Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-43-2012.pdf
PDF · 170.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/43/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a prísediacich Márie Kramárovej a Ing. Miloslava Lipovského v trestnej veci obžalovaného B. Č., pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin vydierania v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods.3 písm. b) Tr. zák. s použitím § 138 písm. a) Tr. Zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.6.2013, takto
rozhodol:
Obžalovaný: B. Č., nar. XX.XX.XXXX E. P., trvale bytom obec Š., naposledy bez prihlásenia - P., J. Č.. XXXX/XX, t.č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov,
je vinný, že
1. približne od 26. septembra 2011 až najmenej do 13.24 hod. dňa 17. 01. 2012 v Trnave, ako aj z ďalších miest, poslal s využitím mobilného telefónu a ďalších elektronických zariadení na mobilný telefón C. J. s užívateľským číslom XXXX/XXX XXX najmenej 34 správ, ktorými cielene užívateľa tohto telefónneho čísla, C.O. J., nútil zaplatiť mu finančnú čiastku 50.000,- eur , a to tak, že v týchto správach opakovane C. J. hrozil, že príde za ním, o čom nikto nebude vedieť a potom ho už nikto nezastaví, ani polícia, a to bude jeho koniec, že si vybral smrť, že ho zabije a tiež zabije jeho deti, ženu aj otca, že ich životy vymenil za 50.000,- eur, ktoré mu nechce dať, že ho tiež za to predal ruskej mafii, ktorej teraz dlží 60.000,- eur, a z tejto mafie mu budú preto volať, pričom keď túto hotovosť im nezaplatí, tak mu zabijú jeho deti, a že mu prisahá, že toto už bude jeho skutočný koniec, aby mu preto čo najskôr zaplatil žiadanú sumu 50.000,- eur, ktorú však C. J. neposkytol, pričom týmto konaním jemu a ani nikomu z jeho rodinných príslušníkov nebola spôsobená fyzická a ani finančná ujma. 2. po tom, ako sa mu nepodarilo prinútiť C. J. zaplatiť mu ani len časť sumy 50.000,- eur, ktorú od neho požadoval tým, že mu na jeho mobilný telefón s užívateľským číslom XXXX/XXX XXX poslal najmenej 34 správ obsahujúcich hrozby o odhodlaní použiť proti nemu a jeho rodinným príslušníkom rôzne násilie, ak túto sumu nezaplatí, v čase najmenej od 18.00 hod. až do 19.00 hod. dňa 16.01.2012 v Trnave, na ulici V., čakal na C.O. J. so zámerom stretnutia a pokračovania v požadovaní od neho chcenej sumy 50.000,- eur, pričom v čase asi o 19.00 hod. k tomuto ich stretnutiu došlo na uvedenej ulici pred podnikom s názvom „Sushi Bar“, kde C. J. uviedol, že ho už hľadal a čakal pri jeho byte, aj v garáži, po čom začal od neho opätovne žiadať peniaze najskôr v sume 50.000,- eur, a keďže C. J. neprejavoval vôľu túto sumu zaplatiť, začal výšku požadovanej sumy opakovane meniť tak, aby od C. J. získal aspoň časť týchto peňazí, pričom ako C. J. neprejavil vôľu zaplatiť mu ani nižšiu sumu, vytiahol z vrecka odevu pripravený nôž presne nezistenej značky so zlomenou časťou hrotu čepele dlhej približne 10 cm, tento ukázal so zlomeným hrotom natočeným v smere k nemu so slovami, že tento nôž bol určený pre neho, aby ho s ním zabil, keď ho čakal u neho v garáži, po čom znovu začal od neho požadovať finančné prostriedky, a keďže ani po tom nedosiahol to, aby mu C. J. dal nejaké peniaze, určil mu na rozmyslenie a zaplatenie požadovanej sumy ultimátum do 08.00 hod. nasledujúceho dňa, do kedy počká, po čom v čase približne o 20.15 hod. toho istého dňa z miesta vzájomného kontaktu odišiel, čím C. J. nespôsobil fyzickú a ani finančnú ujmu,
teda
v bodoch 1, 2
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle iného hrozbou násilia alebo aj hrozbou inej ťažkej ujmy nútiť, v časti závažnejším spôsobom konania - so zbraňou - aby niečo konal a spôsobiť týmto značnú škodu pričom k spôsobeniu značnej škody nedošlo,
čím spáchal
v bodoch 1, 2
pokračujúci obzvlášť závažný zločin vydierania v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods.3 písm. b) trestného zákona s použitím § 138 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 189 ods. 3 Trestného zákona, s použitím §§ 36 písm. j), 38 ods. 3, 39 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na dobu 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Na obvineného B. Č., nar. 29.11.1974, bola dňa 19.7.2012 prokurátorom Krajskej prokuratúry Trnava podaná na tunajšom súde obžaloba pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin vydierania v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1tr. Zákona k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods.3 písm. b) Tr. zákona s použitím § 138 písm. a) Tr. Zákona.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 20.1.2012 sp. zn. Tp 3/2012 bol obvinený B. Č. vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. poriadku. Väzbu vykoná v ústave na výkon väzby Leopoldov.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. Zákona vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu v obžalobe kladú za vinu. Ďalej uviedol, že pokiaľ by ho mal súd uznať za vinného a odsúdiť na niekoľko rokov, tak to považuje za nespravodlivé a celú záležitosť považuje za veľké nedorozumenie.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a poškodeného, svedkov a oboznámením listinných dôkazov: znaleckého psychiatrického posudku vypracovaného MUDr. K. Š. a MUDr. C. G. zo dňa 4.3.2012 a jeho doplnením zo dňa 18.6.2012, odborným vyjadrením doc. Ing. C. C. CSc. k povahe mobilných telefónov, výpisom telekomunikačnej prevádzky spoločnosti Orange Slovensko a.s. a spoločnosti Telefonica O2 Slovakia, s.r.o., znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ zo dňa 15.3.2012 a zo dňa 28.3.2012, znaleckého posudku doc. Ing. C. C. CSc. zo dňa 29.5.2012, výpisom z účtu peňažného ústavu ČSOB a.s. a Tatra banka a.s., zápisníc o vydaní vecí zo dňa 17.1.2012, 18.1.2012, 9.2.2012, 21.3.2012, fotodokumentácie mobilných telefónov, fotokópie znaleckého posudku č. 8/12 spracovaného v trestnom konaní ORP-68/1-OVK- TT-2012, fotokópie časti vyšetrovacieho spisu ORP-68/1-OVK-TT-2012, fotokópie časti vyšetrovacieho spisu ORP-2112/JB-TT-2012, výpisu z Obchodného registra spoločnosti EURO AUTO PROFI, s.r.o., Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 29.7.2011, zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti EURO AUTO PROFI, s.r.o. zo dňa 25.7.2011, Dohody o započítaní zo dňa 29.7.2011 a Kupnej
zmluvy zo dňa28.7.2011 predložených C. J., fotokópiou listuzo dňa 19.2.2012 zaslaného poškodenému obžalovaným, fotokópiami listím predložených Š. K., I.M.C. Č., G. Y., C. Č. a S. B., fotokópiou cestovného pasu obžalovaného, správy OR PZ v Trnave o držbe zbraní, zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 9.2.2012 spolu s fotodokumentáciou, správy Obvodného úradu v Trnave zo dňa 4.5.2012, evidenčnej karty vodiča - obžalovaného, správy Sociálnej poisťovne zo dňa 19.3.2012, správy úradu práce, sociálnych vecía rodiny v Trnave zo dňa 23.3.2012, výpisu zo Živnostenského registra na obžalovaného, výpisu z Obchodného registra na spoločnosť EURO AUTO PROFI, s.r.o., správy Daňového úradu Trnava zo dňa 17.3.2012, výpisu zo zoznamu vozidiel evidovaných na obžalovaného, správou Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 12.3.2012, správou obce Špačince zo dňa 20.3.2012, vyjadrenia spoločnosti Orange Slovensko a.s. zo dňa 23.4.2013, listinných dôkazov predložených obhajcom - doklady preukazujúce spoluprácu obžalovaného s občianskym združením ako hodnotenie na osobu obžalovaného, odpis registra trestov obžalovaného, dokladu o vklade hotovosti vo výške 2500 eur v Tatra banka a.s. zo dňa 15.8.2011, potvrdenia o spolupráci vystaveným spoločnosťou Wolkswagen finančné služby Slovensko, s.r.o. zo dňa 28.5.2013, potvrdenia o spolupráci vystaveným spoločnosťou Kofis leasing, a.s., zo dňa 27.5.2013, vyhlásenia C. N. zo dňa 29.5.2013.
