Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/365/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrei Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. L. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov: L. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v A. na A. ul. č. 5, právne zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a T. I., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v K. republike, G., V. G. V. XX, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Žižkovej ul. č. 3, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -954 zo dňa 17.10.2012 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletú H. L. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej od 01.04.2010 do 31.08.2012 70 € mesačne a od 01.09.2012 do budúcna 100 € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 01.04.2010 do 30.09.2012 888,40 € zaviazal otca zaplatiť matke do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zamietol návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej za obdobie od 11.03.2009 do 31.03.2010. Upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou H. L. každý posledný víkend v mesiaci od piatku od 18.00 hod do nedele do 18.00 hod, kedy otec maloletú prevezme v mieste jej bydliska a na tom istom mieste ju odovzdá matke, ďalej je oprávnený stýkať sa s maloletou počas letných prázdnin každý rok od 5. júla od 20.00 hod do 5. augusta do 20.00 hod., počas zimných prázdnin každý párny rok počnúc od druhého dňa prázdnin od 20.00 hod. do predposledného dňa prázdnin do 20.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok počnúc od druhého dňa prázdnin od 20.00 hod. do predposledného dňa prázdnin do 20.00 hod. Matke uložil povinnosť odovzdať maloletú v čase začatia styku počas prázdnin otcovi v mieste jeho bydliska, pričom otec je povinný maloletú odovzdať v čase ukončenia úpravy styku matke v mieste jej bydliska. Matka je súčasne povinná raz mesačne informovať otca o zdravotnom stave a školských výsledkoch maloletej. Vyslovil, že o náhrade trov štátu rozhodne osobitným uznesením.

Rozhodol tak na základe návrhu matky, ktorým sa domáhala, aby súd zveril maloletú H. L. do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej 450 € mesačne od podania návrhu do budúcna. Uviedla, že s otcom žijú oddelene od narodenia maloletej, pričom v roku 2007 sa so súhlasom otca presťahovala aj s maloletou do Košíc k svojim rodičom. Otec maloletej ich pravidelne navštevoval až do roku 2009, kedy s matkou ukončil vzťah a maloletú sa pokúsil vziať do K. bez jej súhlasu. Od roku 2009 otec na výživu maloletej ničím neprispieva. So striedavou osobnou starostlivosťou matka nesúhlasila.

Na pojednávaní dňa 08.06.2010 otec s návrhom matky nesúhlasil a žiadal zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, určenie vyživovacej povinnosti pre matku vo výške 50 € mesačne a úpravu styku matky s maloletou. Neskôr navrhol striedavú osobnú starostlivosť v 3- mesačných intervaloch.

Konajúci súd posúdil vec podľa ust. ,,, , , , až 6, , o rodine (ďalej len Zákon o rodine), a a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletej nie sú manželia a nikdy spolu nežili v spoločnej domácnosti, pričom maloletá bola od narodenia v osobnej starostlivosti matky. V roku 2007 sa matka s maloletou presťahovala so súhlasom otca z K. do A.. Súhlas otca s presťahovaním sa maloletej na územie Slovenskej republiky bol podľa názoru súdu zrejmý z Nariadenia súdu v Bresci o vrátení maloletej matke na územie Slovenskej republiky a taktiež zo správania otca, ktorý matku aj s maloletou pravidelne v Košiciach navštevoval a plánoval s matkou maloletej ostať žiť na Slovensku. Súd uviedol, že dohodou rodičov bol určený obvyklý pobyt maloletej na Slovensku.

Súd prvého stupňa zastával názor, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletej, a to vzhľadom na problémy v komunikácií medzi otcom a matkou, vek maloletej a vzdialenosť bydliska oboch rodičov. Súd prihliadol na závery znaleckého posudku, lekárske správy a správy kolízneho opatrovníka a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, čo je v záujme maloletej, keďže zo strany matky nebolo preukázané žiadne zanedbanie starostlivosti o maloletú.

