Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/51/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom

29. novembra 2011 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča

a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému

J. H. a spol., pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a iné, o dovolaní

obvineného J. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 7. septembra 2010, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného J. H. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 2. júla 2010, sp. zn. ,

bol (okrem ostatného rozhodnutia týkajúceho sa obvineného P. B.) obvinený J. H. uznaný

vinným zo spáchania v bode 1/, 2/ a 3/ pokračovacieho (v rozsudku nesprávne uvedené

„pokračujúceho“) zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., a v bode 4/ prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe,

že:

1/ v presne nezistený deň v mesiaci jún 2008, v čase asi o 00.00 hod. v P.,

na ul. J., v bare „U.“ obvinený J. H., spoločne s obvineným P. B., ako aj ďalším doposiaľ

neustáleným páchateľom, fyzicky napadli J. J., ktorý v tomto bare pracoval ako čašník a to

tak, že ho opakovane udierali päsťami a kopali do oblasti hlavy a celého tela, v útokoch

pokračovali asi 90 minút, pričom počas tohto požadoval J. H. od J. J. zaplatenie fiktívneho

dlhu vo výške 60.000,- Sk, na zaplatenie dlhu mu dával lehotu 3 – 4 dni, potom mu P. B.

buchol hlavu o barový pult a udrel ho najmenej trikrát päsťou do oblasti tváre a následne

z miesta odišli, na čo J. J. zo strachu pred ďalším fyzickým napadnutím odovzdal J. H. asi

o 3 dni peňažnú sumu vo výške 50.000,- Sk a to v T., na ul. T. pred obytným blokom č. X.,

pričom pri uvedenom útoku utrpel poškodený J. J. pohmoždenie hlavy a oboch očí s dobou

liečenia najmenej 10 dní a bola mu spôsobená škoda vo výške 50.000,- Sk (1.569,60 EUR),

2/ v presne nezistený deň v mesiaci november 2008 zatelefonoval obvinený J. H.

na mobilný telefón J. J., ktorý sa v tom čase zdržiaval v P. a žiadal od neho 18.000,- Sk,

ktoré si J. J. mal ponechať z tržby, ktorú inkasoval ako čašník v bare „U.“ ako kompenzáciu

za nevyplatenú mzdu za mesiace september a október 2008 s tým, že ak mu peniaze nedá,

dostane bitku tak, ako v mesiaci jún 2008, následne do telefónu začal hovoriť aj obvinený

P. B., ktorý sa J. J. vyhrážal, že keď ho chytí, tak ho doláme a taktiež, že dobije aj jeho

priateľku B. G.,

3/ v presne nezistený deň v mesiaci december 2008 obvinený J. H. zatelefonoval na

mobilný telefón J. J. a požiadal ho, aby prišiel do baru „U.“ v P., na ul. J., pod hrozbou, že

inak chytia jeho priateľku B. G. za vlasy a obúchajú jej hlavu o stenu, preto J. J. z obavy

o zdravie svojej priateľky B. G. do predmetného baru aj prišiel, kde znovu žiadal J. H.,

v prítomnosti P. B. od neho vyplatene fiktívneho dlhu vo výške 250.000,- Sk a tiež, aby

nasledujúci deň tento dlh uznal formou notárskej zápisnice, J. J. však z obavy o svoj život

a zdravie sa začal skrývať a zmenil bydlisko a žiadnu notársku zápisnicu nešiel podpísať,

v dôsledku toho prišiel za niekoľko dní obvinený J. H., spolu s dvomi mužmi, ktorých

totožnosť nebola zatiaľ zistená, do bytu matky J. J. v T., na ulici G., a to H. J., nar. X., kde od

nej žiadali, aby im povedala miesto, kde sa zdržiava jej syn J. J. a dvaja neznámi muži jej

povedali, aby si pripravila peniaze na synov pohreb a že keď ho nájdu, tak ho zabijú,

4/ 23. decembra 2008 v čase asi o 19.30 hod. v P., na ul. E., na 7. poschodí, prišli

obvinený J. H. a obvinený P. B., spolu s ďalším mužom, ktorého totožnosť nebola zatiaľ

zistená, k dverám bytu B. G., nar. X., matky priateľky J. J., pričom od nej J. H. žiadal, aby im

povedala, kde sa nachádza J. J. a keď mu ona na to odpovedala, že nevie, tak sa jej začal

vyhrážať, že keď nedostane J. J., tak dostane jej dcéru B. G. a že ju dobije a nebude sa starať

ako bude vyzerať.