Obžalovaný B. Č. vo svojich výpovediach uviedol, že sa s poškodeným C.Á.O. J. zoznámil v roku 1998, v roku 2006 si založili firmu EURO AUTO PROFI, s.r.o., kde boli obaja spoločníci, pričom každý do spoločnosti vložil 200 000 Sk, a ktorá sa zaoberala predajom motorových vozidiel. S poškodeným mal veľmi dobrý priateľský vzťah, spoločne sa navštevovali, chodili na rodinné dovolenky. Po vzájomnej dohode v júli 2011 poškodený odstúpil z funkcie konateľa a dohodli sa, že zrušia spoločnú firmu, pričom obžalovaný odíde na tri mesiace do Thajska, kým poškodený sa postará o firmu a podá daňové priznanie. Dôvodom odchodu do Thajska bolo, že poškodený ako konateľ zobral na firmu viacero pôžičiek a potreboval získať čas na ich vyrovnanie a aby obžalovaného nikto nezháňal ako konateľa. Poškodenému dôveroval, v Thajsku si prenajal väčší dom, nakoľko poškodený chcel za obžalovaným prísť aj s rodinou. S poškodeným volal každý deň prostredníctvom skypu, pričom poškodený používal konto s menom: Euro Auto Profi. V tom čase sa poškodený správal stále ako konateľ spoločnosti, pričom ním už nebol. Obžalovaný uviedol, že spracoval doklady potrebné k podaniu daňového priznania, ktoré odovzdal pani C., a ktorá mu ich vrátila s odôvodnením, že poškodený odmietol podať daňové priznanie s tým, že už s firmou nemá nič spoločné. Následne sa pokúšal spojiť s poškodeným, pričom tento nereagoval na jeho telefonáty a SMS správy. Do 20.9.2011 mu poškodený vkladal na jeho účet hotovosť, ktorú si potom v Thajsku vyberal a z ktorej žil. Po tomto dátume mu poškodený prestal peniaze vkladať na účet ale mu ich posielal prostredníctvom jeho otca. Po 20.9.2011 začal obžalovaný používať skype konto s názvom Euro Auto Profi, ktoré neskôr premenoval na K. P.. Toto skype konto okrem neho používala aj jeho sestra B. Č. a aj C. A.. Obžalovaný k posielaným správam uviedol, že z Thajska posielal SMS správy obžalovanému len prostredníctvom skype konta a nikdy nie z mobilného telefónu. V SMS správach chcel vždy len vysvetlenie, nikdy sa mu nevyhrážal. Obžalovaný sa po príchode na Slovensko ubytoval v hoteli Prestige a kontaktoval poškodeného za účelom osobného stretnutia. Na stretnutí v hoteli Prestige mu poškodený vulgárne vynadal a povedal mu, že žiadne peniaze nedostane a nech sa vráti do Thajska. Po návrate do Thajska bol na tom psychicky veľmi zle, začal požívať alkohol, anabolické stereoidy a drogy. Poškodenému posielal ďalšie SMS správy, v ktorých žiadal vysvetlenie a peniaze, z ktorých by mohol v Thajsku žiť. V januári 2012 sa opäť vrátil na Slovensko a podal na poškodeného trestné oznámenie. Dňa 16.1.2012 sa stretol s poškodeným pri Sushi bare na V. ulici, ktorého sa zúčastnil aj svedok C., ktorý bol ozbrojený. Poškodený mu ponúkol sumu 45 000 eur, ktoré si mal zobrať a odísť späť do Thajska. Obžalovaný tvrdil, že pri Sushi bare sa poškodenému nijako nevyhrážal a to ani nožom, nakoľko žiadny pri sebe nemal.
Poškodený C. J., vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sa pozná asi 14-15 rokov, v minulosti spolu podnikali. V roku 2011 mu navrhol, že z firmy vystúpi, pričom obžalovaný chcel ďalej podnikať. Neskôr mu obžalovaný volal, aby sa spolu stretli, že chce odísť do Thajska, že to tu nezvláda. Sestra obžalovaného ho prosila, aby obžalovanému zaplatil letenku do Thajska, čo poškodený urobil. Obžalovaný ho neskôr začal kontaktovať prostredníctvom jeho rodičov, pričom žiadali peniaze. Spor medzi ním a obžalovaným začal po tom, čo ho obžalovaný žiadal, aby podal daňové priznanie, na čo mu oznámil, že už nie je konateľom firmy a nemá dôvod daňové priznanie podávať. Taktiež ma kontaktoval pán I., od ktorého si firma požičala 46 000 eur, a ktoré žiadal odo mňa vrátiť a tieto som mu aj vyplatil. Potom prestal s obžalovaným komunikovať, no zo strany jeho rodičov a od samotného obžalovaného mu začali chodiť výhražné SMS správy, v ktorých sa vyhrážal, že ho zabije, že zabije jeho rodinu. K stretnutiu v hoteli Prestige poškodený uviedol, že obžalovaný chcel od neho, aby mu
vyplatil peniaze, najskôr to bola suma 50 000 eur, potom 10 000 eur a nakoniec chcel 5 000 eur. Na tomto stretnutí boli prítomní aj pán Y. a pán N.. Neskôr sa dozvedel, že obžalovaný odišiel späť do Thajska, odkiaľ mu chodili výhražné SMS správy. Obžalovaný ho opäť kontaktoval v januári 2012, kedy mu oznámil, že je na Slovensku a že sa chce s ním stretnúť. K stretnutiu s obžalovaným pred Sushi barom na V. ulici uviedol, že tam bol prítomný aj pán C.. Obžalovaný mu povedal, že na neho podal trestné oznámenie, ale že keď mu do druhého dňa dá 45 000 eur alebo 50 000 eur, tak to oznámenie stiahne. Poškodený s tým nesúhlasil a obžalovaný potom vytiahol z mikiny nôž, ktorý nasmeroval na jeho trup a povedal mu, že ho zabije. Potom obžalovaný nôž zbalil a schoval do mikiny.
Svedok Ing. I. J., vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že o výhražných správach sa dozvedel od jeho syna C. J., ktorého požiadal, aby mu tieto správy preposlal. Poškodený mu povedal, že tieto správy sú od obžalovaného. Svedok uviedol, že sa v týchto správach obžalovaný vyhrážal zabitím, zneuctením a neskôr sa vyhrážal i jeho dcére, voči ktorej použil hanlivé výrazy, pričom túto obžalovaný ani nepoznal. Ku stretnutiu v hoteli Prestige uviedol, že nesúhlasil s tým, aby sa jeho syn stretol s obžalovaným a preto poslal na stretnutie pána Y.. Pán Y. mu o stretnutí povedal, že obžalovaný začal vyskakovať na poškodeného a že mal pri sebe nôž.
Svedkyňa Mgr. P. J., vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný sa rozviedol so svojou manželkou a niekedy v lete odišiel do Thajska. Potom začal jej manželovi C. J. posielať SMS správy, pričom niektoré prišli z mobilného telefónneho čísla a niektoré prišli cez internet, tzn., že namiesto telefónneho čísla sa objavil podpis K. P.. Uviedla, že správanie poškodeného sa zmenilo, začal byť nervózny a podráždený, pričom uviedol, že je to kvôli výhražným SMS správam, v ktorých bolo napísané, že ich všetkých pozabíja. Vyhrážky smerovali najmä voči poškodenému, ale aj voči nej a ich deťom. V ďalších SMS správach pýtal obžalovaný od poškodeného peniaze. Uviedla, že jej manžel sa stretol s obžalovaným v hoteli Prestige, ale pri tomto stretnutí nebola. V januári 2012 jej volal známi C. N., ktorí jej uviedol, že obžalovaný stojí pred ich domov a čudne sa správa a má na hlave kapucňu. Na to išla spolu s deťmi ku kamarátke a keď sa vracala naspäť domov videla obžalovaného v bielej mikine s kapucňou pred Sushi barom ako tam stojí spolu s jej manželom a I. C.. Poškodený jej o tomto stretnutí povedal, že sa stretli kvôli peniazom a ukázal je nožík so zlomenou špičkou a povedal, že obžalovaný ho chcel s týmto nožom pichnúť.
