedenie exekúcie. Odvolací súd preto krátil súdnym exekútorom vyčíslené trovy exekúcie tak, že mu priznal odmenu podľa v spojení s za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a doručenie exekučného príkazu, spolu vo výške 9,96 Eur a hotové výdavky - poštovné za žiadosť o udelenie poverenia 1,46 Eur, upovedomenie o začatí exekúcie - 1,46 Eur, 2x exekučný príkaz - povinný, Sociálna poisťovňa 2x 1,60 Eur, prihlásenie pohľadávky - K. 1,60 Eur, podnet na zastavenie exekúcie 1,60 Eur, spolu vo výške 6,74 Eur a 20% DPH z odmeny vo výške 1,99 Eur.

Odvolací súd preto zmenil napadnuté uznesenie exekučného súdu o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 21,27 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.