Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Csp-30-2023.pdf
PDF · 152.29 KB
No categories available
9Csp/30/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154, právne zastúpenom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanej: A. B., trvale bytom C. XXXX/X, D., právne zastúpenej JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou so sídlom Sv. Egídia 95, Poprad, o zaplatenie 2 517,82 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.02.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2 517,82 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.01.2023 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.07.2010 uzavrel so žalovanou Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty E., F., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 21,24 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec 1 800,- Eur a bola povinná uhrádzať splátku vo výške 60,- Eur. Vzhľadom k tomu, že si žalovaná neplnila riadne svoje povinnosti zo Zmluvy, bol ku dňu 06.01.2023 vystavený nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.12.2022 s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2 517,82 Eur predstavujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej. Žalovaná si nesplnila svoju povinnosť uhradiť záväzok v lehote splatnosti uvedenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.12.2022 t.j. v lehote splatnosti do 20.01.2023.
2. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 17.04.2023 žalobca uviedol, že kreditná karta je formou revolvingového úveru t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Majiteľ karty môže a nemusí úver čerpať. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec 1 800,- Eur so zmluvným úrokom 23,76 % ročne so štandardnou splátkou 60,- Eur mesačne. Listom zo dňa 04.03.2020 predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Žalovanej bol poskytnutý revolvingový úver, u ktorého nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť RPMN, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa. O výške úrokovej sadzby, výške schváleného úverového rámca a výške mesačnej splátky bola žalovaná počas trvania zmluvného vzťahu oboznámená každý mesiac vo forme zasielaných výpisov z kreditnej karty. Žalovaná začala čerpať úver od 07.07.2010, naposledy čerpala
z účtu dňa 20.05.2019. Celkovo v prospech kartového účtu plnila 6 010,- Eur. Žalovaná suma 2 517,82 pozostáva z istiny 1 660,77 Eur, poplatkov 7,60 Eur, štandardného úroku 619,31 Eur a sankčného úroku 230,14 Eur. V časti zaplatenia istiny vo výške 237,74 Eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania vzal žalobu späť.
3. Uznesením sp. zn. 9Csp/30/2023-75 zo dňa 20.04.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.05.2023, súd pripustil, aby do konania na miesto žalobcu Všeobecnej úverovej banky, a.s., Bratislava vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Bratislava.
4. Žalovanej bola podaná žaloba a listiny s ňou predložené doručené dňa 17.04.2023. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 24.04.2023, v ktorom nepoprela uzatvorenie zmluvy so žalobcom dňa 09.07.2010, avšak uplatnený nárok poprela. Uviedla, že posledný výber resp. debetná transakcia vo výške 40,- Eur bol uskutočnený dňa 20.05.2019, s dátumom zúčtovania 21.05.2019.Poslednú časť splátky uhradila dňa 15.10.2019, s dátumom zaúčtovania 16.10.2019. Nasledujúcu splátku, ktorá bola splatná dňa 15.11.2019 neuhradila. Premlčacia doba tak začala plynúť odo dňa splatnosti splátky nasledujúcej po poslednej uhradenej splátke t.j. dňa 16.11.2019. S poukazom na uvedené vzniesla námietku premlčania, pretože právo na zaplatenie istiny a príslušenstva mohlo byť uplatnené prvýkrát dňa 16.11.2019 a premlčalo sa dňa 16.11.2022. Na súde bolo právo uplatnené až dňa 27.02.2023 t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty.
