Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/12/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EXPRESS FINANCE, s.r.o., so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 775 165, právne zastúpený Mgr. Ing. Tomášom Vítekom, usadeným euroadvokátom, so sídlom T. X, XXX XX U., proti povinnému: J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX W., pre vymoženie pohľadávky 657,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -14 zo dňa 05.03.2013, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -14 zo dňa 05.03.2013 p o t v r d z u j e.

Povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvého stupňa vyhlásil podľa o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku (ďalej iba „Exekučný poriadok“) v znení neskorších právnych predpisov exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň súdnemu exekútorovi JUDr. Tomášovi Peltznerovi nepriznal náhradu trov exekúcie.

Okresný súd založil posúdenie veci na právnom názore, že exekučný súd je počas celého exekučného konania povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať. Zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že dojednanie rozhodcovskej doložky v bode 8a Zmluvy o úvere je neprimeranou podmienkou, keďže vyžaduje, aby všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy sa riešili výlučne v rozhodcovskom konaní, a preto je nutné považovať dojednanie tejto doložky za neplatné. Nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Následne vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok sp.zn. zo dňa 14.11.2007 vydaný rozhodcovským súdom zriadeným obchodnou spoločnosťou Nitrianska rozhodcovská spoločnosť, a.s., je v rozpore so zákonom a materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc na jeho vydanie.

Okresný súd vyhodnotil zmluvu o úvere č. 2230073046 zo dňa 20.11.2006 pri aplikácii o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a v znení platnom do 31.12.2007 ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči neurčitému počtu spotrebiteľov v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy a plnení zo zmluvy ako subjekt, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej činnosti. Ani klauzula o aplikácii nie je prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení a ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať tzv. neprijateľné zmluvné podmienky.

Okresný súd právne argumentoval, že základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia konania skúmať otázku svojej právomoci. V prípade, ak rozhodcovský súd prehliadne túto svoju povinnosť, má nasledujúce konanie vadu, v dôsledku ktorej nemôže z takéhoto rozhodcovského konania vzísť akýkoľvek spôsobilý vykonateľný exekučný titul. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

V predmetnej veci založil rozhodcovský súd svoju právomoc na základe doložky, ktorá je v spotrebiteľských právnych vzťahoch neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, a teda je v zmysle v znení do 31.12.2007 neplatná. Nekalý charakter rozhodcovskej doložky videl okresný súd v tom, že nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a je dodávateľom pripravená ako súčasť vopred pripravenej zmluvy. Núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva všetkými atribútmi nositeľa verejnej moci, aj keď štát na rozhodcov a rozhodcovské súdy za stanovených podmienok časť súdnej moci delegoval. Rozhodcovská doložka však nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou vopred pripravených zmluvných podmienok bez možnosti ich modifikácie, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť.

O trovách exekúcie rozhodol okresný súd tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie, keďže súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu dňa 01.03.2013 oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a pripustil vykonanie exekúcie v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 04.04.2008. Oprávnený namietal, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený uzatvoril s povinným zmluvu o úvere podľa a nasl. , jedná sa o tzv. absolútny obchod, oprávnený mal právo uplatniť si na základe zmluvy o úvere v exekučnom konaní aj nárok na úhradu odplaty, úrokov, zmluvných pokút ako aj trov konania. V čl. 2.5 zmluvy o úvere sa povinný zaviazal použiť poskytnutý úver výlučne na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľností, ide o účelovo viazaný úver podľa o spotrebiteľských úveroch, a preto je úver poskytnutý oprávneným vyňatý spod režimu citovaného zákona o spotrebiteľských úverov.