Svedok Mgr. I. C. vo svojej výpovedi uviedol, že vedel o výhražných SMS správach, ktoré obžalovaný posielal poškodenému. Spolu s C. J. sa stretli s obžalovaným pred Sushi barom na V. ulici, kde sa s obžalovaným nejaký čas rozprávali, pričom tento chvíľu rozprával normálnym hlasom, niekedy začal zúriť, potom zase začal plakať. Obžalovaný na tomto stretnutí pýtal od poškodeného peniaze, a ak mu ich poškodený nedá do druhého dňa, pôjde na políciu dokončiť svoju výpoveď. Ďalej uviedol, že obžalovaný povedal, že ich videl vo vchode kde býva poškodený, že ich tam čakal a keby nebol s poškodeným svedok I.. C., tak tento nôž bol určený pre poškodeného, pričom vytiahol z vrecka otvárací nožík striebornej farby s čepeľou asi 12 cm. Potom obžalovaný nožik zavrel, schoval do vrecka a začal plakať.
Svedok C. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného pozná z mesta a z posilňovne. Oslovil ho otec C.O. J., aby sa zúčastnil s poškodeným na stretnutí s obžalovaným v hoteli Prestige. Na tomto stretnutí sa zúčastnil aj spolu s jeho kamarátom R. N.. Obžalovaný prišiel na stretnutie aj so svojím malým synom. Obžalovaný a poškodený sa spočiatku normálne rozprávali, no neskôr začal obžalovaný na poškodeného kričať a tiež si všimol, že má vo vrecku sponový nožík. Svedok pristúpil k obžalovanému a vyzval ho nech si sadne a ukľudní sa, načo si obžalovaný sadol a sklonil hlavu. Chvíľu na to sa zdvihol a odišiel.
Svedok R. N. vypovedal, že pozná obžalovaného ako aj poškodeného. Vie, že boli kamaráti a počul, že obžalovaný mal poškodeného vydierať. Ohľadom stretnutia poškodeného a obžalovaného v hoteli Prestige uviedol, že tam bol prítomný spolu s pánom Y.Č.T., pričom boli za sklenenými dverami a pán Y. potom vošiel dovnútra nakoľko bolo počuť nejaký krik. Spoza dverí videl, ako sa obžalovaný postavil a niečo hovoril poškodenému, keď pán Y. vošiel a požiadal obžalovaného aby sa ukľudnil. Nevšimol si, že by mal poškodený alebo obžalovaný pri sebe nejakú zbraň alebo predmet podobný zbrani. Stretnutie trvalo asi 10 minút a medzi poškodeným a obžalovaným nedošlo k nejakému fyzickému konfliktu.
Svedok I. Č. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaný (jeho syn) bol s poškodeným spoločníkom vo firme Euro Auto Profi, s.r.o.. Svedok pracoval a pomáhal v tejto firme. Po tom ako začal mať poškodený problémy s požičanými peniazmi, nahovoril obžalovaného, aby prepísal na seba firmu a odišiel do Thajska, kým to tu dá do poriadku, pričom poškodený mu tam mal posielať peniaze. Spočiatku mu poškodený posielal peniaze priamo, no neskôr žiadal svedka, aby chodil s ním do banky a vkladal obžalovanému peniaze na účet pod vlastným menom. Posledné peniaze mu poškodený poslal v decembri 2011. Začiatkom roka 2012 mu obžalovaný volal cez skype konto, že je zúfalý a nevie čo má robiť. Na stretnutí obžalovaného s poškodeným v hoteli Prestige ani pred Sushi barom nebol prítomný.
Svedkyňa R. Č., vo svojej výpovedi uviedla, že vzťah obžalovaného a poškodeného bol veľmi dobrý. V polovici júla prišla do autobazáru, kde bola svedkom rozhovoru medzi obžalovaným a poškodeným, kedy sa rozprávali o problémoch vo firme, pričom sa dohodli tak, že obžalovaný preberie na seba dlhy firmy a odíde do Thajska a poškodený mu bude posielať peniaze. Najskôr ich posielal sám, neskôr žiadal môjho manžela aby ich vkladal na účet pod svojím menom. Ďalej uviedla, že po návrate obžalovaného z Thajska sa s ním strela v hoteli Prestige, kde jej obžalovaný povedal, že tam bol za ním poškodený aj s dvoma mužmi, a jeden z nich sa mu vyhrážal, že ak nevypadne zo Slovenska tak ho zabijú. Bol pri tom vystrašený a plakal. Ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že jej obžalovaný volal, písal SMS správy a aj spolu hovorili cez skype, SMS správy jej posielal z thajských čísel.
Svedkyňa B. Č. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný bol s poškodeným ako bratia, podnikali spolu. Ich spoločná firma mala dlhy a svedkyňa tvrdila, že bola pri niekoľkých rozhovoroch obžalovaného s poškodeným, v ktorých sa dohodli, že obžalovaný prevezme dlhy na seba a vycestuje do zahraničia. Poškodený ju uisťoval, aby sa o svojho brata nebála, že sa o neho postará. Poškodený jej a synovi obžalovaného zaplatil letenku do Thajska, kde na mesiac odcestovala za obžalovaným. Druhý krát vycestovala za obžalovaným do Thajska koncom novembra 2011, letenku jej zaplatil poškodený a požiadal ju aby obžalovanému zaniesla peniaze, ale žiadne jej nakoniec nedal. Jej brat bol v Thajsku na tom psychicky veľmi zle, začal piť a bral nejaké lieky. Ďalej uviedla, že počas jej pobytu v Thajsku obžalovaný s poškodeným komunikovali prostredníctvom SMS správ, v ktorých si aj nadávali, ale neboli tam vyhrážky. Jej priateľ C. A. taktiež písal v mene obžalovaného poškodenému nejaké správy.
Svedok O. K. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná zo Špačiniec, kde obžalovaný býval, bol medzi nimi kamarátsky vzťah a kúpil od neho viac áut. Poškodeného pozná tiež, spolu s obžalovaným si od neho požičiavali peniaze na krátku dobu, napr. ak potrebovali kúpiť autá, a peniaze mu vždy vrátili. Dňa 19.8.2009 vybavil poškodenému požičanie hotovosti 100 000 eur, ktoré mal vrátiť do dvoch rokov. Zmluva o pôžičke sa nespisovala, peniaze osobne odovzdal poškodenému, ktorý dal z nich asi 4 000 eur obžalovanému. V auguste 2011 prišiel za poškodeným do autobazáru spýtať sa na vrátenie peňazí. Poškodený sa vyjadril, že peniaze ešte nemá a následne sa svedkovi začal vyhýbať. S poškodeným sa potom stretol niekedy v roku 2011, kedy mu poškodený ukazoval SMS správy v mobilnom telefóne a rozprával, že sa mu obžalovaný vyhráža. Pri tom sa smial a svedok nemal dojem, že by poškodený bral SMS správy vážne.
Svedok E. I. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovanému ako aj poškodenému viackrát požičal rôzne sumy peňazí v období rokov 2006-2008, pričom tieto pôžičky mu boli vždy zakrátko vrátené. Nespomínal si, že by mu poškodený spomenul, že by mal nejaké problémy s obžalovaným, neukazoval mu žiadne výhražné správy, ktoré by mu mal obžalovaný posielať. V roku 2011 požičal postupne poškodenému sumu 46 000 eur. Keď mu poškodený tieto požičané peniaze nevracal, poistil sa tým, že dal poškodenému podpísať zmenku. Tieto požičané peniaze mu nakoniec vrátil otec poškodeného. Tým považoval ich finančné vzťahy za vyrovnané.
Znalec doc. Ing. C. C., Csc. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomne podaného znaleckého posudku, v ktorom predložil chronologicky usporiadané všetky SMS správy, MMS správy a čísla prichádzajúcich aj odchádzajúcich hovorov mobilných telefónov, ktoré boli zaistené od poškodeného C. J., svedka Ing I. J. a od obžalovaného. Znalec k zisteným prijatým SMS správam uviedol, že zo skype konta je možné posielať na mobilný telefón SMS správy len v prípade, ak má zákazník zaplatenú takúto službu. V tomto prípade je možné zo skype konta telefonovať na pevnú linku aj mobilný telefón a využíva sa pri tom spravidla zariadenie výpočtovej techniky - počítač, notebook. Ak má však majiteľ novší typ mobilného telefónu s operačným systémom iOS alebo Android, nemusí SMS správu zasielať prostredníctvom mobilnej dátovej siete, ale prostredníctvom Wifi pripojenia do
internetu, ktoré má buď na svojom mobilnom telefóne alebo na svojej domácej počítačovej sieti. V tomto prípade prichádza správa cez skype operátora. Na otázku obhajcu, či by vedel určiť, ktoré zo SMS správ nájdených v skúmaných mobilných telefónoch boli posielané prostredníctvom mobilného operátora a ktoré prostredníctvom skype konta znalec uviedol, že nie, nakoľko s odstupom času sa to už nedá. Na otázku obhajcu, či program skype má možnosť navodiť telefónne číslo odosielateľa tak, aby sa prijímateľovi ukázalo telefónne číslo odosielateľa znalec uviedol, že sa to nedá. Na otázku prokurátora, či je možné určiť miesto polohy odosielateľa prijatej správy na mobilný telefón, ak má k dispozícii len zariadenia mobilného telefónu znalec odpovedal, že určiť polohu mobilného telefónu môže len operátor mobilnej siete a táto poloha môže byť zistená aj dodatočne. Na otázku predsedu senátu, aby vysvetlil súvislosti s SMS správami uvedenými v znaleckom posudku pod č. 142-148 na strane 33 posudku, prečo v týchto prípadoch pri označení odosielateľa správy nie je žiadne telefónne číslo, ale iba označenie „K..P.“ znalec uviedol, že to môže byť pre to, že tieto SMS správy boli odosielané zo skype konta, alebo druhou možnosťou je, že majiteľ mobilného telefónu mal uložený v pamäti telefónu kontakt označený „K..P.“ v čase prijatia SMS správ a neskôr, nakoľko pred tým ako bol jemu predložený mobilný telefón na znalecké skúmanie bol tento kontakt z mobilného telefónu vymazaný.
V znaleckom posudku č. 7/2012 vypracovanom znalcom v prípravnom konaní zodpovedal znalec úlohu, ktorou bolo z mobilných telefónov predložených poškodeným C.Á.O. J. a Ing. I. J. a telefónu zaisteného od obžalovaného zabezpečiť všetky dáta, t.j. SMS správy, MMS správy, čísla prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov, fotografie a iné dáta dôležité pre trestné konanie, taktiež časy a dátumy jednotlivých zabezpečených dát. Znalec zistil dáta v požadovanom rozsahu a predložil ich chronologicky usporiadané spolu so zisteným dátumom a časom. Z posudku vyplýva, že na mobilný telefón NOKIA N8 predloženého poškodeným C. J. boli z telefónneho čísla +XXXXXXXXXXX, z telefónneho čísla +XXXXXXXXXXX a z konta pod názvom K..P. zasielané SMS správy, ktorých obsahom boli vyhrážky zabitím poškodeného a jeho rodiny, žiadosti o vydanie peňažnej sumy.
Znaleckým posudkom č. 26/2012 zo dňa 29.5.2012 bolo zistené z osobného počítača presne nezistenej značky a typu, ktorý od 1.9.2011 až do 17.1.2012 užívala E. X.M.E., že v rámci komunikácie medzi obžalovaným a E. X. jej obžalovaný z konta pod názvom K. P. zaslal správu, ktorú predtým adresoval poškodenému C. J., a v ktorej sa mu vyhrážal, že ho počká pred jeho domom a zabije ho.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul i svedkyne S. B. a C. Č., ktoré pracovali v hoteli Prestige v Trnave v čase, keď v tomto hoteli došlo k stretnutiu obžalovaného a poškodeného tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených výpovedí. Skutočnosti, ktoré vyplývajú z tohto stretnutia obžalovaného s poškodeným netvoria súčasť skutku uvedeného v obžalobe a svedkyne k obsahu samotného stretnutia medzi obžalovaným a poškodeným nevedeli nič podstatného uviesť. Ich výpovede tak potvrdzujú výpovede obžalovaného a poškodeného, ako i vyššie uvedených svedkov, že k takémuto stretnutiu došlo.
Z listiny predloženej C. Č. bolo následne zistené len to, že rezervácia obžalovaného v hoteli Prestige bola urobená bez uvedenia telefónneho kontaktu.
Svedkyňa E. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného najskôr poznala len z videnia, potom ho spoznala prostredníctvom sociálnej siete Facebook. Kontaktovala ho za účelom získania práce čašníčky, myslela si však, že sa jedná o prácu v Trnave a nie v Thajsku. S obžalovaným komunikovala prostredníctvom sociálnej siete Facebook, skype konta cez web kameru, na ktoré sa prihlasoval od názvom Euro Auto profi, pričom obžalovaný jej písal o jeho živote v Thajsku, o živote na Slovensku. že pred odchodom do Thajska tu mal firmu s kamarátom a má nejaké problémy, že sem priletí a navrhol jej, aby sa stretli. S obžalovaným sa stretla v hoteli Prestige na recepcii, kde sa spolu rozprával. Obžalovaný jej rozprával, že mu poškodený C. J. dlhuje 50 000 eur. V SMS správe, ktorú jej neskôr poslal, je povedal, že sa v hoteli Prestige stretol s poškodeným a že došlo k nejakej potýčke. Svedkyňa ďalej uviedla, že sa neskôr s obžalovaným stretla na jeho žiadosť v penzióne Rosental v Ružindole, kde jej obžalovaný hovoril, že sem prišiel kvôli peniazom, ktoré mu poškodený dlhuje a ktoré mu odmieta dať. Na tomto stretnutí bolo obžalovanému zle, niekoľkokrát zvracal, vyjadril sa, že mu je zle z potýčky s poškodeným v hoteli Prestige. Potom bola v kontakte s obžalovaným len prostredníctvom SMS správ.
Svedok C. N. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného pozná, ale nie sú nejaký dobrí priatelia, kúpil si od neho okuliare. S obžalovaným sa stretol v januári na V. ulici v Trnave, keď ho obžalovaný oslovil pri nastupovaní do auta. Mal oblečenú mikinu s kapucňou a bol veľmi zhovorčivý, ale nespomenul si presne
o čom sa rozprávali, pamätal si, že mu obžalovaný povedal, že tam čaká na poškodeného C. J.. Po tomto rozhovore svedok zavolal poškodenému, aby mu oznámil, že ho obžalovaný čaká pred domom.
Svedkyňa Š. K. na pojednávaní uviedla, že v roku 2011 pracovala v penzióne Rosental v Ružindole ako výčapníčka. Pamätala si, že obžalovaný prišiel do penziónu, predložil preukaz totožnosti na meno B. Č. žiadal sa ubytovať v apartmáne. Po zaplatení mu ukázala apartmán a viac ho nevidela. Nevedela uviesť koľko dní bol ubytovaní, pamätala si, že zaplatil len za jednu noc.
Svedok G. Y. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje ako informačný technik v spoločnosti TT-komfort Trnava a má na starosti monitorovaciu techniku. Uviedol, že na základe výzvy poskytol polícii kamerový záznam z priemyselných kamier namontovaných na budove spoločnosti, ktorý aj sám videl. Na zázname bolo vidieť asi dve alebo tri osoby , jedna z nich rozhadzovala rukami. Nakoľko kamery sa automaticky spúšťajú len pri nejakom pohybe, nevedel sa vyjadriť aký dlhý bol záznam. Taktiež nevedel uviesť, či videl na zázname nejakú zbraň a či obžalovaný je jedna z osôb, ktoré videl na zázname.
Svedok V. D. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného pozná z herne, v ktorej pracoval a ktorú vlastní poškodený. Niekedy v januári 2012 za ním prišiel obžalovaný a požiadal o požičanie telefónu, ktorý mu svedok požičal a následne obžalovaný po zavolaní vrátil. O čom telefonoval uviesť nevedel avšak podľa odchádzajúceho hovoru z jeho telefónu videl, že obžalovaný volal poškodenému.
Svedok D. T. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná z herne s názvom Divuc, ktorej majiteľom je poškodený a I. C., a v ktorej pracuje od roku 2009 až do súčasnosti. Obžalovaný do tejto herne chodieval. Svedok vedel, že obžalovaný a poškodený spolu podnikali, že mali autobazár. Svedok počul, že obžalovaný odcestoval do Thajska a na internete videl videá, ktorých obsahom boli zábery poškodeného ako boxuje. Z dôvodu, že výpoveď svedka sa odchyľuje v podstatných bodoch od jeho výpovede z prípravného konania, bola na pojednávaní prečítaná výpoveď D. T. z prípravného konania zo dňa 5.3.2012, v ktorej uviedol, že obžalovaného pozná z herne Divuc, do ktorej obžalovaný chodieval a v ktorej pracoval. Obžalovaný bol podľa jeho názoru čudný a užíval drogy. Dopočul sa, že obžalovaný odcestoval zo Slovenska a na internete videl videá obžalovaného z Thajska, na ktorých boli zábery ako boxoval, ako chodil na výlety a ktoré boli zaregistrované pod meno „K.“. Tiež sa tam nachádzalo video, ktoré bolo neskôr stiahnuté a na ktorom obžalovaný plakal, že má roztrhnuté šľachy a niečo s kolenom, že sa už ďalej nemôže biť a zarábať peniaze, pričom toto video malo názov „odkaz pre M“. Svedok uviedol, že z počutia mal vedomosť o tom, že poškodenému a jeho rodine mali chodiť výhražné SMS správy od obžalovaného, ale nevedel ako a ani čo konkrétne bolo obsahom týchto správ. Pri konfrontácii svedka s jeho skoršou výpove´dou svedok uviedol, že všetko čo uviedol vo výpovedi z prípravného konania je pravda a skutočnosti, ktoré neuviedol vo výpovedi na hlavnom pojednávaní neuviedol z dôvodu, že si na ne s odstupom času nepamätal.
Svedok Ing. E. C. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaný je bývalým manželom jeho dcéry K.. T. veci uviedol, že poškodeného osobne nepozná, vie len, že spolu s obžalovaným podnikal v autobazáre. V roku 2011 mu zo zahraničného telefónneho čísla chodili výhražné SMS správy a z ich obsahu usúdil, že boli od obžalovaného a ich obsahom boli vyhrážky majetkovou a inou ujmou. Svedok podal na obžalovaného trestné oznámenie, pričom vec bola postúpená na vybavenie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.
Z oboznámenej fotokópie časti vyšetrovacieho spisu č. ORP-2112/JB-TT-2011 vyplýva, že z telefónnych čísel +XXXXXXXXXXXX a +XXXXXXXXXXX boli svedkovi Ing. E. C.O.E. zasielané SMS správy, z ktorých podľa obsahu vyplýva, že ich posielal obžalovaný a v ktorých sa mu vyhrážal, že mu podpáli dom a zlikviduje ho v zamestnaní.
Obhajca obžalovaného navrhol v priebehu hlavného pojednávania dňa 21.5.2013 vypočuť na hlavnom pojednávaní svedkov aj Š. L. a G. C., ktorí v druhej polovici mesiaca október 2011 prišli za obžalovaným do Thajska a určitú domu s ním boli v osobnom kontakte. Súd návrh obhajcu na vypočutie vyššie uvedených svedkov zamietol z dôvodu, že obžalovanému bola doručená výzva v zmysle § 240 Tr. poriadku, v ktorej bol upozornený, že na neskôr navrhnuté dôkazy môže súd odmietnuť. Uvedené dôkazy mohol obžalovaný navrhnúť pred začatím hlavného pojednávania, no neurobil tak. Návrh na vypočutie svedkov pred ukončením dokazovania súd považuje zo strany obžalovaného za zbytočné
predlžovanie súdneho konania, ktoré by v konečnom dôsledku mohlo spôsobiť zbytočné prieťahy a a z toho plynúce porušenie práva obžalovaného na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ je cieľom ustanovenia § 240 Trestného poriadku, okrem iného, vytvoriť priestor pre spravodlivý kontradiktórny proces, je namieste odmietnuť vykonať dôkazy, ktoré navrhne procesná strana oneskorene resp. „neočakávane“.
Podľa znaleckého posudku znalkýň MUDr. K. Š. a MUDr. C. G.Í.T., znalkýň z odboru psychiatria zo dňa 4.3.2012, ktorý bol vypracovaný na posúdenie duševného stavu obžalovaného vyplýva, že obžalovaný má symptómy anxiózne-depresívnej poruchy, ktorá sa prejavuje poruchou v nálade s dysfóriou, podráždenosťou, plačlivosťou, obavami, pocitmi beznádeje. Táto porucha sa u obžalovaného vyskytovala aj v čase spáchania skutkov, aj v čase pred spáchaním skutkov ktoré sa mu kladú za vinu, pričom bol aj ambulantne liečený u psychiatra. Táto porucha však neovplyvnila jeho rozpoznávacie schopnosti v takej miere, aby nebol schopný ovládať svoje konanie ani spôsob akým konal. U obvineného znalci nediagnostikovali závislosť od alkoholu ani od iných psychotropných látok.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava titulom záverečnej reči na hlavnom pojednávaní navrhol obžalovaného uznať vinným v zhode s obžalobou. Uviedol, že skutok uvedený v bode 1 obžaloby je preukázaný nsjmä svedeckou výpoveďou poškodeného C. J.É.Y., ktorý popísal vývoj ich vzájomného vzťahu od kamarátskeho až k nepriateľskému. Preldožil tiež jeho telefónny prístroj, v ktorom boli uložené výhražné SMS správy od obžalovaného. Výpoveď poškodeného potvrdila aj výpoveď jeho otca pána J., ktorý potvrdil, že jeho synovi boli od obžlovaného posielané výhražné SMS správy. Konanie obžalovaného, ktoré sa mu kladie za vinu v bode 2 obžaloby je preukázané najmä výpoveďami svedkov C.O.P. Y. a I. C., ktorí boli prítomní pri oboch stretnutiach poškodeného a obžalovaného a popísali neštandardné správanie obžalovaného voči poškodenému. Prokurátor má za to, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní preukazujú vinu obžalovaného zo spáchania skutku a navrhol ho preto uznať za vinného a uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Taktiež navrhol uložiť obžalovanému ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov a zaviazať k náhrade škody poškodenému tak, ako si ju uplatnil na hlavnom pojednávaní.