5. V replike doručenej súdu dňa 31.05.2023 žalobca uviedol, že uplatnený nárok premlčaný nie je. Pokiaľ sa pri premlčaní vychádza z ustanovenia § 101 OZ, teda že premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz, v spojení s ustanovením § 103 OZ, tak sa žalovaný dostal do omeškania so splátkou zročnou dňa 15.11.2019, na ktorej zaplatenie pod hrozbou zosplatnenia bol žalovaný vyzvaný v predžalobnej upomienke jeho predchodcu zo dňa 29.01.2020. Ten nemohol pristúpiť k zosplatneniu a uplatniť právo v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej splatnosti skôr ako po troch mesiacoch od danej splátky. Z uvedeného vyplýva, že právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po 15.02.2020 (t.j. 16.02.2020), kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky, pre ktorej nezaplatenie pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia doba 3 rokov. Argumentoval tiež neplynutím lehôt upravených z.č. 62/2020 Z.z., podľa ktorého v zmysle § 1 písm. a) lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (25.3.2020) do 30. apríla 2020 neplynú (spolu 36 dní), § 8 písm. a) lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (19.1.2021) do 28. februára 2021 neplynú (spolu 40 dní). Aj s poukazom vyššie uvedené neplynutie lehôt bola žaloba podaná dňa 27.02.2023 v 3 ročnej premlčacej lehote a uplatnený nárok tak premlčaný nie je.
6. V duplike zo dňa 20.06.2023 žalovaná namietala, že Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB zo dňa 09.07.2010 nemala všetky zákonom predpísané náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy a tiež obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi, na základe ktorých je potrebné predmetný uver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca ako veriteľ pred uzavretím zmluvy a následne pri navýšení spotrebiteľského úveru neposúdil s odbornou starostlivosťou jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver. V zmluve chýba reálny údaj o výške spotrebiteľského úveru. V období od 26.07.2010 do 20.05.2019 bolo jej umožnené realizovať výber peňažných prostriedkov v celkovom objeme 3 800,- Eur bez akýchkoľvek dojednaní, pričom nie je zrejmé, akú maximálnu výšku úverového rámca si účastníci zmluvy dohodli, resp. do akej výšky finančných prostriedkov bola oprávnená úver čerpať a za akých podmienok, príp. do akej výšky žalobca bez posúdenia schopnosti splácať spotrebiteľské úvery poskytne. V zmluve neboli jasne stanovené podmienky upravujúce čerpanie úveru a uvedenie, kedy je spotrebiteľ oprávnený čerpať ten-ktorý úverový rámec a za akých podmienok. Práve k aktuálnej výške úverového rámca sa viažu aj ďalšie podmienky spojené s poskytovaním úveru, na základe ktorých sa tiež stanovovala hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov platnej v čase uzavretia zmluvy. Predbežné vyhodnocovanie bonity sa má prejaviť práve v určení maximálne prípustnej hranice úveru, ktorý mu je možné poskytnúť, a ktorého výška bude základom pre určenie ďalších parametrov spotrebiteľského úveru, ktoré sú súčasne aj podstatnou náležitosťou zmluvy, najmä suma nákladov spojených s úverom, ročná úroková sadzba,
počet a výška splátok. Len vo vzťahu ku konkrétne určenej výške úveru, môže veriteľ splniť tiež povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Povinnosťou právneho predchodcu žalobcu bolo pri poskytnutí vyššieho rozsahu úverového rámca opätovne overiť bonitu spotrebiteľa a dohodnúť podmienky novej zmluvy. V zmluve je uvedená úroková sadzba vo výške 23,76 % p.a. a RPMN uvedený nie je, len indikatívny výpočet v čl. V. zmluvy za predpokladu, že štandardná úroková sadzba a poplatky zostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené. Zároveň pri indikatívnom výpočte bola uvedená aj celková čiastka, ktorú musí ako spotrebiteľ zaplatiť a to suma vo výške 1 432,01 Eur a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú 532,01 Eur. Podľa internetovej kalkulačky na výpočet RPMN dostupnej na stránke Ministerstva financií SR je pri zadaní vstupných parametrov výška RPMN 26,02 %, avšak v zmysle indikatívneho výpočtu uvedeného v čl. V. bodu 2. zmluvy je táto vo výške 27,47 %. Čo sa týka poistenia schopnosti splácať úver uvedenej v časti VI. formulára predmetnej zmluvy, spotrebiteľovi sa dáva na výber z dvoch možností, avšak v totožnej časti formulára predmetnej zmluvy nefiguruje pre spotrebiteľa už ako možnosť zvoliť si a v políčku zaškrtnúť súbor poistenia označený pod písmenom A) a spotrebiteľ má jedinú možnosť buď si zvoliť komplexný súbor poistenia označený pod písmenom B) alebo odmietnuť poistenie. V prípade, ak by spotrebiteľ neoznačil odmietnutie poistenia krížikom a ani neoznačil alebo opomenul označiť poistenie, predpokladá sa, že vyjadril súhlas s poistením v zmysle článku VI. zmluvy. V zmluve nie je uvedený spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky, nie je dojednaná konečná splatnosť úveru, ktorá musí byť v Zmluve určená pevným dátumom. Ďalšou podstatnou náležitosťou zmlúv o spotrebiteľskom úvere je aj uvedenie doby trvania zmluvy. V čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy sa za najvyššiu prípustnú výšku odplaty považovala odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokovej miery za apríl 2011, ako za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu Zmluvy. V apríli 2011 bola NBS stanovená úroková miera pre domácnosti vo výške 10,47 % p. a. a preto najvyššia prípustná výška odplaty je odplata neprevyšujúca dvojnásobok tejto úrokovej miery, čo je 20,94 %. V zmluve je štandardná úroková sadzba uvádzaná vo výške 23,76% p.a.. Predmetná zmluva tiež nemá ustanovenia týkajúce sa nesplácania spotrebiteľského úveru, splatenia úveru pred lehotou splatnosti, spôsobu započítania splátky na istinu a úroky, spôsobu zániku záväzku, práva na odstúpenie od zmluvy, adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a mnohé ďalšie sú súčasťou zmluvných dojednaní právneho predchodcu žalobcu, no nie integrálnou súčasťou zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z Výpisu z Quatro Šikovnej karty vedeného žalobcom vystaveného ku dňu 06.01.2023 za zúčtovacie obdobie od 09.07.2010 do 31.12.2022 vyplýva, že spolu realizovala výber peňažných prostriedkov v celkovom objeme 3 800,- Eur v období od 18.07.2010 až do 20.05.2019. Žalobca aj napriek tomu, že realizovala svoj posledný výber dňa 20.05.2019 naďalej účtoval až do 31.12.2022 základné a sankčné úroky, a to počas obdobia trvajúceho viac ako tri a pol roka, ktorých výška od 31.05.2019 až do 31.12.2022 predstavuje po zaokrúhlení sumu vo výške cca 992,- Eur. Okrem toho si podľa predmetného prehľadu a uvedených položiek žalobca vyúčtoval debetné transakcie ako poplatok za výber z bankomatu, úroky a štandardné úroky, poplatok za správu kartového účtu, poplatok za úverové rizikové poistenie typu B, poplatok za znovuvydanie karty. Za predmetný úverový vzťah bola z jej strany uhradená celková suma vo výške 6 010,- Eur, čo je takmer dvojnásobok sumy debetných transakcií a žalobca si žalobou uplatňuje uhradiť ďalších 2 517,82 Eur, čo je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko celková uhradená suma by predstavovala sumu vo výške 8 527,82 Eur za poskytnutý úver vo výške 3 800,- Eur, čo je viac ako dvojnásobok poskytnutého úveru. K námietke premlčania uviedla, že zo žalobcom predloženej Predžalobnej upomienky zo dňa 29.01.2020 vyplýva, že nedoplatok na splátkach k uvedenému dňu predstavoval sumu vo výške 180,- Eur. V Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 04.03.2020 žalobca uvádza, že dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz a dlžná čiastka ku dňu 04.03.2020 predstavuje sumu v celkovej výške 1816,49 Eur. Nedoplatok bol ku dňu 29.01.2020 vo výške 180,- Eur, avšak o necelé 2 mesiace ku dňu 04.03.2020 už dlžná čiastka vyčíslená v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru predstavuje sumu vo výške 1816,49 Eur. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu zosplatnenia úveru a vyhotovenia oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru musela dlhovať viac ako tri splátky úveru. Z Výpisu z Quatro Šikovnej karty vystaveného ku dňu 06.01.2023 za zúčtovacie obdobie od 09.07.2010 do 31.12.2022 vyplýva, že v roku 2015 boli poskytnuté finančné prostriedky spolu vo výške 2 750,- Eur, ktoré následne splácala, avšak k splateniu tejto sumy došlo až úhradou splátky vo výške 60,- Eur dňa 15.05.2015 (splatené 2 770,- EUR), t.j. až po piatich rokoch od poskytnutia týchto finančných prostriedkov. Z uvedeného je možné konštatovať, že so splatnosťou všetkých ďalších poskytnutých finančných prostriedkov v roku 2015 až 2019 už bola v omeškaní a žalobca už v danom čase mohol z dôvodu omeškania zosplatniť celý dlh, čím právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol žalobca prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr uplynutím 3 mesiacov od omeškania splátky, pre ktorej nezaplatenie mohol pristúpiť k vyhláseniu
okamžitej splatnosti úveru počnúc mesiacom október 2019, nakoľko 20.05.2019 poskytol sumu vo výške 40,- Eur, ktorá nebola v lehote splatnosti uhradená, nakoľko sa v danom čase ešte stále splácali finančné prostriedky poskytnuté žalobcom v predchádzajúcom období. Z uvedeného dôvodu žalovaný naďalej trvá na vznesenej námietke premlčania.
7. Právny zástupca žalobcu a žalovaný sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť a neprítomnosť žalobcu na pojednávaní písomne ospravedlnil podaním zo 20.06.2023, navrhol aby súd rozhodol bez ich účasti. Za žalovanú sa na pojednávanie dostavila jej právna zástupkyňa. Súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalobcu.
8. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi Žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel, Žiadosťou o zvýšenie úverového rámca, výpisom z účtu, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s., Cenníkom VÚB, a.s., predžalobnou upomienkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti, doručenkou oznámením o postúpení pohľadávky a zistil nasledovne:
9. Dňa 09.07.2010 medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Bratislava a žalovanou bola uzatvorená Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý revolvingový spotrebiteľský úver s úverovým rámcom vo výške 900,- Eur a pevnou mesačnou splátkou vo výške 30,- Eur a so štandardnou úrokovou sadzbou 23,76 % ročne.
10. V časti I. a II. uvedenej zmluvy sú uvedené osobné údaje dlžníka a údaje o jeho zamestnaní. Je tu uvedený priemerný čistý mesačný príjem dlžníčky za posledných 6 mesiacov vo výške 700,- Eur.
11. V časti III. zmluvy pod názvom Podmienky úveru je uvedená výška schváleného úverového rámca 900,- Eur, výška štandardnej mesačnej splátky 30,- Eur a úroková sadzba 23,76 %.
12. V časti V. Vyhlásenie klienta bod 3 je uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov ročná percentuálna miera nákladov uvedená v hodnote 27,47 % je vypočítaná za predpokladu, že úroková sadzba a poplatky po celú dobu zmluvného vzťahu ostanú nezmenené s tým, že klient vyčerpá úver dňa 01.07.2010 vo výške 900,- Eur, s počtom splátok 48 vo výške prvej a predposlednej splátky po 30,- Eur a výške poslednej splátky 22,01 Eur. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ v takom prípade zaplatiť je 1 432,01 Eur a celkové náklady spotrebiteľa vo výške 532,01 Eur. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov pre kreditné karty je tu uvedená vo výške 19,50 %.
13. Bod 10 uvedenej časti zmluvy obsahuje vyhlásenie klienta, že sa pred podpisom žiadosti oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
14. Podľa článku V. bod 37 veta druhá Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku v stanovenej lehote, banka má právo využiť jeden alebo viacero z nasledujúcich prostriedkov: a/ vyhlásiť dlžný zostatok za okamžite splatný, b/ domáhať sa vrátenia a ukončiť platnosť karty, c/ uspokojiť svoju pohľadávku z poskytnutého zabezpečenia, d/ vykonal inkaso svojej pohľadávky z ktoréhokoľvek účtu klienta vedeného bankou, e/ uplatniť si pohľadávku formou zrážky zo mzdy, s čím klient podpisom zmluvy súhlasí, f/ vymáhať pohľadávku súdnou cestou, pričom banka má právo vymáhať všetky náklasy spojení s uplatnením a vymáhaním pohľadávky, g/ postúpiť pohľadávku tretej osobe.
