Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/74/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu R. T. D. D..O..M.., J., Ú. X, IČO: XX XXX XXX proti žalovanému I. J., Š. XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa Y., G., E. XX, IČO: XX XXX XXX o zaplatenie 818,60 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č. k. -54 zo dňa 3. júla 2012 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok 42,37 eur, prostredníctvom príslušného daňového úradu a vyslovil, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 141,53 eur na účet jeho právneho zástupcu a že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

Zastavenie konania odôvodnil ust. , vrátenie súdneho poplatku ,, o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a nepriznanie náhrady trov žalovaného ust.

Výrok o trovách vedľajšieho účastníka odôvodnil ust. a vyslovil, že žalobca zavinil zastavenie konania svojim procesným úkonom - späťvzatím žaloby a preto priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania sume 141,53 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. a to za úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 17.5.2012) á 51,45 eur, za 1 x náhradu režijného paušálu á 7,41 eur, za 1 x náhradu režijného paušálu á 7,63 eur, za 20 % náhrady DPH.

Žalobca podal proti uzneseniu v časti, v ktorej ho súd zaviazal na úhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok podľa zmenil. Zároveň si uplatnil aj trovy konania v odvolacom konaní vo výške 19,12 eur.

V odvolaní namietal, že vzhľadom na ust. , , , sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko, mal za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Podotkol, že cieľom Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie

žalôb podľa zák. o ochrane spotrebiteľa( ), zastupovanie spotrebiteľov v občiansko súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka ( O.s.p) a preto nevidí význam v pr. zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybnil záver, že pr. zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci a poskytol také právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez pr. zastúpenia a tvrdil, že vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za tým účelom a nie zo strany zvoleného zástupcu združenia a že podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra SR má samotné združenie v radoch členov, ktorí majú evidentne právnické vzdelanie. Opätovne uviedol, že účelom združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zák. o ochrane spotrebiteľa( ), zastupovanie spotrebiteľov v občiansko súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka ( O.s.p), pričom Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa majú možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva, preto tvrdil, že v zmysle uvedeného je zrejmé, že združenie disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematiky, ktorou sa ako špecifickou zaoberá a je teda inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní (rozhodnutie OS Nitra sp. zn. ). Zastával preto názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporoch, do ktorých hromadne vstupuje) musí trovy pr. zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov, lebo v opačnom prípade by jeho konanie vytváralo dojem účelovosti, v súvislosti s týmto svojim tvrdením poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. a sp. zn. z ktorých citoval. Uviedol ďalej, že účelom právneho zastúpenia je predovšetkým zastupovanie záujmov klienta, avšak v danom prípade možno konštatovať, že právne zast. vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje, reflektujúc k jeho stanovám, ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania a preto skutočnosť, že združenie samo bez právneho zast. vystupuje na strane žalobcu spolu občanmi Slovenskej republiky vo viacerých sporoch na ochranu spotrebiteľov, prípadne občanov Slovenskej republiky v týchto sporoch samo zastupuje, potvrdzuje, že právne zast. vedľajšieho účastníka je v predmetom spore nehospodárne. Tvrdil, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho pr. zastúpenia došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a preto by mal súd podľa jeho názoru, na uvedené skutočnosti prihliadať a reflektovať použitím ust. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať, v tejto súvislosti poukázal na právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. , v rozhodnutí sp. zn. , ďalej na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. a sp. zn. a nález Ústavného súdu SR ). Záverom vytýkal súdu, že rozhodnutie o náhrade za úkon právnej služby prevzatie a príprava pr. zastúpenia je nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé akým spôsobom sa pr. zástupca oboznámil so spisovým materiálom a zdôraznil, že vyjadrenie pr. zástupcu sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach a že tieto úkony by mal prioritne vykonávať samotný vedľajší účastník (viď rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. , rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. ).

VÚ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s jeho argumentáciou nesúhlasí. Tvrdil, že aplikácia na danú právnu vec je nenáležitá, keďže pre posúdenie možnosti aplikácie ust. O.s.p je podstatné zisťovanie okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku (porovnaj uznesenie NS SR z 18.1.2012 sp. zn. , uverejnené aj na www.najpravo.sk <http://www.najpravo.sk>) . Ďalej podotkol, že nemožno mať žiadne ilúzie o ušľachtilých pohnútkach žalobcu vo vzťahu k späťvzatiu žaloby, ktorý veľmi pragmaticky, v snahe nenavyšovať vo svoj neprospech trovy konania a zachrániť podstatnú časť zaplateného súdneho poplatku, berie žaloby späť na súdoch, kde on vystupuje v konaniach ako vedľajší účastník. Citoval čl. 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých obchodných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že v množstve súdnych sporov môže preukázať, že jeho vstup do konania pôsobil pre žalobcu odradzujúco, keďže tento uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoju žalobu späť a konanie žiadal zastaviť, že žalobca po tom, čo mu bolo doručené oznámenie o jeho vstupe do konania, príp. po tom, čo jeho vstup do konania zistil iným spôsobom, plošne bral žaloby späť, že môže preukázať prípady, kde tento konkrétny žalobca vzal späť žalobu po vyhlásení rozsudku, v ktorom bol úspešný, dokonca paradoxne aj po tom, čo platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť z čoho teda vyplýva, že jeho samotný vstup do konania v

pozícii vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa je dostatočne účinným prostriedkom na zabránenie porušovania spotrebiteľského práva. Vytýkal žalobcovi tvrdenie, že má vo svojich radoch členov, ktorí majú evidentne právnické vzdelanie, keďže v skutočnosti len jedna jeho členka má právnické vzdelanie, pričom ani táto právnu prax nevykonáva, a preto mu nemôže byť vzhľadom na predmet jeho činnosti upierané právo na pr. zástupca, lebo ak by sa tento názor prijal, problematické by bolo aj zastupovanie advokátmi napr. sudcov, prokurátorov, advokátov, ministrov spravodlivosti, predsedov vlád, ktorí sú právnikmi čo by bolo v evidentnom rozpore nielen s platným právom, ale aj s každodennou realitou a v tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru citovanú v najnovšom komentári slovenského občianskeho procesného kódexu, pôvodne uverejnenú v časopise Soudni rozhledy 2/2002 na str. 43 (Števček/Ficová. , Komentár-I.diel, 2.vydanie, Praha: C. H. Beck, . 492). Za nenáležité považoval tvrdenie žalobcu, že má trovy advokáta hradiť z vlastných prostriedkov a poukázal na svoju reálnu skúsenosť, keď napriek tomu, že podľa má možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva, po opakovaných žiadostiach v priebehu posledných dvoch rokov mu napokon Ministerstvo hospodárstva SR schválilo a poukázalo finančnú podporu 4000 eur (doposiaľ bolo vyplatených len 1000 eur), pričom takýto finančný príspevok pri objeme činnosti ním vykonávanej na podporu spotrebiteľov nepokrýva ani len poštové výdavky a preto napriek tomu, že zákonná možnosti čerpať finančné prostriedky na podporu jeho činnosti síce existuje, pretože je výsledkom transpozície právnych aktov EÚ do nášho legislatívneho prostredia, avšak realita praxe je úplne iná a podpora štátu je skôr v rovine iluzórnej, než v rovine skutočnej. K argumentu žalobcu, že úkon právnej služby prevzatie a príprava zast nie je úkonom v tomto konaní preukázaným dodal, že sa jedná o mimoriadne dôležitý úkon, kedy sa advokátom zhodnocuje opodstatnenosť, účelnosť, stratégia a taktika právneho zast. a následne sa podľa jeho pokynov zisťuje evidencia živej spotrebiteľskej veci na súde a taktiež dodávateľ, ktorý podal žalobu vrátane súvisiacich administratívnych a daňových evidencií, tento úkon v sebe zahŕňa aj žiadosť o poskytnutie informácií potrebných na vstup do konania, administratívnu činnosť sekretariátu kancelárie spočívajúcu v evidencii menoslove, v ďalších evidenčných pomôckach podľa spisového poriadku, v pridelení sp. zn., založení spisu, vyhotovení písomného podania o vstupe do konania a jeho zaslanie súdu, že tento úkon právnej služby nie je naplnený podpisom plnomocenstva, ale zahŕňa celý proces od prevzatia právneho zast. cez prípravu, ktorá vedie k tomu, že vo veci je podané kvalifikované stanovisko, že oznámením o vstupe nebol ukončený proces prípravy právneho zast. , pretože z povahy jeho činnosti v konaní a okolnosti jeho vstupov do súdnych konaní na ochranu spotrebiteľa je zrejmé, že s predmetom spotrebiteľskej veci sa môže oboznámiť až po tom, čo sa doručením oznámenia o vstupe súdu stane v konaní vedľajším účastníkom a teda oznámenie o vstupe je predpokladom toho, aby mu vzniklo právo žiadať žalobu a prílohy a až po ich doručení sa môže oboznámiť s rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré tvoria právny základ uplatneného nároku a podať vo veci kvalifikované vyjadrenie (poukázal na právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozhodnutí z 31.7.2012 č.k. -57) .