Súd upravil styk otca s maloletou, pričom vzhľadom na osobnostné predpoklady otca nepovažoval za potrebné stanoviť adaptačné obdobie. Pri úprave styku zohľadnil vzdialenosť bydliska otca od bydliska maloletej (1 350 km), vek maloletej a skutočnosť, že maloletá navštevuje základnú školu. Podľa názoru súdu bola doterajšia úprava styku určená predbežným opatrením v záujme maloletej, preto súd upravil styk otca s maloletou rovnako s tým rozdielom, že styk sa bude realizovať bez prítomnosti matky. Súčasne upravil styk počas školských prázdnin a sviatkov, pretože je v záujme maloletej rozvíjanie vzťahu s jej otcom. Obom rodičom uložil povinnosť odovzdávať maloletú striedavo tak, aby boli obaja rovnako finančne aj časovo vyťažení. Súčasne matke uložil povinnosť informovať otca mesačne o školských výsledkoch a zdravotnom stave maloletej.

Súd zamietol návrh matky na určenie výživného za obdobie od 11.03.2009 do 31.03.2010, pretože mal preukázané, že maloletá bola od septembra 2009 v osobnej starostlivosti matky a od marca 2010 v osobnej starostlivosti otca, preto si každý z nich svoju vyživovaciu povinnosť v danom období riadne plnil, a teda ju nebolo potrebné určiť. Od 01.04.2010 je maloletá v osobnej starostlivosti matky, preto otcovi uložil povinnosť platiť výživné mesačne 70 € do 31.08.2012, pretože v uvedenom čase maloletá navštevovala materskú školu. Od 01.09.2012 maloletá navštevuje základnú školu, s čím sú spojené aj zvýšené výdavky na výchovu a výživu maloletej, preto otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne 100 €. Pri určení vyživovacej povinnosti súd zohľadnil tiež schopnosti, možnosti a pomery otca maloletej, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku 1 000 € a má tiež príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti mesačne priemerne 2 654,75 €. V roku 2011 otec deklaroval pokles príjmu zo zdravotných dôvodov, ktoré však nijakým spôsobom nepreukázal, preto na tento pokles príjmu súd neprihliadol. Súčasne súd zohľadnil aj cestovné výdavky otca spojené s cestou do Košíc približne v sume 600 €. Dlžné výživné za obdobie od 01.04.2010 do 31.09.2012 súd určil v sume 888,40 €, ktoré otcovi uložil zaplatiť matke v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa zamietol ako nedôvodný návrh otca na nariadenie kontrolného znaleckého posudku, pretože znalecký posudok ustanoveného znalca PhDr. G. považoval za presvedčivý a logický. Neprihliadol však na znalecký posudok znalkyne Mgr. E., pretože z jej strany bola porušená zásada rovnakého prístupu k účastníkom konania. Uviedol, že pre nadbytočnosť nevykonal výsluch talianskeho psychológa, ktorý navrhoval otec.

Vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku otec aj matka odvolanie.

Matka podala odvolanie proti výroku rozsudku o výške výživného a proti výroku o úprave styku. Uviedla, že výživné určené súdom prvého stupňa považuje vzhľadom na potreby maloletej, schopnosti a možnosti otca za neprimerané. Poukázala na majetkové pomery otca, ktoré mu umožňujú prispievať na výživu maloletej vyššou sumou než určil súd prvého stupňa. Namietala, že súd nezohľadnil skutočnosť, že majetkové pomery otca sú podstatne lepšie ako jej pomery, pričom aj jej vzniknú výdavky spojené s odovzdaním maloletej v bydlisku otca. Uviedla, že otec maloletej je vlastníkom rodinného domu, ktorý však neužíva, pretože v súčasnosti žije u svojej priateľky. Výdavky na rodinný dom sú preto neúčelné vynakladané a sú na úkor možnosti prispievať na výživu maloletej vo väčšej miere. Podotkla, že otec má aj iný príjem, ktorý nevykazuje v daňovom priznaní. Nesúhlasila s určením lehoty 90 dní na zaplatenie dlžného výživného z dôvodu, že súdne konanie je vedené od roku 2009, pričom všetky náklady na maloletú musela znášať sama v období, keď otec na jej výživu ničím neprispieval. Matka ďalej poukázala na svoj mesačný príjem vo výške 550 € a na skutočnosť, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú. Ďalej namietala súdom určený styk otca s maloletou. Nesúhlasila, aby sa otec s maloletou stretával počas víkendov a aby maloletá u neho ostávala aj počas noci z dôvodu, že otec prespáva v študentskej ubytovni a nemá pre maloletú zabezpečené vhodné podmienky. Uviedla, že o 20.00 hod už maloletú ukladá spať, preto pri určení začatia styku o danej hodine by došlo k narušeniu režimu maloletej. Zastávala názor, že úprava styku počas zimných a jarných prázdnin nie je v záujme maloletej, pretože maloletá je na matku citovo naviazaná a nikdy s otcom netrávila vianočné sviatky okrem prípadu, keď ju otec odmietol matke vydať. Ďalej uviedla, že jej finančná situácia jej neumožňuje pravidelne maloletú odovzdávať v mieste bydliska otca. Podotkla, že výdavky spojené s cestou do Košíc, ktoré otec uviedol nie sú pravdivé, nakoľko cena spiatočnej letenky z Milana do Bratislavy je 70 €, cestovný lístok na vlak z Bratislavy do Košíc stojí 42,66 € a ubytovanie na 3 dní len 45 €. Navrhla napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom zmeniť a otca zaviazať prispievať na výživu maloletej od 01.04.2010 do 31.08.2012 450 € mesačne a od 01.09.2012 do budúcna 500 € mesačne a upraviť styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať s maloletou každý posledný víkend v mesiaci v piatok od 13.00 pred Základnou školou na Požiarnickej ul. č. 3 v Košiciach a maloletú je povinný odovzdať matke na tom istom mieste o 18.30 hod. V sobotu a v nedeľu od 10.00 hod do 18.00 hod,, pričom otec je povinný dieťa prevziať pre bytom matky a v stanovenú hodinu ho matke odovzdať na tom istom mieste. Počas zimných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny rok tak, že otec prevezme maloletú v druhý deň prázdnin od 10.00 hod a 04.01 každý rok ju odovzdá matke, počas jarných prázdnin každý nepárny rok počnúc nedeľou od 10.00 hod. do piatka 18.00 hod., počas letných prázdnin od 05.07. od 18.00 hod. do 05.08. do 18.00 hod.

