Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-116-2013.pdf
PDF · 72.76 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/116/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, o vymoženie 255,59 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4Er/180/2007-50 zo dňa 19.04.2013, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého exekúciu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, Exekútorsky úrad Bratislava, nepriznal trovy exekúcie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnej vymoženia sumy 255,59 Eur s prísl. na zákade vykonateľného rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3Cb/9/2006-44 zo dňa 28.02.2007. Súd vydal na základ žiadosti poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Radovanovi Ferencovi dňa 14.06.2007 pod č.: 5710 011380. Uznesením č.k. 4Er/180/2007-15 zo dňa 22.02.2010 súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
V priebehu konania doručil súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý oznámenie, že v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 322/2010 bol vylúčený z konania pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom č. k. 5Er/934/2008 z dôvodu jeho zaujatosti.
Súd prvého stupňa dňa 18.02.2013 uznesením č. k. 4Er/180/2007-45 vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie a vyzval oprávneného na oznámenie nového súdneho exekútora, ktorý bude poverený vykonaním exekúcie.
Následne súd citoval ust. § 57 ods. 1 písm. g) a § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) a uviedol, že jedným z predpokladov vedenia exekúcie je jej vykonávateľ, teda súdny
exekútor. Voľba exekútora je na oprávnenom. Z toho však vyplýva povinnosť oprávneného navrhnúť nového exekútora, ktorý má v exekúcii pokračovať, ak dôjde k vylúčeniu exekútora, ktorý exekúciu vedie. Ďalej uviedol, že ak je pôvodný exekútor navrhnutý oprávneným vylúčený v štádiu po udelení poverenia a oprávnený neoznámi meno nového exekútora, ktorého navrhuje, aby exekúciu viedol, súd nemá inú možnosť ako vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju.
O trovách súd prvého stupňa rozhodol podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože tento na výzvu súdu nepredložil ich špecifikáciu. Súdny exekútor bol vyzvaný na špecifikáciu trov exekúcie z dôvodu jeho vylúčenia z vykonávania exekúcie.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
V prvom rade odvolací súd poznamenáva, že neušlo jeho pozornosti, že oprávnený v podanom odvolaní poukazuje na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, avšak exekučným titulom v danej veci nie je rozsudok rozhodcovského súdu, ale rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k.3Cb/9/2006-44 zo dňa 28.02.2007. Odvolanie nereflektuje na dôvody zastavenia exekúcie, čo iba predznačuje formulárové odvolávanie sa zo strany oprávneného bez zreteľa na odbornú starostlivosť. Aj za tohto stavu však odvolací súd na potvrdenie správnosti napadnutého uznesenie dodáva:
Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku je exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len "exekučná činnosť").
Štát zákonom preniesol časť svojich mocenských oprávnení (oprávnenia na nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí), ktoré inak prislúchajú všeobecným súdom, na neštátny orgán a osobu. Preto sa ustanovuje, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na exekučnú činnosť. Prenesenie časti kompetencií zo štátu na tieto osoby je zvýraznené tým, že exekútorovi sa priznalo postavenie verejného činiteľa.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že uznesením č.k. 4Er/180/2007-15 zo dňa 22.02.2010 súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorsky úrad Bratislava. Uznesením č.k. 4Er/180/2007-45 zo dňa 18.02.2013
JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania predmetnej exekúcie vylúčil. Prípisom č. k. 4Er/180/2007-37 zo dňa 20.02.2013 vyzval oprávneného, aby v lehote 15 dní oznámil súdu nového exekútora, ktorého má súd poveriť vykonaním exekúcie. Na túto výzvu oprávnený do vydania napadnutého rozhodnutia nereagoval.
Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že bolo povinnosťou oprávneného navrhnúť nového exekútora, ktorý má v exekúcii pokračovať, ak dôjde k vylúčeniu exekútora, ktorý exekúciu vedie. Keďže oprávnený meno nového exekútora neoznámil, chýba tu jeden z predpokladov vedenia exekúcie, teda jej vykonávateľ a ide o konanie na návrh.
Nakoľko bol pôvodný exekútor navrhnutý oprávneným vylúčený v štádiu po udelení poverenia a oprávnený neoznámil meno nového súdneho exekútora, súd prvého stupňa rozhodol správne, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 219 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že oprávnený v odvolacom konaní úspech nemal a úspešnej povinnej v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.