Obhajca v záverečnej reči uviedol, že dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že by bol obžalovaný vinný na tom skutkovom základe, ktorý sa mu kladie v obžalobe za vinu. Najmä vo vzťahu ku skutku v bode 2 obžaloby uviedol, že tento sa nestal tak ako je uvedené v obžalobe a to s poukazom na nepresvedčivé dôkazy o použití zbrane - prítomnosti noža pri rozhovore obžalovaného s poškodeným ako i úmysle samotného obžalovaného. Z výpovedí svedka C. ako aj obžalovaného bolo zrejmé, že poškodený nevnímal konanie obžalovaného v súvislosti s vymáhaním alebo vydieraním peňažnej sumy v tej výške ako je uvedené v obžalobe. Taktiež nebolo preukázané, že by obžalovaný na tomto mieste na poškodeného čakal a tiež to, že poškodený sám od seba uhradil útratu za konzumáciu obžalovaného v reštaurácii svedčí o tom, ako poškodený vnímal konanie obžalovaného. Obhajca poukázal na to, že v bode 1 obžaloby je uvedené, že obžalovaný sa mal poškodenému vyhrážať za účelom získania sumy vo výške 50 000 eur, pričom obžalovaný v postupne menil výšku sumy, ktorú od poškodeného mal požadovať. Obhajca tiež poukázal na judikatúru Krajského súdu v Trnave ako aj najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/51/2011, v zmysle ktorého sa v prípade uznania viny obžalovaného z vydierania má zohľadniť iba najnižšia zo všetkých súm, ktoré vydieraním požadoval. Preto by podľa názoru obhajcu malo byť konanie obžalovaného posúdené v zmysle §189 ods. 1 nanajvýš ods. 2 Tr. Zákona. Obhajca tiež uviedol, že nie je naplnená ani skutková podstata vydierania najmä vo vzťahu ku skutku 1, keďže je potreba brať do úvahy i to, ako konanie obžalovaného vnímal samotný poškodený, teda či ho vnímal ako hrozbu vzťahujúcu sa na jeho osobu, alebo jemu blízku osobu, prípadne či ju vnímal ako snahu o zaplatenie peňažného záväzku voči obžalovanému. Potom by išlo o súkromnoprávny spor bez trestnoprávnych dôsledkov. Obhajca poukázal i nato, že nie sú zdokumentované spätné väzby od poškodeného, hoci poškodený na SMS správy obžalovaného reagoval. Podľa názoru obhajcu skutok v bode 1 obžaloby možno maximálne kvalifikovať ako trestný čin vyhrážania v prvom odseku nanajvýš ako zločin vydierania iba v prvom odseku a skutok v bode 2 obžaloby napĺňa zákonné znaky pokračovacieho zločinu vydierania, môže nanajvýš spĺňať zákonné znaky trestného činu nebezpečného vyhrážania v prvom odseku. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s argumentáciou obhajoby ohľadne skutkového a právneho posúdenia prípadu poukázal na osobu obžalovaného a na všetky okolnosti prípadu ako i na to, že i podľa obžaloby malo konanie iba charakter pokusu a nie dokonaného trestného činu. V prípade uznania viny v zmysle obžaloby navrhol uložiť obžalovanému trest na úplne spodnej hranici zníženej trestnej sadzby.
Obžalovaný titulom záverečnej reči uviedol, že poškodenému C. J. a jeho rodine sa nikdy nevyhrážal fyzickou likvidáciou. Priznal, že poškodeného kontaktoval z Thajska formou SMS správ a cez skype konto s menom Euro Auto Profi, neskôr premenované na K. P. a žiadal od neho rôzne finančné sumy, ale opodstatnene, nakoľko poškodený dlžil jemu a jeho rodičom vysokú finančnú hotovosť. Priznal, že mu niekedy v SMS správach vulgárne nadával, čo však bolo podľa jeho vyjadrenia medzi nimi bežné, ak sa nepohodli. Podľa jeho názoru to nemohlo u poškodeného vyvolať obavu o jeho život alebo zdravie. Obžalovaný spochybnil skutočnosť, že pisateľom zaslaných výhražných správ je on a to z dôvodu, že žiadna telekomunikačná spoločnosť nepotvrdila, že je majiteľom telefónneho čísla alebo skype konta, z ktorého boli správy zaslané a tiež preto, že správy boli zaslané zo skype konta s názvom K. P., pričom jeho skype konto má názov K. P.. Taktiež telefón a skype konto používali okrem neho aj iné soby, konkrétne pán A., ktorý potvrdil, že písal poškodenému SMS správy v mene obžalovaného a ktorý je trestne stíhaný pre trestný čin podvodu. Obžalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že ku skype kontu s menom Euro Auto Profi, neskôr premenované na K. P., mal prístup sám poškodený a tieto výhražné SMS správy si mohol zaslať sám sebe z dôvodu, že spreneveril veľkú sumu požičaných peňazí. Ku stretnutiu v hoteli Prestige uviedol, že sa poškodenému nevyhrážal ani ho nijako neohrozoval. Čo sa týka stretnutia pred Sushi barom, uviedol, že to nebolo plánované stretnutie z jeho strany, ale že ho poškodený spolu s pánom C. uvideli cez presklenú výplň a chceli sa s ním rozprávať. Poškodený mu pri rozhovore ponúkol finančné vyrovnanie, pozval ho na večeru a ponúkol mu odvoz domov. Podľa obžalovaného, sa tvrdenie poškodeného, že mal na tomto stretnutí pri sebe nôž nezakladá na pravde. Záverom uviedol, že na poškodeného nebol nikdy nahnevaný a nikdy by mu neublížil a ani jeho rodine a jediné, čo voči nemu cítil bolo sklamanie vzhľadom k tomu, že mu neobmedzene dôveroval.
Obsahom listín predložených obhajcom dňa 21.5.2013 sú referencie na osobnosť obžalovaného predložené C. N., I. Š., spoločnosťou Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o. a obcou Špačince. Z posudku predloženého obcou Š.S.Č. výplýva, že obžalovaný sa počas pobtu v obci zapájal do diania v obci a finančne prispieval na chod TJ Družstevník Špačince, javil sa nekonfliktne a bol nápomocný pri riešení problematiky obce. Pani C. N. o obžalovanom uviedla, že je veľmi príjemný a komunikatívny. Potvrdenie pána Š., zástupcu spoločnsoti KOFIS LEASING, a.s., hodnotení spoluprácu spoločnosti a obžalovaného ako bezproblémovú. Taktiež spoločnosť Volkswagen Finančné služby Slovensko, s.r.o. uviedla, že eviduje od roku 2007 spoluprácu so spoločnsoťou Euro Auto Profi, s.r.o. a vzťah s obžalovaným, ako zástupcom spoločnosti, hodnotí ako korektný a štandartný. Obhajca predložil súdu aj listiny, ktoré preukazujú spoluprácu obžalovaného s občianskym združením Dvojfarebný svet, prostredníctvom ktorého prispieval obžalovaný na životné potreby konkrétneho dieťaťa v Kambodži.
Súd zo správ o povesti na osobu obžalovaného zistil, že B. Č. bol jedenkrát odsúdený za úmyselný trestný čin Okresným súdom Galanta na podmienečný trest odňatia slobody, pričom tento mu bol rozhodnutím prezidenta o amnestii zo dňa 3.3.1998 odpustený s účinkom, že sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený. Z ústrednej evidencie Ministerstva vnútra vyplýva, že obžalovaný za obdobie od roku 2010 do mája roku 2012 bol štyrikrát priestupkovo prejednávaný a tri krát mu bola uložená pokuta v rozkaznom konaní, z toho jeden krát išlo o porušenie povinnosti vodiča a dva krát sa do dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Rozhodnutím Obvodného úradu zo dňa 20.12.2010 bol uznaný vinným a bola mu uložená pokuta vo výške 16 eur za konanie, ktorého sa dopustil tým, že K. C. niekoľkokrát dal facku a vypisoval jej vulgárne SMS správy a rozhodnutím Obvodného úradu Trnava zo dňa 28.12.2011 bol obžalovaný uznaný vinným z konania, ktorého sa dopustil tým, že vulgárne nadával Ing. E. C. a s airosftovou zbraňou ho vyzýval, aby vyšiel von a bojoval s ním.
Z vykonaných dôkazov, s ohľadom na výpovede samotného obžalovaného ale hlavne svedkov, mal súd preukázané, že obžalovaný spáchal skutky v bode 1 a 2 obžaloby, ktoré sa mu kladú za vinu.