Otec podal odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Namietal, že zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky nie je v záujme maloletej. Od odovzdania maloletej matke má maloletá vážne zdravotné problémy, čo však súd pri rozhodovaní nezohľadnil. Poukázal na to, že matka zámerne marí stretnutia otca s maloletou a vyvíja psychický tlak na maloletú, o čom svedčí aj znalecký posudok č. 10/2012 zo dňa 27.0.2012 znalkyne PhDr. K. U. vyhotovený na žiadosť otca, ktorý priložil k podanému odvolaniu. Zastával názor, že znalecký posudok znalkyne Mgr. E. je potrebné vziať do úvahy, pretože má závažnú výpovednú hodnotu. Neprihliadnutím na uvedený posudok došlo k porušeniu práva otca na spravodlivý súdny proces Navyše znalec PhDr. M. G., na ktorého znalecký posudok súd odkazuje prevzal do svojho znaleckého posudku rodinnú a osobnú anamnézu matky a otca vypracovanú znalkyňou Mgr. E., pričom práve uvedená časť nebola podľa názoru súdu prvého stupňa vypracovaná za dodržania rovnakého prístupu k obom účastníkom. Z tohto dôvodu by nemal byť akceptovaný ani tento znalecký posudok, nakoľko ustanovený znalec nevykonal pozorovanie maloletej v samostatnej interakcii s každým z rodičov a nevypracoval ani vlastnú anamnézu rodičov. Otec žiadal, aby jeho návrhu na doplnenie dokazovania bolo odvolacím súdom vyhovené. Poukázal na bytové podmienky, ktoré má maloletá zabezpečené v jeho domácnosti v Taliansku. Súčasne vyjadril obavu pokiaľ ide o podmienky, ktoré sú zabezpečené pre maloletú v domácnosti rodičov matky, kde maloletá trávi mnoho času. Zdôraznil, že pre maloletú dokáže zabezpečiť lepšie podmienky pre jej rozvoj v porovnaní s podmienkami, ktoré má maloletá u svojej matky alebo starých rodičov. Výživné určené súdom považoval otec za primerané odôvodneným potrebám maloletej a tiež svojim možnostiam a schopnostiam. Uviedol, že v období od marca do júla 2009 prispel na výživu maloletej sumou 1 750 €, avšak v období od novembra 2009 do apríla 2010, keď bola maloletá v jeho osobnej starostlivosti si matka vôbec neplnila vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Z tohto dôvodu žiadal, aby súd určil matke dlžné výživné za obdobie od novembra 2009 do marca 2010 v celkovej výške 250 €. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a maloletú zveriť do osobnej starostlivosti

