Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/88/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému U. Y., nar. X. X. XXXX, bytom Z., P. XXX/X, v konaní pre vymoženie pohľadávky vo výške 681,13 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č.k. -33 zo dňa 2. augusta 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania

n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu začatú pred súdnym exekútorom JUDr. Máriou Krasňanovou, Exekútorsky úrad P. V., zastavil v celom rozsahu, uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 180,52 Eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Vychádzajúc zo skutočností, že exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná u notára JUDr. Jarmily Kováčovej so sídlom v V. Nz 64514/2004 zo dňa 13. 8. 2004, skúmal, či táto predložená notárska zápisnica spĺňa materiálne, formálne predpoklady, aby sa mohla stať exekučným titulom. Uviedol, že notárska zápisnica so súhlasom vykonateľnosti musí byť spísaná s povinnou ako aj s oprávnenou osobou v prípade, ak má ísť o spôsobilý titul pre exekúciu, a teda notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré na notársku zápisnicu kladie Exekučného poriadku. Taktiež dohoda o plnomocenstve, ktorá bola uzatvorená medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom podľa je absolútne neplatná a z tohto dôvodu tu chýba ďalší predpoklad na to, aby táto mohla byť spôsobilým exekučným titulom.

Proti uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie oprávnený. Vytýkal, že okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal náležité dokazovanie, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby súd konanie podľa prerušil, Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky, ktoré formuloval v podanom odvolaní. Poukazoval, že v jednom z posledných rozhodnutí, týkajúcich sa skúmania notárskej zápisnice ako exekučného titulu Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo 14. marca 2012 sp. zn. -12 dospel k záveru, že konanie súdu vo veci vydania poverenia na vykonanie exekúcie je osobitným konaním, pričom rozsah právomoci okresného súdu je daný Exekučným poriadkom. Ďalej uviedol, že podstatou preskúmania podľa

ods. 2 Exekučného poriadku je preverenie materiálnej formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná Exekučným poriadkom v . Za správne považoval, pokiaľ exekučný súd nepreskúmaval právny vzťah účastníkov z hľadiska hmotného práva s tým, že je to nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu s tým, že súd by bol povinný vykonať takéto preskúmavanie len vtedy, ak by to bolo v zákone výslovne uvedené. Ďalej uviedol, že ak exekučný súd zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu, musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, pokiaľ sa povinnosť nesplní alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii nepokračovalo. Ďalej pripomenul, že z 23. septembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa , sa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v kontexte notárskych zápisníc ako exekučných titulov doplnilo nové ustanovenie , podľa ktorého ak záväzok z notárskej zápisnice podľa odseku 2 písm. c/ vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút. Pokiaľ ide o prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. októbra 2008 poukazoval na ust. , podľa ktorého na notárske zápisnice vyhotovené pred 15. októbrom 2008 sa tento zákon nevzťahuje. Ako rozhodujúci právny argument exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uvádza, že plnomocenstvo považuje za neprijateľnú podmienku podľa ust. , resp. podľa ust. o ochrane spotrebiteľa, pričom tento záver súdu nijako bližšie nezdôvodnil. Tvrdil, že uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva, či výhody. Udelením plnomocenstva povinný dobrovoľne preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávneným, a preto toto splnomocnenie nemohlo pre oprávneného priniesť žiadnu nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocestvo dojednané nebolo vôbec. Naviac, oprávnený mohol plnomocenstvo udelené kedykoľvek odvolať. Tvrdil, že súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici rady 93/13/EHS, nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, a preto tvrdil, že je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor EÚ. Uviedol, že Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi SR. Podľa jeho názoru by ustanovenia vnútroštátneho práva mali byť vykladané v rámci Smernice rady 93/13/EHS v súlade najmä s čl. 17 a 47 Charty základných práv EÚ.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa uznesenie okresného súdu ako správne, podľa potvrdil.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nepovažoval za potrebné opakovať ( ).

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu však krajský súd považoval za potrebné dodať, že je síce pravdou, že podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať i na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Na druhej strane je potrebné uznať, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice je v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je tomu v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu. Práve táto skutočnosť znamená i zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho prístupu k vykonateľnému

súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú platiť na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby.