Okresný súd za to obvinenému J. H. uložil podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h/,

písm. m/, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody v trvaní

5 rokov nepodmienečne, na ktorého výkon ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku (okrem prokurátora) podal v zákonnej lehote odvolanie

aj obvinený J. H., ktoré písomne odôvodnil sám i prostredníctvom svojho obhajcu. Žiadal,

aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec vrátil tomuto súdu na nové

konanie, príp. aby sám rozhodol a oslobodil ho spod obžaloby, eventuálne uložil

mu miernejší spravodlivý trest.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, uznesením zo 7. septembra 2010, sp. zn.

v bode II. (v časti týkajúcej sa obvineného J. H.), odvolanie obvineného J. H.

podľa zamietol ako nedôvodné.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho

obhajcu X.. decembra 2010 dovolanie (len proti bodu 4/ rozsudku), ktoré bolo Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky doručené 17. októbra 2011. V jeho odôvodnení uviedol

ako dovolací dôvod uvedený v ustanovení , t.j., že rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia. Podľa jeho názoru skutok uvedený v bode 4 rozsudku

okresného súdu nie je prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. d/

Tr. zák., pretože v jeho konaní jednoznačne absentuje tak objektívna ako aj subjektívna

stránka trestného činu vo forme úmyslu, ktorý by smeroval k následku tohto trestného činu.

Obvinený poukázal na to, že vyhrážky museli mať charakter vyhrážok inou ťažkou ujmou

a vôbec konkrétna vyhrážka musí spôsobiť dôvodnú obavu u osoby, pred ktorou bola

prednesená, pričom v opise namietaného skutku táto podmienka absentuje a nevyplynula

ani z výpovede samotnej B. G., v ktorej táto neuviedla, že pociťovala nejakú ujmu, resp.

obavu a táto nie je ani poškodenou v predmetnej trestnej veci.

Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd dovolací podľa , zrušil uznesenie Krajského súdu v Trnave

zo 7. septembra 2010, sp. zn. v spojitosti s rozsudkom Okresného súdu

Piešťany z 2. júla 2010, sp. zn. v časti výroku o vine vzťahujúci sa ku skutku 5/

obžaloby a súčasne celý výrok o treste a zároveň prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokovať a rozhodnúť.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany, ktorý

navrhol toto na verejnom zasadnutí podľa odmietnuť, nakoľko nie sú

splnené dôvody dovolania podľa Vo svojom vyjadrení uviedol nasledovné:

„Z obsahu týchto vyhrážok jednoznačne vyplýva, že sa jedná o verbálny útok

páchateľa, spočívajúci v spôsobení ťažkej ujmy na zdraví inej osobe.

Reálnosť týchto vyhrážok páchateľ podporil aj tým, že tieto vykonal za prítomnosti

ďalších osôb mužského pohlavia, ktoré na miesto činu prišli spoločne s ním. V tomto prípade

neobstojí argumentácia, že sa jednalo len o „silné slová“, nakoľko je potrebné brať do úvahy

aj tú skutočnosť, že J. H. sa bezprostredne pred skutkom dopustil pokračovacieho zločinu

vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., a to voči poškodenému J. J., ktorý bol v tom čase

priateľom poškodenej B. G. a tieto skutky spolu neodlúčiteľne súviseli. Vyhrážky adresované

poškodenej priamo nadväzovali na predchádzajúce násilné chovanie J. H.. Z uvedeného

vyplýva, že adresát vyhrážok, poškodená B. G., mohla v ich dôsledku zbiehajúcej sa trestnej

činnosti páchateľa, pociťovať strach o život a zdravie a páchateľ vyhrážkami tento úmysel aj

priamo sledoval.

Takisto neobstojí argumentácia, že matka poškodenej B. G., pri verbálnom útoku J.

H., nemohla pociťovať dôvodnú obavu a vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, nakoľko toto

nevyplynulo z jej výpovede.

Tieto tvrdenia stoja na nesprávnej skutkovej premise, že B. G. bolo osobou, ktorej

boli vyhrážky adresované. Adresátom vyhrážok totiž nebola B. G., ale poškodená B. G., ktorá

na mieste nebola prítomná. B. G. bola len ich priamym svedkom a z toho dôvodu jej ani

nemohlo byť priznané procesné postavenie poškodenej. Nakoľko vyhrážky nesmerovali na jej

osobu, nie je podstatné, či v ich dôsledku strach pociťovala alebo nie.

Bolo preukázané a s poukazom na zbiehajúcu sa trestnú činnosť J. H.

je jednoznačné, že adresát vyhrážok B. G., strach o život a zdravie pociťovala,

tak ako to vyplynulo z jej výpovede. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že na mieste činu

nebola prítomná.

Pri tomto trestnom čine sa totiž nevyžaduje, aby ten, komu sa vyhráža, bol prítomný.

