Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-236-2002.pdf
PDF · 102.2 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/236/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľky: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., R. č. XX, právne zastúpená JUDr. Silviou Tatarkovou, advokátkou so sídlom v Martine, E. B. Lukáča 2, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: 00151700, v konaní o mimoriadne zvýšenie náhrady škody za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom zo dňa 12.07.2002 sa domáhala voči odporcovi náhrady škody z titulu bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia na tom skutkovom a právnom základe, že pri dopravnej nehode dňa 10.11.2000, ktorú zapríčinil Y. X. ako vodič služobného motorového vozidla požiarnej záchrannej služby, utrpela ako účastníčka cestnej premávky vážne poškodenie zdravia, pričom rozsah tohto poškodenia bol uvedený v lekárskych posudkoch a správach, na ktoré ona poukázala. Za škodu podľa nej zodpovedá vodič motorového vozidla a za jej odškodnenie U. L. H..U.., X.. V priebehu konania upravila okruh účastníkov na strane odporcu tak, že svoje právo si uplatňuje len voči odporcovi, t.j. Krajskému riaditeľstvu hasičského a záchranného zboru Žilina, a to na základe písomného návrhu na pripustenie zámeny účastníkov na strane odporcu dňa 25.06.2003, ktorú skutočnosť súd akceptoval a svojím rozhodnutím dňa 21.04.2006 pripustil zámenu účastníkov na strane odporcu tak, že z konania vystúpil Okresný úrad v Martine, ktorý bol pôvodne žalovaný. Prvostupňové rozhodnutie v rámci odvolacieho konania bolo rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č. 8Co 306/2006 zo dňa 28.09.2006 potvrdené. Vzhľadom na zmenu právneho predpisu zo zákona krajské riaditeľstvá hasičského a záchranného zboru prešli ich právomoci na Ministerstvo vnútra SR, a preto na pojednávaní dňa 06.06.2013 navrhla, aby súd konal s týmto subjektom s tým, že jej práva voči nemu zostávajú nezmenené.
Odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľkou z dôvodu, že právo na náhradu škody, ktoré si uplatňuje sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa poškodená dozvedela o škode a kto za ňu zodpovedá. Poukázal pritom na Zákon č. 315/2001 Zbierky zákonov o hasičskom a záchrannom zbore, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.04.2002. V citovanom zákone je upravený aj prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, z majetkových a iných vzťahov týkajúcich sa odborov požiarnej ochrany krajských úradov a odborov požiarnej ochrany a jednotiek zboru požiarnej ochrany okresných úradov na krajské riaditeľstvá zboru. Zákon bol publikovaný v Zbierke zákonov dňa 11.08.2001, a preto zastáva názor, že navrhovateľka
mohla, ale aj mala vedomosť o tom, ktorý subjekt zodpovedá za škodu spôsobenú dopravnou nehodou. Napriek tomu v návrhu, ktorý podala 12.07.2002 na súd bol ako odporca v rade 2/ označovaný subjekt, ktorý nemal v tom období už pasívnu legitimáciu. Navrhovateľka podľa odporcu už dňa 29.11.2000 na základe správy o začatí trestného stíhania vedela, že dopravnú nehodu, pri ktorej jej vznikla škoda, spôsobil Y. X. ako vodič služobného motorového vozidla Zboru požiarnej ochrany Martin pri plnení si svojich služobných povinností. O výške škody sa dozvedela dňa 18.06.2001, keď bol vypracovaný posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Od uvedenej doby začala navrhovateľke plynúť dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie náhrady škody. A k takémuto stanovisku sa pripojil aj zástupca Ministerstva vnútra SR, ktorý dôvody právneho predchodcu nespochybnil, v ničom nepozmenil ani nedoplnil.
Vedľajší účastník na strane odporcu navrhoval návrh v celom rozsahu zamietnuť s tým, že vzniesol zároveň námietku premlčania nároku navrhovateľky s tým, že navrhovateľka už pri vzniku nehody vedela, že sa motorové vozidlo, v ktorom sedela, zrazilo s vozidlom hasičskej záchrannej služby. O osobe zodpovednej za škodu sa dozvedela už z policajnej správy ako aj z nadväzujúceho trestného konania, ktorého bola priamo účastníčkou ako poškodená, už v štádiu prípravného konania. Poukázal na spis 1T 133/01, kde sú tieto skutočnosti nimi tvrdené aj osvedčené. O škode a jej výške sa navrhovateľka dozvedela dňom vypracovania znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný dňa 18.06.2001. Tento dátum nie je sporný. Ďalej poukázal vo svojej výpovedi na zistenia, ktoré súd vykonal po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline, a to v súvislosti s plynutím premlčacej doby tvrdiac, že premlčacia lehota pri uplatnení práva poškodenej v rámci adhézneho konania vykonávaného v trestnom konaní nemohla podľa jeho názoru spočívať premlčacia lehota a pokiaľ išlo o vyhodnotenie ďalších doplňujúcich dôkazov, vyplynulo, že trvalé následky u navrhovateľky opakovane napádal námietkou premlčania, a to z toho dôvodu, že navrhovateľka si odškodnenie uplatňuje podľa posudku T.. R. a T.. U., pričom ani v jednom z týchto posudkov nebola ohodnocovaná položka 251, predstavujúca psychické trvalé následky. Keďže nedošlo k zmene návrhu ani k rozšíreniu návrhu zo strany navrhovateľky, uvedené položky netvoria predmet konania.
Súd po vykonanom dokazovaní opakovaným výsluchom účastníkov konania, po oboznámení a s listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi a to najmä zo spisu 1T 133/2001 - žiadosťou o uverejnenie výzvy v trestnej veci ublíženia na zdraví zo dňa 20.11.2000, lekárskym potvrdením MFN Martin zo dňa 14.11.2000, lekárskym vyjadrením T.. U. zo dňa 02.05.2001, správou ošetrujúceho lekára zo dňa 24.11.2000, lekárskou dokumentáciou týkajúcou sa poškodenia zdravia navrhovateľky, ďalej záznamom o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 12.07.2001, rozsudkami Okresného súdu Martin, č. k. 11C 238/2002-242 zo dňa 02.03.2010, 6C 241/2002-201 zo dňa 09.03.2010 a rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, č. k. 10Co 272/2010 zo dňa 29.04.2010, ktorým poukázal na nedostatočné odôvodnenie v súvislosti s úvahou súdu na ustanovenie Trestného poriadku v súvislosti s plynutím premlčacej doby, doplnil prvostupňový súd dokazovanie po zrušujúcom rozhodnutí nariadením znaleckého dokazovania znalcom T.. Y. O., a to jeho znaleckým posudkom č. 39/2011, ďalej doplnil znalecké dokazovanie znalcom T.. Y. W., ktorý podal znalecký posudok č. 46/2012, vykonal výsluch znalca T.. Y. W., oboznámil sa súd s rozhodnutím o uznaní invalidity navrhovateľky (zápisnica o rokovaní zo dňa 22.02.2002) a po takto vykonanom a doplnenom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľka dňa 10.01.2000 pri dopravnej nehode, ktorej bola účastníčkou, utrpela vážne poškodenie zdravia. O bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia bol dňa 18.06.2001 T.. L. R. vypracovaný posudok, podľa ktorého bolo bolestné obodované na základných 686,25 boda zvýšené o 150 a 286,875 bodov a 70 bodov na celkových 1193 bodov, sťaženie spoločenského uplatnenia na 630 bodov a následné sťaženie spoločenského uplatnenia stanovené T.. U. na 607,5 boda s tým, že hodnota 1 bodu predstavuje 60,- Sk.
Odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľky z dôvodu, že právo na náhradu škody navrhovateľky sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá. Navrhovateľka podľa odporcu vedela o začatí trestného stíhania, že dopravnú nehodu, pri ktorej jej vznikla škoda, spôsobil Y. X., ako vodič služobného motorového vozidla Zboru požiarnej ochrany Martin pri plnení služobných povinností. O výške škody sa navrhovateľka
dozvedela 18.06.2001, keď bol vypracovaný lekársky posudok o bolestnom a SSU. Od uvedenej doby začala navrhovateľke plynúť dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody. Navrhovateľka podala žalobu na náhradu škody na súd 12.07.2002. Za odporcu v rade 2/ označila Okresný úrad v Martine, napriek tomu, že od 01.04.2002 nadobudol účinnosť Zákon č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore, ktorým prešli práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov príslušníkov zboru požiarnej ochrany krajských úradov a okresných úradov na krajské riaditeľstvá zboru. Vzhľadom na § 206 ods. 2 citovaného zákona prešla teda ešte pred podaním návrhu na náhradu škody zodpovednosť za spôsobenú škodu na Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Žiline. Odporca označený v návrhu ako Okresný úrad v Martine teda nebol v spore pasívne legitimovaný a tento nedostatok navrhovateľka odstránila svojím písomným podaním o pripustenie zámeny účastníkov na strane odporcu dňa 25.06.2003. Súd uvedenú zámenu účastníkov pripustil rozhodnutím zo dňa 21.04.2006, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Žiline, sp. zn. 8Co/306/2006 zo dňa 28.09.2006. Hmotnoprávne účinky zámeny účastníkov, ktorú súd pripustí, nastávajú až doručením návrhu na zámenu účastníkov súdu, teda do premlčacej doby sa počíta aj doba od podania žaloby proti pôvodnému odporcovi do prejavu navrhovateľa, ktorý navrhuje zámenu účastníkov.