Zákonodarca, pokiaľ sa rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov, vzniknutých z právnych skutočností, predovšetkým mimosúdnym spôsobom. Ponechal teda rozhodnutie o tom, či vzniklý spor o práva alebo povinnosti v takýchto právnych vzťahoch si účastníci budú riešiť pomocou autoritatívneho zásahu súdu alebo bez neho, na ich vôli. Voľnosť, ktorú zákonodarca ponechal účastníkom právnych vzťahov sama o sebe neodporuje žiadnemu princípu ústavnej hodnoty. Zákonodarca ju napokon neponechal neobmedzenú. Ako príklad stačí uviesť ust. , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz položil na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. V prvom rade rozhodnutie o vzniku exekučného titulu ponechal na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Práve súhlasom povinnej osoby s exekúciou, povinná osoba zároveň prejavila vôľu vyhnúť sa súdnemu sporu, pokiaľ ide o rozhodnutie o svojom záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon jej to dovolil práve tým, že za istých podmienok povýšil notársku zápisnicu na exekučný titul. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou, obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho musí notárska zápisnica obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom, obdobne ako je účelom a cieľom každého občianskoprávneho súdneho konania zavŕšiť vzniklý spor právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.

V nadväznosti na uvedené preto exekučnému súdu prislúcha z hľadiska skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice zaoberať sa i tým, či súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nie je postihnutý žiadnymi právne relevantnými vadami.

Správne preto okresný súd skúmal, či plnomocenstvo udelené povinným advokátovi, ktorého meno bolo predtlačené vopred na formulári zmluvy o úvere, kde bol predtlačený aj obsah splnomocnenia, nezakladá rozpor medzi záujmami oprávneného a povinného, resp. rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného. Nesporne, ak povinného zastupoval advokát, ktorý je zároveň advokátom oprávneného, ide o stret záujmov, ktoré sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v dôsledku čoho musí zákon zastúpeného chrániť, a to aj proti jeho vôli. Základným predpokladom je, aby rozpor reálne existoval, preto nestačí len možnosť stretu záujmov, ale k stretu záujmov musí aj fakticky dôjsť, čoho dôkazom je uznanie vykonané advokátom, obsiahnuté v notárskej zápisnici. Povinný nemal na výber, nemohol konať slobodne, zvoliť si iného advokáta a pochybnosť o tom, že splnomocnenec konal za splnomocnenca tak, aby presadzoval a bránil jeho záujem potvrdzuje i skutočnosť, že splnomocnený advokát za povinného bez akýchkoľvek výhrad uznal pred notárom v notárskej zápisnici jeho dlh a zároveň súhlasil aj s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Z uvedených dôvodov preto v súlade s § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku nebolo možné vykonať exekúciu na podklade notárskej zápisnice, obsahujúcej právny záväzok vyznačenej oprávnenej osoby, aj keď je tam označená povinná osoba, vrátane právneho dôvodu, predmetu a času plnenia, pretože

povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou nesúhlasila. Uznanie dlhu splnomocneným advokátom, rovnako aj jeho vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, sú právne úkony zástupcu, ktoré sú vykonané v rozpore s , v dôsledku čoho sú podľa neplatné. Je preto potrebné uviesť, že uznesenie okresného súdu nezasahuje neprípustným spôsobom do práva oprávneného na spravodlivé súdne konanie, a to ani podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, nakoľko jeho právo na spravodlivé súdne konanie nemôže byť v zmysle tohto článku porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnili vo svojich záveroch s jeho požiadavkami. Okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia Exekučného poriadku a podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom, pričom jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto i legitímne, a to i z hľadiska ústavných princípov.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 9. júna 2011, ktorým ústavný súdu sťažnosti obchodnej spoločnosti P. s.r.o. odmietol ako zjavne neopodstatnené. Preto krajský súd nepovažoval za potrebné ani konanie podľa prerušiť a predložiť oprávneným formulované otázky, či už Súdnemu dvoru EÚ, prípadne ústavnému súdu. Podľa názoru krajského súdu práve opačný postup exekučného súdu a vykonanie exekúcie na podklade oprávneným predloženého exekučného titulu by bol v rozpore nielen s ústavnými princípmi, ale i s právom EÚ.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko oprávnený v odvolacom konaní úspešný nebol a povinnému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .