Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8CoPr-2-2013.pdf
PDF · 110.33 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoPr/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľky: K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. F. č. XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom so sídlom T., D. č. XXX, proti odporcovi: LITE Anglická škola Žilina, s. r. o., so sídlom Bacúrov, ul. Bacúrova č. 81, IČO: 36 631 311, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, advokátkou so sídlom T., ul. K. č. XX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 4. decembra 2012 č. k. 13Cpr/2/2012-110, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 79,80 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, k rukám Mgr. Miroslava Haneca, advokáta so sídlom T., D. č. XXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 04. 12. 2012 č. k. 13Cpr/2/2012-110 určil, že skončenie pracovného pomeru odporcu s navrhovateľkou okamžitým skončením pracovného pomeru vykonaným listom označeným ako oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 28. 06. 2012, je neplatné. Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľke trovy konania, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky vo výške 294,94 eur titulom trov právneho zastúpenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd konštatoval, že navrhovateľke u odporcu vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25. 10. 2006 dňom 01. 11. 2006. Ako druh práce bol v pracovnej zmluve dohodnutý - učiteľ anglického jazyka. Odporca skončil pracovný pomer s navrhovateľkou okamžitým skončením, a to písomnou listinou zo dňa 28. 06. 2012, ktorá bola navrhovateľke doručená dňa 29. 06. 2012. Hmotnoprávna lehota na uplatnenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru v prejednávanej veci končila tak dňa 29. 07. 2012 a návrh navrhovateľa na určenie jeho neplatnosti bol doručený súdu dňa 12. 07. 2012, teda v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer navrhovateľa skončiť a bola tak zachovaná.
Z listiny okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 28. 06. 2012 (č. l. 7 spisu) mal súd preukázané, že ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou odporca v tejto listine uviedol, že osobnou kontrolou vykonanou dňa 07. 06. 2012 a dňa 12. 06. 2012, resp. následným preverením výkazov činnosti navrhovateľky a záznamov kamerového systému bolo zistené, že navrhovateľka porušila závažne pracovnú disciplínu, keď v rozpore s uzatvorenou pracovnou
zmluvou poskytovala klientom osobné konzultácie v priestoroch zamestnávateľa, ktoré neúčtovala na účet zamestnávateľa podľa platného cenníka, čím podľa predbežného vyčíslenia z odovzdaných výkazov spôsobila odporcovi ako zamestnávateľovi škodu vo výške cca 22.900 eur.
Podľa názoru súdu listina o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 28. 06. 2012, ktorou skončil odporca pracovný pomer s navrhovateľkou pre závažné porušenie pracovnej disciplíny nespĺňa formálno-právne náležitosti vyžadované ust. § 77 (správne malo byť uvedené § 70) zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonníka práce“), nakoľko dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je vymedzený všeobecne a nekonkrétnym spôsobom, teda tak, že je možné ho dodatočne meniť, modifikovať.
Podľa súdu judikatúra vychádza zo zásady, že pri písomných právnych úkonoch, ktoré sú pri nedodržaní tejto formy neplatné, musí byť z ich písomného znenia každému zrejmé čo je ich predmetom, teda nielen účastníkom právneho úkonu. Listina o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 28. 06. 2012, ktorou skončil odporca pracovný pomer s navrhovateľkou pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, uvedenú požiadavku nespĺňa. Z listiny nie je zrejmé o aké konzultácie sa malo jednať, v akom rozsahu, v akom časovom období, v čom malo spočívať ich nesprávne účtovanie, nie je zrejmá ani na základe čoho bola vyčíslená tvrdená škoda.
Vychádzajúc z uvedeného súd určil, že skončenie pracovného pomeru odporcu s navrhovateľkou okamžitým skončením pracovného pomeru vykonaným listom označeným ako oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 28. 06. 2012 je neplatné pre absenciu hmotnoprávnych náležitostí vyžadovaných ust. § 70 Zákonníka práce a ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný v spojení s ust. § 40 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný, poukazujúc pritom na ustálenú súdnu prax.
