Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26CoE-30-2013.pdf
PDF · 80.61 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/30/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova č. 25, právne zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave, ul. Grösslingova č. 4, proti povinnému J. B., bytom v V., ul. Q. XXXX/X, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 687,11 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 7Er/75/2005-21 zo dňa 20. júna 2012, jednohlasne takto
rozhodol:
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil a uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 105,73 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže sa nestala vykonateľnou. Pri zastupovaní povinného pri spísaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznal záväzok advokát, teda osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného (povinného) a zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, keď podpísal zápisnicu za povinného. Notárska zápisnica je preto nevykonateľná, pretože bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci. O trovách exekúcie rozhodol podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Oprávnená v odvolaní navrhla uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej lej „O.s.p.“) a dospel k záveru, že dôvodné je odvolanie len vo vzťahu k výroku o trovách konania.
V priebehu odvolacieho konania oprávnená navrhla s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:
1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Vo veci návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávnenej. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).
Odvolací súd so zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci sa zaoberal otázkou, či označená zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
V danom prípade ide o rozpor právneho úkonu zastupovania so zákonom.
Podľa ustanovenia § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 OZ). Z tohto dôvodu nevznikol právny priestor na súdnu kontrolu časti o zastupovaní podľa inštitútu neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ).
Za tohto stavu odvolací súd návrh na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. zamietol.
Notárska zápisnica N 4866/2004, NZ 84948/2004 zo dňa 28.11.2004 (č. l. 3, 4) bola právnym dôvodom, pre ktorý exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno- právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.
Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“.
Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnená predformulovala Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného.
Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný právny úkon nie je možné odvolať.
Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok zo dňa 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“. Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené.
Na potvrdenie správnosti tohto záveru dáva odvolací súd do pozornosti konštatovanie Ústavného súdu Slovenského republiky sp. zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010:
„Ústavný súd aj v tomto prípade konštatuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. Záver krajského súdu o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rozhodnom znení. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v rozhodnom znení], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu (napr. ak si účastníci konania nesplnili povinnosť podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v rozhodnom znení a neoznámili, že práva a povinnosti priznané im exekučným titulom prešli alebo boli prevedené na iné osoby a pod.).“.
Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku zo dňa 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd sa so zreteľom na uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávnenej.
Prvostupňový súd rozhodol správne, keď exekúciu zastavil, a preto odvolací súd uznesenie v tejto časti potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Nesprávne však rozhodol prvostupňový súd vo výroku o náhrade trov konania.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti, má exekútor postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
Predmetná exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, o ktorého trovách bolo prvostupňovým súdom napadnutým uznesením rozhodnuté. Vychádzajúc z predloženého exekútorského spisu sa však uvedený súdny exekútor dostatočne nezaoberal zákonnosťou exekučného titulu (notárskej zápisnice) a aj napriek tomu, že notárska zápisnica nebola v zmysle vyššie uvedeného spôsobilá byť riadnym exekučným titulom, požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor ako orgán verejnej moci je pritom povinný pred podaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať
zákonnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, a to nielen po stránke formálnej, ale aj po stránke materiálnej. Pri tomto prieskume (ktorý je nepochybne výkonom jeho činnosti) je podľa ustanovenia § 3 Exekučného poriadku viazaný Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní. Tým, že si v prejednávanej veci súdny exekútor túto povinnosť dostatočne nesplnil a pred podaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal exekučný titul len formálne, podieľal sa na tom, že vo veci bola vedená exekúcia, ktorá bola v rozpore so zákonom. Podľa názoru odvolacieho súdu súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov nezákonne vedenej exekúcie, keď sa na tejto nezákonnosti svojou nedôslednosťou pri skúmaní exekučného titulu podieľal.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rastúci počet konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone úradnej moci, ku ktorej malo dochádzať nezákonne vedenými exekúciami (viď. napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/2/2011 zo dňa 31. januára 2012 - konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010). Aj táto skutočnosť je dôkazom toho, že podmienky pre vykonanie exekúcie je nevyhnutné náležite skúmať. Túto povinnosť má nielen exekučný súd, ktorý rozhoduje o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj samotný súdny exekútor, ktorého činnosť je taktiež výkonom verejnej moci, a preto musí nevyhnutne dbať na to, aby nedochádzalo ku konaniam v rozpore s právnymi predpismi.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.