Podotkol, že súd pri priznaní jeho trov postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie a judikatúrou dvora EÚ, v súlade s ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou( citoval čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38, čl. 47 Charty základných práv EÚ) , že o odôvodnenosti priznania jeho trov svedčí aj novelizované znenie (citoval ho), ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené zák.č.332/11 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (citoval z dôvodovej správy k nemu) a, že novelizovaná právna úprava zohľadňuje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora) z 22.12.2010 vo veci C-279/09 (aj z neho citoval) a uviedol, že v zmysle uvedeného dokonca Krajský súd v Prešove svojim uznesením z 13.1.2012, č.k. - 85 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, ustanovil vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola tiež právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa advokáta a súčasne konštatoval, že nie je možné nedôvodne a bez akýchkoľvek logických súvislosti podmieňovať spôsobilosť občianskeho združenia na vykonávanie predmetu svojej činnosti odbornosťou v odbore v právo. Ďalej uviedol, že sú to práve združenia na ochranu spotrebiteľov, ktoré majú právo v súlade so zák. chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov (, zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), že európska legislatíva a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, nadväzujúc na vnútroštátnu právnu úpravu, preferujú činnosť združení v rámci ich zákonných oprávnení, že občianske združenia na ochranu spotrebiteľov si v prevažnej miere zakladajú samotní občania poškodení nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami v štandardných formulárových zmluvách dodávateľov a často pri nedostatku organizačného a finančného zabezpečenia chránia práva prevažne nemajetných spotrebiteľov, ktorí rezignujú na obranu svojich práv, pretože nemajú dostatok prostriedkov na advokáta a tým na rovnocenný priebeh súdnych konaní a že účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z ( znenie citoval) a že ústavný rozmer práva

účastníka na náhradu trov konania vyplýva z nálezov Ústavného súd SR ( , , , , ), taktiež že trovy právneho zast. treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy, že každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zast. advokátom a toto ústavne zaručené právo môže uplatňovať v rámci celej republiky, bez ohľadu na to, že voľba miestneho advokáta by bola spojená s menšími trovami, než udelenie plnomocenstva zást. mimo mesta alebo obce, kde účastník konania býva (Ján Mazák, Ľudovít Šoltýs, Trovy konania v civilnom procese, Mimoriadne vydanie Bulletinu slovenskej advokácie, 1997, str.53). Podotkol že samotná skutočnosť, že má principiálne právo na náhradu trov konania, nie je - dúfa - medzi účastníkmi sporná, napriek tomu poukázal na rozsudok z 9.6.2010 Najvyššieho súdu SR, ako aj na najnovšie komentáre k : Števček/Ficová a kol. , Komentár-I.diel, 2.vydanie, Praha: C. H. Beck, 2012, str.331, príp. Drápal/Bureš a kol. Občanský soudní řád I, Velké komentáře, 1.vydání: C. H. Beck, 2009, str.607. Tvrdil, že o jeho nároku na trovy konania už bolo viackrát právoplatne rozhodnuté Krajskými súdmi Slovenskej republiky (rozhodnutia označil ich sp. zn. a dňom, kedy bolo rozhodnuté a bol ochotný, ktorékoľvek z nich na výzvu obratom predložiť) a že aj renomovaný právny portál www.najpravo.sk <http://www.najpravo.sk> uverejnil dňa 4.7.2012 na svojom webovom sídle rozhodnutie KS v Banskej Bystrici z 25.4.2012, č.k. -71 a rozhodnutie KS v Prešove z 28.3.2012 sp. zn. , z ktorých vyplýva právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania. Podotkol, že on ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu rovnosti zbraní a že jeho vstupom do konania sa žalobca ocitol v postavení v ktorom našiel rovnocenného partnera v riešení právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože priemerní spotrebitelia sa nedokázali náležite brániť. V predmetnej veci boli uplatňované nároky proti spotrebiteľovi a bolo nutné použiť normy spotrebiteľského práva ako aj výkladové pravidlá ich aplikácie, pričom základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívny zásah štátu, ktorým je kompenzovaná zjavná nerovnováha medzi dodávateľmi a spotrebiteľom v kontraktačnom procese, ktorým sa realizuje zákonodarná moc spotrebiteľskou právnou úpravou, avšak nezastupiteľnú úlohu pri napĺňaní cieľov EÚ v rámci ochrany spotrebiteľa musí zahrávať aj súdna moc náležitou aplikačnou praxou a to aj v otázka rozhodovania o trovách konania subjektov, ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľa. S poukazom na uvedené považoval argumentáciu žalobcu za nenáležitú a žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok potvrdil. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 40,03 eur .

Uznesenie, okrem výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (, ), preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavané.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka zmenil podľa , lebo je vecne nesprávne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu, ale odvolací súd trovy nepovažuje za účelne vynaložené.

V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom na svoj cieľ

- bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, že i podľa samotného § 9 bod 5. jeho Stanov sú jeho výdavkami výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotný vedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť si pri účasti v konaní zást., avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl. 47 ods.2 majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zast. v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zast. advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu Slovenskej republiky), nie je porušené jeho základné právo

na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl. 47 ods.2 a 3 . V prejednávanej veci nemožno urobiť záver, že zást. vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Znenie (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zast., ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zast. advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zast. splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa. Preto aj keď bola vznesená námietka premlčania vedľajším účastníkom, bol urobený záver, že ak nie sú priznané a nevznikli trovy žalovanému, potom nie sú účelné ani trovy jeho právneho zástupcu.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa prvá veta o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vedľajší účastník nemal v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola podľa priznaná so zreteľom na dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe uplatneného nároku.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.