O náhrade trov konania súd rozhodol na základe ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a navrhovateľke, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal trovy konania z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 294,94 eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie, eventuálne zmeniť a návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Vytýkal súdu, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na ust. § 70 a § 15 Zákonníka práce uviedol, že platnosť právnych úkonov (vrátane pracovno-právnych vedúcich k rozviazaniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený.
Okolnosťami, ktoré viedli odporcu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo konanie navrhovateľky v rozpore s pracovnou zmluvou a pokynmi odporcu, a to vo vykonávaní individuálnych hodín výučby anglického jazyka klientom zamestnávateľa a ich neúčtovaním na účet zamestnávateľa - odporcu vo viacerých zistených prípadoch, čím došlo k zníženiu príjmu odporcu a vzniku škody resp. ušlého zisku. Tvrdil, že dôvod okamžitého skončenia riadne skutkovo vymedzil opísaním opakujúcich sa závažných porušení pracovnej disciplíny, t. j. konaním v rozpore s pokynmi odporcu a neúčtovaním poskytnutých individuálnych hodín výučby anglického jazyka v súlade s cenníkom kurzov na účet zamestnávateľa. Na toto závažné porušenie pracovnej disciplíny a možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru bola navrhovateľka upozornená, vzhľadom na čo jej musel byť zrejmý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj to, v čom spočívalo porušenie jej pracovnej disciplíny, resp. aké porušenie pracovnej disciplíny sa jej vytýka. Odporca mal za to, že vzhľadom na uvedené nevznikajú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol okamžite ukončený pracovný pomer, a tento dôvod nie je zameniteľný s iným dôvodom. Z uvedeného vyplýva, že súd pri svojom rozhodovaní o splnení hmotnoprávnych podmienok okamžitého skončenia pracovného pomeru neprihliadal na okolnosti, ktoré bezprostredne okamžitému skončeniu pracovného pomeru predchádzali, teda že navrhovateľka o porušení pracovnej disciplíny vedela a bola naň upozornená a v predloženej mailovej komunikácii porušenie pracovnej disciplíny aj priznala.
Odporca svoje tvrdenie, o určitosti dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru a splnení formálno-právnych náležitostí požadovaných zákonom oprel o názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v obdobnej veci sp. zn. 3Cdo/12/2008, ako aj vo veci sp. zn. 5Cdo/205/2007 a 5Cdo/74/2008. Pokiaľ teda súd po právnom posúdení dospel k záveru, že oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 28. 06. 2012 je neplatné z dôvodu jeho neurčitosti, vec nesprávne právne posúdil. Podľa odporcu dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzil dostatočne určito vymedzením skutkových okolností a nezameniteľne s inými dôvodmi. Záver súdu o tom, že predmetné oznámenie je neurčité, keďže neobsahuje presné jednotlivé skutkové vymedzenie je nesprávny a prísne formalistický, pričom súd opomína skutočnosť, že odporca prišiel na uvedené skutkové zistenia pri vykonaní kontroly, výsledkom ktorej boli nezrovnalosti v evidencii odučených individuálnych hodín anglického jazyka, ktoré viedla a predložila navrhovateľka s účtovnými dokladmi, t. j. s príjmovými pokladničnými dokladmi vystavenými navrhovateľkou a zaznamenávanými do informačného systému odporcu, a to vo viacerých prípadoch. Odporca si uvedomuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje výnimočný spôsob ukončenia pracovného pomeru, no po vykonanej kontrole a zistených skutočnostiach, s ktorými sa súd dokonca vôbec nezaoberal, dospel k záveru, že navrhovateľka porušila pracovnú disciplínu tak závažným spôsobom, ktorý odôvodňoval ukončiť s ňou pracovný pomer týmto výnimočným spôsobom.
Ďalej bol odporca názoru, že okresný súd neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd totiž nevykonal dôkazy, ktoré odporca navrhol a ktoré boli nevyhnutné pre posúdenie tvrdených skutočností a významné z hľadiska hmotného práva. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 04. 12. 2012, ako aj zo samotného odôvodnenia rozhodnutia, súd sa neoboznámil s písomnými dôkazmi predloženými odporcom, nevypočul svedkov, ktorých navrhol vypočuť odporca, a dokonca nevypočul ani samotných účastníkov konania. Hoci je vecou súdu, ktoré z označených dôkazov vykoná, je povinný v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodniť v písomnom vyhotovení rozhodnutia nevykonanie navrhnutých dôkazov. Okresný súd nevykonanie dôkazov navrhnutých odporcom v písomnom vyhotovení rozhodnutia nijako neodôvodnil. Na základe toho, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe toho o veci predčasne vecne nesprávne rozhodol. Z uvedeného dôvodu je konanie zároveň postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Bol tiež názoru, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom keď nevykonal žiadne ním navrhnuté dôkazy a ani ich nevykonanie nijako neodôvodnil v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Svojim postupom mu ako účastníkovi konania znemožnil realizáciu jeho práva na rovnaké postavenie a rovnakú možnosť na uplatnenie jeho práv, keď si jednostranne osvojil tvrdenia navrhovateľky bez vykonania dokazovania, dokonca bez vypočutia odporcu a zistenia skutkového stavu nevyhnutného pre vydanie spravodlivého rozhodnutia.
Ďalej odporca tvrdil, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. , čím je daný odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p., t. j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l O. s. p. Okresný súd postupoval v rozpore so zákonom, keď nevykonal žiadne odporcom navrhnuté dôkazy a ani ich nevykonanie nijako neodôvodnil v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Svojím postupom mu ako účastníkovi konania znemožnil realizáciu jeho práva na rovnaké postavenie a rovnakú možnosť na uplatnenie jeho práv, keď si jednostranne osvojil tvrdenia navrhovateľky bez vykonania dokazovania, dokonca bez vypočutia odporcu a zistenia skutkového stavu nevyhnutného pre vydanie spravodlivého rozhodnutia.
Odporca bol tiež názoru, že postupom súdu bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces, a to poukazujúc na čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 1 O. s. p. a Nález Ústavného súdu SR IV.ÚS 252/04. V tejto súvislosti uviedol, že ak by súd náležite zisťoval skutkový stav dospel by k záveru, že nie je pravdou tvrdenie navrhovateľky, resp. jej právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 04. 12. 2012 (tak ako to vyplýva zo zápisnice z tohto pojednávania), že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru sú nepravdivé a účelovo vymyslené, a to z toho dôvodu, že navrhovateľka najskôr požiadala zamestnávateľa o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30. 06. 2012 a keďže na túto žiadosť odporca neodpovedal, preto skončila navrhovateľka svoj pracovný pomer výpoveďou zo dňa 21. 06. 2012. Následne podľa vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky sa odporca v snahe vyhnúť sa uhrádzaniu finančných nákladov rozhodol okamžite skončiť pracovný pomer, a to aj z dôvodu, že už nemal pre navrhovateľku žiadnu prácu. Ak by však súd postupoval v súlade so zákonom a náležite zisťoval skutkový stav a bral do úvahy okolnosti, ktoré okamžitému skončeniu pracovného pomeru predchádzali, tak by mal
za preukázané, že tomuto výnimočnému spôsobu skončenia pracovného pomeru pristúpil odporca po zvážení postupu navrhovateľky, ktorá svojím konaním porušila povinnosti zakotvené v Zákonníku práce, v pracovnej zmluve a konala v rozpore s pokynmi odporcu, a tým sa dopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny. Pokiaľ by súd náležite zisťoval skutkový stav tým, že by sa oboznámil s písomnými dôkazmi predloženými odporcom a vypočutím účastníkov a svedkov, mal by za preukázané, že navrhovateľka bola na závažné porušenie pracovnej disciplíny upozornená, bola si takéhoto konania vedomá, a dokonca takéto konanie v mailovej komunikácii aj priznala. Mal zároveň preukázané, že navrhovateľka nebola ochotná vzniknutú situáciu riešiť s odporcom, ale nastúpila na PN a úmyselne sa vyhýbala dokonca aj telefonickej komunikácii s odporcom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal odporca za to, že rozhodnutie okresného súdu bolo prísne formalistické, predčasné a vecne nesprávne.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 79,80 eur.
