Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/61/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti povinnému: G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 799,41 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, Exekútorský úrad so sídlom v Žiari nad Hronom, Jesenského 61, pod sp. zn. EX 302/2006, o návrhoch na prerušenie konania a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. -19 zo dňa 02.03.2012 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Návrhy na prerušenie konania zamieta.

II. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. -19 zo dňa 02.03.2012 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením č.k. -19 exekúciu vedenú na podklade notárskej zápisnice č. N 7077/2005, NZ 68192/2005 spísanej na notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača 25.12.2005 (ďalej len ako „notárska zápisnica“) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že zistil, že oprávnený a povinný uzavreli 04.07.2005 zmluvu o úvere. Súčasťou zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Následne bola spísaná notárska zápisnica o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou, kde za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír. Exekučný súd dospel k záveru, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Tým svojim účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“) absolútne neplatné. Keďže predložená notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu ako na titul pre exekúciu kladú, ďalej z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným na jej spísanie je v rozpore s a nasl. a uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou je neplatné, súd konštatoval, že napriek tomu, že exekúcia začala, predložený exekučný titul (notársku zápisnicu) nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“). Náhradu trov exekúcie súd súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože súdny exekútor uviedol, že trovy exekúcie nežiada priznať.

Proti rozhodnutiu exekučného súdu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V

odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (ust. v znení neskorších predpisov, ďalej len ako „“), pretože exekučný súd nie je oprávnený vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Uviedol, že k takému revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (ust. Exekučného poriadku). Odvolateľ poukázal na o notároch a notárskej činnosti a uviedol, že to bol predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Exekučný súd musí s platnou notárskou zápisnicou ako zákonom uznaným exekučným titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Notárskou zápisnicou je exekučný súd viazaný rovnako ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Oprávnený v tejto súvislosti navrhol, aby v prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou Exekučného poriadku, postupom podľa prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Ďalej odvolateľ namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. v spojení s ust. ). Exekučný súd podľa odvolateľa odlišne zaobchádzal s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej, pričom odlišné zaobchádzanie nemožno ospravedlniť postavením oprávneného ako obchodnej spoločnosti. Namietol, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. V závere namietol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ). Uviedol, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere spĺňa zákonné náležitosti, je dostatočne určité a zrozumiteľné. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať záväzok/dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej záväzok/dlh vzniká. Povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ust. kedykoľvek odvolať, pričom práva na odvolanie plnomocenstva sa nemohol platne vzdať a vo výkone tohto práva mu nebránila žiadna prekážka. Tvrdenie, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech, podľa názoru odvolateľa neobstojí. Takýto záver nijakým spôsobom nevyplýva z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Názor súdu, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná nie len povinným, ale aj oprávneným považuje odvolateľ za nesprávny. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci , podľa ktorého nemožno súhlasiť s tým, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený - veriteľ. Dňa 09.08.2012 doručil oprávnený súdu návrh na prerušenie konania postupom podľa a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len ako „ZFEÚ“) a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu. Oprávnený v ňom navrhol, aby súd prerušil konanie a predložil Súdnemu dvoru EÚ (ďalej len ako „Súdny dvor“) prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:

1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa , bez nariadenia pojednávania podľa , a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení podľa ako vecne správne potvrdil. Keďže výrok o náhrade trov exekúcie nebol napadnutý odvolaním, v tejto časti zostáva napadnuté rozhodnutie nedotknuté.

Podľa súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 267 ZFEÚ Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor.

