Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/92/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 42 268 559, zast. Bardač, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Búdková 4, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252, proti žalovanému: Obec Stará Huta, so sídlom Stará Huta č. 54, 962 25 Stará Huta, IČO: 320 285, zast. Ulianko & Holčík, s.r.o., Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, takto

rozhodol:

I./ Krajský súd fiktívne rozhodnutie žalovaného doručené žalobcovi dňa 07. apríla 2013, ako aj prvostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného doručené žalobcovi dňa 09. marca 2013 z r u š u j e podľa a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II./ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 02.05.2013 domáhal, aby súd prvostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené žalobcovi dňa 09.03.2013, ktorým žalovaný odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom, ako aj odvolacie fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené žalobcovi dňa 07.04.2013, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobca navrhol uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 275,94 Eur.

Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobca požiadal žalovaného, ako povinnú osobu podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o slobode informácií) e-mailom zaslaným dňa 22.02.2013 o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. Žiadosť zaslaná e-mailom bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Konkrétne žalobca požadoval sprístupniť nasledovné informácie: 1. údaj o počte obyvateľov obce k 31.12.2011 a k 31.12.2012, 2. rozloha obce, 3. počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce (v členení na osobitne chránené územia

- Special Protection Areas a osobitne územia ochrany - Special Areas of Conservation). Žalovaný v zákonom stanovenej 8-dňovej lehote od doručenia žiadosti požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto informáciám, v dôsledku čoho došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného ( ). Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie e-mailom dňa 21.03.2013 podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací orgán v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia odvolania o ňom nerozhodol, preto došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a

prvostupňové rozhodnutie potvrdil ( ). Podľa názoru žalobcu je daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa a , t.j. v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, ak došlo k odmietnutiu sprístupnenia požadovaných informácií a tiež v dôsledku nepreskúmateľnosti fiktívneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Nesprávne právne posúdenie veci odôvodňoval tým, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s , keďže požadovanými informáciami žalovaný disponuje a súčasne neexistuje žiaden zákonný dôvod pre ich nesprístupnenie. Požadované informácie nespadajú do rámca až , pretože nešlo o utajované skutočnosti, skutočnosti týkajúce sa osobnosti a osobných údajov, obchodné tajomstvo, či niektoré ďalšie informácie, ku ktorým možno prístup obmedziť podľa citovaného zákona. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov odôvodnil žalobca tým, že ak mal žalovaný za to, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k požadovaným informáciám, mal o tom vydať rozhodnutie, ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa , umožňujúce žalobcovi oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia v oboch stupňoch v súlade s a , ktoré je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 03.05.2011.

Žalovaný v stanovisku k žalobe zo dňa 23.05.2013 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa žalovaného žiadosť o sprístupnenie informácií nebola doručená v súlade s , nakoľko nebola doručená technicky vykonateľným spôsobom. Súvisiacim následkom je, že nemohlo dôjsť k plynutiu lehoty na vybavenie žiadosti, ani k fiktívnemu rozhodnutiu v zmysle . V súvislosti s možnosťou podať žiadosť elektronickou poštou poukázal na o elektronickom podpise, ktorý ustanovuje legálnu definíciu nástroja na prijímanie elektronickej pošty, ktorým je elektronická podateľňa ako technické zariadenie slúžiace na prijímanie, odosielanie a potvrdzovanie prijatia elektronických dokumentov. V zmysle Národný bezpečnostný úrad SR vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle. Poukázal na o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého povinné osoby sú povinné zverejniť adresu elektronickej podateľne na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené a ak využívajú elektronickú podateľňu.

Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že predmetná žiadosť bola doručená e- mailom, t.j. technicky vykonateľným spôsobom a bola podpísaná vo formáte zaručeného elektronického podpisu, čo je jeden zo zákonom prípustných formátov, akým je možné podať elektronické podanie. Takáto žiadosť a rovnako aj podané odvolanie preto vyvolávali právne účinky rovnaké, aké vyvoláva riadne podaná žiadosť so všetkými zákonom stanovenými náležitosťami. Tvrdil, že z ustanovenia nemožno vyvodiť, že by podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom muselo byť správnemu orgánu doručené práve a len prostredníctvom elektronickej podateľne, pretože práve tak môže byť doručené na CD nosiči, na USB kľúči, či prostredníctvom portálu verejnej správy. Uvedené ustanovenie len definuje jednotlivé pojmy zákona. Žalovaný tiež nepostrehol, že zákon v definuje, čo je prostriedkom overenia elektronického podpisu, pričom zoznam týchto prostriedkov je zverejnený na webovom sídle Národného bezpečnostného úradu, pričom v súčasnosti ide celkovo o osemnásť softvérových produktov. Žalovaný ani nemusel mať automatizovanú elektronickú podateľňu, pretože mu postačoval niektorý z dostupných osemnástich softvérových produktov, schválených NBÚ. Žalobca nemohol pri zasielaní svojej žiadosti predpokladať, že žalovaný si ako správny orgán ani za jedenásť rokov účinnosti nevytvoril vôbec žiadne technické, resp. softvérové predpoklady pre to, aby vedel v rámci správnych konaní prijímať podania podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, najmä nález sp.zn. z 20.12.2007, v ktorom sa ústavný súd zaoberal problematikou podania v elektronickej forme so zaručeným elektronickým podpisom a povinnosťou orgánov verejnej moci vytvoriť si podmienky pre jeho čítanie. Považoval za ústavne neakceptovateľnú interpretáciu žalovaného, podľa ktorej povinnosť zriadiť elektronickú podateľňu je daná iba alternatívne, t.j. len v prípade, ak orgán verejnej moci alebo verejnej správy využíva zaručený elektronický podpis a citoval z nálezu ústavného súdu, že konanie, resp. nečinnosť dotknutého štátneho orgánu, ktorým tento nerešpektuje ústavný príkaz konkretizovaný v dotknutých ustanoveniach zákona, predstavuje porušenie základného práva fyzických osôb alebo právnických osôb podať návrh aj elektronickými prostriedkami podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, a to aj za okolností, keď tento štátny orgán sám priamo

nespôsobil stav, ktorý mu reálne neumožňuje nakladať s podaním fyzickej alebo právnickej osoby v čase jeho doručenia spôsobom ustanoveným zákonom. Uvedenému oprávneniu zodpovedá povinnosť dotknutých štátnych orgánov prijať takéto podania a vytvoriť technické podmienky na ich prijímanie. Poukázal na viaceré nálezy Ústavného súdu SR, napr. -102 z 24.06.2008, , , , , , , , , , v ktorých ústavný súd dospel k obdobnému záveru a konštatoval protiprávnosť postupu orgánu verejnej moci, ktorý sa dovolával toho, že nedisponuje potrebným programovým vybavením na overenie zaručeného elektronického podpisu, hoci zákon umožňuje podávateľovi podania také podanie urobiť. Tvrdil, že žalovaný zanedbal svoju povinnosť vytvoriť si technické podmienky na prijímanie podaní podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Právny zástupca žalovaného v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 18.06.2013 uviedol, že pokiaľ by zákonodarca medzi prípustné formy podania pre začatie konania podľa § 14 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám chcel začleniť aj podanie formou elektronickej pošty podpísané elektronickým podpisom alebo zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, výslovne by to uviedol tak, ako to uviedol napr. v ust. § 5a ods. 11 cit. zákona. Osobitná právna úprava foriem podaní obsiahnutá v zákone o slobodnom prístupe k informáciám je nadriadená právnej úprave obsiahnutej v Správnom poriadku, pred ktorou má prednosť. Zo žiadneho ustanovenia žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť obce mať zariadenú elektronickú podateľňu pre prijímanie podaní a korešpondencie podpísanej elektronickým podpisom. o informačných systémoch verejnej správy napr. hovorí len o povinnosti obce zverejniť adresu elektronickej podateľne na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené, a ak využívajú elektronickú podateľňu, čo však nie je prípad žalovaného. O tom, že žalovaný nemá zriadenú elektronickú podateľňu, mal možnosť sa žalobca oboznámiť napr. na webovom sídle NBÚ, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní. Ak žalovanému bolo znemožnené oboznámiť sa s obsahom predmetného elektronického podania, žalobca nepožiadal o poskytnutie informácie zákonom predpokladanou formou a nikdy nezačala plynúť lehota v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Poukázal tiež na neštandardný postup žalobcu v konaní. O činnosti žalobcu ako ekologického združenia nie je vo verejne dostupných registroch žiadna zmienka. Pokiaľ sa žalobca mal skutočne v úmysle domôcť poskytnutia informácie, ktorá bola pre neho relevantnou a potrebnou, stačilo zaslať obyčajný e-mail, prípadne sa pokúsiť získať požadovanú informáciu napr. telefonicky.

Krajský súd konajúc podľa druhej hlavy V. časti po preskúmaní napadnutého fiktívneho rozhodnutia žalovaného a postupu žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (v medziach žaloby) dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, v dôsledku čoho fiktívne odvolacie rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa .

Podľa ; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ; rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa čl. 17 ods. 1 ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavného ; štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon.