otca, matke uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej od 01.11.2009 do 31.03.2010 vo výške 50 € a od právoplatnosti rozsudku do budúcna 70 € mesačne vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Súčasne žiadal, aby súd upravil styk matky s maloletou každý posledný víkend v mesiaci od 18.00 hod do nedele do 18.00 hod, kedy matka prevezme maloletú v bydlisku otca a na tom istom mieste ju otcovi odovzdá, počas letných prázdnin každý rok od 05.07. od 20.00 hod do 05.08. do 20.00 hod, počas zimných prázdnin každý nepárny rok počnúc druhým dňom prázdnin od 20.00 hod do predposledného dňa prázdnin do 20.00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok počnúc od druhého dňa prázdnin od 20.00 hod do predposledného dňa prázdnin do 20.00 hod, pričom otec je povinný v čase začatia styku maloletú odovzdať matke v mieste jej bydliska a matka je povinná maloletú odovzdať v čase ukončenia styku v mieste bydliska otca. Uviedol, že ak by súd nevyhovel jeho návrhu, žiadal nariadenie striedavej osobnej starostlivosti v 3- mesačných intervaloch.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že znalecký posudok predložený otcom nebol vyžiadaný súdom a na znalecké dokazovanie nebola znalkyňou prizvaná. Otec navštívil s maloletou znalkyňu bez jej vedomia, pričom týmto konaním vystavil maloletú stresovým situáciám. Otec nemôže hodnotiť spôsob jej života, pretože podľa názoru matky o ňom nemá žiadne vedomosti. Poprela tvrdenie otca, že akokoľvek zanedbáva starostlivosť o maloletú. Uviedla, že podporuje rozvíjanie vzťahu medzi otcom a maloletou, avšak maloletá nechce u otca prespávať, nakoľko má obavu, že ju otec opätovne vezme od matky do Talianska. Nesúhlasila so zverením maloletej do osobnej starostlivosti otca, pretože maloletá je na matku naviazaná a má u nej vytvorené dobré výchovné podmienky pre zdravý vývoj.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že motívom matky nie je záujem maloletej, ale len jej finančné záujmy a snaha o elimináciu styku otca s maloletou. Zastával názor, že súd prvého stupňa správne prihliadol na pokles jeho príjmu a na náklady, ktoré pravidelne vynakladá v súvislosti s cestovaním za maloletou do Košíc. Namietal, že matka maloletej nepreukázala zvýšené výdavky na potreby maloletej a na jej mimoškolské aktivity. Uviedol, že si je schopný zabezpečiť lepšie bytové podmienky, ak by maloletá u neho počas styku aj prespala. Maloletá trávi pre zaneprázdnenosť matky mnoho času u svojich starých rodičov, u ktorých neboli bytové podmienky a podmienky pre výchovu dieťaťa preverené. Opätovne poukázal na osobnosť matky a maloletú žiadal zveriť do svojej osobnej starostlivosti.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam otca a matky nevyjadril.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pretože súd prvého stupňa zákonne rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, o výživnom, dlžnom výživnom a úprave styku odvolací súd rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil a dodáva, že zmena stabilného výchovného prostredia vytvoreného matkou nepretržitou osobnou starostlivosťou o maloletú nespochybnená ani kolíznym opatrovníkom rozhodne nie je v záujme maloletej práve so zreteľom na zabezpečenie jej kontinuálnej starostlivosti, keďže má maloletá v byte matky vytvorené vhodné podmienky pre všestranný rast a vývoj. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že maloletá má k matke pozitívny vzťah, vníma ju ako osobou, od ktorej sa jej dostáva viac citov a ku ktorej aj ona smeruje svoje pozitívne city. Maloletá je silne upnutá na osobu matky a vzťah k otcovi je konfliktne zaťažený, vnútorne ambivalentný a momentálne s prevahou negatívnych postojov, pretože po predchádzajúcich dobrých vzťahov k obom rodičom zažila postupné ohrozenie a stratu vzťahu s otcom, ktorý je ovplyvnený osobami, ktorých má vo svojej blízkosti, matkou a starými rodičmi. Vzťah

maloletej k otcovi je vnútorné ambivalentný, momentálne s prevahou negatívnych postojov, no súčasne aj s prítomnosťou pozitívnych prvkov. Na vedomej rovine však prevažuje jednoznačný negatívne sýtený názor jej matky. Osobnosť otca je bez zistených psychosomatických porúch, sebaistá, v správaní má prejav dominancie a impulzivity, má vysokú flustračnú toleranciu, chce mať prevahu a rozhodovať, vyžaduje rešpekt, chce žiť v stabilných podmienkach a udržiavať vzťahy, v afektívne napätých situáciách možno očakávať neadekvátne správanie. Je však schopný prispôsobiť sa. Vzťah otca k maloletej je silno pozitívne cítený a neprezentuje to len vo verbálnej rovine, ale aj praktickými činmi. Matka je intro-extravertovane socializovaná, snaží sa udržiavať city a afekty pod kontrolou, nechce sa dať vyprovokovať, chce predísť sporom, je však nebezpečie, že nahromadená agresivita nečakane vypukne a tým sa vytvoria konflikty, je v stave vnútorného napätia a v správaní sú prejavy impulzivity a dominancie, má sklon k jednoznačným riešeniam. Jej vzťah k maloletej je vysoko pozitívny a vnútorne sa nevyrovnala s rozchodom otca maloletej. Vzájomný vzťah medzi rodičmi je napätý, obaja disponujú vlastnosťami, kde môžu poskytnúť maloletej adekvátne výchovné prostredie za predpokladu, že budú brať do úvahy dobro dieťaťa a nie riešenie vzájomných sporov. Vzhľadom na vek maloletej zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že vhodnejšie prostredie je prostredie u matky, za predpokladu, že otec bude mať možnosť sa v pravidelných intervaloch kontaktovať s dcérou. V začiatku obnovenia vzťahu maloletej s otcom znalec doporučil voliť citlivú zmenu postoja maloletej k otcovi tak, aby mala kontakt s otcom spočiatku na kratšie úseky v neutrálnom prostredí za prítomnosti matky a vo vyššom veku možno uvažovať aj o striedavej výchove maloletej, pretože napriek tomu, že obaja rodičia majú predpoklady starať sa o maloletú vzhľadom na jej vek je vhodnejšia matka, ktorá vie dať v tomto veku maloletej viac ako otec, pretože citové prejavy muža a ženy voči dieťaťu sú iné. Maloletá otca do kresby rodiny nezapojila, dominantnou osobou je matka a najviac kladných citov vychádzajúcich i prichádzajúcich dáva osobe matky, ide o city silné, neraz so striedavým ponosovaním a chválením sa. Napriek tomu, že maloletá intelekt má výrazne nadpriemerný, ale momentálne je možnosť striedavej starostlivosti o maloletú narušená jednostranným výchovným vplyvom, v ktorom sa nachádza a do budúcna by bola problematická z dôvodu rozdielneho školského systému. V súčasnosti by striedavá výchova nebola v záujme dieťaťa ani keby rodičia žili v jednom štáte, lebo je potrebné určiť si čas, aby dieťa si zvyklo na prítomnosť otca. Keďže maloletá je dlhodobejšie u matky, z toho vyplýva aj jej ovplyvnenie, avšak znalec ohľadne osobnostného profilu matky nezistil žiadnu závažnú skutočnosť, ktorá by jej bránila v riadnej starostlivosti o maloletú. Súd preto pri rozhodovaní prihliadol na doterajší spôsob výchovy maloletej, ktorá bola od narodenia realizovaná matkou so súhlasom otca, ako aj s prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania, najmä po zistení, že striedavá osobná starostlivosť o maloletú nie je v jej záujme vzhľadom na komunikačné nezhody medzi rodičmi po únose mal. otcom bez súhlasu matky a následnom obtiažnom jej kontakte s maloletou len 2 dni u susedov a vzdialenosť ich bydliska., pretože mal. by bola vytrhávaná opakovane z prostredia školy a cyklicky umiestňovaná do iného prostredia. Maloletá v septembri 2012 nastúpila na základnú školu, čo je veľká adaptačná zmena a keďže zo správ kolízneho opatrovníka, lekárskych správ, ako aj zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že doterajšia starostlivosť matky o maloletú bola vykonávaná na požadovanej úrovni, doposiaľ žiadnym spôsobom nebola zanedbávaná a maloletá doterajšou starostlivosťou matky nadobudla k nej väčší pocit istoty, pričom s otcom sa pravidelne raz mesačne stretáva, avšak ho do kruhu rodiny nezakreslila, súd správne maloletú zveril do výlučnej osobnej starostlivosti matky, nakoľko otcom namietaný osobnostný profil matky nemôže negatívne ovplyvniť zdravý vývoj maloletej aj v zmysle výpovede znalca. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že maloletá je pravidelne sledovaná u nefrológa. Z uvedených správ nevyplynulo v priebehu prvostupňového konania žiadne zavinenie zo strany matky ohľadne zdravotného stavu maloletej. Matka s lekármi spolupracuje a dodržiava pokyny lekárov. Keďže rodičia sa nevedeli dohodnúť o styku otca s maloletou, doposiaľ sa styk realizuje už približne rok na základe predbežného opatrenia a vzhľadom na preukázané osobnostné predpoklady otca doterajšie bezproblémové realizovanie styku súd správne rozhodol, že pri úprave styku v širšom rozsahu nie je potrebné adaptačné obdobie, najmä s prihliadnutím na vzdialenosť medzi bydliskami rodičov, vek maloletej a skutočnosť, že navštevuje základnú školu a keďže doterajšia realizácia styku bola bezproblémová, správne konajúci súd upravil styk bez prítomnosti matky s prihliadnutím na denný režim maloletej a jej záujem na tom, že úprava styku na dlhšie obdobie počas školských prázdnin a sviatkov je v jej záujme, aby za tým účelom mohla pricestovať do miesta bydliska otca v záujme ďalšieho rozvíjania citového vzťahu medzi nimi najmä vzhľadom na problémy v komunikácii medzi rodičmi. S prihliadnutím na vzdialenosť bydliska rodičov súd správne uložil obom rodičom rovnako povinnosť maloletú odovzdávať striedavo, aby bolo obidvaja rovnomerne zaťažení finančne aj časovo a aby to pozitívne vplývalo na psychiku maloletej, že ju odovzdáva rodič, u ktorého bola dlhodobo a správne v záujme nepretržitej informovanosti otca ohľadom maloletej súd uložil matke povinnosť mesačne ho informovať o zdravotnom stave a školských

výsledkoch maloletej. Keďže maloletá bola od podania návrhu do septembra 2009 u matky a následne do marca 2010 u otca, kedy výživu maloletej zabezpečovali obaja rodičia osobnou starostlivosťou v rozsahu svojich schopností, možností a majetkových pomerov, preto za uvedené obdobie, keďže každý z nich si svoju vyživovaciu povinnosť plnil, preto súd výživné za toto obdobie neurčil. Od apríla 2010, odkedy je maloletá vo faktickej starostlivosti matky, preto správne súd prvého stupňa určil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletú, ktorá v tom čase navštevovala materskú školu, primerane jej potrebám a od septembra 2012 do budúcna správne prihliadol na skutočnosť, že maloletá nastúpila do základnej školy, čím sa zvýšili jej výdavky spojené s výchovou a výživou. Súd prvého stupňa správne zohľadnil odôvodnené potreby maloletej, ako aj možnosti a schopnosti otca, ktorý okrem výsluhového dôchodku 1.000 € mesačne má príjem aj zo samostatne zárobkovej činnosti, za rok 2010 31.857 €, t.j. 2.654,75 € v priemere mesačne a poľa daňového priznania z celkového príjmu 42.237 € bola daň 9.864 € a miestna daň 516 €. V roku 2010 podľa daňového priznania otca vyplýva pokles príjmu na 18.855 €, z toho bola daň 19.390 € a miestna daň 2.601 €, pričom k poklesu príjmu otca došlo v dôsledku zdravotných problémov, avšak v uvedenom období otec nepredložil lekárske potvrdenie ani lekársku správu, že by ho to obmedzovalo vo výkone zárobkovej činnosti, preto správne konajúci súd na pokles príjmu otca neprihliadol, avšak prihliadol na mesačné výdavky otca spojené s cestou za maloletou do Košíc mesačne a správne vyčíslil aj dlžné výživné za obdobie od 1.4.2010 do 31.9.2012 2.130 €, z čoho odpočítal čiastku 1.241,60 €, ktorú obaja rodičia preukázali, že za uvedené obdobie otec prispel matke na výživu maloletej a zostávajúci dlh na výživnom 888,40 € správne konajúci súd zaviazal otca uhradiť matke do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Konajúci súd správne návrh na kontrolné znaleckého dokazovania zamietol ako nedôvodný pre zjavný nerovnaký prístup k účastníkom znalkyni, ktorá u otca po strate podkladov vyhodnotila znalecký posudok na základe listín, ktoré jej zaslal z domu, pričom otec spolupracuje s troma psychológmi, preto správne konajúci súd ustanovil nového znalca a otcom navrhnuté dôkazy, ako aj výsluch talianskeho psychológa pre nadbytočnosť nevykonal pre predpokladanú neobjektívnosť vzhľadom na ich zabezpečenie otcom a nadbytočnosť, lebo vo veci bolo vykonané znalecké dokazovania súdnym znalcom, ktorý podal posudok logický a presvedčivý v častiach týkajúcich sa analýzy vzájomných vzťahov medzi rodičmi a maloletou, skúmanie osobnostných predpokladov rodičov pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletú, skúmanie eventuálneho ovplyvňovania maloletej rodičmi a navyše neboli zistené žiadne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že doterajšie výchovné prostredie u matky už nezabezpečuje priaznivé podmienky pre jej vývoj, čo dokazuje aj skutočnosť, že matka vo voľnom čase rozpráva s maloletou po taliansky, teda v rodnej reči otca, preto námietka otca, že neprihliadnutím na uvedený posudok došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, je irelevantná a taktiež neboli preukázané obavy otca, pokiaľ ide o bytové podmienky, v ktorých zabezpečuje matka starostlivosť o maloletú v domácnosti jej rodičov. Taktiež odvolacia námietka matky, ktorá nesúhlasila s tým, aby otec sa s maloletou stretával počas víkendov aj v nočných hodinách z dôvodu nevhodnosti prostredia v študentskej ubytovni nie je v záujme maloletej, nakoľko doposiaľ realizovaný styk otca s maloletou podľa predbežného opatrenia splnil svoj účel a je jednoznačne v záujme maloletej, aby sa vzájomne upevňoval vzájomný citový vzťah medzi ňou a otcom, pretože právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto dieťaťom je jedným z jeho základných práv. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom. Len ich vzájomné výchovné pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné prostredie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia. Negatívne dôsledky vznikajú v situácii, keď jeden z rodičov bráni druhému stretávať sa s dieťaťom, hoci druhý nedáva k tomu dôvod. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu vo výchove dieťaťa danú mu ust. § 26 Zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby mal správny vzťah k tomuto rodičovi. Právo styku rodiča s dieťaťom korešponduje právu dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Súd prvého stupňa rozhodol správne a zákonne o úprave styku otca s maloletou s prihliadnutím na jej útly vek, denný režim, ako aj skutočnosť, že maloletá navštevuje základnú školu a preto je správne a predovšetkým spravodlivé, aby aj otec, ktorý je rodičovsky rovnako hodnotný ako matka, mohol si plniť svoju otcovskú rolu v plnej miere a najmä s prihliadnutím na právo dieťaťa byť vychovávané oboma rodičmi a najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že adaptačná fáza prebiehala v zmysle predbežného opatrenia a preto v súčasnej dobe je v záujme maloletej rozšírenie jej styku s otcom a správne určil aj miesto odovzdávania maloletej pred bydliskom matky, kde aj býva.

Z vykonaného dokazovania neboli potvrdené obavy matky, že by sa otec o maloletú nevedel postarať počas styku, keď ju bude mať vo svojej osobnej starostlivosti alebo že by na jej výchovu nemal potrebné osobnostné predpoklady. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti ich dôvodov. Odvolací súd poukazuje na ust. podľa ktorého je výlučne vecou konajúceho súdu, či vykoná dôkazy označené účastníkmi konania za predpokladu, že skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci spoľahlivo zistil inými dôkaznými prostriedkami. Odvolací súd k návrhu otca na vykonanie dôkazov uvedených v odvolaní v súlade s neprihliadol, pretože podľa tohto zákonného ustanovenia je súd povinný vykonať aj ďalšie dôkazy len vtedy, ak je to potrebné na zistenie skutkového stavu. V tejto právnej veci je odvolací súd toho presvedčenia, že skutkový stav zistený súdom prvého stupňa dovoľuje nepochybný záver bez potreby ďalšieho dokazovania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. H. L. a táto potreba nevyvstala ani z pohľadu odvolacieho súdu.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.