Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_25CoE-59-2013.pdf
PDF · 78.73 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/59/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej B. B., bytom X. XXXX/XX, M., o vymoženie 1.455,91 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 21Er 976/2012 - 12 zo dňa 29. októbra 2012, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
Náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorský úrad Bratislava. S odkazom na § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 až § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovení Smernice Rady ES č. 93/13/EHS dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť všeobecných obchodných podmienok formulárovej zmluvy nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná na jej základe je spotrebiteľ v určitých prípadoch nútený neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v takejto podobe a následne vykonané rozhodcovské konanie vedie v konečnom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi je odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a smernice Rady č. 93/13/EHS. Výkon práv z takto prijatej neprijateľnej rozhodcovskej doložky odporuje dobrým mravom. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatne uzavretej rozhodcovskej doložky je vydaný v rozpore so zákonom, a teda je neplatný. Exekučný súd je v postavení orgánu zo zákona oprávneného tieto skutočnosti posúdiť a v prípade zistenia rozporu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodňuje tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, že exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú mu zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Exekučný súd je v postavení, kedy je oprávnený preskúmať len formálnu stránku predloženého exekučného titulu. Exekučný súd svojím postupom nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Zároveň oprávnený poukazuje na pochybenie exekučného súdu v tom, že súd dospel k svojím záverom bez primeraného dokazovania a odôvodnenia, len na základe konštatovania o existencii spotrebiteľského
vzťahu medzi povinnou a oprávneným, pričom s otázkou postavenia povinnej v pozícii spotrebiteľa sa nevysporiadal dostatočne. Oprávnený považuje takýto postup súdu za výrazný zásah do jeho právnej istoty, keďže oprávnený takto disponuje právoplatným rozhodnutím bez možnosti reálneho uspokojenia svojich nárokov v exekučnom konaní.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.
Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011). Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 6Cdo 1/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.
Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa odkazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010.
Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných podmienok poskytovania úverov, ktoré tvoria prílohu zmluvy o úvere zo dňa 14.9.2009 uzavretej medzi oprávneným a povinnou nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd preto nemal oprávnenie vo veci konať. V konaní nebola splnená základná podmienka na to, aby mohol byť súdom v rámci exekučného konania akceptovaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci. A ak tak urobí, ním vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky a na jeho základe nie je možné nariadiť exekúciu.
Rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok tzv. formulárovej zmluvy bez možnosti individuálneho dojednania či ovplyvnenia obsahu zo strany spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa. Neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.
Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená.
Na doplnenie a podporu argumentácie súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa, že ak je podkladom pre nariadenie exekúcie predložený rozhodcovský rozsudok, je súd povinný tiež skúmať, či došlo k platne uzavretej rozhodcovskej doložke v zmysle príslušných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní (§ 3, 4 zákona), nakoľko pri absencii platnej rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy nie je daná rozhodcovskému súdu právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 4 ods. 3 nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozhodcovská doložka v tejto veci nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, nakoľko nebola dodržaná jej písomná forma. Je teda neplatná. Podmienku písomnej formy nespĺňa, ak je rozhodcovská doložka zahrnutá iba vo všeobecných obchodných podmienkach, s ktorými netransparentne splynula, na osobitnom dokumente, a ten nie je osobitne podpísaný zmluvnými stranami. Písomná forma je zachovaná len v prípade, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).
Ako je zrejmé z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere, je nepochybné, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania a nedošlo ani k podpisu všeobecných podmienok zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu v zmluve o tom, že sa dlžník oboznámil a súhlasí so všeobecnými obchodnými podmienkami nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.
V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae, vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej, nie sú dotknuté.
Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.
Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, povinnej a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.