Pri posúdení návrhu navrhovateľa na prerušenie konania v zmysle ustanovenia a vyhodnocovaní potreby predložiť Súdnemu dvoru predbežnú otázku podľa medzinárodnej zmluvy je nevyhnutné plne rešpektovať povahu a sledovaný účel tohto osobitného inštitútu práva EÚ. Prostredníctvom konania o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa výkladu alebo platnosti ustanovenia práva Únie sa vytvoril systém spolupráce medzi vnútroštátnym súdmi a Súdnym dvorom, ktorého účelom je zabezpečovať správne uplatňovanie a jednotný výklad práva Únie vo všetkých členských štátoch. Predbežná otázka je Súdnemu dvoru predložená v prebiehajúcom konaní pred vnútroštátnym súdom v situácii, v ktorej je na rozhodnutie v danej veci nevyhnutné jej vyriešenie. Predpokladom predloženia predbežnej otázky týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Prejudiciálna otázka nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor. V súlade s čl. 267 veta tretia ZFEÚ je súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, povinný obrátiť sa na Súdny dvor ak mu bola predložená prejudiciálna otázka v zmysle cit. článku. „Súd, ktorého rozhodnutie nemožno napadnúť opravnými prostriedkami podľa vnútroštátneho práva, však má povinnosť, keď nastane v konaní na tomto súde otázka týkajúca sa práva Spoločenstva, obrátiť sa na Súdny dvor, pokiaľ nekonštatoval, že nastolená otázka nie je relevantná alebo že predmetné ustanovenie práva Spoločenstva už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora, alebo že správne uplatnenie práva Spoločenstva je tak jasné, že tu nie je priestor na žiadne rozumné pochybnosti“ (pozri rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-495/03, bod 45). Judikatúra Súdneho dvora teda pripúšťa výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok, a to v prípade, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora alebo ak výklad a správna aplikácia práva Únie je tak jednoznačná, že nevyvoláva žiadne pochybnosti ohľadom vyriešenia predmetnej otázky, t.j. keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (vec zjavná, jasná) je založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď je výklad a správna aplikácia práva Únie natoľko jasný, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci nie je nevyhnutným predložiť Súdnemu dvoru navrhované predbežné otázky, nakoľko rozhodnutie o nich nie je podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Navrhované otázky sa týkajú neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výkladu Smernice Rady č. 93/13/EHS o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozhodnutie vo veci nie je založené na existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky. Exekučný súd rozhodol výlučne na základe zistenia o neplatnosti právneho úkonu -

plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, ktorá bola predložená ako exekučný titul. O neplatnosti predmetného právneho úkonu súd rozhodol na základe ustanovení bez toho, aby vo veci aplikoval únijné právo, či poukazoval na pramene únijného práva. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za potrebné predložiť oprávneným navrhované predbežné otázky Súdnemu dvoru, aby mohol rozhodnúť vo veci samej. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v zmysle čl. 267 ZFEÚ ani nie je daná právomoc Súdneho dvora riešiť navrhované predbežné otázky.

Ďalej vzhľadom na početné rozhodnutia Ústavného súdu SR, v ktorých sa Ústavný súd SR vyjadroval súhlasne k právomoci exekučného súdu skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania (teda nielen v súvislosti s udelením poverenia na vykonanie exekúcie) v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (pozri napr. , ), a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohto návrhu, odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo potrebné konanie v zmysle návrhu oprávneného prerušiť podľa Na základe uvedených skutočností odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. Ing. Miroslava Pallera, exekučný súd 19.04.2006 poveril súdneho exekútora vymožením uloženej povinnosti istiny 799,41 eura (24 083,00 Sk) a príslušenstva (úroku z omeškania a trov exekúcie). Následne podal exekútor podaním doručeným súdu 07.11.2011 podnet na zastavenie exekúcie. Odvolaním napadnutým uznesením exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku s odôvodnením tak, ako je uvedené vyššie.

Notár v predmetnej notárskej zápisnici osvedčil, že prítomný advokát Mgr. Tomáš Kušnír konajúci na základe splnomocnenia obsiahnutého v úverovej zmluve, ktorá je prílohou notárskej zápisnice, v mene povinnej osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 18 733,00 Sk vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25% denne od 25.08.2005 do zaplatenia. Ďalej notárska zápisnica obsahuje osvedčenie o tom, že povinná osoba zastúpená ako je vyššie uvedené vyhlásila, že v prípade neuhradenia dlhu do 25.01.2006 súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku. Zmluva o úvere v časti textu označenej ako „Splnomocnenie“ obsahuje splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Následne je medzera, v ktorej je uvedené predtlačou „splnomocnenie prijímam“ a zrejme podpis splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra, avšak bez dátumu prijatia plnomocenstva. Zmluva ďalej obsahuje vyhlásenie dlžníka o tom, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, je datovaná a podpísaná. Na druhej strane listiny označenej ako „Zmluva o úvere“ sa nachádzajú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Podľa bodu 20 týchto podmienok obidve zmluvné strany vyhlásili, že si zmluvu prečítali a bod 22 týchto podmienok obsahuje vyhlásenie o tom, že zmluva je vyhotovená v štyroch exemplároch, pričom jeden exemplár ostáva dlžníkovi, dva prislúchajú veriteľovi a jeden advokátovi Mgr. Kušnírovi. Z obsahu predloženej zmluvy o úvere však nevyplýva, že by dlžník (povinný) splnomocnil veriteľa (oprávneného) na odoslanie zmluvy o úvere (obsahujúcej o.i. splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra) tomuto advokátovi.

Odvolací súd k dôvodu odvolania, že v tomto prípade exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, poukazuje na už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu, ktorý v rozsudku z 27.01.2007 vydanom pod sp. zn. , ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva už posúdil notár pri spisovaní notárskej zápisnice, pretože súd nie je právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice viazaný.