Keďže zo strany odporcu ako aj vedľajšieho účastníka bola vznesená námietka premlčania, súd na túto námietku prihliadol a zistil, že nárok navrhovateľky je premlčaný.
Podľa § 7 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/65 Zb. o odškodňovaní bolesti a SSU v znení neskorších predpisov v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za SSU primerane zvýšiť, a to i nad sumu uvedenú v ods. 1 a 2 citovaného zákonného ustanovenia.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákona právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 Občianskeho zákona právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Zákon v prípade premlčania nároku na náhradu škody stanovuje len dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu. Na začatie plynutia vždy treba prihliadať na subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho:
a) vedomostí o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním;
b) vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.
Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba.
Pokiaľ ide o vedomosť navrhovateľky o tom, kto za škodu zodpovedá, sa navrhovateľka dozvedela už od jeho začiatku, teda pri dopravnej nehode, nakoľko mala dostatok informácií o osobe vodiča a prevádzkovateľa motorového vozidla, z ktorých mala možnosť vyvodiť si záver o subjekte zodpovednom za škodu. Navrhovateľka už pri vzniku nehody vedela, že sa motorové vozidlo, v ktorom sedela, zrazilo s vozidlom hasičskej záchrannej služby. O osobe občianskoprávne zodpovednej za škodu sa dozvedela už z policajnej správy ako aj z nadväzujúceho trestného konania, ktorého bola priamou účastníčkou ako poškodená už v štádiu prípravného konania. V tejto súvislosti a pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného. O tom, kto za škodu zodpovedá, sa dozvie vtedy, keď obdrží informáciu, na základe ktorej
si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda akonáhle zistí vedomosť o takých skutkových okolnostiach, ktoré sú rozhodné pre určenie zodpovedného subjektu. Táto vedomosť nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určení osoby zodpovednej za vznik škody, ale vychádza z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde, ak má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, za ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná (v tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 871/2002 zo dňa 30.11.2003 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 35/2008 zo dňa 21.08.2008).
Navrhovateľka podľa názoru súdu mala dostatok informácií, aby si ustálila osobu, ktorá podľa občianskeho práva zodpovedá za vzniknutú škodu, už bezprostredne po dopravnej nehode, t. j. dňa 10.11.2000 a uplatniť si svoje právo na súde riadne a včas. Najneskôr táto lehota začala plynúť dňom 21.06.2001, keď mala preukázanú vedomosť o výške škody aj o tom, kto za ňu zodpovedá. Nakoľko k zámene účastníkov konania na strane odporcu vo vzťahu k správne označenému odporcovi Krajskému riaditeľstvu hasičského a záchranného zboru Žilina došlo až dňa 25.06.2003, hoci navrhovateľka nadobudla vedomosť o osobe škodcu a výške nároku najneskôr 21.06.2001, uplatnila si tak svoje právo vo vzťahu k odporcovi po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Pokiaľ ide o škodu, začiatok behu premlčacej lehoty je deň, keď jej bol doručený znalecký posudok T.. L. R. zo dňa 18.06.2001, ktorým bolo vyčíslené bodové ohodnotenie škody, ktorá jej vznikla na zdraví, formou bolestného a SSU, a ktorý jej bol doručený 21.06.2001, v ktorý deň aj následne lekársky posudok doručila vedľajšiemu účastníkovi. Uplynutie dvojročnej lehoty a včasnosť podania návrhu na súd voči odporcovi jej uplynula dňom 21.06.2003.
