Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/67/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu A. B. A. a sudkýň JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v spore žalobkyne: C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/ XXX, F. - A., proti žalovanému: B. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. E. B. XXX, zast. advokátom: JUDr. Peter Schmidl, Záhorácka 11/A, Malacky, IČO: 40 227 618, o dedičskom práve, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 9.3.2022 č. k. -74, takto

rozhodol:

I. Odvolací sú uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému voči žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením ( čo do výroku II. ) súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie o návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala určenia, že je zákonnou dedičkou po poručiteľovi B. G., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX a výrokom II. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie, čo do výroku I., odôvodnil tým, že žalobkyňa pred prvým pojednávaním vo veci samej dňa 24.2.2022 vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Žalobu vzala späť z dôvodu výrazne zhoršeného zdravotného stavu, ktorý jej nedovoľuje z dlhodobého hľadiska účasť na súdnom konaní, preto zmysle konanie zastavil. Čo do výroku II. tento právne odôvodnil aplikáciou ust. a

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, čo do výroku II., podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá svoje odvolanie odôvodnila tým, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. Je osoba ťažko zdravotne postihnutá, jej zdravotný stav sa výrazne zhoršil najmä po ochorení na Covid- 19 a psychicky je vyčerpaná najmä nečakanou smrťou druha. Toto bolo aj hlavnou príčinou, prečo zobrala žalobu späť, pretože momentálne a pretrvávajúco sa cíti fyzicky aj psychicky zle. Jej majetkové pomery sú tvorené invalidným dôchodkom a príjmom z pracovného pomeru na štyri hodiny denne. Nevlastní žiadnu vec väčšej hodnoty, v januári 2021 mala osobný bankrot.

4. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril prostredníctvom zástupcu žalovaný, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie, čo do odvolaním napadnutej časti, ako vecne správne potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie žalobkyne, čo do výroku II., bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane ( ).

7. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa ( ).

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

9. Účelom nepriznania náhrady trov konania či už neúspešnej strane alebo strane, ktorá zavinila zastavenie konania je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich charakter trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Je výrazom skutočností, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára v sudcovských výkladoch v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než vyplynú z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon však vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia uvedených ustanovení prichádza do úvahy sú prípady charakteristické sociálnym aspektom vystupujúcim do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliadne na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa ( pozri uznesenie Ústavného súdu SR z 8.12.2011, sp. zn. ). Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Judikatúra konštatovala, že ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri ustanovení povinností nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť ( pozri uznesenie NS SR z 28.2.2010, sp. zn. ).

10. Odvolací súd na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Na týchto správnych záveroch súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania, z čoho vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

11. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazovala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu treba uviesť, že použitie neodôvodňuje fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok ( pozri nález Ústavného súdu ČR, I.ÚS/2862/07 ). Napriek vyššie uvedenému je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie už v uznesení č.k. -20 zo dňa 2.12.2021 konštatoval, že majetkové pomery žalobkyne nie sú také, ktoré by odôvodňovali jej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

12. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené uzatvára, že v danom prípade povinnosť žalobkyne zaplatiť náhradu trov konania žalovanému nepredstavuje neprimeranú tvrdosť voči žalobkyni, ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. Naopak nespravodlivým za daných okolností by bolo nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, ktorý sa v konaní bránil dôvodne, keďže sa dá konštatovať, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania, pretože dôvody, ktoré uviedla v späťvzatí nespočívali v tom, že by bol žalovaný zavinil to, že vzala žalobu späť, pretože v konaní iba uplatňoval svoje procesná práva potrebné na jeho obranu. V konaní bolo nesporným, že žalobkyňa mala vedomosť o vysokom riziku neúspechu v konaní voči žalovanému a z toho plynúcu povinnosť uhradiť trovy konania protistrane, preto nie je možné objektívne uzavrieť, že zaplatením trov konania žalovanému by sa ocitla v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.

13. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, a preto ho podľa ust. , , ako vecne správne potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).