15. Dňa 26.01.2011 bol úverový rámec zvýšený na sume 1 200,- Eur a minimálna mesačná splátka na 40,- Eur. Na základe žiadosti o zvýšenie úverová rámca zo dňa 18.06.2013 bol úverový rámec zvýšený na sumu 1800,- Eur a mesačná splátka určená v sume 60,- Eur.
16. Podľa výpisu z Quatro Šikovnej karty ku dňu 06.01.2023, konečný stav účtu k 31.12.2022 predstavuje mínus 2 517,82 Eur, doba splatnosti úhrady dlžného zostatku bola určená na 20.01.2023. Z výpisu sú zrejme všetky debetné aj kreditné transakcie. Je zrejme, že žalovaná začala čerpať úverový limit výberom finančných prostriedkov dňa 18.07.2010 a celkove čerpala sumu 3 795,99 Eur. Z výpisu je tiež zrejme, že do celkovej debetnej sumy boli započítané poplatky za vyhotovenie a zaslanie výpisu, poplatky za správu kartového účtu, za znovuvydanie karty, administratívny poplatok za správu rizikovej
pohľadávky, náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti, štandardné úroky a sankčné úroky. Podľa predloženého výpisu kreditné transakcie boli uskutočnené vo výške 6 010,- Eur.
17. Predžalobnou upomienkou zo dňa 29.01.2020 bola žalovaná predchodcom žalobcu vyzvaná k úhrade nedoplatku na splátkach vo výške 180,- Eur. Zároveň bola upozornená, že ak do 12.02.2020 nedôjde k úhrade, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Upomienka bola žalovanej doručovaná na adresu C. XXXX/X, D., ktorú uviedla ako korešpondenčnú adresu v zmluve a ktorá je aj adresou trvalého bydliska žalovanej.
18. Listom „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 04.03.2020 predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že z dôvodu, že dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradila, dlh z kreditnej karty č. XXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu. Súčasne bola žalovaná vyzvaná uhradiť celkový dlh vo výške 1 816,49 Eur. Aj toto oznámenie bolo žalovanej doručované na adresu C. XXXX/X, D., ktorú žalovaná uviedla ako korešpondenčnú adresu v zmluve a ktorá je aj adresou trvalého bydliska žalovanej. Podľa predloženej doručenky „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ bolo žalovanej doručení dňa 10.02.2020.
19. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.
20. Podľa § 145 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
21. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
22. Z citovanej právnej úpravy vyplýva dispozičné právo žalobcu zobrať bez súhlasu žalovaného žalobcu späť celkom alebo čiastočne dovtedy, kým sa nezačne predbežné prejednanie sporu, alebo do začatia pojednávania. V predmetnej veci žalobca toto právo využil, žalobu v časti, pokiaľ sa domáhal priznania poplatkov 7,60 Eur a sankčného úroku vo výške 230,14 Eur, t.j. spolu 237,08 Eur s uplatneným úrokom z omeškania zobral späť skôr, než sa začalo prvé pojednávanie. V zmysle citovanej právnej úpravy preto súd v tejto časti konanie zastavil.
23. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby zostala predmetom konania istina vo výške 2 280,08 Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na špecifikáciu nároku v podaní žalobcu zo dňa 17.04.2023, predmetom konania zostala istina 1660,77 Eur a štandardné úroky 619,31 Eur.
24. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
27. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
29. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
30. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
31. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
32. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.
33. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
34. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
35. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 23.12.2015, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
36. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
37. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý osobitný druh revolvingového úveru. Úverová zmluva uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovanou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ale aj ustanovená zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy je zrejme, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred predchodcom žalobcu, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaná pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.
38. V priebehu konania pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s., postúpila pohľadávku voči žalovanej ďalšiemu subjektu. Uznesením sp. zn. 9Csp/30/2023-75 zo dňa 20.04.2023 súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu. Inštitút zmeny strany sporu je procesným inštitútom, kde súd sa zaoberá splnením podmienok podľa § 80 Civilného sporového poriadku t.j. rozhoduje na návrh oprávneného subjektu s tým, že musí byť preukázaný súhlas toho, kto má vstúpiť na miesto žalobcu a že nastala skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná. Jedná sa teda o splnenie formálnych podmienok, pričom otázkou, či tvrdené právo alebo povinnosť, ktoré mali byť prevedené skutočne prešli na iný subjekt, sa súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej (uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/2/2018 zo dňa 26.07.2018, sp. zn. 3Obo/1/2018 zo dňa 26.07.2018, sp. zn. 8Cdo/28/2017zo dňa 23.08.2018). Súd teda nemá v rámci rozhodnutia o zmene strany sporu hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy, a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/2/2018 zo dňa 26.07.2018).
39. Vzhľadom na zmenu žalobcu v konaní sa súd v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda otázkou, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi pôvodným veriteľom žalovanej a žalobcom. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Z uvedenej definície vecnej legitimácie je zrejme, že stranou sporu môže byť ktorákoľvek fyzická, či právnická osoba, ktorá podá žalobu resp. voči ktorej je žaloba podaná. Uvedené však neznamená, že táto strana sporu je aj v konaní vecne legitimovaná t.j. že je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia resp. hmotnoprávnej povinnosti. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je pritom rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.
40. Otázku vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je súd povinný skúmať „ex offo“. Ide o zákonnú povinnosť súdov v každom štádiu konania. Uvedené je zrejme napr. z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.6.2010, podľa ktorého „skúmanie otázky aktívnej vecnej legitimácie odvolacím súdom vyplynulo jednak z povahy sporového civilného súdneho konania, v ktorom súd skúma, či je žalobca nositeľom tvrdeného práva na určité plnenie voči označenému žalovanému“.
41. Taktiež Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach uvádza „Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta, kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.“ (nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014, sp. zn. III. ÚS 266/2014-27).
42. Najnovšie Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Cdo 162/2020 zo dňa 27.10.2021 uvádza „V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.“
43. Pôvodný veriteľ, ktorý poskytol úver žalovanej je bankou. Z uvedeného dôvodu je potrebné na danú vec okrem ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka aplikovať aj ustanovenie § 92 ods. 8 bankového zákona. Uvedené ustanovenie upravuje špeciálne podmienky (okrem všeobecných podmienok postúpenia pohľadávky v Občianskom zákonníku), kedy môže dôjsť k postúpeniu pohľadávky bankou. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.
44. Pre platné postúpenie pohľadávky bankou sa vyžaduje v zmysle vyššie uvedených ustanovení kumulatívne splnenie týchto podmienok:
- existencia splatnej pohľadávky,
- písomná výzva banky,
- následné nepretržité viac ako 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením jeho záväzku voči banke.
45. K postúpeniu pohľadávky bankou ďalšiemu subjektu, pokiaľ sa týka Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty zo dňa 09.07.2010, došlo k 17.03.2023. Žalobca na základe výzvy súdu uviedol v podaní zo dňa 17.04.2023, že z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej bola predchodcom žalobcu vyhlásená okamžitá splatnosť celého dlžného zostatku úveru.
46. Z dokazovania je zrejmé, že oprávnenie predchodcu žalobcu vyhlásiť okamžitú splatnosť poskytnutého úveru vyplývalo z článku 37 bod V. Obchodných podmienok predchodcu žalobcu, ktorý preukazuje, že v prípade ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku v stanovenej lehote, banka má právo vyhlásiť dlžný zostatok za okamžite splatný. V prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas bol tak veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení písomnej výzvy dlžníkovi. Zo strany žalobcu bola predložená písomná Predžalobná upomienka zo dňa 29.01.2020, ktorou bola žalovaná vyzvaná k úhrade dlžnej sumy 180,- Eur s upozornením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v určenej lehote, banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným. Žalobca predložil tiež Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 04.03.2020, v ktorom bolo oznámené žalovanej, že dlh z kreditnej karty sa stal splatným v celom rozsahu a zároveň bola vyzvaná k úhrade celkového dlhu.