Samotný obžalovaný v priebehu hlavného pojednávania popieral spáchanie skutkov, ktoré mu kladú za vinu. Pokiaľ ide o konanie uvedené v bode 1 rozsudku, obžalovaný neskôr na hlavnom pojednávaní potvrdil to, čo vyplývalo z výpovedí poškodeného a svedkov, že počas pobytu v Thajsku umiestnil na internetové stránky niekoľko videí, v ktorých sa sám označuje menom K. P.. Rovnako neskôr na hlavnom pojednávaní vo svojej záverečnej reči priznal že poškodeného kontaktoval z Thajska formou SMS správ a cez skype konto s menom Euro Auto Profi, neskôr premenované na K. P. a žiadal od neho rôzne finančné sumy. Rovnako priznal, že mu niekedy v SMS správach vulgárne nadával, čo však bolo podľa jeho vyjadrenia medzi nimi bežné, ak sa nepohodli. Svoje konanie ospravedlňoval tým, že jemu a jeho rodičom poškodený dlží vysokú finančnú hotovosť. Obžalovaný však vzápätí spochybnil
toto svoje priznanie a uviedol, že k jeho výhražné správy v jeho mene písal pán A.. Skutočnosť, že poškodenému boli doručené výhražné správy s obsahom, ktorý je uvedený v bode 1 obžaloby a rozsudku potvrdzujú výpovede poškodeného, ako i výpovede svedkov ......, ktorým poškodený uvedené správy ukazoval na svojom mobilnom telefóne, resp. im ich preposielal a neposlednom rade i fotografie predmetných správ, ktoré zhotovili orgány činné v trestnom konaní pri vykonávaní úkonov prípravného konania. Závery znaleckého dokazovania z odvetvia elektrotechniky, ktoré vykonal Ing. C. a jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní opäť spoľahlivo preukazujú skutočnosť, že poškodenému boli v období uvedenom v bode 1 obžaloby a rozsudku doručené SMS správy obsahujúce vyhrážky ublížením na zdraví poškodenému, jeho deťom, ako aj vyhrážky smrťou. Neobstojí obrana obžalovaného, ktorý na konci hlavného pojednávania priznal, že síce niekedy v SMS správach poškodenému vulgárne nadával, no išlo o bežnú komunikáciu. Pokiaľ používal obžalovaný vo vzťahu k poškodenému vulgárne výrazy ako napr. „skurvený sebec“ (tel:+XXXXXXXXXXXX <tel:+421949629304>, Date:14.10.2011 06:00:48), „buzerantsky pansky kokot“ (tel:K..P. <tel:david.tavar>, Date:22.10.2011 11:53:35) a podobne, toto by sa dalo chápať ako prejav rozčúlenia obžalovaného, ktorý by nenapĺňal zákonné znaky trestnej činnosti. Dokazovaním bolo preukázané, že okrem týchto vulgárnych prejavov obsahovali SMS správy, ktoré súd identifikoval tak, že ich pisateľom a odosielateľom bo obžalovaný aj explicitné vyhrážky smrťou adresované jednak poškodenému, ako i jeho deťom. Napr.
· Tel: K..P., Date:14.11.2011 08:50:18 „Ty hajzel vyjebaný. Dneska zaplatíš 50000eur mojej mame. A ked nie tak ja prídem a zabijem ťa. Nepomôže ti ani najlepšia ochranka na svete. Zničil si mi život a ja zničím tvoj. Prisahám na svoje deti. Rozkrájam vás na kúsky ty špinavy krupanský sedlak.Ste mrtvýýýýýýýý“
·. P.: K..P., Date:14.11.2011 08:58:57 „Si mrtvý muž aj tvoja R. a C.. Rozkrájam vás na kusky.hahahahahahaha“
· Tel: +XXXXXXXXXXX <tel:+66907050605>, Date:01.12.2011 14:26:07 „Ty zebrak vyjebany som na ulici bez penazi. Ked ma nezabiju mam este notebok a predam ho a pridem a zabijem ta. Vsetko som uz predal. Toto som si nechal ako poistku na teba. Spim na motokarovej drahe aj z kufrom. Ver mi ze nechcem nikoho vidiet iba teba ako skapinas. To je moj sen posledny. Ty kurva vyjebana netes sa zo zivota. Zeber tu 3008 a daj ju este dnes do vykupu za cokolvek a posli mi to. Zbytok si odrataj. Posledna sanca aby si kludne spaval. Inak ta zabijem a asi aj tvoju krv. Ty skurvenec“
Všetky SMS správy adresované poškodenému, v ktorých sa mu ich odosielateľ vyhrážal udaním na polícii, udaním na daňovom úrade, zverejnením v médiách, väznením, ublížením na zdraví, smrťou a podobne majú rovnaký štýl písania, striedajú sa vyhrážky s prosbami, pričom pisateľ vždy apeluje na rodinné pomery a rodinných príslušníkov samotného poškodeného, ako i na okolnosti celého prípadu, ktoré mohli byť do takýchto podrobností známe len jeho aktérom. Ďalším dôkazom svedčiacim, že autorom a odosielateľom uvedených SMS správ je práve obžalovaný B. Č. je výsledok znaleckého skúmanie obsahu počítačových dát uložených v počítači zaistenom svedkyni X.. V jej počítači je uložená tiež skypová komunikácia svedkyne s obžalovaným, v ktorej obžalovaný (pod označením K. P.) poslal svedkyni obsah správy, ktorú predtým poslal poškodenému. V tejto správe obžalovaný poškodenému vulgárne nadáva (rovnakým spôsobom, ako v iných správach) a pod hrozbou zabitia núti poškodeného, aby zavolal matke obžalovaného - č.l. 1301.
Konanie obžalovaného vnímal súd v kontexte udalostí, ktoré trestnoprávnemu konaniu predchádzali.
Z vykonaného dokazovania možno ustáliť, že medzi obžalovaným a poškodeným ako partnermi v podnikaní došlo k dohode o tom, že obžalovaný prevezme všetku zodpovednosť, ktorá vyplýva z účasti v obchodnej spoločnosti EURO AUTO PROFI, s.r.o. V tejto obchodnej spoločnosti boli obaja spoločníkmi aj konateľmi a to až do 3.8.2011, pričom každý z konateľov bol dovtedy oprávnený konať za spoločnosť samostatne. Od 3.8.2011 zostal jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti obžalovaný. Uvedené informácie vyplývajú z úplného výpisu obchodného registra prístupného na internete (<http://orsr.sk/ vypis.asp?ID=70040&SID=7&P=1>). Podľa tvrdenia obžalovaného sa tento dohodol s poškodeným, že po tom, ako prevzal obchodný podiel v spoločnosti od poškodeného, na istý čas odcestuje do zahraničia (do Thajska) a poškodený mal (zo strany súdu nezisteným spôsobom) vyriešiť finančné problémy, v ktorých sa obchodná spoločnosť nachádzala. Jeho pobyt mal byť financovaný z prostriedkov, ktoré mu pošle do zahraničia poškodený. Sám obžalovaný sa v jednej z SMS správ adresovaných
poškodenému označil za „bieleho koňa“, (Tel: K..P. <TEL:david.tavar>, Date:08.12.2011 11:14:01. „Len abz si vedel. bzvam z potkanmi a idem domov a potopim ta ako titanic. neplatili sme dph. mne nemaju co zobrat ale vsetko hodim na teba ze si so mna urobil bieleho kona. Tieto vianoce stravis v leopoldove. Nie z majkzm a emou. Toto si si koledoval.“). Objektívne bol obžalovaný jedinou osobou zo zákona oprávnenou konať za spoločnosť EURO AUTO PROFI, s.r.o. a zároveň sa dlhodobo zdržoval v zahraničí. Subjektívne sa identifikoval v úlohe tzv. „bieleho koňa“, teda osoby, ktorá na prevzala zodpovednosť za obchodnú spoločnosť aj za osobu poškodeného s tým, že očakával od poškodeného protiplnenie, spočívajúce zrejme aj vo financovaní jeho pobytu v Thajsku. Či tento subjektívny pocit obžalovaného bol oprávnený súd neskúmal, nakoľko to nie je predmetom dokazovania, logicky však vysvetľuje (no neospravedlňuje) správanie sa obžalovaného, ktoré v konečnom dôsledku vyústilo do trestnej činnosti, pre ktorú bol uznaný za vinného. Zistiť motív správania sa obžalovaného, za ktoré je braný na trestnoprávnu zodpovednosť považoval súd za dôležité aj s prihliadnutím na to, že obžalovaný sa mal dopustiť protispoločenského konania vysokej závažnosti, a naviac voči osobe poškodeného, s ktorým predtým vychádzal veľmi dobre a viacerí svedkovia vypovedali, že obžalovaný s poškodeným boli ako bratia. Na druhej strane obžalovaný síce bol v minulosti súdne trestaný, bolo to však v roku 1997 a to za trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1 Tr. zákona miernym podmienečným trestom odňatia slobody, ktorý bol neskôr amnestovaný. Možno teda o ňom povedať, že nejde o osobu sociálne nevyspelú alebo kriminálne narušenú. Nebolo teda bez významu zisťovať motív, ktorý ho viedol k spáchaniu takej závažnej trestnej činnosti, za ktorú Trestný zákon v osobitnej časti ukladá súdu uložiť trest odňatia slobody na 10 až 20 rokov.
