Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15C-41-2023.pdf
PDF · 99.53 KB
Case nature
Subarea
15C/41/2023
Uznesenie
Okresný súd Trenčín, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, B., štátny občan Ukrajiny, proti povinnému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, B., štátny občan Ukrajiny, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I.
Súd u k l a d á povinnému, aby dočasne po dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia nevstupoval do bytu č. XX nachádzajúceho sa na 8. poschodí, vo vchode č. X bytového domu súp.č. XXXX postaveného na parc.č. XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX pre k.ú. B., ako aj do spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu súp.č. XXXX postaveného na parc.č. XXXX/ XX, zapísanom na LV č. XXXX pre k.ú. B..
Súd p o u č u j e povinného, že môže na súd podať proti navrhovateľke žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia nariadeného vo výroku I. tohto uznesenia.
II.
Súd u k l a d á povinnému, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, tak sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.
Súd u k l a d á navrhovateľke, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti povinnému žalobu o ochranu osobnosti.
Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III.
Navrhovateľka má proti povinnému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne zakáže povinnému vstupovať do bytu č. XX nachádzajúceho sa na 8. poschodí, vo vchode č. X bytového domu súp.č. XXXX postaveného na parc.č. XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX pre k.ú. B. vrátane spoločných častí a zariadení tohto bytového domu a tiež aby mu súd uložil povinnosť dočasne sa k nej nepriblížiť na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.
2. Navrhovateľka uviedla, že s povinným sú bývalí manželia. Žijú v domácnosti s dvomi maloletými deťmi E. a F. a synom navrhovateľky z predchádzajúceho vzťahu C.. Pôvodne žili na G., po vypuknutí vojny ona
s deťmi v marci 2022 odišli na H. a povinný za nimi prišiel v júni 2022. Byt, na ktorý sa má zákaz vstupu vzťahovať, majú prenajatý na základe Zmluvy o poskytnutí ubytovania odídencovi od I. F.. V manželstve boli dlhodobo problémy už pred príchodom na H.. Asi pred 3 rokmi už volala políciu, lebo ju povinný fyzicky napadol, policajti mu dohovorili a vrátil sa domov. Následne asi o 2 týždne odišiel pracovať mimo domu na obdobie 1,5 mesiaca, potom sa vrátil späť a situácia sa znova opakovala, vulgárne jej nadával a aj ju fyzicky napadol. Jeho správanie bolo vždy agresívnejšie. Od príchodu povinného na H. ju už trikrát fyzicky napadol, okrem toho jej verbálne vulgárne nadáva, ponižuje ju a vyhráža sa. Situácia sa zhoršila dňa 07.06.2023, kedy začala navrhovateľka chodiť do práce. K poslednému incidentu došlo 30.06.2023, kedy po práci navrhovateľka vzala deti zo škôlky, boli spolu na nákupe a prechádzke. Keď sa vracali domov, povinný jej začal volať, ona nedvíhala a začal jej vypisovať SMS, prečo nedvíha. Po príchode domov ju povinný začal urážať, nadával jej, kričal na ňu. Následne ju fyzicky napadol tak, že ju udrel otvorenou rukou po líci, ona spadla na zem, snažila sa postaviť zo zeme, on ju ale stále bil otvorenou dlaňou po tvári, hlave a chrbte. O chvíľu sa vrátil navrhovateľkin syn a žiadal povinného, aby prestal. Navrhovateľka nevedela, čo má robiť, lebo bola otrasená. Dňa 01.07.2023 povinný skoro ráno odišiel do práce, navrhovateľka zavolala kamarátke, ktoré jej pomohla, s deťmi u nej prespala a šla na políciu, kde podala na povinného trestné oznámenie a vyhľadala aj lekárske ošetrenie. Hliadka polície povinného dňa 02.07.2023 o 11,20 hod vykázala zo spoločného obydlia - vyššie uvedeného bytu na dobu 14 dní. Navrhovateľka sa cíti byť ohrozená na živote a zdraví a bojí sa. Povinný mával neprimerané správanie, prudké zmeny nálad, je výbušný a agresívny, nepredvídateľný a jeho správanie sa zhoršilo. Má za to, že svoje hrozby by povinný aj naplnil a pri psychickom stave povinného je podľa nej len otázkou času, kedy ju pripraví o život. Je preto toho názoru, že je dôvodné, aby pomery boli dočasne upravené neodkladným opatrením.
3. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods.1 CSP , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 1 CSP , Ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 336 ods. 1 CSP , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 336 ods. 3 CSP , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
Podľa § 337 ods. 1 , ods. 2 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
4. V danom prípade navrhovateľka navrhuje nariadenie dvoch obsahovo aj charakterovo rozdielnych neodkladných opatrení pred začatím konania vo veci samej. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 Civilného sporového poriadku , pričom tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 Civilného sporového poriadku . Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia budúceho rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
5. Súd mal z úradného záznamu a potvrdenia ORPZ v B., odboru poriadkovej polície v B. zo dňa 02.07.2023 osvedčené, že dňa 02.07.2023 o 11,20 hod bol povinný vykázaný z bytu č. XX na X. poschodí (správne má byť na X.poschodí - poznámka súdu) na adrese C. XXXX/X, B. a v ten istý deň navrhovateľka podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu proti povinnému. Z lekárskych správ bolo osvedčené, že dňa 03.07.2023 bola navrhovateľka ošetrená vo Fakultnej nemocnici v B. z dôvodu, že bola povinným napadnutá, udieraná do tváre, hrudníka a pretrvávali u nej bolesti hlavy. Následne z tohto dôvodu vyhľadala aj svojho všeobecného lekára dňa 04.07.2023. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti je navrhovateľka od 04.07.2023 PN. Bolo osvedčené zmluvou o poskytnutí ubytovania odídencovi zo dňa 09.02.2023, že navrhovateľka, povinný a deti E., nar. XXXX, F., nar. XXXX a C., nar. XXXX sú odídencami, ktorým bolo poskytnuté dočasné bezodplatné ubytovanie v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na G. v X-XXXXXXX byte na ul. C. XXXX/X C. B., a to na základe zmluvy uzatvorenej s I. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je podľa LV č. XXXX pre k.ú. B. výlučným vlastníkom tohto bytu.
6. Čo do návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP , o ktorom súd rozhodol výrokom I. tohto uznesenia, ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Dôvodom tejto úpravy je zabezpečenie nerušeného bývania navrhovateľky. Z tvrdení navrhovateľky doložených listinnými dôkazmi mal súd za to, že povinný je dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke, keď na ňu fyzicky a verbálne útočí, nerešpektuje jej osobnosť a súkromie. Hrozba tohto konania je aktuálna a bezprostredná, nakoľko popisovaný incident je z 30.06.2023, v dôsledku čoho bol povinný z obydlia, kde spolu s navrhovateľkou býva, aj vykázaný na dobu 14 dní. Fyzický útok povinného namierený proti navrhovateľke si vyžiadal aj lekárske ošetrenie, čo závažnosť jeho konania ešte výrazne zvyšuje. Navrhovateľka v návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a doložené listinné dôkazy hodnoverne osvedčujú potrebu takejto dočasnej úpravy, nakoľko je možné sa aj dôvodne domnievať, že povinný môže v takýchto atakoch namierených proti navrhovateľke pokračovať, ak by sa po vykázaní z obydlia do bytu, ktorý spoločne s navrhovateľkou obýva, vrátil. Uvedené skutočnosti tak umožňujú prijať záver o osvedčení násilného správania povinného voči navrhovateľke, ktoré je takého rozsahu a takej intenzity, že je spôsobilé vyvolať u nej obavu o svoje zdravie, či bezpečnosť. Súčasne, v domácnosti s navrhovateľkou žijú aj maloleté spoločné deti, ktoré celkom zrejme sú aj svedkami týchto útokov, čo rovnako nie je prípustné a je uvedené spôsobilé ohroziť ich zdravý vývin, už aj tak silne zasiahnutý nutnosťou náhleho odchodu zo svojho pôvodného bydliska z dôvodu trvajúcej vojny. Zo všetkých týchto dôvodov súd návrhu navrhovateľky v tejto časti vyhovel tak, že nariadil povinnému zákaz vstupovať do bytu, v ktorom navrhovateľka s povinným býva, ako aj do spoločných častí a zariadení príslušného bytového domu, ktorý výskyt povinného v týchto častiach by taktiež bol spôsobilý viesť k
nežiadúcim stretom navrhovateľky a povinného, k ich fyzickej či verbálnej konfrontácii. Nie je žiadúce, aby sa povinný so svojím agresívnym správaním zdržiaval aj v týchto miestach a ohrozoval a vzbudzoval strach u navrhovateľky.