47. Pokiaľ sa týka doručovania uvedených listín, žalobcom bol predložený len dôkaz o doručení Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 04.03.2020 žalovanej na adresu jej trvalého bydliska uvedenú v zmluve. Nepredložil však aj dôkaz o doručení Predžalobnej upomienky zo dňa 29.01.2020 žalovanej a to napriek výzve súdu, aby preukázal a zdokladoval splnenie povinnosti pri zosplatnení úveru.
48. V súvislosti s doručovaním uvedených listín súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.12.2020, sp. zn. 5Cdo/36/2020, podľa ktorého je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t.j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie.
49. V prípade sporu o doručenie písomnosti dôkazné bremeno o doručení zaťažuje odosielateľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.12.2020, sp. zn. 5Cdo/36/2020). Dôkazné bremeno o tom, že dlžník získal vedomosť o požiadavke veriteľa na úhradu dlhu v celosti, teda zaťažuje žalobcu. Pokiaľ žalobca nepredložil dôkaz o tom, že žalovaná mala možnosť oboznámiť sa s obsahom predžalobnej upomienky, nemohli nastať účinky zosplatnenia úveru. Len vyhotovenie listiny, v ktorej veriteľ prejaví svoju vôľu na úhradu dlžnej časti úveru zo strany dlžníka, nepostačuje na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, keďže uvedené nepreukazuje, že sa tento úkon dostal do dispozície dlžníka. Poukazujúc na uvedené má súd za to, že žalobca nepreukázal a teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalovanej bola bankou doručená Predžalobná upomienka zo dňa 29.01.2020 a ani nepreukázal, že táto výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej.
50. Pre platné zosplatnenie celého úveru sa vyžaduje doručenie oboch vyššie uvedených písomnosti t.j. výzvy na úhradu dlžných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Zo strany žalobcu nebolo v konaní preukázanie doručenie výzvy zo dňa 29.01.2020 žalovanej. Preto zosplatnenie celého dlhu žalovanej pre nedodržanie podmienok v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť, musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti.
51. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že zo strany banky nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanej zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty zo dňa 09.07.2010. Pokiaľ totiž banka postúpila k 17.03.2023 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nedošlo k platnému vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, a preto banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.
52. Súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, podľa ktorého ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Je potrebné si uvedomiť, že oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, dochádza v prvom rade k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, a zároveň berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku než v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa.
53. V predmetnej veci má súd za to, že veriteľ nebol oprávnený úver zosplatniť ani poukazujúc na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, v zmysle ktorého ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
54. Žalobca bol súdom vyzvaný na preukázanie splnenia povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že jeho právny predchodca pri posudzovaní bonity žalovanej pred uzavretím zmluvy resp. následne pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení úverového rámca postupoval s odbornou starostlivosťou. Len skutočnosť, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy uviedla všetky podstatné informácie o svojich príjmoch a mesačných výdavkoch, na konštatovanie, že veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou nestačí.
55. Pojem odbornej starostlivosti zákon o spotrebiteľských úveroch nedefinuje. Uvedený pojem je vymedzený v § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov tak, že odbornou starostlivosťou je úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
56. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018, odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime, a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch.
57. Poukazujúc na uvedené veriteľ pri poskytovaní spotrebiteľského úveru musí posudzovať celkovú sociálno – ekonomickú situáciu spotrebiteľa t.j. musí zisťovať nie len jeho príjmy, ale aj výdavky. Pri výdavkoch nestačí posúdenie len výdavkov na splácanie existujúcich dlhov, ale aj výdavkov pokiaľ sa týka nákladov na bývanie, domácnosť, dopravu alebo nezaopatrené osoby.