Podľa SR; sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa SR; orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Podľa (o slobode informácií); tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

Podľa ; osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa ; každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii.

Podľa ; informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

Podľa ; ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie.

Podľa ; žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

Podľa ; žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Podľa ; ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( ).

Podľa ; odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

Podľa ; ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu žalovaného v súvislosti s podanou žiadosťou žalobcu o sprístupnenie požadovaných informácií. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný v zákonom stanovenej lehote žiadnym zo zákonných spôsobov uvedených v zákone o slobodnom prístupe k informáciám nereagoval. Spornou otázkou bolo, či došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia o žiadosti v zmysle a k vydaniu odvolacieho fiktívneho rozhodnutia v zmysle citovaného zákona, vzhľadom na skutočnosť tvrdenú žalovaným, že žiadosť bola doručená technicky nevykonateľným spôsobom.

Súd sa primárne zaoberal posúdením otázky vzniku fiktívnych rozhodnutí, t.j. posudzoval možnosť žalobcu podať žiadosť o sprístupnenie informácií e-mailom so zaručeným elektronickým podpisom.

V zmysle ustanovenia ; žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Ustanovenie (na subsidiárne použitie ktorého odkazuje zákona o slobode informácií) upravuje, že podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.

Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že správny orgán je povinný prijať podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplývajú výnimky, v zmysle ktorých by správny orgán mohol neprijať podania urobené účastníkom konania zákonom dovolenej forme. Pri rozhodovaní si súd osvojil závery Ústavného súdu SR v náleze sp.zn. z 20.12.2007, ako aj zo dňa 24.06.2008. V zásade je možné konštatovať, že ak má byť naplnené oprávnenie žalobcu podať žiadosť elektronickou poštou (elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom), korešponduje tomu povinnosť žalovaného prijať takéto podanie a vytvoriť technické podmienky na jeho prijatie. Preto poukazovanie žalovaného na skutočnosť, že zo žiadneho právneho predpisu mu priamo nevyplýva povinnosť zriadiť elektronickú podateľňu, resp. len alternatívne v prípade, ak orgán verejnej moci využíva zaručený elektronický podpis, je irelevantné. Rovnako je irelevantné poukazovanie aj na iné prekážky, či technickú nevybavenosť, odbornú nevybavenosť žalovaného pri prijímaní elektronických podaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené došlo k doručeniu žiadosti o sprístupnenie informácií, na ktorú žalovaný ako povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti nereagoval, t.j. neposkytol informácie, nevydal rozhodnutie a ani informácie nesprístupnil, došlo preto k vzniku fikcie, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu (fiktívne rozhodnutie). Keďže žalovaný nereagoval ani na podané odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu, o ktorom mal povinnosť rozhodnúť do 15 dní od doručenia odvolania, došlo k vzniku fikcie, že odvolací orgán vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil (odvolacie fiktívne rozhodnutie).

Podľa Správneho poriadku; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Žalovaný pokiaľ nemienil vyhovieť žiadosti žalobcu o poskytnutie požadovaných informácií, mal rozhodnúť v súlade s § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ktoré rozhodnutie by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku. Dôvody nevyhovenia žiadosti by sa stali podkladom protiargumentácie žalobcu v prípade nesúhlasu s takýmto rozhodnutím. Keďže na základe vyššie uvedeného súd má za to, že došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, toto rozhodnutie evidentne nespĺňa náležitosti riadne odôvodneného rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku, a preto je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo zakladá zákonný dôvod pre zrušenie fiktívneho rozhodnutia v zmysle . Vzhľadom na povahu veci súd zrušil

tak odvolacie fiktívne rozhodnutie, ako aj prvostupňové fiktívne rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Z ustanovenia vyplýva, že obsahom fiktívneho rozhodnutia je odmietnutie poskytnúť požadovanú informáciu. Vzhľadom na to, že súd pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého fiktívneho rozhodnutia dospel k záveru o nutnosti zrušiť fiktívne rozhodnutie v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, považoval za irelevantné posudzovať zákonnosť fiktívneho rozhodnutia aj na základe druhej žalobnej námietky, ktorým bolo tvrdené nesprávne právne posúdenie veci o odmietnutí poskytnutia požadovaných informácií.

Podľa ; ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa , súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V ustanovení posledná veta je pre náhradu trov konania v konaniach vedených na základe žalôb podľa druhej hlavy V. časti zakotvená výnimka zo zákonnej zásady zodpovednosti účastníkov za výsledok konania (prvá veta citovaného ustanovenia). Táto výnimka spočíva v možnosti nepriznania, či zníženia náhrady trov konania prisudzovanej žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech celkom alebo sčasti. Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie trov konania zákon síce neupravuje, avšak stanovuje, že súd takto môže postupovať, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Posúdenie splnenia podmienok pre postup podľa takejto úpravy, je výlučne na úvahe súdu.

Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nepriznal žalobcovi uplatnenú náhradu trov konania, spočívajú v povahe sporu, teda v okolnostiach daného prípadu. Súd prihliadol najmä na skutočnosť, že žalobca požadoval sprístupnenie informácií u 495 obcí len v banskobystrickom kraji (ako aj v ďalších štyroch krajoch a žaloby s určitosťou už podal v bratislavskom kraji) takým spôsobom, že obce nie vždy boli schopné v lehote reagovať, pričom nepreukázal snahu získať požadované informácie aj iným dostupnejším a efektívnejším spôsobom ohľadom všetkých obcí (napr. prostredníctvom ZMOS, resp. inou formou zaslania žiadosti a podobne), čo značne spochybnilo skutočný úmysel žalobcu získať požadované informácie a naopak podaním množstva žalôb proti obciam, kde žalobca uplatňuje v každom konaní náhradu trov konania v plnej výške (pre obce nie zanedbateľnej), svedčí o tom, že žalobca mal väčší záujem na priznaní trov konania, ako na sprístupnení požadovaných informácií.

Podstata žalôb spočíva v spore medzi jednotlivými obcami a žalobcom vo veci nesprístupnenia požadovaných informácií v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Prostriedkom k riešeniu týchto sporov by nepochybne nemalo byť obštrukčné využívanie tohto zákona. Žalobca svojim chovaním, ktoré je inak právom dovolené, sleduje vyvolanie konaní na základe podaných žalôb, ktoré svojou podstatou k poskytnutiu informácií neprispejú, t.j. žaloby samé o sebe nie sú prostriedkom, ktoré by sprístupnili informácie. Jedná sa teda o zdanlivý výkon práva, pretože jeho účelom nie je právo vykonať, ale samoúčelne napadnúť postup správneho orgánu opravným prostriedkom (žalobou), zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného zákonom o slobodnom prístupe k informáciám je pre žalobcu nepochybne vedľajšie. Žalobca totiž v žiadnom z konaní nepreukázal ďalšiu snahu o získanie požadovaných informácií, mimochodom ktoré je možné zistiť na verejne prístupných webových stránkach.

Samotný počet podaných žalôb nie je jediným relevantným ukazovateľom pre konštatovanie súdu o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, ale túto skutočnosť súd zohľadnil v spojení s ďalšími skutočnosťami týkajúcimi sa danej veci, či pomerov na strane účastníkov konania. Súd zohľadnil aj tú okolnosť, že u žalobcu ide o hromadne podané žaloby, v ktorých sa jedná o typovo rovnaké veci po skutkovej i právnej stránke (s drobnými odlišnosťami v dôsledku skutkových okolností). Žaloby sú takmer identické, čím je daná i nízka právna zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby v dôsledku toho, že žaloby sú podané elektronicky, v ktorých sú menené len identifikačné údaje žalovanej strany a sú v nich nepatrné odchýlky, vzhľadom na skutkový stav v tej-ktorej obci. Zároveň súd má za to, že ani právna argumentácia uvedená v žalobe vzhľadom na predmet sporu, nie je obzvlášť náročná

a s prihliadnutím aj na to, že žaloby sú generované počítačom, nemožno považovať uplatnené trovy konania za primerané.

Poukazovanie žalobcu na obligatórne zastúpenie advokátom v predmetnej veci, súd vo vzťahu k možnosti nepriznania úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, nepovažuje za relevantné, keďže samotná právna úprava v ustanovení umožňuje súdu podľa vlastnej úvahy nepriznať úspešnému žalobcovi náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Súd poukazuje na to, že k otázke primeranosti náhrady trov konania zaujali stanovisko Ústavné súdy Slovenskej republiky a Českej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, napr. Ústavný súd ČR označil za dôkaz patologického stavu českého civilného procesu, ak sa súdne konania vedú nie kvôli úspechom vo veci samej, ale predovšetkým kvôli náhrade trov konania (sp.zn. zo dňa 14.09.2011). Okresný súd v Ústí nad Labem označil za nemorálny biznis priznávať trovy za „formulárové“ žaloby, pričom sťažnosti na Ústavnom súde ČR proti týmto rozhodnutiam boli pre zjavnú neopodstatnenosť odmietnuté.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ustanovenia , v zmysle ktorého, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.