Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/96/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Združenie majiteľov lesov bývalého Úrbárskeho spolku, pozemkové spoločenstvo, IČO: 30230349, Kúpeľná 103, Liptovský Ján, zastúpený: JUDr. Imrich Hronček, advokát, ul. 1. mája 40, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 5586/2011-2.2 zo dňa 10.05.2011, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou, súdu doručenou dňa 17.06.2011, žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 5586/2011-2.2 zo dňa 10.05.2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Krajského úradu životného prostredia v Žiline č. 2011/00027-11/Dur zo dňa 03.02.2011, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol žalobcovu žiadosť o povolenie výnimky na vykonanie náhodnej ťažby a následného spracovania kalamitnej hmoty v jednotke priestorového rozdelenia lesa (ďalej aj ako „JPRL“) 97C, 98A1, 98B1, 100, 97B1 v Národnej prírodnej rezervácii (ďalej aj ako „NPR“) Jánska dolina. Žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V žalobe žalobca spochybnil závery žalovaného o tom, že v predmetnej lokalite zásah do porastu nie je potrebný, keďže ide o neaktívne chrobačiare. Žalobca k tomuto poznamenal, že mu bolo upreté právo robiť opatrenia, poškodzuje sa mu majetok a ponechaním poškodených stromov sa zhorší zdravotný stav celého lesa v danej lokalite. Žalobca uviedol, že zo svojho vlastníctva má zákonný nárok brať pôžitky (drevnú hmotu) a zároveň sa starať o výsadbu nových stromov. Namietal porušenie SR, podľa ktorej má právo každá osoba na požitky z vlastného majetku a nikto ju nemôže obmedzovať. Pokiaľ je na svojich právach vlastník obmedzený, má nárok na primeranú náhradu. Keďže žalovaný neumožnil žalobcovi vyťažiť kalamitu na predmetnom priestore lesných pozemkov, ani neposkytol žalobcovi primeranú náhradu, cítil sa žalobca poškodený na svojich právach zaručených .

Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. K námietke, že rozhodnutie je neadekvátne, pretože ponechaním poškodených stromov sa zhorší zdravotný stav celého lesa v danej lokalite a majetok žalobcu, žalovaný uviedol, že postupoval v súlade s o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon“ alebo „zákon o ochrane prírody“) a požiadal o odborné stanovisko organizáciu ochrany prírody -

Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky, správu Národného parku Nízke Tatry (ďalej aj ako „ŠOP SR“). Uviedol, že správny orgán ochrany prírody a krajiny pri rozhodovaní zo získaných podkladov a ich vyhodnotenia z pohľadu cieľov ochrany prírody a krajiny v dotknutom chránenom území musí mať prioritne na zreteli skutočnosť, či sa požadované zásahy majú vykonávať v území, v ktorom je všeobecne záväzným právnym predpisom (zákonom) zakázané vykonávať požadovanú činnosť a len v odôvodnených prípadoch zákon pripúšťa jej vykonanie na základe výnimky. To znamená, že v každom individuálnom prípade je potrebné skúmať, či z hľadiska ochrany prírody je na zabezpečenie a udržanie priaznivého stavu chráneného územia aj v piatom stupni ochrany, do ktorého je zaradená predmetná lokalita, potrebné prijať určité opatrenia, ktoré budú mať prednosť pred zachovaním súčasného stavu, na ochranu prirodzených procesov v nich prebiehajúcich, vrátane procesov rozpadu a prirodzenej obnovy lesných ekosystémov. Žalovaný pripustil, že doterajšia prax ukázala, že pohľad ochrany prírody a krajiny a ciele lesného hospodárstva v problematike kalamít v chránených územiach nenachádzajú vždy zhodné riešenia, no zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o postup v území podliehajúcemu osobitnej ochrane podľa zákona, prednosť by mali mať riešenia zabezpečujúce ochranu lesných ekosystémov rešpektujúce požiadavky ochrany prírody a krajiny. ŠOP SR vo svojom stanovisku č. na základe terénnych pochôdzok a znalosti predmetného územia konštatovala, že v danej lokalite sa vyskytujú porasty so značne, prípadne mierne pozmeneným drevinovým zložením (vyšší podiel smreka na úkor buka, jedle, borovice, smrekovca, cenných listnáčov), preto je možné predpokladať nálet prírodných drevín (breza bradavičnatá, jarabina vtáčia) a zmenu vývojových štádií na rôzne veľkých plochách. Areál biotopu sa však vplyvom prírodných disturbancií nezmenšuje (vietor, sneh, podkôrny hmyz). Bezzásahový režim predpokladá viaceré pozitívne efekty, ako sú napríklad diferenciácia porastov, vznik mozaikovosti lesných porastov, zvýšenie ekologickej stability porastov, zvýšenie množstva tzv. mŕtveho dreva ako dôležitého štrukturálneho prvku biotopov, zvyšovanie biodiverzity, prirodzenú obnovu drevín (obnova smreka sa realizuje z veľkej časti na mŕtvom dreve pri určitom stave jeho rozloženia). Naopak vykonaním navrhovaných zásahov (náhodná ťažba) by došlo k poškodeniu pôvodného vegetačného krytu, jednorázovému odkrytiu pôvodného povrchu a následnému zaburineniu lokality, k poškodeniu prirodzeného zmladenia zostávajúcich stromov, k ďalšiemu oslabeniu porastových stien a následne k urýchleniu šírenia podkôrneho hmyzu, k odstráneniu mŕtveho dreva, zásahu do biotopov chránených druhov živočíchov ako aj k ich vyrušovaniu. NPR Jánska dolina je súčasťou navrhovaných bezzásahových zón pri navrhovanej zonácii národného parku, pričom tieto by mali byť ponechané na samovývoj, bez vykonávania lesohospodárskej činnosti. V prípade zasahovania do prirodzeného vývoja ekosystémov v NPR by bol negovaný samotný účel jej vyhlásenia. Na základe vyššie uvedeného stanoviska prvostupňový správny orgán konštatoval, že využitie procesov prirodzenej obnovy porastov ako dôsledku nepretržitého procesu vývoja je v danom prípade účelnejšie a vhodnejšie než zasahovanie hospodárskou činnosťou. V tejto súvislosti žalovaný poznamenal, že predmetom súdneho prieskumu v zmysle druhej hlavy piatej časti nemôže byť vhodnosť alebo účelnosť opatrení prijatých administratívnym rozhodnutím, z čoho vyplýva, že ani príslušný súd nie je oprávnený posúdiť pozitíva a negatíva bezzásahového režimu, ktorý sa neudelením výnimky pre žalobcu v predmetnom území sleduje.

Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou, že žalobou napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu SR, keď nebolo žalobcovi umožnené vyťažiť kalamitu a nebola mu poskytnutá ani primeraná náhrada. Žalovaný poukázal na znenie a zákona a uviedol, že nárok na náhradu za obmedzenie pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídaných škôd v lesoch môže žalobca uplatniť v trojročnej lehote, ktorá, ak ide o obmedzenie na lesných pozemkoch, začína plynúť prvým dňom po skončení platnosti lesného hospodárskeho plánu, v ktorom boli uplatnené obmedzujúce požiadavky orgánu ochrany prírody alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochrany prírody o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutia s určenými obmedzujúcim podmienkami vykonávania činnosti. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo veci je rozhodnutím, na základe ktorého si žalobca mohol uplatniť svoj nárok na náhradu za obmedzenia pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídaných škôd v lesoch. O uvedenej skutočnosti bol žalobca informovaný v stanovisku ŠOP SR č. , ktoré bolo žalobcovi zaslané v rámci oboznámenia sa s podkladmi pre vydanie prvostupňového rozhodnutia.

Na pojednávaní pred súdom žalovaný doplnil, že v minulosti (v roku 2008) spomenutá náhrada bola žalobcovi vyplatená na základe jeho žiadosti, odvtedy o náhradu nepožiadal.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( ) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( ), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že vydané rozhodnutia i postup žalovaného boli v súlade so zákonom.

Podľa v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťou doručenou Krajskému úradu životného prostredia v Žiline dňa 19.11.2010 požiadal o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 16 zákona pre vykonanie náhodnej ťažby v lokalite Stanišová, v JPRL č. 97C, 98A1.ps., 98B1. ps., 100, 97B1.ps. Prvostupňový správny orgán požiadal o vypracovanie podkladov k rozhodnutiu ŠOP SR, ktorá vo svojom stanovisku č. uviedla, že porasty sa nachádzajú v NPR Jánska dolina, kde v zmysle zákona platí piaty stupeň ochrany. Územie je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry, ako aj územia európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry. Vyskytujú sa tu biotopy európskeho významu Ls 5.1 bukové a jedľovo bukové kvetnaté lesy, Ls 5.2 kyslomylné bukové lesy a Ls 5.4 vápnomylné bukové lesy. ŠOP SR v zmysle uvedených argumentov neodporučila orgánu ochrany prírody udeliť výnimku zo zakázaných činností v predmetných porastoch.

Do konania sa prihlásilo občianske združenie LZ Vlk listom zo dňa 30.11.2010 a nesúhlasilo s udelením výnimiek zo zákona. Žalobca bol listom č. 2011/0027/DUR zo dňa 04.01.2011 oboznámený s podkladmi na vydanie rozhodnutia a v stanovenej lehote sa nevyjadril. Rozhodnutím č. 2011/0027-11/Dur zo dňa 03.02.2011 Krajský úrad životného prostredia v Žiline nepovolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 16 ods. 1 písm. b/ zákona, t.j. zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt a § 16 ods. 1 písm. f/ zákona, t.j. rušiť pokoj a ticho. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 5586/2011-2.2 zo dňa 10.05.2011, odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil žalovaný obdobne ako vyjadrenie k žalobe.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy.

Podľa a na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt a rušiť pokoj a ticho.

Podľa krajský úrad životného prostredia môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v územiach s druhým, tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, v chránených vtáčích územiach a ak ide o prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky a ich ochranné pásma podľa , a ak ide o druhy podľa v súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo.

Podľa v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.

Súd sa plne stotožnil so závermi napadnutého rozhodnutia uvedenými v jeho odôvodnení i vo vyjadrení k žalobe. Žalobca základ svojej argumentácie, prečo je žalobou napadnuté rozhodnutie nezákonné, založil na tvrdení, že ponechaním poškodených stromov sa zhorší zdravotný stav celého lesa v danej lokalite i majetok žalobcu. V dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia došlo podľa názoru žalobcu k porušeniu jeho práv ako vlastníka lesa garantovaných SR. Súd je toho názoru, že bez spochybnenia podstaty žalobcových vlastníckych oprávnení (právo nehnuteľnú vec užívať, hospodáriť na nej a brať z nej úžitky) je treba vziať na zreteľ, že v právnom systéme SR môžu byť práva vlastníka obmedzené povinnosťami či obmedzeniami ustanovenými zákonom, ak si to vyžaduje vyšší ako individuálny záujem (verejný záujem).

Predmetom úpravy zákona o ochrane prírody a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom právnej úpravy je prispieť k udržaniu ekologickej stability. Zákon preberá záväzky, ktoré vyplývajú z práva Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny, predovšetkým tri smernice, a to smernicu Rady č. 92/43/EEC o ochrane prírodných stanovíšť voľne žijúcich živočíchov a rastlín v znení č. 97/62/EC (ďalej len "smernica o biotopoch"), ktorá sa stala základným prostriedkom na ochranu druhov fauny a flóry a ich stanovíšť; táto smernica stanovila širokú základňu na zachovanie biologickej rozmanitosti pomocou zachovania prírodných stanovíšť a divo žijúcej fauny a flóry, smernicu Rady EC č. 79/409/EEC o ochrane voľne žijúceho vtáctva v znení č. 81/854/EEC, č. 85/411/EEC, č. 91/244/EEC, č. 94/24/EC a č. 97/49/EC (ďalej len "smernica o vtákoch"), ktorá chráni divo žijúce druhy vtákov a dôležité stanovištia, hniezdiská pre ich zachovanie; táto smernica stanovila plán, schému na zachovanie populácií divo žijúcich vtákov vyskytujúcich sa v únii, ich vajec, hniezd, mláďat a stanovíšť; má úlohu takisto určiť a adekvátne chrániť hniezdiská a miesta na ich migráciu a takisto reguluje poľovnícke sezóny a výkon (spôsob) poľovníctva; všetky chránené stanovištia zahrnuté v tomto nariadení sú tiež zahrnuté do súvislej európskej sústavy chránených území známej pod názvom "NATURA 2000". Poslednou je smernica Rady č. 99/22/EC o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách (ďalej len "smernica o zoo"), ktorej cieľom je ochrana voľne žijúcich živočíchov ex situ a biologickej rozmanitosti. Dôležitým je aj rozhodnutie Komisie č. 97/266/EC týkajúce sa formátu informácií pre navrhované lokality NATURA 2000, ktoré musí plniť každý členský štát pre ním navrhnuté lokality do NATURY 2000. Zákon o ochrane prírody premieta do právneho poriadku SR záväzky týkajúce sa prírody a krajiny, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná.

V čase rozhodovania vo veci patrilo podľa § 67 písm. i/ zákona o ochrane prírody niekdajšiemu krajskému úradu životného prostredia oprávnenie rozhodovať o výnimke zo zakázaných činností v územiach s druhým až piatym stupňom ochrany. Uvedené ustanovenie zákona nevymedzovalo konkrétne dôvody udelenia výnimky, vyžadovalo iba, aby bola výnimka odôvodnená. Súd je toho názoru, že zákonodarca týmto spôsobom zveril spôsob aplikácie tohto zákonného ustanovenia do uváženia príslušným správnym orgánom oprávneným rozhodovať o výnimkách. Zákon teda prenechal správnemu orgánu diskrečnú právomoc, čo znamená, že je vecou voľnej úvahy správneho orgánu, aké dôvody vyhodnotí ako dostatočné na udelenie výnimky, pričom musí samozrejme vychádzať z cieľa a zmyslu zákona, individuálne posúdiť každú žiadosť o výnimku a jej špecifické okolnosti a nakoniec musí dôvody udelenia či neudelenia výnimky logicky odôvodniť v rozhodnutí. Rozhodnutie vydané na základe správneho

uváženia súd preskúmava v zmysle len z toho hľadiska, či správna úvaha nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom.

Na strane druhej však ani správny orgán nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle. Pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom stanovenými podmienkami (uznesenie NS SR sp. zn. z 29.02.2012). Svojvôľa by sa prejavila napríklad v nelogickom alebo neprimeranom dôvode výnimky, v uvedení nepravdivého dôvodu, alebo v tom, že správny rozhodne bez akéhokoľvek podkladu, bez logického súvisu, neobjektívne (zaujato), zjavne neopodstatnene, či v príkrom rozpore so záujmami definovanými zákonom o ochrane prírody (uvedenými napr. v § 2 ods. 1).

Vzhľadom na to, že predmetom ochrany v územiach s piatym stupňom ochrany sú najvzácnejšie časti prírody a krajiny, je v nich uskutočňovanie akýchkoľvek zásahov zakázané s výnimkou činností uvedených v § 29 ods. 1 alebo v zmysle § 67 písm. i/ zákona. So zreteľom na zmysel a obsah, ktoré vyplývajú zo zákona o ochrane prírody, je nevyhnutné v správnom konaní o žiadosti o povolenie výnimky zo zakázaných činností skúmať, či záujem na udelení výnimky zo zákazov je naliehavejší ako záujem na ochrane prírody (porovnaj napr. s rozsudkom NS SR ).

Súd preskúmal a posúdil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a obsah súvisiaceho administratívneho spisu a dospel k záveru, že tieto boli vydané v súlade so zákonom ako i s SR. Zároveň možno v danom prípade vylúčiť i svojvôľu u žalovaného a prvostupňového správneho orgánu pri rozhodovaní o udelení výnimky zo zákazov podľa zákona o ochrane prírody. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán v konaní riadne posúdil tvrdenia žiadateľa (žalobcu) a ako podklad pre rozhodnutie si zabezpečil odborné stanovisko od ŠOP SR. Táto vo svojom stanovisku povolenie požadovanej výnimky za účelom spracovania kalamity v spomínanom území neodporučila. Uvedené stanovisko obsahuje podrobnú identifikáciu dotknutého územia, návrh riešenia a odôvodnenie. Súd dodáva, že žalobca odborné stanovisko ŠOP SR v priebehu správneho konania nijako nespochybnil, nepolemizoval s jeho odbornými závermi a dokonca sa k nemu ani nevyjadril. V danom prípade nemožno preto rozhodujúcim správnym orgánom vytýkať, že vychádzali z nespochybneného odborného stanoviska ŠOP SR a bolo celkom logické, že jeho obsah bol premietnutý i do odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí.

Z uvedených dôvodov súd dospel k presvedčeniu, že správne orgány sa vecou riadne zaoberali, pred vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky právne relevantné podklady a ich závery o tom, že zásah do územia podliehajúceho piatemu stupňu ochrany nie je opodstatnený, nevybočili z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Vzhľadom na to Krajský súd v Bratislave uzavrel, že žalobu je potrebné podľa zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade zásadne podľa ustálenej judikatúry nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.