Postačuje, ak páchateľ vyhrážky adresuje takým spôsobom, o ktorom vie, že sa poškodený

o vyhrážkach dozvie, teda aj prostredníctvom inej osoby. J. H. muselo byť zrejmé, že B. G.

o vyhrážkach svojej dcére povie a táto o nich bude mať vedomosť. Poškodená to pri svojom

výsluchu potvrdila.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) predovšetkým

skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané

oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bolo napadnuté právoplatné uznesenie

Krajského súdu v Trnave zo 7. septembra 2010, sp. zn. , ako súdu odvolacieho,

ktorým súd podľa odvolanie obvineného J. H. zamietol (okrem ostatného

rozhodnutia). Proti takémuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné podľa § 368

ods. 1, 2 písm. h/ Dovolanie bolo taktiež podané prostredníctvom obhajcu, čím bola

splnená aj podmienka jeho podania oprávnenou osobou podľa

a Bolo podané včas a na zákonom určenom mieste ( ),

po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku ( ) a označuje chyby konania

a dôvod odvolania ( ).

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je predmetné rozhodnutie napádané

a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje,

že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v

Podľa Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

dovolací ( ) je viazaný zisteným skutkovým stavom veci, tak ako ho ustálili súdy

nižšej inštancie, pretože podľa môže byť dovolacím dôvodom

skutočnosť, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku,

alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však správnosť

a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

V posudzovanej veci to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie

podľa ktorého obvinený J. H. spáchal skutok tak, ako je tento ustálený v skutkovej vete pod

bod 4/ rozsudku Okresného súdu Piešťany z 2. júla 2010, sp. zn. , pretože

odvolací súd vo svojom uznesení skutkové zistenia nemodifikoval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky k dovolacím námietkam obvineného uvádza

nasledovné:

Pokiaľ ide o právne posúdenie je treba konštatovať, že skutok vymedzený pod bodom

4/ v rozsudku Okresného súdu Piešťany z 2. júla 2010, sp. zn. , bol v súlade

s správne právne posúdený ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa

§ 360 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zák., nakoľko spĺňa všetky formálne znaky tohto trestného činu

(obvinený sa úmyselne a z osobitného motívu – pomsty vyhrážal poškodenej B. G., ktorá pri

vyhrážkach prítomná nebola, prostredníctvom jej matky, inou ťažkou ujmou – dobitím takým

spôsobom, že to u nej vzbudilo dôvodnú obavu). Tento skutok napĺňa

aj materiálny znak prečinu, pretože jeho závažnosť je vyššia ako nepatrná.

V tomto smere treba uviesť, že z rozsudku súdu prvého stupňa dovolací súd zistil,

že odôvodnenie tejto právnej kvalifikácie je povrchné a v odôvodnení rozsudku (str. 13),

v ktorom sa uvádza, že „obvinený sa vyhrážal B. G., ktorá je matkou B. G., a táto

je priateľkou poškodeného J., že ak nedostane poškodeného J., tak napadne jej dcéru B. G.,

čo u tejto vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie jej dcéry B.“, je právne nesprávne.

Aj odvolací súd sa v tomto smere nesprávne zaoberal skutočnosťou, či „vyhrážky obvineného

mohli vzbudiť dôvodnú obavu u B. G., že tieto on uskutoční“ (str. 4 uznesenia).

Nesprávne odôvodnenie dotknutého výroku o vine však nie je okolnosťou napĺňajúcou

uplatnený dovolací dôvod.

Tak ako prokurátor správne uviedol vo svojom vyjadrení zo 6. októbra 2011,

poškodenou je B. G., ktorej sa obvinený vyhrážal (v jej neprítomnosti) inou ťažkou ujmou

a to takým spôsobom, že tieto vyhrážky vzbudili u nej dôvodnú obavu, že ich obvinený aj

skutočne uskutoční. Táto obava vyplýva najmä z výpovede samotnej poškodenej, keďže táto

sa spolu s poškodeným J. J. skrývala pred obvineným, zmenila niekoľkokrát bydlisko ako aj

telefónne číslo, pričom nie je potrebné, aby v opise skutku tieto znaky boli uvedené, tak ako

sa uvádzajú v tzv. právnej vete rozsudku, obsahujúcej súhrn znakov aplikovanej skutkovej

podstaty trestného činu.

Pokiaľ ide o vyhrážanie sa inou ťažkou ujmou, toto musí byť skutočne svojou

povahou a závažnosťou na úrovni vyhrážok smrťou alebo ťažkou ujmou na zdraví. Obvinený

sa poškodenej vyhrážal takým dobitím, že „sa nebude starať ako bude vyzerať“. Z uvedeného

je potom naozaj možné vyvodiť, že ide o takú vyhrážku, ktorej následok sa približuje k ťažkej

ujme na zdraví, a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že jej druh - poškodený J. J. bol zbitý

(utrpel pohmoždenie hlavy a oboch obočí) a bolo mu vyhrážané prostredníctvom jeho matky

zabitím a pohrebom (skutok uvedený v bode 3/ rozsudku).

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa

(súdy správne právne posúdili zistený skutok pod bodom

4/ rozsudku, ktorého sa obvinený dopustil), dovolací súd musel dovolanie obvineného J. H.

podľa , na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci, odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. novembra 2011

JUDr. Petra K r a j č o v i č , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková