Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/422/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: R. M., nar. X.X.XXXX, bytom B. P., I. P. XXX, o zaplatenie 312,11 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24.7.2012 č.k. -65 - v zamietajúcej časti, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti včítane závislého výroku o náhrade trov konania r u š í a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobe navrhovateľa vyhovel iba čiastočne keď odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 61,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 32,46 Eur za obdobie od 5.3.2009 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 29,04 Eur, za obdobie od 5.4.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , . Vecne súd vychádzajúc zo zmluvy o pripojení a jej dodatku uzavrel, že v zmluvnom vzťahu vystupuje odporca ako fyzická osoba - spotrebiteľ. V Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 4.8.2008 a 29.11.2006 bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur. Zo zmluvy, ani jej dodatku súd nezistil skutočnú cenu predmetného mobilného telefónu. Súd nemal preukázané v čom porušil práva a povinnosti odporca. Súd neprijal právny názor právneho zástupcu navrhovateľa o právnych úvahách ohľadne zmluvnej pokuty z dôvodu, že tento svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Preto súd nemohol použiť ani , nakoľko telekomunikačné zariadenie, ktoré bolo poskytnuté odporcovi malo štandardnú cenu. Súd poukázal na vysokú zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur, ktorá presahuje cenu za mobilné telefónne zariadenie o 2,5-krát. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákonné princípy súkromného práva, ale došlo by k porušeniu záväzkov členstva v Európskej únii. Zmluvná podmienka dojednaná k Dodatku k zmluve znevýhodňuje spotrebiteľa, lebo umožňuje navrhovateľovi uplatňovať si zmluvnú pokutu v podstate za akékoľvek porušenie povinnosti odporcom či už podľa zmluvy o pripojení, jej dodatku, prípadne všeobecných podmienok navrhovateľa, pričom výška zmluvnej pokuty nezohľadňuje mieru závažnosti, ani hodnotu porušovanej povinnosti. Toto ustanovenie súd označil za neprimerané i vzhľadom na dĺžku trvania vzťahu, ktorý má trvať 24 mesiacov a dojednaná zmluvná pokuta nerozlišuje, či k porušeniu podmienky dôjde buď bezprostredne po uzavretí zmluvy, resp. tesne pred jej skončením, čo možno považovať za nerovnováhu vo vzťahu k spotrebiteľovi. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť,

preto súd návrh o plnenie zmluvnej pokuty zamietol. V ostatnej časti pohľadávku z titulu poskytnutých služieb uznal vo výške 61,50 Eur. S poukazom na právny názor právneho zástupcu navrhovateľa ohľadom uplatnenia si nároku z titulu vzniklej škody s tým, že zodpovednosť za škodu podlieha inému právnemu režimu, v ktorom je súd povinný skúmať základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým sú porušenie povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť, súd skonštatoval iba, že „s touto otázkou sa právny zástupca nezaoberá a ani neposkytol vieruhodné dôkazy, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku“. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa s tým, že úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podľa obsahu iba v zamietajúcej časti, podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi celú žalovanú sumu. Odvolanie s poukazom na odôvodnil tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval tým, že zmluvná pokuta v danom prípade zabezpečuje zmluvné povinnosti účastníka zmluvy po celú dobu viazanosti dohodnutej v Dodatku k zmluve o pripojení. Nie je preto možno určovať jej výšku rozdielne počas doby viazanosti s prihliadnutím na čas, kedy došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy a čas, ktorým bol účastník zmluvou viazaný. Odporca nebol zmluvnou pokutou sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby bola jeho SIM karta vypojená z prevádzky. Zotrvaním v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa počas doby viazanosti by prostredníctvom platieb za dohodnuté služby odporca postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu. Podľa odvolateľa navrhovateľ uniesol povinnosť tvrdenia a preukázal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinnosti odporcom zotrvať v právnom vzťahu počas doby viazanosti s poukazom na to, že odporca to nepoprel a od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Svoje dôkazné bremeno preukázať, že predmetná zmluva bola uzavretá, navrhovateľ splnil, uniesol tak bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno. Naopak ak by sa chcel odporca brániť, musel by tvrdiť, že cenu zaplatil a nedošlo z jeho strany k porušeniu zmluvných povinností a na tieto svoje tvrdenia predložiť dôkazy. Odporca ale žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok aspoň spochybnenie uplatneného práva navrhovateľa ani netvrdil a so žalobou v plnom rozsahu súhlasil. Nie je preto možné zo strany súdu sankcionovať navrhovateľa za nepreukázanie nesporných skutočností medzi účastníkmi nepriznaním uplatneného nároku. Odvolateľ nesúhlasil ani s názorom súdu, že si nesplnil povinnosť preukázania bežnej ceny telekomunikačných zariadení, keďže túto povinnosť si splnil predložením cenníkov mobilných telefónov a služieb v čase uzatvorenia predmetného dodatku. Súd prvého stupňa mal vyzvať navrhovateľa aký konkrétny dôkaz by považoval za dostatočný. Pokiaľ ide o primeranosť dojednanej zmluvnej pokuty, odvolateľ vyslovil presvedčenie, že je potrebné posudzovať otázku prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty v čase, kedy vznikal zmluvný vzťah. Výška zmluvnej pokuty je pritom závislá od rizika, ktoré môže právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniknúť v prípade, ak odporca načerpá všetky benefity a nebude plniť svoje povinnosti zo zmluvy. Návratnosť priamych investícií pritom nie je priamo úmerná dĺžke doby, ktorou sú zmluvné strany viazané, ale má progresívny charakter. Poskytovateľ telekomunikačných služieb je po väčšiu dobu viazanosti v strate a k celkovej návratnosti priamych investícií (financovaných benefitov) dôjde až na konci viazanosti. Výšku uplatnenej zmluvnej pokuty teda nie je možné meniť a znižovať v závislosti od času porušenia povinnosti zo strany odporcu. Pokiaľ ide o primeranosť zmluvnej pokuty, odvolateľ poukázal na potrebu analógie iuris Nariadenia vlády SR č. , ktoré považuje za primeranú sankciu do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov. Vyslovil presvedčenie, že túto právnu úpravu je možné primerane aplikovať aj pre prípady poskytnutia mobilného zariadenia, nakoľko je toto zariadenie fakticky financované a poskytnuté za výhodnú cenu a ide o prvotný náklad navrhovateľa, ktorý sa mu vráti až prostredníctvom postupných platieb a plnení od odporcu. Odvolateľ ďalej zdôraznil, že zmluvná pokuta plní funkciu satisfakčnú (reparačnú). Jej účelom bolo teda naplnenie funkcie paušalizovanej náhrady škody. Neplnením záväzku viazanosti zo strany odporcu vzniká na strane navrhovateľa škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou mobilného telefónu a zároveň aj v sume poskytnutých iných výhod a benefitov. Zmluvná pokuta v danom prípade plní aj funkciu preventívnu a preto jej výška musí byť do určitej miery vyššia, ako je skutočná hodnota výhody. Takto hrozbou majetkovej ujmy musí nútiť dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a

