Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoE-88-2013.pdf
PDF · 87.05 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/88/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: D. K., nar. XX.X.XXXX, bytom V. X, W., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.015,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo 25.9.2012, č.k. 13Er 26/2004-22 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.
M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 265,44 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
Oprávnený a súdny exekútor n e m a j ú p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi sa ich náhrada n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 313,24 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že notárska zápisnica tvoriaca exekučný titul v konaní bola notárom spísaná na žiadosť Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta splnomocneného dlžníkom (povinným v tomto konaní) splnomocnením obsiahnutým v zmluve o úvere zo dňa 4.7.2003. Pri skúmaní, či sú splnené všetky predpoklady formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu zistil, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Uviedol, že pri zastupovaní povinného pri spísaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, nakoľko za povinného uznal záväzok advokát, ktorého záujmy boli v rozpore so záujmami povinného ako zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi. Osobu advokáta Mgr. Tomáša Kušníra predformuloval oprávnený vo formulárovej zmluve. Splnomocnenie bolo súčasťou predtlače zmluvy o úvere. Zmluvná voľnosť povinného bola zo strany oprávneného týmto postupom obmedzená. Povinný nemal možnosť voľby iného splnomocnenca, a teda nešlo o výber zo strany povinného. Konštatoval, že plnomocenstvo pre Mgr. Kušníra nebolo platne udelené. Súd je toho názoru, že súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nie je možné urobiť v zastúpení. Keďže neexistuje spôsobilý exekučný titul, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu proti povinnému, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.
O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na ich náhradu zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie, keďže exekúcia bola vedená na základe ním
predloženého nespôsobilého exekučného titulu. Súd uložil oprávnenému uhradiť účelne vynaložené trovy exekúcie vyčíslené v súlade s § 14, § 15, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008. Z uplatnených trov priznal súd súdnemu exekútorovi trovy pozostávajúce z paušálnej odmeny za 14 úkonov v sume 46,48 Eur a časovú odmenu za 3 hodiny účelne vynaložené na exekúciu vo výške 19,92 Eur, ďalej odmenu 33,19 Eur podľa § 6 vyhlášky za zriadenie exekučného záložného práva. Z titulu hotových výdavkov priznal náhradu za poštovné vo výške 19,63 Eur. Súd priznal aj náhradu cestovného za cestu motorovým vozidlom za účelom zisťovania majetku povinného vo výške 55,15 Eur + 60,56 Eur, ďalej náhradu za stratu času za úkon mimo sídla v sume 21,12 Eur, za kolkové známky na dopravný inšpektorát 1,66 Eur a za kolkové známky za poskytnutie informácie o pobyte 3,32 Eur. Daň z pridanej hodnoty 20 % priznal z odmeny a výdavkov 261,03 Eur vo výške 52,21 Eur.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s predmetným uznesením a vytýkal súdu prvého stupňa, že tento rozhodol nad rámec zverenej právomoci, zároveň svojím postupom odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu nesprávne, uviedol, že súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Poukázal na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd, podľa jeho názoru, nedisponuje právomocou umožňujúcu mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovať výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Mal za to, že všeobecný súd vo veci žalobcu nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Uviedol, že povinnému nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo domáhať sa náhrady školy. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného sudu v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. V rámci skúmanie exekučný súd teda nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, zároveň nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie žalobcu, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Uviedol, že exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 OZ. Poukázal na to, že ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom, tak by mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Oprávnený zároveň navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:
1, Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2, Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/ EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Odvolací súd v zmysle zásad ust. §212 O.s.p. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. §214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.
Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).
Odvolací súd so zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci sa zaoberal otázkou, či označená zmluvná podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
V danom prípade ide o rozpor právneho úkonu zastupovania so zákonom.
Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 OZ). Z tohto dôvodu nevznikol právny priestor na súdnu kontrolu časti o zastupovaní podľa inštitútu neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ).
Za tohto stavu odvolací súd návrh na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. zamietol.
Notárska zápisnica č. N 4936/2003, NZ 106284/2003 zo dňa 16.11.2004 (č.l. 3, 4) bola označená ako exekučný titul, podľa ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti.
Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“
Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného.
Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.
Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996
publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené (tiež II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010).
Na podporu záveru odvolacieho súdu odvolací súd poukazuje na početné rozhodnutie rôznych súdov, ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul (uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 152/2010, 14CoE 303/2010, 14CoE 307/2010).
Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na nevykonateľnosť notárskej zápisnice nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávneného.
S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
V prípade zastavenia exekúcie môže byť súdnemu exekútorovi priznaná zo strany oprávneného len náhrada tých trov exekúcie, ktoré potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku. Účelnosť treba posudzovať podľa jednotlivých procesných a faktických prekážok, ktoré vznikli pri vykonávaní exekúcie. Účelnosť vykonania konkrétneho úkonu exekučnej činnosti posudzuje v konečnom dôsledku exekučný súd.
Odvolací súd po posúdení vyčíslenej a priznanej výšky trov exekúcie dospel k záveru, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, ak priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a/ za 3 hodiny účelne vynaložené na exekúciu za 1 začatú hodinu na prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, ďalej za 2 hodiny spracovania upovedomenia o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy povinného, vrátane príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, vrátane príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu. Súdny exekútor si vo svojom vyúčtovaní zo dňa 14.8.2012 vyúčtoval za prijatie návrhu na vykonanie návrhu 30 minút, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy povinného 35 minút a spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke 35 minút. Súd prvého stupňa mal pri priznávaní časovej odmeny najprv starostlivo posúdiť exekútorom predloženú časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a následne spočítať doby trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a až následne z tejto hodnoty (celkového času účelne vynaloženého na exekúciu) časovú odmenu priznať. Súdnemu exekútorovi tak patrí v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky odmena vo výške 13,28 Eur. Rovnako nebolo možné priznať odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo výške 33,19 Eur za každú zexekovanú nehnuteľnosť, pretože z obsahu spisu nemožno dospieť k záveru o zexekvovaní nehnuteľnosti súdnym exekútorom.
Odvolací súd preto na základe uvedeného uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 265,44 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia pozostávajúce z odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 13,28 Eur za 2 hodiny účelne vynaložených na exekúciu; odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky vo výške 46,48 Eur, náhrady hotových výdavkov v sume 19,63 Eur, cestovné vo výške 115,71 Eur, náhrady za stratu času v sume 21,12 Eur, za kolkové známky na dopravný inšpektorát 1,66 Eur a za kolkové známky za poskytnutie informácie o pobyte 3,32 Eur + 20 % DPH.
O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Oprávnený v odvolacom konaní úspešný nebol a povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli. Preto oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi sa ich náhrada nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.