K argumentom odporcu uviedla, že súd sa v napadnutom rozsudku riadne v celom rozsahu vysporiadal so skutkovým stavom. Podľa navrhovateľky súd môže vykonávať dokazovanie zamerané na odstránenie pochybností, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer skončil, ale len v tom prípade, ak je dôvod skončenia pracovného pomeru dostatočne konkretizovaný a výkladom prejavu vôle by sa dali odstrániť prípadne pochybnosti. Tomu nasvedčuje aj citácia judikatúry, ktorú uvádza odporca vo svojom odvolaní. Nie je však podľa nej prípustné uplatniť taký výklad vôle alebo dokazovanie, ktoré by rozširovali a doplňovali to, čo v okamžitom skončení pracovného pomeru nebolo uvedené. Práve o túto situáciu ide odporcovi, ktorý chcel ďalšími dôkazmi doplniť a rozšíriť skutkové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uvedomujúc si, na základe podaného návrhu, že v okamžitom skončení pracovného pomeru chýbajú základné údaje o tom v akom čase, komu a v akom rozsahu mala navrhovateľka poskytovať konzultácie v priestoroch zamestnávateľa ..., chcel odporca doplniť tieto údaje dodatočne v priebehu konania. Zákonník práce takýto postup vylučuje. Presné časové vymedzenie skutku, ktorý je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru je dôležité preto, aby súd vedel posúdiť plynutie objektívnej aj subjektívnej lehoty. Obe lehoty sú prekluzívne. Objektívna ročná lehota sa viaže na čas, keď vznikol dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, ide teda o deň, keď nastala skutočnosť zakladajúca právo na okamžité skončenie pracovného pomeru. Bez presného časového vymedzenia skutku nie je možné posúdiť jej plynutie. Časové vymedzenie skutku je tak podstatnou náležitosťou, ktorá musí byť z okamžitého skončenia pracovného pomeru jednoznačná a nepochybná. Nestačí preto vymedziť skutok len z hľadiska plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty tak, ako to vymedzil odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru, keď v ňom uviedol len to, kedy zistil tzv. dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru. Takúto zásadnú chýbajúcu skutočnosť nemožno nahradiť vysvetľovaním prejavu vôle, lebo ide o samú podstatu a hmotnoprávnu podmienku platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru (viď. § 70 Zákonníka práce „...vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom...“). V danom prípade bez uvedenia konkrétnych klientov, presného časového obdobia a rozsahu poskytovaných konzultácií nie je možné dospieť k záveru, že takýto právny úkon je dostatočne určitý. Veď ani sama by sa nemohla voči takýmto dôvodom účinne brániť. Odporca ani žiadnym konkrétnym spôsobom nevyčíslil škodu, ktorá mu tým mala vzniknúť, aby bolo vôbec možné aspoň odkazom na iný dostatočne určitý úkon dospieť výkladom prejavu vôle k určitým záverom. Navrhovateľka tvrdila, že podrobne uviedla svoje argumenty v návrhu, na ktoré upriamila pozornosť súdu.
Čo sa týka ostatných dôvodov uvádzaných odporcom v odvolaní bola navrhovateľka toho názoru, že sú len účelové. Súd umožnil odporcovi predložiť všetky navrhované dôkazy a vyjadriť sa k dokazovaniu. Postupoval preto v konaní riadne v zmysle Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:
Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd oboznámiac sa s obsahom spisu podrobne preskúmal rozhodujúcu otázku a to či bola splnená podmienka vymedzenia dôvodu skončenia pracovného pomeru okamžite daného odporcom ako zamestnávateľom navrhovateľke ako zamestnankyni dňa 28. 06. 2012.