Keďže zmluva o úvere nie je spotrebiteľská, nevzťahuje sa na ňu a nasl. ani ustanovenia smernice č. 93/13/EHS. Spory vzniknuté zo zmluvy majú charakter majetkových sporov vyplývajúcich z tuzemských obchodnoprávnych vzťahov a ako také môžu byť v zmysle o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) rozhodnuté pred zvoleným rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka bola dojednaná platne na základe konsenzu zmluvných strán.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Napadnuté rozhodnutie vydala vyššia súdna úradnička, preto sa v zmysle k podanému odvolaniu vyjadrila zákonná sudkyňa s tým, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach podľa ust. , bez nariadenia pojednávania podľa a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením v spojení s . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou okresného súdu ohľadom posúdenia zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy. Vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (článok 38 Charty základných práv Európskej únie) nekončí pri spotrebiteľských úveroch. Pomerne široká ochrana spotrebiteľom je garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto smernicou a nemusí isť pritom o spotrebiteľský úver. Ochrana spotrebiteľa sa dotýka rozmanitých typov zmlúv, vrátane úverov, ktoré nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov. Odvolací súd to považuje za potrebné zdôrazniť z dôvodu námietky oprávneného, že nejde o spotrebiteľský úver, pretože úver bol poskytnutý na kúpu bytu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľnosti. Tejto skutočnosti je potrebné venovať zvýšenú pozornosť, vzhľadom na to, či sa nejedná o predformulovanú klauzulu o uvedenom účele úveru, čo by bolo obchádzaním cieľa vyjadreného v smernici Rady 87/102/EHS zo dňa 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru v znení smernice Rady 90/88/EHS zo dňa 22.02.1990 a smernice EP a Rady 98/7/ES zo dňa 16.02.1998, ktorá v čl. 14 ukladá členským štátom postarať sa o to, aby sa táto smernica neobchádzala najmä formuláciou zmlúv. Záver o porušovaní tohto cieľa zo strany oprávneného by znamenal, že by išlo o spotrebiteľský úver, pretože rozhoduje skutočný účel použitia úveru a naviac by takéto konanie zakladalo závažné porušenie predpisov chrániacich spotrebiteľa pred nekalými obchodnými praktikami. Už len samotná formulácia klauzuly o účele úveru indikuje štandardnú povahu tohto zmluvného ustanovenia a je si ťažko predstaviť, aby úver vo výške 10 000 Sk mohol slúžiť na kúpu, výstavbu, opravu nehnuteľnosti. Na jednoznačné zistenie skutočného účelu úveru a či nejde o nekalú obchodnú praktiku by však už bolo nevyhnutné dokazovanie. Odvolací súd však ex officio musí skonštatovať, že prípadne zistenie, že ide o spotrebiteľský úver nič nemení na závere súdu a na tom, že zmluva o úvere uzatvorená dňa 20.11.2006 je štandardnou formulárovou zmluvou. Pokiaľ ide o tú skutočnosť, že úverová zmluva by mala byť zmluvou podľa , podľa názoru krajského súdu je bezpredmetné, že bola v záhlaví označená ako uzavretá podľa a nasl. . Svojou podstatou ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú medzi podnikateľským a nepodnikateľským subjektom a pre jej kvalifikáciu a právny režim je smerodajný o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzatvárania posudzovanej zmluvy. Podľa tohto ustanovenia sa za spotrebiteľské zmluvy považujú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a spravidla spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Tieto charakteristické znaky spĺňa aj posudzovaná zmluva.

V zmysle konštantnej judikatúry exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený a zároveň aj povinný skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (uznesenie NS SR č.k. zo dňa 29.03.2011, uznesenie NS SR, č.k. zo dňa 13.10.2011, uznesenie NS SR č.k. zo dňa 21.03.2012). Pritom nie je viazaný účinkami takéhoto rozsudku v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s . Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie rozsudok zo dňa 06.10.2009 vo veci 40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL/Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom tento konštatoval, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to

tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tohto podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

V bode 34 označeného rozhodnutia sa stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že uvedený spotrebiteľ nepodal nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné predpisy, v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci.

Rozhodcovská doložka bola dojednaná na vopred vytlačenom tlačive pre neobmedzený počet klientov, a teda nie individuálne s povinným spolu s riadnym poučením o následkoch uzavretia rozhodcovskej doložky. Absentuje poučenie spotrebiteľa o rozdieloch medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Rozhodcovská doložka splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce aj z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Odvolací súd má vážne obavy, že priemerný spotrebiteľ rozsiahle zmluvné podmienky vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ani len neprečíta, ak sa k nemu vôbec pri uzatváraní zmluvy dopracuje. Ten je pritom dôležitý na zváženie dôsledkov rozhodcovskej doložky. Odvolací súd je presvedčený, že tak ako banky, aj nebankové inštitúcie majú na to prostriedky, aby vysvetlili spotrebiteľovi vážne dôsledky rozhodcovského konania, poukázali na rozdiel a nechali sa mu za primeraných okolností rozhodnúť.

Z uvedených dôvodov je rozhodcovská doložka neplatná, a teda rozhodcovský súd nemal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je nulitným právnym aktom a ako taký nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , , . V odvolacom konaní bol úspešný povinný a súdny exekútor v časti konania o trovách exekúcie, preto bol oprávnený povinný nahradiť im trovy odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že povinnému ani súdnemu exekútorovi v súvislosti s týmto odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli a súčasne ani nebol uskutočnený návrh na priznanie trov odvolacieho konania, krajský súd náhradu odvolacích trov nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.