Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/65/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej L., U..G..C.., so sídlom v X., L. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej spoločnosťou K. L., U..G..C.., so sídlom v X., R. X, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX G., vedenej súdnym exekútorom Y.. N.. W. T., so sídlom v W., T. XX, pod sp. zn. EX 132/04-9 Dk, o vymoženie 597,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 08.01.2013, č. k. -38, takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil, a účastníkom konania náhradu trov nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica sp. zn. N 4271/2003, Nz 97086/2003 spísaná dňa 26.10.2003 na notárskom úrade Y.. C. Ď., poveril súd prvého stupňa vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora Y.. N.. W. T. poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 30.08.2004. Dňa 02.07.2012 doručil povinný na súd prvého stupňa návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu zlej sociálnej situácie. Taktiež dňa 31.05.2012 podal oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie navrhol poveriť súdneho exekútora Y.. G. W..

Súd prvého stupňa citoval ust. a a uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude vedená exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Ďalej súd prvého stupňa vychádzal z ust. a a ust Exekučného poriadku a zistil, že spísania notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, sa za povinného zúčastnil T.. O. W., ktorý bol na tento úkon splnomocnený plnomocenstvom obsiahnutým v Zmluve o úvere č. 7270056 zo dňa 24.06.2003. Túto posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ust. a o spotrebiteľských úveroch a ustanovení o ochrane spotrebiteľa podľa . Ďalej citoval ust. a a a ust. a a o advokácii uviedol, že zmluvnú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby splnomocnil tretiu osobu, ktorú určil dodávateľ, na uznanie záväzku, ktorý je v čase splnomocnenia všeobecný a neurčitý, je treba považovať za neprípustnú v spotrebiteľských zmluvách a ako takú aj za absolútne neplatnú. Podmieňovanie splnomocnenia tretej osoby, ktorú vybral dodávateľ (oprávnený), na spísanie notárskej zápisnice a uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, je možné považovať za

podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných medzi dodávateľom a spotrebiteľom, keďže splnomocnená tretia osoba nezastupuje práva spotrebiteľa, ale len záujem dodávateľa na uznaní svojej pohľadávky povinným a jeho možnosť ju vymáhať. Povinnosť spotrebiteľa splnomocniť tretiu osobu navyše nemá ekvivalent v povinnosti oprávneného. Spotrebiteľ bol nútený podpísať splnomocnenie, ktoré bolo súčasťou predtlače úverovej zmluvy a nemohol ovplyvniť jeho obsah. Splnomocnenie je koncipované široko a všeobecne tak, aby splnomocnená osoba uznala svoj záväzok, ktorého vznik, či konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Spotrebiteľ sa týmto vzdal práva neuznať záväzok, ktorý vznikne, alebo nevznikne v budúcnosti. Predpokladom zastúpenia je spôsobilosť zástupcu na právny úkon, o ktorý ide, pričom záujmy zástupcu nesmú byť v rozpore so záujmami zastúpeného. V uvedenom prípade boli záujmy splnomocnenca T.. O. W. v rozpore zo záujmami splnomocniteľa. Súd prvého stupňa videl zjavný rozpor aj v tom, že súčasťou uznaného dlhu sú aj trovy právneho zastúpenia a trovy spísania notárskej zápisnice. advokát T.. O. W. si vo vzťahu k povinnému nemohol plniť a ani neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o advokácii, keďže sa s povinným ani nestretol a nepoužil všetky právne prostriedky, aby povinného ochránil vo vzťahu k oprávnenému. Splnomocnený zástupca povinného teda v rozpore s právnou úpravou uvedenou v a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznal pred notárom v mene povinného dlh s tým, že notárska zápisnica bude exekučným titulom. Právny úkon, vyhlásenie advokáta pred notárom urobený T.. O. W., ako splnomocnencom povinného je v zmysle ust. neplatný, nakoľko odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom a bol vykonaný na základe absolútne neplaného splnomocnenia v zmysle a . Na základe uvedeného súd prvého stupňa nevyhovel návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora a v zmysle ust. , ods. písm. a) a ods. Exekučného poriadku a ust. exekučné konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. , súdnemu exekútorovi trovy konania nepriznal, keďže si ich napriek výzve nevyčíslil a nepreukázal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, konanie podľa ust. prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky.

Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil.

Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Podľa jeho názoru exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo navyše za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného súdu) a kedy notár pri výkone svojej moci ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Poukázal na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice v zmysle ust. § 41 ods.1 exekučného poriadku, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Podotkol, že všeobecný súd v danej veci nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zdôraznil, že povinnej nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo domáhať sa náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupovala, nie je možné za súčasného stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ak by sa súd nestotožnil s touto interpretáciou ust. Exekučného poriadku oprávnený žiadal, aby súd postupom podľa ust. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ust. §

44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá . Ďalej namietal, že súd prvého stupňa svojím postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinnou na strane jednej a oprávneným na strane druhej, kedy povinná mala zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Namietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a nemal možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnej však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnej v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnej vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení . Poukázal na to, že plnomocenstvo udelené v Zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh vzniká. Udelením plnomocenstva povinná nestratila právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ak povinná udelila svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelila plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom zastúpeného. Podľa ust. je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu. Za nesprávny považoval aj názor súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná s oprávneným aj povinným. Takýto záver je v priamom rozpore so súdnou praxou, konkrétne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený, teda veriteľ.

K návrhu na prerušenie konania podľa ust. poukázal aj na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd s tým, že citoval ust. , v zmysle ktorého je všeobecný súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú základných ľudských práv a slobôd. Tiež citoval z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -12 zo dňa 14.03.2012, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom ktorého bolo posúdenie náležitosti notárskej zápisnice. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa ust. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení: „1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o odvolanie podľa ods.

1 , na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie, nakoľko mal za to, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie a preskúmavaním jej náležitostí exekučný súd prekročil právomoc zverenú mu zákonom.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnená a povinný uzavreli dňa 24.06.2003 Zmluvu o úvere č. 7270056, na základe ktorej oprávnená poskytla povinnému úver vo výške 398,32 eura, ktorý sa povinný zaviazala vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 199,16 eura, t. j. spolu 597,49 eura. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil T.. O. W. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia Mgr. O. W. uznal za povinného záväzok z tohto úveru pred notárom Y.. C. Ď., o čom bola spísaná notárska zápisnica sp. zn. N 4271/2003, NZ 97086/2003 zo dňa 26.10.2003, a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V uvedenom prípade povinný ako dlžník pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice zastupoval T.. O. W. oprávnený konať za povinného na základe plnomocenstva, ktoré mu povinný udelila v Zmluve o úvere zo dňa 24.06.2003.

Podľa , zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa , zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o plnomocenstve - podľa medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov ( ). Takáto zmluva je potom v zmysle ust. absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti.

V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinného bolo zároveň na predtlači Zmluvy o úvere splnomocniť T.. O. W. na zastupovanie povinného pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v Zmluve o úvere veriteľom - oprávneným, a povinný nemal možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasil so spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom, ktorý bol

určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným nedáva dostatočnú záruku, že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinnej. Oprávnený si zjavne určil tohto zástupcu za tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so záujmami povinnej. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným (povinnou) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Povinný teda platne nesplnomocnil T.. O. W. svojím zastupovaním a tento nebol oprávnený v jej mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.

V Zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinného splnomocniť advokáta T.. O. W. na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Predmetná notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, neobsahuje prejav vôle povinného o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou a preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že dohoda oprávnenej a povinného osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je, ako to vplýva z ust. Exekučného poriadku, exekučným titulom, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia. Nejde však o rozhodnutie a nevyvoláva ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája. Má charakter verejnej listiny ( o notároch a notárskej činnosti - Notársky poriadok), ktorej správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou má formálny charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné na to, aby bola podkladom pre výkon rozhodnutia. Notár takúto zápisnicu spíše na základe dohody medzi osobou oprávnenou a povinnou bez toho, aby bol oprávnený skúmať hmotnoprávny podklad pre jej spísanie. Táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj v exekučnom konaní, nakoľko vymáhanie plnenia, na ktoré oprávnený nárok nemá, nemožno považovať za prípustné.

Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za vyššie uvedených podmienok bola exekučným titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnému.

K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom a k opätovnému preskúmaniu spôsobilosti exekučného titulu odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým z tvrdení oprávneného a povinnej, z predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu nevykonával dokazovanie, vychádzal len zo skutočností vyplývajúcich zo spisu, vrátane do neho založených listín. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. V prípade, ak súd prvého stupňa v priebehu exekúcie zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom a exekúcia je nezákonná, v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku bol oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu. Nedostatok spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom podmienky exekučného konania, ktorý nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť konanie zastavené.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri preskúmavaní notárskej zápisnice za súladný so zákonom. Z týchto dôvodov podľa potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.

Oprávnený podaným odvolaním napadol uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, teda vo výroku o zastavení exekúcie a v tejto súvislosti aj vo výroku o trovách exekúcie. Nakoľko odvolací súd nezistil dôvody pre zrušenie napadnutého uznesenia vo výroku o zastavení exekúcie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( ) potvrdil napadnuté uznesenie aj vo výroku o náhrade trov exekúcie.

Oprávnený ďalej navrhol prerušiť exekučné konanie za účelom podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa ust. , resp. Ústavnému súdu Slovenskej republiky na posúdenie súladu ust. Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá .

Podľa ust. , súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k

záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa ust. , súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa , na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle ust. na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok v výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov, a to podľa o konkurze a vyrovnaní, o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a čl. 11 ods. 5 ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Preto ust. a na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený.

Navyše, v predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, a to pre neplatné zastúpenie povinného pri jej spisovaní podľa ust. , teda pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. V tejto rovine je bez právneho významu, či povinný v právnom vzťahu s oprávneným vystupoval ako spotrebiteľ, a teda či ustanovenie, ktorým splnomocnil Mgr. O. W. na jeho zastupovanie pri spisovaní notárskej zápisnice napĺňalo charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. či v danom prípade bola správne aplikovaná Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát konajúci za oprávneného za účelom uznania dlhu povinného voči oprávnenému, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie ÚS SR -16 zo dňa 30.09.2010).

Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Podobne nezistil dôvody na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky, keďže posúdenie súladu ust. Exekučného poriadku s nebolo v tomto konaní potrebné. Z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.