V podaní označenom ako „Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru“ sa uvádza: „osobnou kontrolou vykonanou dňa 07. 06. 2012 a dňa 12. 06. 2012, resp. následným preverením výkazov Vašej činnosti, osobným rozhovorom s klientmi a preverením záznamov kamerového systému bolo zistené, že ste porušili závažne pracovnú disciplín, keď ste klientom v rozpore s uzatvorenou pracovnou zmluvou (bod 14.1 pracovnej zmluvy) poskytovali osobné konzultácie, a to dokonca v priestoroch zamestnávateľa, čím ste úmyselne vykonávali činnosti, ktoré sú obsahom Vašej pracovnej zmluvy na svoj vlastný účet. Predmetným konaním ste úmyselne obchádzali zamestnávateľa, nakoľko podľa vyjadrení klientov ste im poskytnuté konzultácie neúčtovali v zmysle platného cenníka zamestnávateľa, resp. poskytnuté konzultácie ste klientom vôbec neúčtovali na účet svojho zamestnávateľa. Týmto konaním ste zamestnávateľovi spôsobili škodu, ktorá je predbežne vyčíslená z výkazov, ktoré ste odovzdali, a to vo výške cca 22.900 eur.
Zamestnávateľ Vaše závažné porušenie pracovnej disciplíny zistil pri kontrole Vašich pracovných výsledkov v prvej dekáde mesiaca jún 2012 a na uvedenú skutočnosť, ako aj na možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru ste bola upozornená. Zároveň ste bola požiadaná o vysvetlenie vzniknutej situácie a nahradenie vzniknutej škody, k čomu do dnešného dňa nedošlo. Žiadosť zamestnávateľa o osobný pohovor v sídle spoločnosti ste vyriešila nástupom na PN dňa 14. 06. 2012, ktorá trvá do dnešného dňa. Snaha zamestnávateľa o riešenie vzniknutej situácie, vzhľadom na Váš prístup, zostala bezvýsledná.
Preto Vám oznamujem, že spoločnosť LITE Anglická škola Žilina, s.r.o. ako Váš zamestnávateľ s Vami okamžite končí pracovný pomer v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce v platnom znení, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 25. 10. 2006 v znení dodatku č. 1 zo dňa 25. 01. 2008, a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo vo vykonávaní osobných konzultácií klientom zamestnávateľa vo veľkom rozsahu a ich neúčtovaním na účet zamestnávateľa. Okamžité skončenie pracovného pomeru je účinné dňom doručenia tohto oznámenia.
Zároveň si Vás dovoľujem požiadať o odovzdanie všetkých vecí, dokumentov a informácií, s ktorými disponujete alebo ktoré ste získali v súvislosti s Vaším pracovným pomerom, patriacich zamestnávateľovi a zároveň Vás žiadam, aby ste vyrovnali všetky vzniknuté finančné záväzky ku dňu skončenia Vášho pracovného pomeru, a to bezodkladne v sídle spoločnosti. V prípade, že nás nebudete kontaktovať za účelom urovnania vzniknutej škody, pristúpime k jej vymáhaniu súdnou cestou.
Na záver si Vás dovoľujem upozorniť, že zákaz výpovede podľa ust. § 64 Zákonníka práce (z dôvodu Vášho nástupu na PN, po tom ako ste bola požiadaná o vysvetlenie vzniknutej situácie) sa na okamžité skončenie pracovného pomeru nevzťahuje.
Vyššie uvedená podmienka vyplýva z ustanovenia § 70 Zákonníka práce, podľa ktorého okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Konkretizácia dôvodu okamžitého zrušenia pracovného pomeru môže byť rôzna, v mnohých prípadoch stačí celkom stručné uvedenie skutočností, oprávňujúcich na rozviazanie pracovného pomeru týmto spôsobom, zhodné v podstate s ich uvedením v Zákonníku práce a zakladajúcich zákonný dôvod pre tento disciplinárny postih, ale vždy tak, aby zamestnancovi bolo zrejmé, ktoré porušenie pracovnej
disciplíny sa mu vytýka a je teda dôvodom zrušenia pracovného pomeru (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 109/2001).
V tomto smere okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia považoval za náležité, netrpiace nedostatkom dôvodov.
Odvolanie odporcu namietajúce v prvom rade nesprávne právne posúdenie veci odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Bol tiež názoru, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru v podaní zo dňa 28. 06. 2012 je vymedzený všeobecne a nekonkrétnym spôsobom, teda tak, že je možné ho dodatočne meniť, modifikovať. Nebolo totiž z neho zrejmé, ktorým konkrétnym klientom poskytovala navrhovateľka konzultácie, ktoré neboli účtované vôbec alebo v iných cenách ako mali byť podľa cenníka, kedy sa tak stalo, v akom časovom rozpätí a aký bol ich rozsah. Pre neuvedenie bolo tak pochybné kedy vznikol dôvod na danie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Nestačilo totiž uviesť len kedy uvedený stav odporca zistil. V tomto smere sa stotožnil s vyjadrením navrhovateľky k odvolaniu odporcu v tom, že presné časové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru je dôležité preto, aby súd vedel posúdiť plynutie lehôt. Okrem toho aj to aká konkrétna škoda mala odporcovi konaním navrhovateľky vzniknúť. Aj keď v niektorých prípadoch v okamžitom skončení pracovného pomeru stačí uviesť stručné dôvody (napr. neprítomnosť na pracovisku), ale keď má byť konaním zamestnanca spôsobená škoda a v tomto prípade dokonca v sume 22.900 eur tak by malo byť konanie zamestnanca konkretizované tak, aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. Pokiaľ odporca v odvolaní poukazuje na vykonávanie kontrol, podľa odvolacieho súdu ohľadom týchto mal byť spísaný záznam, z ktorého by požadované skutočnosti boli zrejmé a tento mohol byť aj súčasťou alebo prílohou podania, ktorým bolo navrhovateľke dané okamžité skončenie pracovného pomeru. To, že navrhovateľka o porušení pracovnej disciplíny vedela, bola upozornená a upozornenie prevzala nebolo rozhodujúce. Len voči skutočnostiam, ktoré boli v podaní konkrétne uvedené sa totiž mohla brániť podaním návrhu na súd o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ odporca až vo vyjadrení k návrhu na začatie konania (č.l. 13 spisu) uvádza a to príkladmo o ktorých klientov išlo a skutočnosti týkajúce sa im poskytovaných konzultácií tak takéto dopĺňanie odvolací nepovažoval za prípustné.
Vytýkanie neúplne zisteného skutkového stavu veci ako ďalšieho odvolacieho súdu, nebolo opodstatnené lebo okresný súd nemal dôvod vykonávať dokazovanie, keď nebola splnená podmienka určitosti dôvodu skončenia pracovného pomeru. Naopak ďalšími dôkazmi chcel odporca len doplniť a rozšíriť skutkové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Odporca preto v odvolaní neuviedol žiadne také okolnosti, na základe ktorých by odvolací súd videl dôvody pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Všetky ním produkované tvrdenia boli známe už v prvostupňovom konaní, pričom v dostatočnej miere zrozumiteľne a presvedčivo sa s nimi vysporiadal už okresný súd, ktorého závery si odvolací súd osvojil. S poukazom na uvedené konštatovanie odvolací súd v ďalších podrobnostiach vzhľadom na vecnú správnosť napadnutého rozsudku poukazuje na jeho podrobné odôvodnenie (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľka bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej prislúchajú trovy odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom. Táto si uplatňovala odmenu za úkon - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 13. 03. 2013 - 58,69 eur, režijný paušál - 7,81 eur, DPH 20% - 13,30 eur, celkove sumu 79,80 eur. Odvolací súd je priznal uplatnenú sumu nakoľko bola vyčíslená v súlade s ust. § 1 ods. 1, 3, § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 písm. a/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odporcu preto zaviazal nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 79,80 eur k rukám jej splnomocneného zástupcu (§ 149 ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .