Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_22CoE-55-2013.pdf
PDF · 87.79 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoE/55/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, právne zast. spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti povinnej S. F., bytom v Z., P. XX/XX, o vymoženie 332,53 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 6Er 34/2013-14 zo dňa 8. apríla 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa ako exekučný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Konštatoval, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. EP 30298/12 zo dňa 1. augusta 2012. Právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a povinnou vznikol na základe zmluvy o pôžičke č. 6121833968 zo dňa 14.12.2006. Rozhodcovský súd svoju právomoc založil na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy o pôžičke. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok), § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, príslušných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. (Občianskeho zákonníka), ustanovení smernice Rady č. 93/13/EHS, dospel súd k záveru, že medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky, keďže tá bola posúdená ako nekalá zmluvná podmienka a účastník ňou teda nie je viazaný. Následné konanie pred rozhodcovským súdom vykonané na jej základe viedlo k tomu, že povinnej bola odopretá ochrana, ktorú poskytujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a ustanovenia smernice Rady č. 93/813/EHS. Súd prvého stupňa zhodnotil, že ide o rozhodcovskú doložku, ktorú si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ktorá znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Povinná ako spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nemala na výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami. Súd prvého stupňa uzavrel, že rozhodcovská doložka v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný pre jej rozpor s právom, a preto bolo dôvodné zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia z tohto dôvodu, ktorý dopadá na celé exekučné konanie.
Proti predmetnému uzneseniu podal odvolanie oprávnený, v ktorom navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodňuje tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, predovšetkým vo vzťahu ku klasifikovaniu rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Podľa názoru oprávneného exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc zverenú mu Exekučným poriadkom. Poukazuje na § 35 a § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní a § 159 O.s.p., podľa ktorých je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok spôsobilým podkladom pre výkon exekúcie. Exekučný súd je preto v pozícii nanajvýš zastaviť exekúciu, nie neudeliť poverenie. Súd je preto podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nie rozhodnutie samotné, či dokonca rozhodcovské konanie. V súvislosti s otázkou zabezpečenia stability práva, konečných rozhodnutí súdov, oprávnený uvádza rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-40/08, bod 37, 47, kde zároveň upozorňuje na nesprávny postup súdu, ktorým sa nahrádza celková pasivita spotrebiteľa ako povinnej osoby, ktorý si neuplatňuje a nebráni svoje práva. Poukazuje tiež na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka vo vzťahu k platnosti či neplatnosti celej rozhodcovskej doložky, ak sú niektoré z jej ustanovení posúdené ako neprijateľné. Má za to, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o pôžičke (kde bol dlžník v pozícii spotrebiteľa) nie je možné práva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. V závere odvolania dopĺňa odvolacie argumenty odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je treba konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v tomto konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.
Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011). Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 6Cdo 1/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.
Odvolací súd sa pri rozhodovaní pridržiava spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“
Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v otázke platnosti rozhodcovskej doložky je opodstatnená. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované
na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).
Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou zmluvou.
Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).
Rozhodcovská doložka ako súčasť obchodných podmienok tzv. formulárovej zmluvy bez možnosti individuálneho dojednania či ovplyvnenia obsahu zo strany spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Neprijateľná zmluvná podmienka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.
Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená.
Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má teda zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia pôžičky, ktoré tvoria prílohu zmluvy zo dňa 14.12.2006 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovský súd preto nemal oprávnenie vo veci konať. V konaní nebola splnená základná podmienka na to, aby mohol byť súdom v rámci exekučného konania akceptovaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci. A ak tak urobí, ním vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky a na jeho základe nie je možné nariadiť exekúciu.
Na podporu tvrdenia a doplnenia argumentácie súdu prvého stupňa odvolací súd akcentuje, že ak je podkladom pre nariadenie exekúcie predložený rozhodcovský rozsudok je súd povinný skúmať, či došlo k platne uzavretej rozhodcovskej doložke v zmysle príslušných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní (§ 3, 4 zákona), lebo pri absencii platnej rozhodcovskej doložky, resp. zmluvy nie je daná rozhodcovskému súdu právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Podľa § 4 ods. 3 nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozhodcovská doložka v tejto veci nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma a je teda neplatná. Podmienku písomnej formy nespĺňa, ak je rozhodcovská doložka zahrnutá iba vo všeobecných obchodných podmienkach, s ktorými netransparentne splynula, na osobitnom dokumente, a ten nie je osobitne podpísaný zmluvnými stranami. Písomná forma je zachovaná len v prípade, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).
Ako je zrejmé z obsahu spisu a z formy zmluvy o pôžičke, je nepochybné, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva o pôžičke neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania a nedošlo ani k podpisu všeobecných podmienok zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil a súhlasí so všeobecnými obchodnými podmienkami nemožno nijako urobiť záver, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.
Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ bolo upravené v OZ až od 1.1.2008 a teda nie je aplikovateľné na predmetnú vec. Spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v decembri 2006. Na veci to však nič nemení, pretože súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Z.z. upravovalo, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nemôže byť takýto rozsudok považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae, vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.
Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.
Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, povinnej a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.