7. Toto neodkladné opatrenie je v zmysle § 326 ods. 2 písm. e/ CSP možné nariadiť len dočasne, pričom aj navrhovateľka sa výslovne domáhala v žalobnom petite jeho nariadenia len dočasne, aj keď neuviedla dokedy. Súd preto nemohol tento zákaz uložiť povinnému natrvalo (prekročil by tým aj petit navrhovateľkou formulovaný). Takéto časové vymedzenie teda musí určiť súd, nemôže toto neodkladné opatrenie nariadiť natrvalo. Keďže vo vzťahu k bytu, na ktorý sa zákaz vzťahuje, nemajú navrhovateľka s povinným ani vlastnícke právo, ani právo nájmu (keďže je im bývanie poskytované bezodplatne), nebolo možné uložiť navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, ktorá by mala svoj základ či už v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka ), či žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 Občianskeho zákonníka ), alebo žalobu majúcu svoj základ v spoločnom nájme bytu (§ 705a Občianskeho zákonníka ). Súd preto zákaz vstupu do bytu obmedzil časovo na dobu 6 mesiacov od vykonateľnosti tohto neodkladného opatrenia, ktorá doba dáva navrhovateľke priestor, aby svoju aktuálnu bytovú a rodinnú otázku vyriešila tým spôsobom, ktorý nebude vyžadovať spolužitie s povinným, ktoré je pre ňu a jej deti traumatizujúce. Súd teda čo do tejto časti navrhovateľke neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP ). Toto neodkladné opatrenie zanikne uplynutím času, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP ). Predtým môže byť zrušené postupom v súlade s § 334 CSP , podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola neodkladným opatrením uložená povinnosť (aj spočívajúca v dodržovaní zákazu), ale aj samotná navrhovateľka neodkladného opatrenia. Učiniac zadosť tiež zákonnej povinnosti súdu vyplývajúcej z dikcie § 337 ods. 1 CSP poučil súd osobu, ktorej sa neodkladným opatrením uložila povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, prípadne inej ujmy, ktorá by jej bola spôsobená výkonom tohto neodkladného opatrenia.
8. Čo do návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP , o ktorom súd rozhodol výrokom II. tohto uznesenia, obsah takéhoto neodkladného opatrenia vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ CSP je podmienené osvedčením skutočnosti, že zakázaným konaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená, pričom sa nevyžaduje, aby k narušeniu telesnej alebo duševnej integrity už reálne došlo. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie tohto druhu neodkladného opatrenia je stanovisko protistrany v zásade protichodné a často dochádza k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. Preto je dôležité, aby navrhovateľ neodkladného opatrenia predložil najmä listinné dôkazy ako lekárske správy, záznamy polície, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), a podobne, na základe ktorých budú osvedčené skutočnosti rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Z dôkazov predložených navrhovateľkou mal súd dostatočným spôsobom osvedčené, že medzi navrhovateľkou a povinným existuje právny vzťah, ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu. Nevyhnutnosť a bezodkladnosť tejto úpravy spočíva v tom, že povinný navrhovateľku ohrozuje svojimi atakmi, fyzicky agresívnym správaním, čoho následkom bola aj preukázaná potreba vyhľadať lekárske ošetrenie. Takýmto konaním povinný vzbudzuje v navrhovateľke obavu o svoj život a zdravie, ohrozuje jej telesnú integritu, čo bolo osvedčené predloženými listinnými dôkazmi súvisiacimi s vykázaním povinného z obydlia, ktoré vykázanie trvá aj v čase rozhodnutia súdu. Majúc uvedené na zreteli súd na ochranu telesnej a duševnej integrity navrhovateľky nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP , ktorým zakázal povinnému priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov. Už týmto zákazom je možné predísť konaniu, ktorým by z jeho strany mohla byť ohrozená telesná alebo
duševná integrita navrhovateľky. Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú povinný nemôže prekročiť bez toho, aby neporušil uložený zákaz, mal súd za to, že postačuje uloženie zákazu v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako 20 metrov. Túto považoval za dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie, ale aj verbálnych útokov, a tiež aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie navrhovateľky povinným za účelom vyhnutia sa priblíženiu, čo by pri 50 metroch bolo značne sťažené, resp. aj nie celkom dobre možné. Tiež bolo potrebné upraviť určité špecifické situácie, ktoré môžu nastať a kde bude nevyhnutne nutná účasť navrhovateľky a povinného súčasne, na čo však navrhovateľka v návrhu nemyslela. Preto súd určil, že pokiaľ by navrhovateľka a povinný boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu, na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, tak sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Súd takéto obmedzenie nariadil z dôvodu, aby neboli zmarené prípadné úkony či konania (napr. aj takých, kde voči povinnému bude uplatňovať svoje práva navrhovateľka), kde sa vyžaduje účasť oboch z nich súčasne a bez účasti ktorej nie je možné tieto konania riadne viesť. Súd toto neodkladné opatrenie nariadil z dôvodu, aby zabránil ďalším útokom povinného na navrhovateľku, aby eliminoval riziko nechceného stretu strán sporu aj vzhľadom na osvedčené násilné správanie povinného a obavu, že by mohol povinný svoje konanie opakovať, prípadne aj vystupňovať. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo navrhovateľkou osvedčené, že konanie povinného ohrozuje jej telesnú aj duševnú integritu, pretože z dôvodu agresívnych prejavov povinného, má navrhovateľka odôvodnenú obavu o svoj život a zdravie , čo môže objektívne u nej vyvolávať aj duševné útrapy. Navrhovateľka osvedčila, že bola nútená už vyhľadať pre napadnutie povinným lekársku pomoc a zvlášť v tomto prípade je ochrana v podobe zákazu priblíženia nevyhnutne nutná. Nakoľko súd tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie nevyhovel celkom (obmedzil vzdialenosť na kratšiu než navrhovanú a tiež uložil výnimku zo zákazu priblíženia) vo zvyšku súd návrh v tejto časti musel zamietnuť.
10. Navrhovateľka sa domáhala, aby súd povinnému uložil len dočasný zákaz priblížiť sa k nej, a teda súd nemohol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by (nad rámec toho, čo navrhovateľka žiadala) uložil povinnému tento zákaz natrvalo a bez časového obmedzenia. Preto súd konštatuje, že na toto konanie o nariadenie neodkladného opatrenie musí nadväzovať ešte aj konanie vo veci samej, ktorým sa takto dočasne upravené pomery definitívne vyriešia. Súd preto uložil jej v súlade s § 336 ods. 1 CSP povinnosť podať žalobu vo veci samej proti povinnému o ochranu osobnosti. Súd je toho názoru, že na to, aby zákaz priblíženia bolo možné uložiť natrvalo, je nutné komplexné posúdenie vzťahov medzi stranami, bude nutné zhodnotiť všetky produkované dôkazy, ako aj vyhodnotiť prípadnú hrozbu opakovania neprípustného konania do budúcnosti po zadovážení dôkazov oboch strán. V tomto konaní totiž súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a vychádza len z osvedčených skutočností produkovaných primárne len jednou zo strán. Na základe popisu skutočností tak, ako ich popísala navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré zároveň osvedčila dostupnými listinami, možno ale nateraz konštatovať, že požiadavka ochrany práv formou neodkladného opatrenia, ktorej poskytnutia sa domáhala, je v tejto časti dôvodná. Ak takáto žaloba nebude podaná v určenej lehote, súd toto neodkladné opatrenie zruší (§ 336 ods. 3 CSP ).
11. Podľa § 262 ods. 1 CSP , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP , Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Súd v uznesení rozhodol aj o nároku na náhradu trov tohto konania. Súd vychádzal z toho, že navrhovateľka bola čo do prvého neodkladného opatrenia (výrok I.) úspešná v celom rozsahu a čo do neodkladného opatrenia podľa výroku II. (len so zanedbateľným neúspechom) bola tiež úspešná, pretože obe neodkladné opatrenia súd nariadil. Vo výroku II. bola neúspešná len v skutočne nepatrnej časti (iba obmedzená výmera metrov zákazu priblíženia a obmedzenie zákazu pre účely vykonania prípadných administratívnych úkonov), a teda aj v tejto časti by rovnako ako vo výroku I. mala navrhovateľka právo na plnú náhradu trov konania. Súd preto povinného zaviazal na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v celom rozsahu. O výške náhrady trov tohto konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle § 262 ods. 2 CSP .
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.