Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžp/51/2009

Najvyšší súd 3

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemkovej PhD. a členov senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu

v právnej veci ţalobcu: L. Z. V., so sídlom P., zastúpený: JUDr. I. R. advokátka so sídlom K.,

proti ţalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom

Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.

9378/2007-2.1 zo dňa 04.10.2007, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -60 zo dňa 20.05.2009, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -60 zo dňa 20. mája 2009 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 9378/2007-2.1 zo dňa 04.10.2007, ktorým odvolanie

ţalobcu zamietol a podľa o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodnutie Krajského úradu ţivotného prostredia

v P. č. 1/2007/00116-020/KM-R zo dňa 27.06.2007 potvrdil.

- 2 -3

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe v správnom konaní začatom na podnet

štátneho podniku L. S. R., Odštepný závod V. N. (ďalej len ţiadateľ) vo veci udelenia

súhlasov a výnimiek z povinností stanovených v zákone o ochrane prírody a krajiny v

súvislosti so schvaľovaním projektu ,,Lesnícko – ochranárskeho náučného chodníka Udava“

(ďalej len LONCH Udava), bolo v zmysle zákona jedným z podkladov pre rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa aj stanovisko orgánu Štátnej ochrany prírody Slovenskej

republiky, Správy národného parku Poloniny (ďalej len ŠOP SR), ktorý je štátom určenou

inštitúciou plniacou zákonom stanovené úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny. Správny

orgán prvého stupňa si stanovisko ŠOP SR k projektu vyţiadal a napokon vo veci rozhodol v

súlade s týmto stanoviskom, ktorému v priebehu konania prispôsobil predkladaný projekt aj

ţiadateľ. Konečné stanovisko ŠOP SR i finálna úprava ţiadosti o schválenie projektu zo

strany ţiadateľa boli uskutočnené aj na základe výsledkov terénnej pochôdzky, ktorú dňa

20.04.2007 uskutočnili zástupcovia ŠOP SR a ţiadateľa. Predmetná pochôdzka však nebola

dôkazom (ohliadkou), ktorú by v konaní nariadil a uskutočnil správny orgán. Išlo o iniciatívu

ŠOP SR a ţiadateľa, ktorá bola predovšetkým zdrojom priamych informácií pre ţiadateľa na

účely doplnenia svojho podnetu a pre orgán ŠOP SR na zaujatie kvalifikovaného stanoviska k

tomuto podnetu. Keďţe pochôdzka nebola úkonom správneho orgánu, nemal správny orgán

ani moţnosť zabezpečiť prítomnosť zástupcov ţalobcu na nej. Podkladom pre rozhodovanie

správneho orgánu prvého stupňa bolo stanovisko ŠOP SR, ktoré bolo spracované aj na

základe výsledkov terénnej pochôdzky, nie však samotná terénna pochôdzka. Vzhľadom na

to, ţe správny orgán prvého stupňa dal ţalobcovi moţnosť písomne sa vyjadriť ku všetkým

podkladom rozhodnutia, vrátane stanoviska ŠOP SR k upravenému návrhu ţiadateľa, nedošlo

k porušeniu procesných práv ţalobcu ako účastníka konania v namietanom rozsahu. Ţalobca

bol so všetkými podkladmi rozhodnutia riadne oboznámený a mohol sa podrobne vyjadriť ku

všetkým aspektom posudzovanej veci, vrátane umiestnenia jednotlivých informačných

panelov, značiek či premostení, keďţe tieto boli podrobne zakreslené v katastrálnej mape a

bolo moţné ich identifikovať aj priamo v teréne.

Vzhľadom na to, ţe trasa povoleného LONCH Udava vedie v jeho prevaţnej časti

územím, v ktorom platí piaty stupeň územnej ochrany, bolo potrebné rozhodnúť o povolení

výnimiek z územnej ochrany podľa o ochrane prírody a krajiny

(ďalej len ). Napriek tomu, ţe na tomto území nesporne ţijú chránené

druhy ţivočíchov, nevyţadovalo si vykonanie navrhovaných činností v súvislosti

-

so zriadením chodníka povolenie výnimky z druhovej ochrany podľa § 35 ods. 1 písm. b/

zákona o ochrane prírody a krajiny, nakoľko nebolo preukázané, ţe by vyznačenie

normovanej značky, čistenie chodníkov, umiestnenie informačných tabúľ, či preklenutie

zamokrených biotopov drevenými premosteniami, predstavovalo nevyhnutne zásah

do zákazov druhovej ochrany. Správne orgány nemali dôvod nevychádzať zo súhlasného

stanoviska ŠOP SR a správne prihliadli na skutočnosť, ţe trasa LONCH Udava vedie po

značkovanom verejne prístupnom turistickom chodníku a celkom logicky dospeli k záveru,

ţe vykonaním povolených činností sa len odstránia vady zistené pri prevádzke existujúceho

turistického chodníka a skvalitní sa prístup návštevníkov Národného parku Poloniny

k informáciám o prírodných hodnotách a činnostiach v dotknutom území. Súd nevidel ţiadnu

nesprávnosť v postupe správnych orgánov ani v tom, ţe napriek povoleniu výnimky

zo zákazu podľa § 16 ods. 1 písm. f/ zákona o ochrane prírody a krajiny na rušenie pokoja

a ticha v piatom stupni územnej ochrany, poukázali na povinnosť dodrţiavať zákazy podľa

§ 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny vo vzťahu ku chráneným ţivočíchom, ktoré

budú pri realizácii odsúhlasených činností identifikované. Povolenie na rušenie pokoja a ticha

v piatom stupni územnej ochrany aj s ohľadom na doterajšiu prevádzku verejne prístupného

turistického chodníka, nemusí nevyhnutne znamenať rušenie chránených ţivočíchov v ich

prirodzenom vývine, najmä ich vyrušovanie v dobe rozmnoţovania, výchovy mláďat,

zimného spánku a migrácie (§ 35 ods. 1 písm. b/ zákona o ochrane prírody a krajiny), ktoré

je zakázané a na výnimku z tohto zákazu sa vyţaduje povolenie vo forme rozhodnutia

príslušného správneho orgánu.

Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktorú ţalobca videl v tom,

ţe prvostupňový, ani odvolací orgán vo svojom rozhodnutí nezdôvodnili, prečo povaţovali

umiestnenie informačných tabúľ, zariadení a premostenia v súvislosti so zriadením LONCH

Udava za záujem prevyšujúci potrebu ochrany biotopov v danej lokalite, za daných okolností

neboli správne orgány postavené pred otázku, či je záujem na realizácii povolených činností

súvisiacich so zriadením LONCH Udava vyšší ako záujem na ochrane chránených biotopov

európskeho významu a chránených druhov ţivočíchov, pretoţe vybudovanie náučného

chodníka na trase turistického chodníka s jednou odbočkou v dĺţke cca 100 m k prírodným

ekosystémom, nemali správne orgány dôvod hodnotiť ako činnosti priečiace sa záujmom

ochrany prírody. Naopak je tu predpoklad, ţe zvýšenie starostlivosti o existujúcu trasu

turistického chodníka v spojení s dostupnými informáciami o hodnote daného územia

-

a potrebe jeho ochrany môţu zvýšiť všeobecné povedomie o potrebe ochrany prírody v tomto

území.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie a navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie. Namietal, ţe správny

orgán mu odňal právo zúčastniť sa na úkone správneho konania. Terénna pochôdzka zo dňa

20.04.2007 svojim obsahom a zmyslom zodpovedala miestnej ohliadke. Postup správneho

orgánu, ktorý v konaní, v ktorom má zistiť podklady rozhodnutia, nevykoná procesný úkon,

ktorého obsahom je zistenie podkladov rozhodnutia - miestnu ohliadku, ale v rámci konania

umoţní získanie podkladov rozhodnutia spôsobom, ktorý vylúči jedného z účastníkov

konania z moţnosti zúčastniť sa na ňom v súlade s ustanoveniami správneho poriadku,

je obchádzaním ustanovení správneho poriadku, ktoré sú vyjadrením okrem iného základného

práva na rovnosť účastníkov konania podľa v spojení s SR.