58. Veriteľ je povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Veriteľ musí zistiť nielen príjmy spotrebiteľa, ale tiež rodinný stav, výdavky, počet vyživovaných osôb a pod.. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Je tiež povinnosťou veriteľa získané informácie od spotrebiteľa vyhodnotiť a prípadne overiť. Preukázať splnenie tejto povinnosti bolo na žalobcovi.
59. Zo žalobcom predložených listín vyplýva, že pri uzatvorení zmluvy žalovaná uviedla svoj priemerný čistý mesačný príjem za posledných šesť mesiacov. Je pravdou poukazujúc na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Tým však nie je dotknutá povinnosť veriteľa konať s odbornou starostlivosťou a zistené údaje o spotrebiteľovi overiť. Žalobca nepreukázal skutočnosť, aby pred uzatvorením predmetnej zmluvy boli overované príjmy žalovanej, nepreukázal aby jeho predchodca zisťoval a preveroval výdavky žalovanej. Súd preto nemal preukázané, aby predchodca žalobcu postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanej v súvislosti s posúdením jej bonity v čase uzavretia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
60. V dôsledku nesplnenia si povinnosti hodnoverne preukázať vynaloženie náležitej odbornej starostlivosti žalobcu poukazujúc na § 11 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z. platí, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Aj z uvedeného dôvodu predchodca žalobcu nebol oprávnený postúpiť pohľadávku voči žalovanej ďalšiemu subjektu, keďže jeho pohľadávka voči žalovanej nemohla byť splatná v celosti.
61. V prípade nesplnenia zákonom stanovených predpokladov pre postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt ide o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakázané (vylúčené). Ide teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že predchodca žalobcu nemohol postúpiť, žalobcovi tzv. „živý úver“ (nesplatnú pohľadávku) zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy a pokiaľ tak urobil, konal v rozpore s uvedenými ustanoveniami.
62. Súd dodáva, že podmienka, že postúpiť možno len splatnú pohľadávku vyplýva aj z ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa prechodných ustanovení § 25g zákona č. 129/2010 Z.z. účinnom od 23.12.2015 sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Poukazujúc aj na uvedené ustanovenia bolo nevyhnutné v konaní preukázať splnenie podmienok zosplatnenia záväzku žalovanej v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
63. Keďže žalobca v konaní nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatňovanie pred súdom, súd žalobu zamietol.
64. K námietke premlčania nároku žalobcu uplatnenej žalovanou súd už len stručne uvádza, že podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Keďže nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, čo je dôvod, pre ktorý pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba samostatne a to od doby zročnosti jednotlivých splátok. Žaloba bola súdu doručená dňa 28.02.2023, takže premlčané v tom čase boli len splátky splatné pred dátumom 28.02.2020 a teda námietka premlčacia by bola len čiastočne dôvodná. V prípade, ak by zosplatnenie úveru bolo platné, premlčacia doba by začala plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/268/2020 z 29.11.2022). Okrem toho v čase od 25.03.2020 do 30.04.2020 v súlade s ustanoveniami zákona č. 62/2020 Z.z. premlčacie lehoty neplynuli. V takomto prípade by teda k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo.
65. Žaloba bola súdom zamietnutá z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a preto sa súd v ďalšom nezaoberal absenciou zákonných náležitosti zmluvy uvádzaných žalovanou v podanej duplike zo dňa 19.06.2023.
66. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
67. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
68. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
69. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
70. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku s použitím § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich náhradu stranám sporu nepriznal. V časti konania o zaplatenie sumy 237,74 Eur, kde došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom bez odôvodnenia, možno dospieť k záveru, o procesnom zavinení žalobcu na takomto čiastočnom zastavení konania a to z dôvodu, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby nedošlo v dôsledku konania žalovanej. Žalovaná bola teda v tejto časti konania úspešná. Vo zvyšnej časti konania bola žaloba zamietnutá a preto žalovaná bola úspešnou stranou sporu aj v tejto časti. Žalovanej preto bola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.