Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/61/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného COFIDIS, a.s., so sídlom Suché Mýto 1, 811 01 Bratislava, IČO: 36 816 337, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti povinným 1/ I. S., nar. XX.XX.XXXX a 2/ I. S., nar. XX.XX.XXXX, obom bytom na V. XXX/XX, XXX XX Y., o vymoženie 1.761,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -128 zo dňa 10.04.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, či sú v súlade so zákonom, dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť.

V prejednávanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy 1.761,76 eur na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský súd pritom svoju právomoc odôvodnil rozhodcovskou doložkou upravenou v čl. 12 ods. 8 všeobecných podmienok. Súd ale zistil, že z predložených všeobecných podmienok zmluvy o úvere nevyplýva žiadne dojednanie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka je upravená v predloženej zmluve o splátkovom kalendári zo dňa 24.11.2009, pričom nebola osobitne dojednaná a ani osobitne zmluvnými stranami podpísaná. Rozhodcovská zmluva preto nebola platne dojednaná podľa o rozhodcovskom konaní. Exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, nakoľko bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vo veci konať.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Namietal, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, nedostatočne zistil skutkový stav a konal nad rámec svojej právomoci, ktorá mu bola zverená. Exekučný súd podľa oprávneného prekročil svoje zákonné oprávnenie, pretože Exekučný poriadok a ani Zákon o rozhodcovskom konaní neumožňujú exekučnému súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. Exekučný súd je oprávnený posudzovať výlučne splnenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Materiálna vykonateľnosť je v českej právnej úprave zadefinovaná priamo zákonom. Exekučný súd nemôže hmotnoprávne posudzovať otázky, na ktorých je založený rozhodcovský rozsudok. Oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD, pretože neexistuje judikát, ktorý by ukladal exekučnému súdu povinnosť bez ďalšieho ex offo posúdiť nekalú povahu

podmienky obsiahnutej v zmluve. Oprávnený taktiež poukázal na výhody rozhodcovského konania v porovnaní s konaním pred súdom a na to, že rozhodcovským konaním nebola povinnému spôsobená žiadna ujma, naopak, vzniknuté trovy boli nižšie. Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou, pretože nie je uvedená vo výpočte nekalých podmienok v smernici a ani v a jej nekalosť nemožno vyvodiť zo žiadneho prameňa práva (vnútroštátneho, komunitárneho, vrátane judikatúry ESD). Ani ustanovenie nestanovuje, že neplatné sú všetky rozhodcovské doložky. Oprávnený taktiež uviedol, že rozhodcovská doložka nespĺňa ani pojmové znaky generálnej klauzuly neprijateľnej podmienky, pretože nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tomto prípade sa zmluvné strany dohodli, že ak žalobca podá žalobu o rozhodnutie sporu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky a teda nejde o prípad podľa .

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia , bez nariadenia pojednávania ( a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi, uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať platnosť rozhodcovskej zmluvy, tak Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach konštatoval nielen oprávnenie ale aj povinnosť takéhoto postupu zo strany exekučného súdu. Vo veci sp. zn. najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci , , uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach , a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 01.11.2011.

Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že rozhodcovská doložka má charakter voliteľnej doložky, odvolací súd konštatuje, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Právna veda na tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ (Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk). Odvolací súd v tejto súvislosti zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože mu je z jeho činnosti známe, že rozhodcovské žaloby podávajú takmer vždy len veritelia (dodávatelia).

Ako správne konštatoval prvostupňový súd, rozhodcovská doložka (zmluva) bola súčasťou zmluvy o splátkovom kalendári (článok II, bod 5) uzatvorenej medzi povinnými (dlžníkmi) a veriteľom (oprávneným) zastúpeným Dražobnou a vymáhacou kanceláriou, s.r.o.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 28.06.2012 podľa ktorého „Dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrovaním vzniknutého krízového stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej smernice (čl. 5 až 9) o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Skutočný cieľ je evidentne o dosiahnutí arbitráže a aby sa zdanlivo vyvolal pocit, že si to želá spotrebiteľ. Nekalá obchodná praktika je zakázaná a treba pred ňou chrániť spotrebiteľa. Odvolací súd preto odmieta argumenty oprávneného o nezodpovednom spotrebiteľovi a prekročení medze s odkazom na českú literatúru vytrhnutú z kontextu.“

Spotrebiteľská doložka nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah formulárovej zmluvy (v tomto prípade zmluvy o splátkovom kalendári zo dňa 24.11.2009) ovplyvniť, ani individuálne dojednať rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka je napísaná v kontexte s inými zmluvnými podmienkami. Spôsob, akým je samotný text písaný, sťažuje spotrebiteľovi riadne sa oboznámiť s obsahom dotknutého dojednania (podľa názoru odvolacieho súdu bolo úmyslom dlžníkov pri podpise tejto zmluvy dosiahnuť splátky dlhu), preto takéto dojednanie rozhodcovskej doložky už aj v kontexte na obsah rozhodcovskej doložky a na ďalšie podmienky vyplývajúce z rozhodcovskej doložky je neplatné zmluvné dojednanie. Pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatne dojednanej zmluvnej doložky, rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, teda takým, na základe ktorého by povinnému vznikla povinnosť a oprávnenému právo v súvislosti s vydaným rozhodcovským rozsudkom.

Neprijateľnú zmluvnú podmienku je povinný exekučný súd skúmať v súlade s ustanovením § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok vyplýva priamo zo zákona a pokiaľ exekučný súd zistil, že exekučný titul nebol vydaný kompetentným orgánom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie správne zamietol.

V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vnútroštátny súd musí naplniť ciele smerníc Európskej únie a vychádza sa z prednosti komunitárneho práva (Simmenthal II, 106/77). Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní správne interpretoval vnútroštátne právo a znenie a účel Smernice (napr. Rozsudok Faccini Dori, C - 91/92, 2. výrok in fine).

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa , ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.