Ţalobca nesúhlasil s názorom krajského súdu, ţe činnosti súvisiace s vybudovaním

náučného chodníka, nie sú činnosťami, ktoré by boli v rozpore so záujmami ochrany prírody,

pretoţe je v rozpore s ust. v znení planom do 30.11.2007,

teda v čase, keď prebiehalo správne konanie. Ak zákon o ochrane prírody a krajiny

stanovoval vo svojom § 16 ods. 1 zákaz tam uvedených činností, je v spojení s § 2 uvedeného

zákona potreba ochrany prírody v Prírodnej rezervácii Udava vyjadrená tým, ţe toto územie

bolo zaradené do piateho stupňa ochrany, kde si ochrana prírody vyţaduje zákaz činností

uvedených v § 16. Záujem ochrany prírody je vyjadrený práve tým, ţe činnosti uvedené

v § 16 zákona o ochrane prírody a krajiny sú zakázané, teda záujem ochrany prírody

je v rozpore s vykonávaním takýchto činností. Ak teda pravidlom v piatom stupni ochrany

prírody vyplývajúcim zo záujmu na ochrane prírody je zákaz tam vymenovaných činností,

potom nie je moţné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, ţe záujem na ochrane uvedeného

územia nebol dotknutý udelením výnimiek z týchto zákazov. Ak je zákaz v záujme ochrany

prírody, potom povolenie výnimky z tohto zákazu je zakaţdým zásahom do záujmu ochrany

prírody. So zreteľom na zmysel a obsah, ktoré vyplývajú z § 1 a 2 zákona o ochrane prírody

a krajiny, je potom nevyhnutné skúmať v správnom konaní, či záujem na udelení výnimiek

a súhlasov je naliehavejší ako záujem na ochrane prírody vyjadrený práve týmito zásahmi.

V tejto súvislosti je irelevantné, či vedie uvedenou trasou turistický chodník.

-

Taktieţ nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, ţe v predmetnej veci nebolo

potrebné rozhodovať o výnimkách zo zákazov uvedených v § 35 ods. 1 zákona o ochrane

prírody a krajiny. Územie Prírodnej rezervácie Udava je biotopom viacerých chránených

ţivočíchov, preto je nelogické tvrdiť, ţe poškodzovanie vegetačného a pôdneho krytu

neznamená zároveň poškodzovanie biotopu chránených ţivočíchov. Pôdny a vegetačný kryt

je súčasťou chránených ţivočíšnych druhov, ktorých biotop sa nachádza v Prírodnej

rezervácii Udava.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu potvrdil. Uviedol, ţe predmetná terénna pochôdzka, na ktorú sa odvoláva

ţalobca, bola vykonaná v rámci procesu spracovania odborného stanoviska pre rozhodovaciu

činnosť štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny, v danom prípade Krajského úradu

ţivotného prostredia v P. v súlade s ods. l písm. k/ bod 1 , ktorý

nepodlieha reţimu ŠOP SR je organizáciou ochrany prírody

v zriaďovateľskej pôsobnosti ţalovaného, ktorá realizuje výkon štátnej ochrany prírody

a krajiny, nie je však orgánom ochrany prírody a nevykonáva štátnu správu vo veciach

ochrany prírody a krajiny ( ). ŠOP SR nebola zákonom zverená

právomoc rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach

fyzických, či právnických osôb v oblasti verejnej správy, ktorá by zakladala jej postavenie

správneho orgánu a z toho vyplývajúce pouţitie správneho poriadku v rámci jej činnosti.

V uvedenom prípade teda nemohlo dôjsť k porušeniu § 3 ods. 2 správneho poriadku, keďţe

Krajský úrad ţivotného prostredia v Prešove nemal moţnosť z úradnej moci zabezpečiť účasť

zástupcov ţalobcu na uvedenej terénnej pochôdzke. Uskutočnenie terénnej pochôdzky

a prípadné prizvanie aj iných osôb za účelom spoľahlivého zistenia stavu veci a upresnenia

potrebných skutočností pri spracovaní odborného stanoviska je vţdy vecou úvahy príslušnej

organizácie ochrany prírody. Správny orgán je povinný dôsledne zistiť všetky skutočnosti

dôleţité pre rozhodnutie a to tak, aby jeho rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného

stavu veci (zásada materiálnej pravdy správneho konania), rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy

a akým spôsobom budú vykonané, však patrí do jeho výlučnej právomoci. Ţalobca mohol

svoje návrhy uplatniť na ústnom pojednávaní, ktoré nariadil prvostupňový správny orgán

a ktoré sa uskutočnilo aj za prítomnosti zástupcov ţalobcu dňa 02.11.2006 na Obvodnom

úrade ţivotného prostredia Humenné, stále pracovisko Snina a tieţ formou vyjadrenia

k podkladom rozhodnutia, s ktorými bol ţalobca podrobne oboznámený listom Krajského

úradu ţivotného prostredia v Prešove č. 1/2007/00116-017/KM zo dňa 02.05.2007.

-

Poţadované zásahy sa majú vykonávať v území, v ktorom

zakazuje vykonávať poţadovanú činnosť a len v odôvodnených prípadoch pripúšťa jej

vykonanie na základe výnimky. Naplnenie dôvodov pre povolenie výnimky skúmal

prvostupňový správny orgán a uviedol ich v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 9.

Rozhodujúcim dôvodom v konaní oboch správnych orgánov bola skutočnosť,

ţe uskutočňovanie povolených činností nebude mať negatívny vplyv na priaznivý stav druhov

a biotopov vyskytujúcich sa v danom území. Skutočnosť, ţe trasou LONCH Udava uţ vedie

ţlto značený verejne prístupný turistický chodník Osadné – Ďakov – Balnica (s výnimkou

100 m odbočky k lesným ekosystémom) ţalovaný povaţuje za jednu z rozhodujúcich.

Existencia spomínaného turistického chodníka priamo určuje aj intenzitu zásahu povolenú

rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktorý je tým minimalizovaný.

Výnimka na rušenie pokoja a ticha a výnimka zo zákazu poškodiť vegetačný a pôdny

kryt sa ţiadateľovi povolila v súvislosti s plánovanými činnosťami, ktoré boli predmetom

jeho ţiadosti. Predmetom konania na prvostupňovom orgáne nebola činnosť, ktorá

by si vyţadovala povolenie výnimky z druhovej ochrany podľa

Vyznačenie normovanej značky, čistenie chodníkov od hrabanky, haluziny a popadaných

stromov, umiestnenie informačných panelov a preklenutie zamokrených biotopov tak, aby

nedošlo k ich degradácii nie sú činnosti, ktorými by boli dotknuté zákazy z druhovej ochrany

(rušenie chráneného ţivočícha v jeho prirodzenom vývine či ničenie a poškodzovanie jeho

biotopu podľa ods. l písm. b/ a c/ ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu ( , veta

prvá ), postupom podľa veta prvá a následne potom, ako bolo

oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým

podľa a v spojení s veta druhá potvrdil napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny.

Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, ţe dňa 11.09.2006 predloţil

ţiadateľ na Krajský úrad ţivotného prostredia v Prešove projekt LONCH Udava na posúdenie

-

a schválenie. Na základe upovedomenia Krajského úradu ţivotného prostredia v Prešove

zo dňa 21.09.2006 o začatom správnom konaní o povolenie výnimiek zo zákazov

ustanovených a vydanie súhlasov v súvislosti s realizáciou projektu

LONCH Udava v Národnom parku Poloniny i v Prírodnej rezervácii Udava, ţalobca podľa

písomne oznámil svoju účasť v správnom konaní.