potom včas a riadne plnil, táto hrozba musí byť dostatočne kvantifikovaná, aby svoj účel splnila. V ďalšom poukázal na to, že odporca si prevzal mobilný telefón len za 490,-Sk, pričom jeho štandardná cena bola 4.490,- Sk. Rozdiel štandardnej a zvýhodnenej ceny telefónu tvorí sumu 4.000,- Sk, resp. 132,78 Eur. V ďalšom odvolateľ poukázal na judikatúru v otázke neprimeranosti zmluvnej pokuty. Z rozhodnutia NS ČR sp. zn. zdôraznil, že nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi, keď záväzok je zaistený dôraznejšími sankciami pre prípad nesplnenia. Z uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. zdôraznil, že navrhovateľ nesplnením povinnosti zo strany odporcu neprišiel len o tú sumu, o ktorú poskytol lacnejší mobilný telefón odporcovi, ale aj o bližšie nešpecifikované plnenie, ktoré by mu odporca poskytol za predpokladu, že by zotrval po stanovenú dobu v zmluvnom vzťahu. Navrhovateľ ako podnikateľ v oblasti telekomunikačných služieb tak prišiel o bližšie nešpecifikovaný zisk. Obdobne poukázal tiež na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. (?), v ktorom súd uviedol, že ak by si žalovaná zobrala mobil nižšej cenovej kategórie, tomu by sa prispôsobilo i platenie zmluvnej pokuty s tým, že nemožno akceptovať, že sa oplatí zmluvu nedodržiavať a neplniť zmluvné záväzky. Z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. odcitoval, že odvolací súd poukázal na nedostatočné vyhodnotenie zmluvy z hľadiska vyhodnotenia zmluvnej pokuty z benefitmi navrhovateľom poskytnutými odporkyni, či táto je skutočne neprimerane vysoká, v hrubom nepomere s poskytnutými výhodami. V závere odvolateľ zdôraznil, že odporca v plnom rozsahu súhlasil s návrhom, nenamietal výšku pohľadávky, tvrdenie o porušení zmluvne dohodnutých povinností, ani skutočnú hodnotu telekomunikačného zariadenia. Zdôraznil, že navrhovateľ vo svojom vyjadrení súhlasil s pojednávaním bez jeho prítomnosti, ale pri vzniku dôvodných a závažných pochybností o zhodných právne významných skutkových tvrdeniach strán, resp. o tvrdeniach navrhovateľa nerozporovaných odporcom, žiadal aby súd nevydával uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené, ale pojednávanie odročil a zaslal navrhovateľovi výzvu na vyjadrenie ku skutočnostiam sporným v zmysle

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa predložil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že svoju vinu uznal, dôkaz o tom, že nie je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu preukázať nevie. Navrhovateľovi dlh vo výške 312,11 Eur s príslušenstvom zaplatí, ak súd tak rozhodne. Zároveň požiadal súd o možnosť zaplatiť dlh aspoň na dvakrát.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod ( a ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné, v dôsledku čoho muselo dôjsť k zrušeniu napadnutej zamietajúcej časti rozsudku a vráteniu veci okresnému súdu.

Vzhľadom na rozsah navrhovateľom podaného odvolania, rozsudok prvostupňového súdu sa vo vyhovujúcej časti stal právoplatným, predmetom prieskumu odvolacieho súdu potom bola tá časť rozsudku, ktorým bol návrh vo zvyšku - v časti zaplatenia zmluvnej pokuty zamietnutý.

Z obsahu spisu bolo zistené, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou EuroTel Bratislava, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A ako prevádzkovateľom a odporcom ako fyzickou osobu nepodnikateľom a užívateľom bola dňa 10.7.2003 uzavretá zmluva o pripojení a zároveň Dodatok k tejto zmluve o pripojení, z ktorej vyplýva, že predchodca navrhovateľa sa zaviazal odporcovi zriadiť prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupniť súvisiace služby v zmysle dohodnutého účastníckeho programu a rozsahu služieb. V závere zmluvy zmluvné strany prehlásili, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú ako jej prílohy všeobecné podmienky poskytovania verejnej mobilne telefónnej služby spoločnosti EuroTel a cenník služieb.

Dňa 29.11.2006 T-mobile Slovensko a.s. Bratislava, Vajnorská 100/A a odporca uzatvorili Dodatok k predmetnej zmluve o pripojení, na základe ktorej podnik poskytol odporcovi mobilný telefón Sony Ericsson K 7501 za maximálnu kúpnu cenu 1,- Sk vrátane DPH, pričom bola dohodnutá doba viazanosti

24 mesiacov a zmluvná pokuta 7.500,- Sk s DPH. V ďalšom strany dohodli zmluvné povinnosti, v bode 4 dodatku je ujednanie, v zmysle ktorého v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3, alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok, alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku (vo výške 7.500,- Sk). V prípade žiadosti účastníka o vypojenia SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto dodatku nezaniká právo podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody presahujúcej sumu zmluvnej pokuty.