Aj tieto skutočnosti a závery bral súd do úvahy, keď určil ako ich pisateľa práve obžalovaného B. Č., ktorý priznal písanie správ aj s vulgárnym obsahom, no odmietol, že by sa v nich poškodenému vyhrážal.
Vyššie uvedené dôkazy, teda najmä výpoveď svedka - poškodeného C. J.É.Y., svedka Ing. I. J., výpovede ďalších vyššie uvádzaných svedkov a výsledky znaleckého skúmania posudzované každý samostatne ale najmä v ich vzájomnej súvislosti dostatočne preukazujú obžalovanému spáchanie skutku uvedeného v bode 1 obžaloby.
Konanie obžalovaného, ktoré sa mu kladie za vinu v bode 2 obžaloby bolo preukázané najmä výpoveďami svedkov C. Y. a I. C., ktorí boli prítomní pri oboch stretnutiach obžalovaného s poškodeným. Poškodený a svedok C. v podstate zhodne popísali priebeh stretnutia poškodeného s obžalovaným pre reštauráciou na V. ulici v Trnave dňa 16.1.2012, pričom ich popis priebehu stretnutia a najmä konania obžalovaného korešponduje popisu skutku, ktorý je uvedený v bode 2 obžaloby. Samotný obžalovaný priznal stretnutie s poškodeným pred touto reštauráciou, no poprel, že by sa bol poškodenému vyhrážal s nožom. Skutočnosť, že obžalovaný mal pri sebe nôž i na ich predchádzajúcom stretnutí v hoteli Prestige, čo potvrdil svedok Y., tiež nepriamo dokazuje, že obžalovaný sa poškodenému dňa 16.1.2012 pri stretnutí na V. ulici vyhrážal nožom. Proti tvrdeniu poškodeného a svedka C. neexistujú iné dôkazy, ktoré by tieto spochybňovali alebo vyvracali. Na druhej strane súd nenašiel žiadne skutočnosti, ktoré by vierohodnosť výpovedí poškodeného a svedka C. spochybňovali.
Obžalovaný svojim konaním naplnil skutkovú podstatu obzvlášť závažného zločinu vydierania v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods.3 písm. b) Trestného zákona s použitím § 138 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný hrozbou násilia, resp. inej ujmy smerovanej k osobe poškodeného a jeho deťom snažil sa prinútiť poškodeného zaplatiť mu sumu 50.000,- eur. Teda konaním uvedeným v § 189 ods. 1 Trestného zákona chcel poškodenému spôsobiť značnú škodu, pričom k spôsobeniu tejto škody v skutočnosti nedošlo. Konanie obžalovaného bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, obžalovaný sa dopustil svojho konania úmyselne, no keďže k vzniku značnej škody nedošlo, jeho konanie naplnilo kvalifikáciu pokusu tohto obzvlášť závažného zločinu v zmysle § 14 ods. 1 Trestného zákona. Na právnej kvalifikácii konania obžalovaného nemení nič ani obžalovaným tvrdená skutočnosť, že od poškodeného žiadal peniaze, ktorému zo spoločného podnikania patria. Ak by tomu tak aj bolo, vynucovanie si plnenia, na ktoré mal obžalovaný zákonný nárok tým spôsobom ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku v skutkovej vete je konanie zákonom zakázané a trestnoprávne postihnuteľné. Nakoľko obžalovaný pri vydieraní v prípade bodu 2 rozsudku použil aj zbraň, ktorou v zmysle § 122 ods. 3 Trestného zákona kovový nôž nepochybne je, bolo jeho konanie potrebné posudzovať v zmysle § 189 ods. 2 písm. b) trestného zákona.
Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.
Konania obžalovaného uvedené v bodoch 1 a 2 rozsudku spája časová súvislosť, keď týchto čiastkových útokov sa dopustil v krátkom časovom odstupe a spája ich súvislosť v spôsobe ich spáchania - vyhrážky zabitím a ublížením na zdraví, ako i v predmete útoku - peniazoch poškodeného, ktoré obžalovaný žiadal. Jednotiacim zámerom pri oboch čiastkových útokoch bolo získať od poškodeného finančné plnenie vo výške 50.000,- euro.
Pri takto ustálenom skutkovom základe vychádzal súd pri ich rozhodovaní o treste za spáchanú trestnú činnosť najmä z ustanovení § 34 a 39 Trestného zákona. ods. 4 Trestného zákona. Ako poľahčujúcu okolnosť mu zohľadnil, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, priťažujúcu okolnosť u neho nenašiel. Pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností súd upravil hornú hranicu trestnej sadzby uvedenú v paragrafe 189 ods. 3 Trestného zákona v zmysle ustanovení § 38 ods. 3 Trestného zákona, pričom upravená trestná sadzba je 10 rokov až 16 rokov 8 mesiacov (zo základnej sadzby 10-20 rokov). V zmysle § 39 ods. 2 písmeno a) Trestného zákona môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom aj vtedy ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Podľa § 39 ods. 3 písmeno c) Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trestu odňatia slobody kratší ako 5 rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň 10 rokov. Pri posudzovaní všetkých okolností tohto prípadu, ako aj osoby páchateľa dospel súd k záveru, že je namieste použiť ustanovenia § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu. Uloženie trestu odňatia slobody v rozpätí 10 rokov až 16 rokov 8 mesiacov považuje súd za neprimerané prísne. Prihliadol najmä na to, že v posudzovanom prípade sa páchateľ dopustil pokusu obzvlášť závažného zločinu vydierania, čím je splnený formálny predpoklad uvedený v citovanom ustanovenie § 39 Trestného zákona odôvodňujúci mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. Rovnako je splnený i materiálny predpoklad, ktorý spočíva v tom že vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu trestného činu by použitím trestnej sadzby v rozpätí 10 rokov až 16 rokov 8 mesiacov bolo neprimerané prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Splnenie tohto materiálneho predpokladu vidí súd najmä v tom že konanie páchateľa bolo vykonávané zo zahraničia, čo čiastočne oslabovalo nebezpečenstvo, vyplývajúce z týchto vyhrážok. Taktiež pri stretnutí dňa 16.1.2012 bol za účelom ochrany poškodeného prítomný svedok C., čo tiež určitým spôsobom oslabovalo reálne nebezpečenstvo hroziace poškodenému. Podľa ustanovenia § 34 Trestného zákona je účelom trestu ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti, pričom táto ochrana sa realizuje formou trestnej represie (tým, že sa páchateľovi zabráni v páchaní trestnej činnosti), individuálnej prevencie (tým, že sa vytvoria podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život) a generálnej prevencie (tým, že sa iní odradia od páchania trestnej činnosti). Aj keď represia a výchova ako najpodstatnejšie z funkcií trestu sú z hľadiska účelu trestu veľmi dôležité, nie sú cieľom samy osebe, ale sú to prostriedky na dosiahnutie cieľa konečného, ktorým je ochrana spoločnosti pred kriminalitou. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestov za spáchaný trestný čin. V trestnom zákonodarstve právneho štátu nie je trest sám osebe účelom, nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin. Na dosiahnutie uvedeného účelu trestu tak postačuje u osoby obžalovaného, vzhľadom na to, že v minulosti nebol súdne trestaný a s poškodeným mal pred spáchaním trestnej činnosti veľmi dobrý priateľský vzťah, i trest odňatia slobody v nižšej výmere, v tomto prípade 6 rokov. Predstava, že u obžalovaného sa výchovný účinok trestu dosiahne výkonom trestu dlhšieho ako 6 rokov je pre súd neudržateľná. Súd tak uložil obžalovanému trest o 1 rok vyšší ako minimálny, keď prihliadol i na to, že obžalovaný naplnil svojim konaní dva znaky kvalifikovanej trestnej činnosti. Ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu prichádzalo do úvahy zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona.
Súd v zmysle § 48 ods. 4 Trestného zákona má za to, že zaradenie obžalovaného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia bude dostačujúce, pričom opätovne poukazuje na dôvody, ktoré ho viedli k mimoriadnemu zníženiu trestu. Ako páchateľovi obzvlášť závažného zločinu súd uložil obžalovanému v zmysle ustanovenia §§ 76 a 78 Trestného zákona i ochranný dohľad v minimálnej výške 1 rok. Poškodený si nárok na náhradu škody neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.