Pokiaľ navrhovateľka podala návrh na zámenu subjektu písomným podaním zo dňa 25.06.2003, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, súd musel konštatovať, že došlo k márnemu uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a tak, ako je konštatované, jej nárok je premlčaný.
Súd sa rovnako zaoberal otázkou, či v danom prípade v súvislosti s premlčaním lehoty nedošlo k jej spočívaniu podľa § 112 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že navrhovateľka si rovnako svoj nárok uplatnila v trestnom konaní, ktoré bolo vedené voči obvinenému Y. X..
Podľa § 112 Občianskeho zákonníka uplatnením práva na súde alebo u iného príslušného orgánu dochádza k spočívaniu plynutia premlčacej lehoty, čiže premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Uplatnením práva sa rozumie nie len uplatnenie na súde v civilnom konaní, ale aj v trestnom, priestupkovom alebo podobnom konaní. Uvedené právo možno uplatniť viacerými spôsobmi, pričom v rámci trestného konania je to návrhom podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku v rámci adhézneho konania.
Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Rovnakú právnu úpravu obsahoval aj Trestný poriadok č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.
Vzhľadom k tomu, že trestné konanie bolo vedené proti obvinenému Y. X. na zásade individuálnej trestnej zodpovednosti, a tento vykonával pri dopravnej nehode činnosť pre právnickú osobu, ktorá zodpovedá v prípade dopravnej nehody za škodu, ktorá v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla. Zodpovednostným subjektom teda nie je vodič tohto motorového vozidla Y. X., ale právnická osoba. Z týchto dôvodov preto nemohlo dôjsť ani k spočívaniu plynutia premlčacej lehoty.
Na danej situácii nič nemení ani skutočnosť, na ktorú poukazovala navrhovateľka, že v čase podania návrhu bol ako vlastník vozidla zapísaný na dopravnom inšpektoráte Okresný úrad Martin, a preto ho
v návrhu aj označila ako zodpovednostný subjekt, pretože evidencia motorových vozidiel nenahrádza Zákon č. 315/2001 Z. z., ktorý upravuje zodpovednostný subjekt. V čase podania návrhu na súd bol platný Zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý v § 6 ods. 1 uvádzal, že prevádzkovateľom vozidla je fyzická osoba, fyzická osoba oprávnená na podnikanie, alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená rozhodovať o použití vozidla. Okresný úrad Martin v pôvodnej žalobe, ako navrhovateľka označovala ako odporca v rade 2/, nebolo možné považovať za prevádzkovateľa motorového vozidla ako zodpovednostný subjekt, pretože v čase podania žaloby 12.07.2002 už bol účinný zákon č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore, ktorý nadobudol účinnosť 01.04.2002, a teda Okresný úrad Martin nemal žiadnu právnu, ale ani faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.
Keďže zo strany odporcu ako aj vedľajšieho účastníka bola vznesená námietka premlčania, na ktorú súd prihliadol, nedošlo ani k spočívaniu plynutia premlčacej lehoty, súd návrh bez zaoberania sa hmotnoprávnou stránkou veci predmetný návrh zamietol. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia nie je možné premlčané právo priznať, pokiaľ sa premlčanie namieta.
Záverom poukazuje súd aj na zmenu právneho predpisu v súvislosti s prechodom práv a povinností na nový zodpovednostný subjekt na odporcu, ktorým je SR - Ministerstvo vnútra SR, a to podľa § 206a Zákona č. 345/2012 Z. z. účinného k 01.01.2013:
Práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnej služby príslušníkov krajského riaditeľstva zboru ako služobného úradu, ktorí k 31. decembru 2012 vykonávali štátnu službu v krajskom riaditeľstve zboru, prechádzajú na ministerstvo.
Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorí k 31. decembru 2012 vykonávali práce vo verejnom záujme v krajskom riaditeľstve zboru, prechádzajú na ministerstvo.
Nároky vyplývajúce z prechodu práv a povinností podľa odsekov 1 a 2 uspokojí ministerstvo podľa osobitných predpisov.
Majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré malo v správe krajské riaditeľstvo zboru k 31. decembru 2012, prechádzajú do správy ministerstva.
Konanie vo veciach služobného pomeru začaté do 31. decembra 2012, v ktorom koná krajské riaditeľstvo zboru, dokončí ministerstvo.".
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.