Dňa 14.8.2008 tie isté zmluvné strany uzavreli ďalší dodatok k predmetnej zmluve o pripojení, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý mobilný telefón Sony Ericsson W3501 za maximálnu kúpnu cenu 490,- Sk, bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta 7.500,- Sk/248,95 Eur. V ďalších ustanoveniach dodatku zmluvné strany dohodli zmluvné povinnosti a v bode 4, ktorého znenie je totožné s vyššie citovaným znením Dodatku zo dňa 29.11.2006, i zmluvnú pokutu vo výške 7.500,- Sk.

V konaní nebolo sporným a odporca nepoprel, naopak tým, že uznal žalobou uplatnenú pohľadávku, uznal tvrdenie navrhovateľa, že svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby si nesplnil, v dôsledku čoho bola jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné, naopak ich tvrdenia v tomto smere boli zhodné, takže boli splnené podmienky v zmysle , aby si súd osvojil tieto skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Je tiež pravdou, ako na to poukázal odvolateľ, že neexistencia niečoho majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od navrhovateľa teda nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu odporca pohľadávku nezaplatil. V takomto alebo podobnom prípade je na odporcovi, aby tvrdil a preukazoval, že pohľadávku zaplatil (porovnaj mutatis mutandis rozsudok NS SR sp. zn. ). Preto záver prvostupňového súdu, že nemal preukázané v čom porušil práva a povinnosti odporca vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí.

Na druhej strane prvostupňový súd správne uzavrel, že zmluvná podmienka dojednaná k dodatku k zmluve o pripojení o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho je neplatná a preto pohľadávku uplatnenú navrhovateľom v zamietnutej časti žaloby nebolo možné navrhovateľovi priznať.

V zmysle a o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný v období od 1.1.2004 do 31.10.2011, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 2 podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie o ochranu spotrebiteľa v čase ostatného dojednania zmluvnej pokuty v dodatku zo dňa 14.8.2008 v , ktorý v pôvodnom znení zakotvil, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa , alebo aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa sa primerane použijú ustanovenia .

S účinnosťou od 1.1.2008 v v spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom

podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná vrámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení včítane jej dodatkov, s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami je nesporné a prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku správne uzavrel, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou medzi predchodcom navrhovateľa, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom v zmysle a nasl. a ako podnikom v zmysle cit. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle a nasl. a podľa cit. účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou i v zmysle definície obsiahnutej v cit. , keďže je zmluvou, ktorej charakteristickým znakom bolo, že sa uzatvárali vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „ “). Ust. ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia, s účinnosťou od 1.1.2008 naviac ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 v znení od 1.1.2008 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zák. č. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 4 resp. od 1.1.2008 ods. 5 cit. , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,

nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Odporca ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami pripravenými navrhovateľom pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve a jej dodatku preto s poukazom na cit. ust. i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS, bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

Samotná skutočnosť, že odporca ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých navrhovateľom ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané.

Odvolateľ namietal záver prvostupňového súdu, že predmetným dojednaním o zmluvnej pokute došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znaku neprijateľnosti podmienok, pričom poukázal na satisfakčnú a preventívnu funkciu zmluvných podmienok i riziko dodávateľa.

Je pravdou, že v zmysle čl. /EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru odvolacieho súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.

Z obsahu zmluvy i dodatkov vyplýva, že odporca ako spotrebiteľ zakúpil od právneho predchodcu navrhovateľa ako dodávateľa mobilný telefón za zvýhodnenú cenu a tiež mal možnosť používať poskytované služby takisto za zvýhodnenú cenu. Avšak i po zohľadnení týchto výhod získaných na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy odporcom ako spotrebiteľom, sa odvolací súd zhoduje s názorom prvostupňového, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností odporcom je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto neplatná.

Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v stabilnej výške 7.500,- Sk bez ohľadu na to kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že vzhľadom na nižšiu kúpnu cenu za mobilný telefón musí byť skutočná cena tohto zariadenia fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb a garantovať tak návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy telefónu, s prihliadnutím na to, že navrhovateľ ako dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej nemennej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Zmluvná pokuta bola pritom dojednaná vo výške 7.500,- Sk za akékoľvek porušenie zmluvných povinností zo strany účastníka, teda nielen na vymenované v predmetnom dojednaní, keďže sú uvedené slovom najmä. Výška zmluvnej pokuty tak potom vôbec nezohľadňuje hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ani mieru závažnosti je porušenia.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že zmluvné podmienky dojednané v spotrebiteľskej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom v cit. čl. 4 bod 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení o zmluvnej pokute spôsobujú z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoje záväzky, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu (Smernica 93/13/EHS prílohy bod 1. písm. e) aktuálne i ) spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky ( , , ), ktoré sú neplatné (53 ods. 5 ) a pre spotrebiteľa teda odporcu nie sú záväzné. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť

- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v . Prvostupňový súd v súlade s uvedeným správne uzavrel, že je neplatná ako celok a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a v iných nie, v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

S poukazom na vyššie uvedené potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku uzavrel, že zamietnutú časť nároku nebolo možné navrhovateľovi priznať z titulu zmluvnej pokuty, keďže dojednanie o nej bolo neplatné.

Prvostupňový súd ale nadväzne sa už riadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou navrhovateľa v konaní (viď č.l. 55-56 spisu), že nárok mu vznikol z titulu náhrady škody na poskytnutom telefónnom zariadení, v dôsledku čoho právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia s tým, že mobilný telefón bol odporcovi poskytnutý za cenu 490,- Sk, pričom jeho štandardná cena v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení bola 4.490,- Sk a hodnota dotácie tak predstavuje 4.000,- Sk (132,78 Eur), ktorá suma predstavuje škodu, ktorú je povinný odporca uhradiť. Na túto kvalifikáciu žalovaného nároku prvostupňový súd v rozsudku reaguje minimalistickým odôvodnením iba tým, že: „... zodpovednosť za škodu podlieha inému právnemu režimu, v ktorom súd je povinný skúmať základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. S touto otázkou sa právny zástupca nezaoberá a ani neposkytol vierohodné dôkazy. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku...“. V citovanom odôvodnení prvostupňový súd právne konštatuje, že súd je povinný skúmať základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a preto nelogicky a v rozpore s týmto záverom následne uvádza, že právny zástupca (navrhovateľa) sa s touto otázkou nezaoberá, pričom z odôvodnenia nevyplýva ani aké vierohodné dôkazy podľa prvostupňového súdu neposkytol.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného , pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo

na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

Posúdiac odôvodnenie preskúmavaného rozsudku v časti týkajúcej sa právnej kvalifikácie žalobou uplatneného nároku ako náhrady škody s vyššie citovaným ustanovením a uvedenými kritériami pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil, keď z odôvodnenia tejto časti rozsudku nie je zrejmé ani ako vec právne posúdil, keď neaplikoval príslušné hmotnoprávne ustanovenia o náhrade škody, ani akými úvahami sa riadil. V dôsledku toho je rozsudok prvostupňového súdu v danej časti odvolacím súdom i nepreskúmateľný a nesie znaky arbitrárnosti.

S poukazom na uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti (zmluvnej pokuty) s použitím ust. , keďže účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude riadne sa vysporiadať tiež s právnou kvalifikáciou žalobou uplatnenej pohľadávky v zamietnutej časti ako náhrady škody v zmysle a nasl. za súčasnej aplikácie noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľa, následne v zrušenej časti opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.