Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21CoE-13-2013.pdf
PDF · 93.34 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/13/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: JUDr. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. O. XX, XXX XX D. O., v štádiu konania o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7Er/1060/2012-13 zo dňa 29.06.2012, takto jednomyseľne
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pri posudzovaní predmetného vzťahu, či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, vychádzal zo skutočností, že podkladom pre vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. v sp. zn. EP 30205/11 zo dňa 12.09.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.10.2011 a vykonateľnosť dňa 04.11.2011. Z odôvodnenia exekučného titulu súd zistil, že oprávnený sa žalobou voči povinnému domáha zaplatenia sumy 1.209,85 Eur s príslušenstvom. Z pripojených listín, najmä žiadosti a zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky vrátane Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro a.s. a rozhodcovského rozsudku súd zistil, že právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli dňa 28.10.2004 Zmluvu o pôžičke č. 2013912, na základe ktorého právny predchodca poskytol povinnému úver vo výške 829,85 Eur (25.000,- Sk), ktorý sa povinný zaviazal splácať v dohodnutých splátkach. Nakoľko povinný neplnil riadne svoje povinnosti zo Zmluvy o úvere a bol v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený podal na Rozhodcovskom súde žalobu. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.209,85 Eur s príslušenstvom.
Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou), ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, Všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Úprava zákona o ochrane spotrebiteľa rozšírila definíciu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka aj na zmluve je priamo v Občianskom zákonníku neupravené. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť Quatro a.s., ktorej predmet činnosti bolo aj poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Súd v odôvodnení poukázal taktiež aj na to, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky nie je v prípade, ak je rozhodcovská zmluva (doložka), súčasťou Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro a.s. splnená. V takejto forme uzatvorená totiž absentuje písomná forma rozhodcovskej zmluvy (doložky), ktorá podľa zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje dokument podpísaný zmluvnými stranami alebo vo vzájomnej vymenených listoch. V danom prípade takúto písomnú formu uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy oprávnený nepreukázal, nepredložil Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro a.s. podpísané oboma zmluvnými stranami. Na základe uvedených skutočností okresný súd dospel k záveru, že neexistuje platne uzatvorená rozhodcovská zmluva - rozhodcovská doložka.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho zástupcu, podal odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku v prípadoch uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) až j) zákona č. 244/2002 Z.z.. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovským rozsudkom je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu, vyplýva to z § 159 ods. 2 O.s.p.. V rámci skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska, nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky. Pritom poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011. Zároveň uviedol, že zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v ust. § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom. Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému konaniu v súlade so zákonom o definíciách rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. i s ustálenou praxou v odbore. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Vzhľadom na uvedené žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel a preto vec podľa § 374 ods. 4 O.s.p. predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Uviedol pritom, že i keď právo EÚ SR pripúšťa možnosť riešenia sporov rozhodcovskými súdmi a teda samotná rozhodcovská doložka, resp. dohoda o riešení sporov rozhodcovským súdom z pohľadu práva EÚ nepredstavuje vždy neprimeranú podmienku, nie je to tak v prípade, ak rozhodcovská doložka nie je dojednaná individuálne, ale je dojednaná v rámci obchodných podmienok, na ktorých znenie spotrebiteľ nemá vplyv. V danom prípade je dohoda o riešení sporov konkrétne určeným rozhodcovským súdom súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú vyhotovil oprávnený a ktorej dojednanie a znenie nemal spotrebiteľ - povinný možnosť ovplyvniť. Je zrejmé, že pokiaľ je rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných obchodných podmienok,
nejde o individuálnu úpravu, ale všeobecnú, rovnakú pre neobmedzený počet klientov, ktorí nemajú možnosť, keďže ide o všeobecné podmienky, dohodu v tejto časti modifikovať. Zo samotnej zmluvy ani obchodných podmienok zároveň nevyplýva, že by mal klient možnosť návrh obsiahnutý v čl. 11 bod 11.2 Obchodných podmienok na riešenie sporov rozhodcovským súdom odmietnuť, resp. aký následok by odmietnutie tohto návrhu malo. V takomto prípade rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, v dôsledku čoho je toto ustanovenie neplatné a teda nemohlo dôjsť k založeniu právomoci rozhodcovského súdu, z ktorého dôvodu bolo potrebné návrh na vydanie poverenia zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 512 ods. 1 O.s.p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p..
K procesnému postupu odvolací súd poznamenáva, že okresný súd postupoval správne, keď pred skúmaním obsahu rozhodcovského rozsudku vykonal prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá bola v danom prípade založená v čl. 11.2 obchodných podmienok pre úver platných a účinných od 15.3.2007. V zmysle konštantnej judikatúry exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený a zároveň aj povinný skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (uznesenie NS SR č. k. 5 Cdo/291/2010 z 29.03.2011, uznesenie NS SR, č. k. 3 Cdo/146/2011 z 13.10.2011, uznesenie NS SR č. k. 6 Cdo/1/2012 z 21.03.2012 ). Pritom nie je viazaný účinkami takéhoto rozsudku v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p. Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. V bode 34 označeného rozhodnutia sa stanovuje súdu poverenému vykonaním právoplatného rozhodnutia povinnosť zabezpečiť absolútnu ochranu spotrebiteľa, a to aj v prípade, že uvedený spotrebiteľ nepodal nijaký opravný prostriedok na účely uplatnenia svojich práv a bez ohľadu na vnútroštátne procesné predpisy, v ktorých sa upravuje právna sila rozhodnutej veci.
Dojednanie o rozhodcovskej doložke v posudzovanej veci je zaradené do obchodných podmienok pre úver, ktoré sú obsahovo neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a povinný pri uzatváraní zmluvy nemohol ovplyvniť jej obsah. Jedná sa o nekalú- neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 4 občianskeho zákonníka; podľa platnej právnej úpravy ods. 5) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Neplatnosť rozhodcovskej doložky následne spôsobila, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.
Obsah vyššie spomínanej rozhodcovskej doložky je nasledovný: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrhy Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a oP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/B [RAM] podľa
jeho vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.“
Keďže Občiansky zákonník len demonštratívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok, súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu pritom nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona. Smernica 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.
Predmetná rozhodcovská doložka jednoznačne spĺňa charakteristiku neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007. Táto rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu inak ako v rozhodcovskom konaní. Od spotrebiteľa totiž vyžaduje, aby všetky spory vzniknuté zo zmluvy alebo s ňou súvisiace, v prípade, ak nebudú vyriešené dohodou zmluvných strán, boli riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., podľa jeho vnútorných predpisov s tým, že toto rozhodnutie bude pre obe zmluvné strany konečné a záväzné. Spotrebiteľ nemal inú možnosť a viac-menej „musel súhlasiť“ so všeobecnými obchodnými podmienkami, v ktorých je rozhodcovská doložka zakomponovaná.
Záver o neprimeranej a nekalej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky možno vyvodiť tiež zo stanoviska Súdneho dvora vo veci C-243/08 zo 04.07.2009 bod 40, v ktorom konštatuje, že vopred stanovená podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Podmienky „nekalosti“ teda spĺňa už (len) dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo; a nie všeobecný súd spotrebiteľa. Ak pôžička bola poskytnutá na základe štandardnej formulárovej zmluvy, povinný ju mohol prijať ako celok vrátane všeobecných obchodných podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky, alebo ju odmietnuť ako celok. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola v konečnom dôsledku odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v nadväznosti na smernicu č. 93/13/ EHS).
Odvolací súd nijako nespochybňuje pohľadávku oprávneného. Problém nie je v existencii pohľadávky, ale v použití nečestnej rozhodcovskej doložky poškodzujúcej práva spotrebiteľa. Názor odvolateľa, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, nie je dôsledný. Bez toho, aby odvolací súd in abstracto nejako spochybňoval materiálnu právoplatnosť právoplatných rozsudkov, pri ktorých došlo k rešpektovaniu právnych predpisov, je treba poznamenať, že podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní má rozhodcovský rozsudok síce rovnaké účinky, ale len pre účastníkov konania a nie pre všetky štátne orgány, ako je tomu v prípade rozsudku všeobecného súdu (§ 159 ods. 1 O.s.p.). Exekučný súd a ani iný štátny orgán tak nie je pri právnom posúdení a výkone štátnou mocou priznaných právomocí viazaný rozsudkom súkromného rozhodcu založenom na neplatnej rozhodcovskej doložke, čo je ipso facto prirodzenou reflexiou jeho súkromnoprávnej povahy a jednoznačným vyjadrením hraníc jeho právnych účinkov.
Oprávnený v odvolaní opisuje právomoci exekučného súdu len ako súdu, ktorý nemá vykonať nič iné, než pristúpiť k priamemu výkonu exekúcie a vyhnúť sa prieskumu záverov rozhodcovského súdu. K tomu odvolací súd poznamenáva, že na prejudiciálnu otázku Krajského súdu v Prešove v exekučnej veci POHOTOVOSŤ/O. odpovedal súdny dvor uznesením (C-76/10), pretože považoval otázku vyvodenia dôsledkov exekučným súdom z existencie neprijateľných zmluvných podmienok za vec judikovanú (rozsudok ASTURCOM C-40/08) a meritórne sa neodklonil od línie, ktorá exekučnému súdu umožňuje súdny prieskum neprijateľných podmienok. Naopak v bode 50 tohto uznesenia zdôraznil povinnosť exekučného súdu pristupovať k naplneniu čl. 6 smernice v režime ochrany podľa vnútroštátnych
pravidiel verejného poriadku t.j. vždy a za každých okolností trvať na cieli v čl. 6 smernice, ktoré ustanovenie označil za kogentnú normu. Odvolací súd si nedokáže predstaviť, aby napriek neprijateľnej rozhodcovskej doložke mal vykonať exekúciu bez ďalšieho tak, ako to navrhuje oprávnený v odvolaní a tak ignorovať ciele smernice EÚ a v konečnom dôsledku založiť zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú porušením noriem supranacionálneho európskeho práva.
Podľa ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinnom ku dňu uzavretia zmluvy boli banky a pobočky zahraničných bánk povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Druhostupňový súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti, že povinnosť ponúknuť nedovolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky sa nedá stotožniť s jeho jednostranným nanúteným klientovi (spotrebiteľovi).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti opísané vyššie uvedenými úvahami, súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa o potrebe vyhodnotenia rozhodcovskej doložky tvoriacej podklad vydania rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu za neprimeranú (neprijateľnú) a preto neplatnú zmluvnú podmienku.
O trovách odvolacieho konania krajský súd potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie, ale toto bolo len podkladom pre následné zastavenie exekúcie s povinnosťou vyporiadania sa s otázkou trov až v takomto rozhodnutí (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). Práve absencia rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potom aj dôvodom, pre ktorý je súd prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením (§ 224 ods. 4 O.s.p. per analogiam).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.