Krajský úrad ţivotného prostredia v Prešove poţiadal ŠOP SR o spracovanie odborného

stanoviska podľa ŠOP SR v odbornom

stanovisku č. 1/2006/01153-004/KM zo dňa 06.10.2006 odporučil Krajskému úradu

ţivotného prostredia v Prešove nevydať súhlas na zriadenie LONCH Udava a navrhol

ţiadateľovi alternatívne riešenie, ktoré by bolo v súlade so záujmami ochrany prírody

a krajiny. Na základe opatrení prijatých na ústnom pojednávaní konanom dňa 02.11.2006 bol

ţiadateľ vyzvaný, aby doplnil svoju ţiadosť o upravený projekt s upresnením upravenej trasy

LONCH Udava so zakreslením v katastrálnom operáte a o presnú lokalizáciu umiestnenia

informačných tabúľ v rámci náučného chodníka so zakreslením v katastrálnom operáte.

Konanie bolo prerušené aţ do doplnenia poţadovaných podkladov ţiadateľom. Dňa

27.04.2007 boli ţiadateľom Krajskému úradu ţivotného prostredia v Prešove doručené

doplňujúce podklady trasy chodníka a jednotlivých zastávok s informačnými tabuľami na

katastrálnej a porastovej mape. Ţalobca bol listom zo dňa 02.05.2007, ktorý mu bol doručený

dňa 14.05.2007 oboznámený s podkladmi rozhodnutia. Dňa 29.05.2007 bolo Krajskému

úradu ţivotného prostredia v Prešove zaslané negatívne stanovisko ţalobcu k ţiadosti

ţiadateľa.

Krajský úrad ţivotného prostredia v Prešove, odbor ochrany prírody a krajiny

rozhodnutím č. 1/2007/00116-020/KM-R zo dňa 27.06.2007 na základe ţiadosti ţiadateľa

povolil výnimku:

1. zo zákazu ustanoveného podľa § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 15 ods. 1 písm. c/ zákona

č. na umiestnenie informačných zariadení v rámci zastávok LONCH Udava

v piatom stupni územnej ochrany v Prírodnej rezervácii Udava v k.ú. Osadné, okres Snina,

2. zo zákazu ustanoveného podľa poškodiť

vegetačný a pôdny kryt v súvislosti s umiestnením informačných zariadení LONCH

Udava, realizáciou dreveného premostenia a prechodov zamokrených biotopov v piatom

stupni územnej ochrany v Prírodnej rezervácii Udava v k.ú. Osadné, okres Snina,

-

3. zo zákazu ustanoveného podľa na rušenie

pokoja a ticha v piatom stupni územnej ochrany v Prírodnej rezervácii Udava

v k. ú. Osadné, okres Snina,

4. zo zákazu ustanoveného podľa na umiestnenie

drobných stavieb (informačné zariadenia, drevené premostenia a prechody - technických

zariadení) ako technických zariadení LONCH Udava v piatom stupni územnej ochrany

v Prírodnej rezervácii Udava v k.ú. Osadné, okres Snina.

Výnimky z predmetných zákazov povolil ţiadateľovi v súvislosti s budovaním

technických zariadení a s následnou údrţbou LONCH Udava.

Krajský úrad ţivotného prostredia v Prešove zároveň vydal pre ţiadateľa súhlas podľa

v znení , podľa

v znení a

Z.z. na vyznačenie náučného chodníka v piatom, treťom a druhom stupni územnej ochrany

v Prírodnej rezervácii Udava vo vlastnom území Národného parku Poloniny a vo vlastnom

území Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty.

V súlade s určil ţiadateľovi bliţšie podmienky

vykonania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny.

Na základe pochôdzky uskutočnenej dňa 20.04.2007 ŠOP SR spolu so ţiadateľom

došlo k definitívnemu určeniu trasy LONCH Udava. Trasa chodníka mala viesť po trase

existujúceho ţltého turistického značkovaného chodníka Osadné – Ďakov – Balnica, z ktorej

mala byť urobená jedna odbočka v dĺţke cca 100 m za účelom realizácie zastávky

pojednávajúcej o prírodných lesných ekosystémoch. Takáto trasa chodníka by prechádzala

územím Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, Národného parku Poloniny

a Prírodnej rezervácie Udava. Na území Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty platí

druhý stupeň a na území Národného parku Poloniny tretí stupeň územnej ochrany. V častiach

trasy chodníka na území Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty a Národného parku

Poloniny sa mala vyznačiť normovaná značka náučného chodníka v intenciách existujúceho

ţltého turistického chodníka. V časti trasy chodníka na území Prírodnej rezervácie Udava, kde

platí piaty stupeň územnej ochrany, mali byť umiestnené zastávky s informačnými tabuľami.

-

taxatívnym spôsobom vymenúva činnosti, na vykonanie

ktorých na území, na ktorom platí prvý aţ piaty stupeň ochrany, sa vyţaduje súhlas orgánu

ochrany prírody a činnosti, ktoré sú na území, na ktorom platí druhý aţ piaty stupeň ochrany

zakázané. Orgán ochrany prírody môţe v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku

zo zakázaných činnosti, pričom výslovne neupravuje pre udelenie

súhlasu prípadne výnimky s inak zakázanou činnosťou bliţšie hľadiska. Orgán ochrany

prírody musí pri úvahe, či súhlas alebo výnimku udelí, vychádzať z účelu

Z.z. (predovšetkým § 1 ods. 1, § 2 ods. 1). Nástrojom, ktorý k dosiahnutiu tohto účelu má

orgán ochrany prírody, je aj udeľovanie súhlasov alebo výnimiek zo zakázaných činností.

V posudzovanej veci bolo orgánmi ochrany prírody a ŠOP SR zhodne konštatované,

ţe realizácia uvedeného projektu nebude mať negatívny vplyv na ochranu prírody a krajiny.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejme, ţe ţalobcovi boli podklady rozhodnutia

riadne doručené, mal moţnosť vyjadriť sa k nim, vzniesť námietky aj moţnosť nahliadnuť

do spisu, ktorý obsahoval podkladové materiály. Správne orgány oboch stupňov

sa námietkami ţalobcu zaoberali a v rozhodnutiach sa s nimi náleţite vysporiadali.

Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol dôvod, pre ktorý neakceptoval poţiadavku

ţalobcu na vykonanie miestnej ohliadky. Pokiaľ správny orgán poznal miesto, kde sa mal

projekt realizovať a skutočnosti nepovaţoval za sporné, nebol povinný v zmysle § 32 zákona

č. tejto poţiadavke ţalobcu vyhovieť. Pokiaľ ide o terénnu pochôdzku konanú

dňa 20.04.2007, na ktorej sa ţalobca nezúčastnil, táto nebola miestnou ohliadkou v zmysle

, na ktorú by správny orgán musel prizvať účastníka konania.

Pochôdzka bola vykonaná ŠOP SR za účasti ţiadateľa, za účelom stanovenia trasy chodníka,

ktorý by bol v súlade s poţiadavkami ŠOP SR. Nešlo o miestnu ohliadku realizovanú vrámci

preskúmavaného konania ako dôkazný prostriedok, ktorú by nariadil správny orgán (Krajský

úrad ţivotného prostredia v Prešove alebo ţalovaný).

V odbornom stanovisku ŠOP SR č. NPPO/460/07 zo dňa 30.07.2007, vypracovanom

k odvolaniu ţalobcu proti rozhodnutiu Krajského úradu ţivotného prostredia v Prešove

sa uvádza, ţe Správa Národného parku Poloniny nezaznamenala na trase ţltého turistického

značkovaného chodníka výskyt druhov uvádzaných ţalobcom, ani zo strany dobrovoľnej

stráţe prírody a ţalobcu nebol hlásený ţiaden výskyt, resp. úhyn týchto druhov (mlok

hrebenatý, mlok karpatský a kunka ţltobruchá) spôsobený návštevníkmi Prírodnej rezervácie

Udava. Hniezdo orla skalného je veľmi vzdialené od samotnej Prírodnej rezervácie Udava

-

a ţltého turistického značkovaného chodníka, preto jeho ochrana nemá priamy súvis

s uvedenou problematikou. Z uvedeného vyplýva, ţe nebol v okolí trasy chodníka preukázaný

výskyt chránených ţivočíchov. Ţalobca potrebu rozhodnúť o výnimkách zo zákazov podľa

vyvodzuje iba z toho, ţe bolo povolené poškodiť

vegetačný a pôdny kryt, avšak dôkaz o výskyte chránených ţivočíchov nepredloţil. Krajský

úrad ţivotného prostredia v Prešove preto nemal dôvod rozhodovať o výnimke z druhovej

ochrany podľa 35 ods. 1 a správne upozornil ţiadateľa, ţe iné právne

predpisy a ostatné ustanovenia ostávajú vydaním tohto rozhodnutia

nedotknuté, teda aj zákaz vyplývajúci z

Najvyšší súd dospel k záveru, ţe procesné práva ţalobcu neboli porušené, správny

orgán vychádzal pri svojom rozhodovaní z dostatočne zisteného skutkového stavu a vec bola

správne právne posúdená, preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -60 zo dňa 20.05.2009 podľa , potvrdil.

Senát odvolacieho súdu sa stotoţnil v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého

rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné:

Správny orgán konal so ţalobcom ako s účastníkom správneho konania v súlade

s v znení účinnom ku dňu začatia správneho konania

a to aj napriek zmenám zákona účinným od 01.12.2007 vo vzťahu k okruhu účastníkov

v konaní o vydaní súhlasu alebo povolení výnimky v prípadoch uvedených v § 82 ods. 2

Predovšetkým zmenou ustanovenia citovaného zákona

s účinnosťou od 01.12.2007, sa ţalobca stal len zúčastnenou osobou v správnom konaní.

S poukazom na uvedený právny stav, Najvyšší súd SR, aj v tejto veci povaţoval

za potrebné vyčkať na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 zo dňa

08.03.2011, ktorý má význam pre posúdenie rozsahu okruhu účastníkov správneho konania

v oblasti ţivotného prostredia.

Súdny dvor Európskej únie rozsudkom C-240/09 zo dňa 08.03.2011 rozhodol,

ţe „Článok 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom

procese a prístupe k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia schváleného v mene

Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 nemá priamy

-

účinok v práve Únie. Prináleţí však vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad

procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho

opravného prostriedku alebo ţaloby, ktorý bude v čo najväčšej moţnej miere v súlade tak

s cieľmi článku 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv

poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu ţivotného prostredia, akou

je L. Z. V., napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo

byť v rozpore s právom Únie v oblasti ţivotného prostredia.“

Vychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 zo dňa 08.03.2011,

keďţe predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia ţalovaného aj v tejto veci

je rovnaká otázka, ktorou sa Súdny dvor Európskej únie zaoberal v predmetnom rozsudku,

aj keď článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nemá priamy účinok v práve Európskej únie,

s cieľom umoţniť účinnú ochranu ţivotného prostredia vyplývajúcu z práva Európskej únie,

v predmetnom prípade aj zo Smernice o biotopoch, keďţe správne konanie sa týkalo

poskytnutia výnimky z reţimu ochrany druhov, je potrebné v správnom konaní postupovať

tak, aby ţalobca ako zdruţenie na ochranu ţivotného prostredia mohol podať ţalobu proti

rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Európskej únie, teda

priznať mu postavenie účastníka správneho konania.

V tejto veci správne orgány konali so ţalobcom ako účastníkom konania, ţalobca

vo veci podal ţalobu, avšak v konaní nebol úspešný.

Poukazujúc na uvedené senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0, potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu ( ods. l a 2 ).

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s

ods. 1 a veta prvá tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal, pretoţe

v odvolacom konaní nemal úspech.

-

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 02. júna 2011

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Emília Čičková