Odvolateľ v odvolaní vyslovil nesúhlas s právnym záverom prvostupňového súdu o nespôsobilosti predloženej notárskej zápisnice byť exekučným titulom. Hoci notárska zápisnica podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na

hmotno-právny základ, teda na ustanovenie občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho musí notárska zápisnica obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Súd je povinný preskúmavať materiálnu a formálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice tak ako to vymedzil Exekučný poriadok. Podľa Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podstatnou náležitosťou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je, aby exekučný titul, ktorým má byť notárska zápisnica obsahoval prejav vôle povinného. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je predložený exekučný titul materiálne vykonateľný. Jeho záver o tom, že nie je, je výsledkom správneho právneho posúdenia splnomocnenia obsiahnutého v úverovej zmluve. Inak povedané, predložená notárska zápisnica nie je prejavom vôle povinnej osoby označenej v návrhu na vykonanie exekúcie.

Podľa zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa / ods. 1 prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa / ods. 1 návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká

a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,

b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo

c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.

Podľa / ods. 2 včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Odvolací súd poukazuje na rozpor záujmov medzi dlžníkom a jeho zástupcom (za predpokladu že by došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve), nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy o úvere dlžník nemal možnosť voľby výberu zástupcu. Je nesporné, že zmluva o úvere bola vypracovaná ako formulárová zmluva, ktorú používa oprávnený pri uzatváraní väčšieho počtu zmlúv a už vopred obsahovala predtlačené meno splnomocnenca - advokáta Mgr. Kušníra. Ak veriteľ (oprávnený) takto postupoval a určil vopred osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka (v jeho mene), odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového sudu, že je spochybnený základný predpoklad a účel udelenia plnej moci, t.j. že splnomocnenec Mgr. Kušnír bude obhajovať záujmy splnomocniteľa (dlžníka). Táto skutočnosť naopak nasvedčuje tomu, že splnomocnenec má s veriteľom (oprávneným) bližší vzťah, keďže sa jedná o osobu, ktorá zrejme bola v kontakte s oprávneným už pri tvorbe, resp. vyhotovovaní predtlače predmetnej zmluvy o úvere. V takomto prípade by predpokladaný záujem splnomocnenca pôsobiaci v konečnom dôsledku proti splnomocniteľovi (dlžníkovi), t.j. jeho vlastnému mandantovi znamenal rozpor, ktorý ho vzhľadom na ust. vylučuje z možnosti zastupovať dlžníka (povinného).

Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o zastúpení. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi. Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o zastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky.

Z obsahu predloženého splnomocnenia, ktoré je začlenené do textu zmluvy o úvere však nevyplýva, že by takáto dohoda o zastúpení medzi povinným a zástupcom v čase vyhotovenia splnomocnenia uzatvorená bola. Zmluva o úvere obsahovala plnomocenstvo, ktoré je možné podľa obsahu posúdiť aj ako návrh na uzatvorenie dohody o zastúpení. Prejav vôle je právnym úkonom len vtedy, ak ide o úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy je taký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Takýto prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe podľa až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým je návrh zmluvy, urobeného v neprítomnosti druhej strany nepostačuje písomná forma. Je nevyhnutné, aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane aj adresoval, t.j. odoslal, resp. urobil úkony nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa doručená či už poverením inej osoby alebo podaním na poštu, alebo osobným doručením druhej strane, resp. iným spôsobom. Z predloženej listiny nevyplýva, že dlžník podpísal zmluvu o úvere a súhlas s obsahom navrhnutých plnomocenstiev v prítomnosti advokáta Mgr. Kušníra. Ďalej z uvedenej listiny vyplýva, že dlžník obdržal, a teda disponoval len jedným vyhotovením predmetnej zmluvy. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že dlžník neodoslal návrh dohody o zastúpení druhej zmluvnej strane - „vybranému“ advokátovi Mgr. Kušnírovi. Z predloženej listiny nevyplýva ani skutočnosť, kedy „vybraný“ advokát takýto návrh dohody o zastúpení prijal, keďže táto listina neobsahuje údaj o dátume prijatia takéhoto návrhu. Doručenie akceptácie navrhnutej dohody o plnomocenstve neprítomným advokátom dlžníkovi, a to ešte v čase kedy mal byť dlžník svojím prejavom viazaný, taktiež nebolo prezentované.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že chýba platné plnomocenstvo a z tohto dôvodu chýba materiálny predpoklad, aby notárska zápisnica uvedená v návrhu na vykonanie exekúcie mohla byť spôsobilým exekučným titulom voči povinnému. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa ako vecne správne potvrdil.

Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, odvolací súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp.zn. , v ktorom súd konštatoval, že v štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom, sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie, postačujúce je totiž, ak sú skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín.

Ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd opiera svoje rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.5.1997, Higgins vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne Ústavný súd SR v uznesení -8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.