Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/350/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľov: 1. C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. A. XXX, 2. G. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Jolana Černá, so sídlom Jahodná, Bazová 337/28, proti odporcom: 1. B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. A. XXX, 2. B. G., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Eva Bubniaková, so sídlom Dunajská Streda, Krížna 8, o zdržanie sa obťažovania susedov hlukom a o premiestnenie chovu zvierat, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 8.3.2012 č.k. -207 - v časti zamietnutia návrhu o zdržanie sa obťažovania hlukom, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zamietajúcej návrh na uloženie odporcom neobťažovať navrhovateľov nadmerným hlukom včítane závislého výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa na základe ostatnej pripustenej zmeny petitu domáhali, aby súd uložil odporcom 1 a 2, aby neobťažovali susedov nadmerným hlukom nimi chovaných zvierat - papagájov vo voliére nachádzajúcej sa na pozemku odporcov a zároveň, aby súd odporcom za tým účelom nariadil premiestniť predmetnú voliéru na miesto vo vzdialenosti určenej v odborných vyjadreniach vyžiadaných súdom. Súd zároveň navrhovateľom 1 a 2 uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy právneho zastúpenia advokátke odporcov v sume 917,80 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie do veci samej prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. a a . Vecne argumentoval v podstate tým, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenie, že hlučnosť exotického vtáctva chovaného odporcami prevyšuje najvyššiu prípustnú hladinu hluku. Súd pritom skonštatoval, že navrhovatelia sa môžu domáhať iba uloženia povinnosti vlastníkovi, aby sa zdržal neoprávnených zásahov, ktoré sú povinní presne vymedziť a nemôžu sa dožadovať povinnosti, aby vlastník konkrétne niečo konal, keďže v danom prípade navrhovateľom vážne nehrozí škoda. K predloženému všeobecnému záväznému nariadeniu obce G. A. z 22.9.2000 súd uviedol, že je zastarané aj protizákonné, v nesúlade s právnymi predpismi, pričom poukázal na nálezy Ústavného súdu SR č. a . Podľa súdu toto všeobecne záväzné nariadenie svojím obsahom obmedzuje práva vlastníkov, ktorí chovajú zvieratá nad rámec zákona a taktiež zasahuje do ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to tým, že obmedzuje jednak počet chovu zvierat a jednak

stanovuje vzdialenosti chovu zvierat do rodinných domov, čím koná nad rámec zákona. Súd poukázal na stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva SR v spise, že legislatíva Európskej únie ani Slovenskej republiky neupravuje podmienky chovu exotického vtáctva v obytných zónach.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa podľa zásady úspešnosti v konaní a plne úspešným odporcom priznal náhradu trov právneho zastúpenia spolu vo výške 917,80 Eur podľa špecifikácie a vyčíslenia v odôvodnení preskúmavaného rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie obaja navrhovatelia, ktorým sa domáhali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že uloží odporcom povinnosť nad mieru primeranú pomerom neobťažovať navrhovateľov hlukom nimi chovaných papagájov, pričom pre prípad úspechu si uplatnili i náhradu trov konania na súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia, ktoré budú vyčíslené dodatočne. Z obsahu odvolania navrhovateľov vyplýva, že ich odvolanie nesmeruje proti tej časti rozsudku, ktorou bola zamietnutá tá časť zloženého petitu ich návrhu, ktorou sa domáhali premiestnenia voliéry. Z toho je nutné vyvodiť, že odvolanie smeruje iba voči tej časti rozsudku, ktorou bola zamietnutá tá časť návrhu, ktorou sa domáhali uloženia odporcom neobťažovať navrhovateľov nadmerným hlukom. Podľa odvolateľov prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď niektoré skutočnosti považoval za dokázané bez toho, že by boli v nich predložené nesporné dôkazy, iné dôkazy, ktoré boli predložené navrhovateľmi v rozsudku vôbec nebral do úvahy a ani neuviedol, prečo sa nimi nezaoberal a prečo na ne neprihliadol. Poukázali na to, že v návrhu uviedli, že odporcovia na ich výzvu papagáje Alexander Veľký premiestnili, ale do voliéry boli premiestnené papagáje iného druhu, ktoré taktiež rušia svojím krikom. Pokiaľ súd poukazuje na výsledky kontroly rôznych štátnych orgánov, pri ktorých neboli zistené nedostatky, odvolatelia uviedli, že tieto orgány skúmali iba podmienky chovu, ale nie rušenie susedov, že odporcovia podali žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia až koncom roku 2010, čím sa súd nezaoberal. Súd vôbec nespomína, že nepodaním žiadosti o stavebné povolenie odporcovia vlastne zbavili ostatných účastníkov stavebného konania možnosti sa k stavbe vyjadriť a vysloviť svoje námietky. Zdôraznili, že oprávnenosť chovu zo strany navrhovateľov spochybnená nebola. Namietajú len umiestnenie chovu v tesnej blízkosti pod oknom ich spálne. Poukázali na ust. vyhl. č. , kde hluk je definovaný ako každý rušivý obťažujúci, nepríjemný, nežiadúci, neprimeraný alebo škodlivý zvuk, pričom súd túto definíciu nebral do úvahy. Potvrdili, že fakt, že papagáje druhu Alexander Veľký boli premiestnené, bol uvedený už v samotnom návrhu. Namietali, že v nikde nehovorí o hladine hluku, ale len o tom, že vlastník nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom a v tom smere aká je miera primeraná pomerom súd neurobil žiadne konštatovanie. Namietali (údajný) rozpor v konštatovaní súdu, keď v rozsudku uvádza, že úpravy chovu zvierat sú upravené v Stavebnom zákone a o štyri riadky ďalej, že Ministerstvo pôdohospodárstva SR sa vyjadrilo, že legislatíva Európskej únie ani Slovenskej republiky neupravuje podmienky chovu exotického vtáctva v obytných zónach. Podľa odvolateľov súd sa nezaoberal vyjadrením navrhovateľov k znaleckému posudku, že uskutočnené merania nie sú objektívne, keďže v ich čase sa vo voliére nenachádzalo 8 papagájov a meranie nebolo vykonané pri východe slnka, kedy sú vtáky najhlučnejšie. Poukázali na to, že súd síce vydal uznesenie o nariadení kontrolného znaleckého posudku, ku ktorému nakoniec nedošlo, pričom v rozsudku tento dôvod stranám oznámený nebol. Podľa odvolateľov z podaného znaleckého posudku nevyplýva jednoznačne konštatovanie, že nedochádza k rušeniu susedov hlukom. Opakovane zdôraznili, že nehovorí o nadmernom obťažovaní, ale o obťažovaní nad mieru primeranú pomerom. Namietali tiež, že súd sa v rozsudku nezaoberal dôkazmi a to charakteristikou jednotlivých druhov papagájov chovaných odporcami s tým, že priamo v týchto charakteristikách sa uvádza, že niektoré druhy papagájov sú veľmi hlučné a ich hlas môže byť nepríjemný a rušivý. Ak súd považoval za neadekvátne len uloženie povinnosti premiestniť chov, v časti uloženia povinnosti neobťažovať navrhovateľom hlukom mohol návrhu vyhovieť a vo zvyšku návrh zamietnuť.

Odporcovia odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu navrhovateľov predložili prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomné vyjadrenie, ktorým navrhli, aby odvolací súd „odvolanie navrhovateľov v celom rozsahu zamietol“. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili. Vyslovili názor, že predmetná vec bola vyriešená jednak tým, že odporcovia ešte pred podaním návrhu premiestnili hlučnejšie vtáky, čo navrhovatelia potvrdili na pojednávaní. Následne po dohode na súde odporcovia papagájom otvárajú voliéru až od 8.00 hod. Nie je v záujme odporcov rušiť navrhovateľov, ale je to silný koníček ich syna. Nerobí im preto problém vypustiť vtáky neskôr a opäť ich skôr zavrieť. Problém je v tom, že do stavby voliéry veľa investovali a bolo by neekonomické a fyzicky náročné

demontovať a opäť stavať voliéru, ktorá je zo zváraného železa. Odvolanie odporcovia považujú za účelové, nakoľko navrhovatelia si uvedomili, že problém je už vlastne dávno vyriešený, dokonca časť problému v čase podania návrhu už neexistovala a myslia si, že jediným dôvodom odvolania sú trovy konania, ktoré narástli z dôvodu, že navrhovatelia vec na súde naťahovali svojimi neustále sa meniacimi návrhmi. Záverom poukázali na skutočnosť uvádzanú znalcom, že papagáje neprodukovali o nič silnejší hluk, ako napríklad psy, ktoré majú aj navrhovatelia, alebo traktory, autá a iné rušenia na dedine.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenými osobami - účastníkmi konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolatelia použili zákonom prípustný odvolací dôvod ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania

- teda v časti, ktorou bol zamietnutý návrh o zdržanie sa obťažovania hlukom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle

Z obsahu spisu bolo zistené, že podľa ostatne uznesením prvostupňového súdu pripustenej zmeny návrhu sa navrhovatelia domáhali, aby súd uložil odporcom jednak, aby neobťažovali susedov (navrhovateľov) nadmerným hlukom nimi chovaných zvierat - papagájov v označenej voliére umiestnenej vo vzdialenosti 8 metrov od okna navrhovateľov a zároveň, aby za tým účelom nariadil odporcom do 15 dní od právoplatnosti rozsudku premiestniť predmetnú voliéru na miesto vo vzdialenosti určenej v odborných vyjadreniach vyžiadaných súdom. Prvostupňový súd správne uzavrel, čo nebolo medzi účastníkmi ani sporné, že navrhovatelia sa domáhali úpravy tzv. susedských vzťahov v zmysle a druhou časťou petitu zrejme i ochrany ohrozeného práva v zmysle .

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľmi uplatňovaných nárokov, keďže prvostupňový súd v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, ktoré i náležite vyhodnotil a následne dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, ktoré i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom.

Každý vlastník má podľa právo predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Výkon vlastníckeho práva ale nesmie prekročiť zákonom stanovené hranice, musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do určitej miery tolerovaný. Tolerancia však nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor jeho ostatných susedov. Vždy musí ísť o vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych práv a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia sa nejakého konania, alebo niečo vykonajú a to tak, aby predišlo vzniku rozporov. Reciprocita medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode oproti druhému, aby nedochádzalo k zneužívaniu vlastníckeho práva na ujmu práv iných vlastníkov. Vlastníci susediacich nehnuteľností majú pritom vzájomne rovnoprávne postavenie. Uplatňovanie a posudzovanie susedských vzťahov je vždy potrebné vykladať v súlade so zásadou dobrých mravov tak, že vzájomné konanie, resp. opomenutie medzi susedmi nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pre porušenie stanovených pravidiel správania sa predpokladá, aby rozpor s dobrými mravmi bol dostatočne výrazný, spoločensky jasný a zrozumiteľný. S dobrými mravmi je spojená zásada zákazu zneužitia subjektívnych práv, ktorá určuje hranice výkonu subjektívneho práva, najmä ak zákon presne tieto hranice nestanovuje alebo je ťažké ich zistiť. Touto zásadou sa určujú limity výkonu subjektívnych práv najmä v prípadoch, keď nie sú jednoznačne a presne stanovené zákonom a pri strete záujmov hrozí, že by v dôsledku neobmedzeného uplatnenia subjektívnych práv v konkrétnom prípade mohla byť prekročená miera spoločenskej únosnosti a súčasne, že takéto správanie nositeľa subjektívneho práva by mohlo spôsobiť ujmu iným osobám alebo verejnému záujmu. Tieto zásady sú vyjadrené v Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pri susediacich nehnuteľnostiach je vylúčené dosiahnuť úplné oddelenie - izoláciu výkonu vlastníckeho práva tak, aby jeden výkon vlastníckeho práva nezasahoval do druhého. Materiálne rozhraničenie napríklad oplotením nemôže stačiť z hľadiska súvislosti prostredia. Vlastník tak môže pri užívaní svojej nehnuteľnosti zasahovať do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti, vtedy dochádza z jeho strany k tzv. imisiám, teda k zásahu do vlastníckeho práva susediaceho vlastníka. Tento zásah je ale neoprávnený iba za predpokladu, že zákon ho výslovne zakazuje alebo sa neopiera o úradné povolenie. Otázka zásahu je pritom objektívna, ust. nevyžaduje zavinenie. Neoprávnenosť zásahu je podľa cit. ust. vyjadrená generálnou klauzulou, že vlastník veci sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom, alebo ak by vážne ohrozoval výkon jeho práv, pričom tieto pojmy je potrebné vykladať objektívne so zreteľom na všetky okolnosti daného prípadu a nemožno sa uspokojiť so subjektívnym stanoviskom navrhovateľov. Objektívne hľadisko je potom vždy potrebné skúmať porovnaním k obdobným pomerov v danej oblasti. Pri posudzovaní, či sú dané podmienky pre poskytnutie ochrany podľa treba pojem „nad mieru primeranú pomerom“ vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný) a nedovoleným správaním (prekračujúcom prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom. Miera primeraná pomerom sa preto bude rozdielne posudzovať na dedinách, v mestách, samotách a podobne. Rozdielnosť treba posudzovať z hľadiska intenzity zásahu, ktorá bude rozdielna na vidieku a iná v mestách. Vzhľadom k tomu je vždy potrebné zvážiť, aká je v danej lokalite s prihliadnutím na iné obdobné lokality, primeraná miera konkrétnych imisií.

Súdna ochrana v zmysle veta prvá sa pritom poskytuje len proti takým zásahom, ktoré nad mieru primeranú pomerom obťažujú, alebo vážne ohrozujú výkon práv suseda. Pokiaľ sa zistí, že ide o opodstatnený zásah, teda o bežné správanie, ktoré sú susedia povinní v rámci tolerantnosti navzájom strpieť, alebo ktoré sú spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností, žalobu bude nevyhnutné zamietnuť. Pri posudzovaní miery hluku primeranej pomerom je potrebné vziať do úvahy popri miestnych pomeroch aj intenzitu hluku, ako aj to, či ide o rušenie jednorazové, opakované, úmyselné a podobne. Pre posúdenie obťažovania hlukom je zvyčajne potrebné znalecké dokazovanie, ako k nemu správne pristúpil prvostupňový súd. Zo znaleckého posudku Znaleckého ústavu - Technickej univerzite v Košiciach č. 04/2010 vyplýva, že ústav zrealizoval meranie v časových úsekoch večer, deň a noc a z výsledkov meraní je zrejmé, že hladina akustického tlaku zvuku je porovnateľná pred vypustením vtákov a po ich vypustení, pričom nie je možné stanoviť intenzitu hluku, ktorá by bola produkovaná iba papagájmi. Podľa záverov znaleckého ústavu intenzita hluku vydávaná vtákmi nie je vyššia ako hluk produkovaný z iných zdrojov, ktoré v čase expozície a ich merania pôsobili v súčinnosti. Mieru obťažovania navrhovateľov nadmerným hlukom označil za diskutabilnú s tým, že ide o subjektívny dojem. Podľa názoru znaleckého ústavu hluk, ktorý produkujú vtáci chovaní v blízkosti rodinného domu odporcov nie je na takej úrovni, aby to spôsobovalo nadmerné obťažovanie obyvateľov v susednom rodinnom dome. Znalecká organizácia podala tiež podrobné písomné vyjadrenie ku každej z námietok navrhovateľov písomne podaným k znaleckému posudku. Zdôraznili, že intenzita hluku vydávaná papagájmi chovanými odporcami nie je vyššia ako hluk produkovaný z iných zdrojov (prejazdy automobilov, ich trúbenie, štekanie psov, miestny rozhlas, komunálny hluk, hudba a iné neidentifikovateľné zdroje), ktoré v čase expozície pôsobili v súčinnosti. Mieru obťažovania navrhovateľa nadmerným hlukom označil za diskutabilnú, keďže ide o subjektívny dojem. Z uhla pohľadu ústavu hluk, ktorý produkujú vtáci chovaní v tesnej blízkosti rodinného domu navrhovateľov, nie je na takej úrovni, aby spôsoboval nadmerné obťažovanie navrhovateľov. Nové opakované merane prinesie ďalšie finančné nároky a výsledok nemusí priniesť zmenené výsledky. Ešte raz konštatoval, že hluk produkovaný z iných zdrojov bol vyšší ako samotný hluk produkovaný vtákmi.

Z vyššie uvedených záverov znaleckého dokazovania je nesporne zrejmé, že zvuky vydávané papagájmi chovanými na pozemku navrhovateľov neprevyšujú iný bežný hluk v danej lokalite produkovaný z iných bežne sa vyskytujúcich zdrojov. Naopak hluk produkovaný inými zdrojmi bol vyšší, ako hluk produkovaný vtákmi. Namerané hodnoty hluku tak neprevyšovali prípustné hodnoty s prihliadnutím tiež na skutočnosť, že lokalita, v ktorej sa nachádzajú nehnuteľnosti navrhovateľov a odporcov je vidiecka, s čím súvisí početný chov rôzneho domáceho zvieratstva pri domových nehnuteľnostiach produkujúceho rôzne zvuky a hluk, kde tiež neustále prebieha bežná doprava a to nielen osobnými automobilmi, je zrejmé, že hluk produkovaný vtáctvom na pozemku odporcov nemožno označiť za imisiu, ktorá by nad

mieru primeranú daným pomerom obťažovala navrhovateľov. Keďže v zmysle pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a v čase vyhlásenia rozsudku prvostupňového ale i odvolacieho súdu, boli najhlučnejšie druhy papagájov Alexander Veľký a to už pred podaním návrhu premiestnené do zadnej časti nehnuteľnosti odporcov, pričom navrhovatelia sami potvrdili, že hluk produkovaný týmito vtákmi ich už neobťažuje, nebola dôvodná námietka odvolateľov, že v čase vykonaného merania neboli v prednej voliére umiestnené všetky vtáky.

Na základe daných výsledkov dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom ani odvolací súd nepovažoval za potrebné vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré by nemohlo zvrátiť výsledok konania. Je pravdou, že prvostupňový súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku neuvádza z akého dôvodu upustil od uznesenia, ktorým toto kontrolné znalecké dokazovanie nariadil (č.l. 176 spisu), išlo ale o procesné uznesenie, ktorým súd nie je viazaný ( ). Prvostupňový súd ale následne uznesením na č.l. 221 spisu uznesenie, ktorým nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, zrušil s odôvodnením, že ustanovený znalec odmietol vypracovanie predmetného znaleckého posudku z dôvodu, že uložené úlohy nesúvisia so stavebnou akustikou a znalecký ústav nedisponuje potrebným materiálnym a personálnym obsadením na splnenie zadaných úloh. Skutočnosť, že prvostupňový súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku neodôvodnil upustenie od kontrolného znaleckého dokazovania, ale napokon nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a preto v zmysle nebolo dôvodným, aby na túto formálnu vadu konania odvolací súd prihliadal.

Keďže predmet prieskumu súdu je v danom prípade stanovený dispozíciou právnej normy citovaného ust. a teda dokazovaním zameraným na preukázanie, či v danom prípade vtáky chované na pozemku odporcov nad mieru primeranú pomerom hlukom obťažujú navrhovateľov ako susedov, z ktorého hľadiska je nerozhodné, či voliéra bola postavená po vydaní stavebného povolenia, alebo či ide o nepovolenú stavbu, ani ako je hluk definovaný a pravidlá chovu zvierat upravené v iných právnych normách a napokon ani aká je charakteristika jednotlivých druhov papagájov ostatnú odvolaciu argumentáciu navrhovateľov odvolací súd považoval za irelevantnú a z tohto hľadiska nepovažoval za potrebné sa ňou zaoberať.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd v podstate zhodne s prvostupňovým uzatvára, že v danom prípade vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by chovom exotického vtáctva - papagájov na pozemku odporcov dochádzalo k nepovoleným imisiám hluku na susedný pozemok navrhovateľov a teda, že by odporcovia nad mieru primeranú pomerom v danej lokalite obťažovali navrhovateľov ako susedov hlukom. Vzhľadom na to neboli splnené podmienky cit. pre poskytnutie im ochrany súdom; keďže predmetný zásah neprekračuje mieru primeranú pomerom, nejde teda o zásah neoprávnený, proti ktorému by bolo možné dovolať sa úspešne súdnej ochrany. Odvolací súd je toho názoru, že hluk produkovaný papagájmi chovanými na pozemku odporcov je nepodstatným zásahom, bežným hlukom, ktorý neprevyšuje hluk bežne produkovaný inými zdrojmi v okolí a preto navrhovatelia sú povinní danú situáciu trpieť, keďže je spojená s obvyklým užívaním nehnuteľností. Osobitne preto, že už v čase pred podaním návrhu, ako to potvrdili obe strany, boli najhlučnejšie druhý vtákov premiestnené do zadnej časti pozemku a k rušeniu navrhovateľov z ich strany už nedochádzalo a tiež preto, že v priebehu konania odporcovia urobili ďalšie opatrenia tým, že vtákov vypúšťajú z voliéry neskôr a zavierajú skôr, takže v čase nočného pokoja už navrhovatelia nie sú rušení.

Keďže s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu bolo dôvodným návrh navrhovateľov v odvolaním napadnutej časti zamietnuť, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o uloženie neobťažovania navrhovateľov nadmerným hlukom i v spojení so závislým výrokom o náhrade trov konania odvolacími dôvodmi ale osobitne nenapadnutom, ako vecne správny, s použitím potvrdil.

I v odvolacom konaní boli plne úspešní odporcovia a preto im v zmysle v spojení s ust. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným navrhovateľom. Keďže ale odporcovia si návrh na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, nebola im odvolacím súdom priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.