Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b24/363457.ba20f7.pdf
PDF · 171.11 KB
No categories available
3Sžp/51/2009
Najvyšší súd 3 Sţp/51/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemkovej PhD. a členov senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu
v právnej veci ţalobcu: L. Z. V., so sídlom P., zastúpený: JUDr. I. R. advokátka so sídlom K.,
proti ţalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom
Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.
9378/2007-2.1 zo dňa 04.10.2007, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 2S/331/07-60 zo dňa 20.05.2009, jednomyseľne
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S/331/07-60 zo dňa 20. mája 2009 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 9378/2007-2.1 zo dňa 04.10.2007, ktorým odvolanie
ţalobcu zamietol a podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodnutie Krajského úradu ţivotného prostredia
v P. č. 1/2007/00116-020/KM-R zo dňa 27.06.2007 potvrdil.
- 2 -3 Sţp/51/2009
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe v správnom konaní začatom na podnet
štátneho podniku L. S. R., Odštepný závod V. N. (ďalej len ţiadateľ) vo veci udelenia
súhlasov a výnimiek z povinností stanovených v zákone o ochrane prírody a krajiny v
súvislosti so schvaľovaním projektu ,,Lesnícko – ochranárskeho náučného chodníka Udava“
(ďalej len LONCH Udava), bolo v zmysle zákona jedným z podkladov pre rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa aj stanovisko orgánu Štátnej ochrany prírody Slovenskej
republiky, Správy národného parku Poloniny (ďalej len ŠOP SR), ktorý je štátom určenou
inštitúciou plniacou zákonom stanovené úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny. Správny
orgán prvého stupňa si stanovisko ŠOP SR k projektu vyţiadal a napokon vo veci rozhodol v
súlade s týmto stanoviskom, ktorému v priebehu konania prispôsobil predkladaný projekt aj
ţiadateľ. Konečné stanovisko ŠOP SR i finálna úprava ţiadosti o schválenie projektu zo
strany ţiadateľa boli uskutočnené aj na základe výsledkov terénnej pochôdzky, ktorú dňa
20.04.2007 uskutočnili zástupcovia ŠOP SR a ţiadateľa. Predmetná pochôdzka však nebola
dôkazom (ohliadkou), ktorú by v konaní nariadil a uskutočnil správny orgán. Išlo o iniciatívu
ŠOP SR a ţiadateľa, ktorá bola predovšetkým zdrojom priamych informácií pre ţiadateľa na
účely doplnenia svojho podnetu a pre orgán ŠOP SR na zaujatie kvalifikovaného stanoviska k
tomuto podnetu. Keďţe pochôdzka nebola úkonom správneho orgánu, nemal správny orgán
ani moţnosť zabezpečiť prítomnosť zástupcov ţalobcu na nej. Podkladom pre rozhodovanie
správneho orgánu prvého stupňa bolo stanovisko ŠOP SR, ktoré bolo spracované aj na
základe výsledkov terénnej pochôdzky, nie však samotná terénna pochôdzka. Vzhľadom na
to, ţe správny orgán prvého stupňa dal ţalobcovi moţnosť písomne sa vyjadriť ku všetkým
podkladom rozhodnutia, vrátane stanoviska ŠOP SR k upravenému návrhu ţiadateľa, nedošlo
k porušeniu procesných práv ţalobcu ako účastníka konania v namietanom rozsahu. Ţalobca
bol so všetkými podkladmi rozhodnutia riadne oboznámený a mohol sa podrobne vyjadriť ku
všetkým aspektom posudzovanej veci, vrátane umiestnenia jednotlivých informačných
panelov, značiek či premostení, keďţe tieto boli podrobne zakreslené v katastrálnej mape a
bolo moţné ich identifikovať aj priamo v teréne.
Vzhľadom na to, ţe trasa povoleného LONCH Udava vedie v jeho prevaţnej časti
územím, v ktorom platí piaty stupeň územnej ochrany, bolo potrebné rozhodnúť o povolení
výnimiek z územnej ochrany podľa § 16 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
(ďalej len zákon č. 543/2002 Z.z.). Napriek tomu, ţe na tomto území nesporne ţijú chránené
druhy ţivočíchov, nevyţadovalo si vykonanie navrhovaných činností v súvislosti
so zriadením chodníka povolenie výnimky z druhovej ochrany podľa § 35 ods. 1 písm. b/
zákona o ochrane prírody a krajiny, nakoľko nebolo preukázané, ţe by vyznačenie
normovanej značky, čistenie chodníkov, umiestnenie informačných tabúľ, či preklenutie
zamokrených biotopov drevenými premosteniami, predstavovalo nevyhnutne zásah
do zákazov druhovej ochrany. Správne orgány nemali dôvod nevychádzať zo súhlasného
stanoviska ŠOP SR a správne prihliadli na skutočnosť, ţe trasa LONCH Udava vedie po
značkovanom verejne prístupnom turistickom chodníku a celkom logicky dospeli k záveru,
ţe vykonaním povolených činností sa len odstránia vady zistené pri prevádzke existujúceho
turistického chodníka a skvalitní sa prístup návštevníkov Národného parku Poloniny
k informáciám o prírodných hodnotách a činnostiach v dotknutom území. Súd nevidel ţiadnu
nesprávnosť v postupe správnych orgánov ani v tom, ţe napriek povoleniu výnimky
zo zákazu podľa § 16 ods. 1 písm. f/ zákona o ochrane prírody a krajiny na rušenie pokoja
a ticha v piatom stupni územnej ochrany, poukázali na povinnosť dodrţiavať zákazy podľa
§ 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny vo vzťahu ku chráneným ţivočíchom, ktoré
budú pri realizácii odsúhlasených činností identifikované. Povolenie na rušenie pokoja a ticha
v piatom stupni územnej ochrany aj s ohľadom na doterajšiu prevádzku verejne prístupného
turistického chodníka, nemusí nevyhnutne znamenať rušenie chránených ţivočíchov v ich
prirodzenom vývine, najmä ich vyrušovanie v dobe rozmnoţovania, výchovy mláďat,
zimného spánku a migrácie (§ 35 ods. 1 písm. b/ zákona o ochrane prírody a krajiny), ktoré
je zakázané a na výnimku z tohto zákazu sa vyţaduje povolenie vo forme rozhodnutia
príslušného správneho orgánu.
Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktorú ţalobca videl v tom,
ţe prvostupňový, ani odvolací orgán vo svojom rozhodnutí nezdôvodnili, prečo povaţovali
umiestnenie informačných tabúľ, zariadení a premostenia v súvislosti so zriadením LONCH
Udava za záujem prevyšujúci potrebu ochrany biotopov v danej lokalite, za daných okolností
neboli správne orgány postavené pred otázku, či je záujem na realizácii povolených činností
súvisiacich so zriadením LONCH Udava vyšší ako záujem na ochrane chránených biotopov
európskeho významu a chránených druhov ţivočíchov, pretoţe vybudovanie náučného
chodníka na trase turistického chodníka s jednou odbočkou v dĺţke cca 100 m k prírodným
ekosystémom, nemali správne orgány dôvod hodnotiť ako činnosti priečiace sa záujmom
ochrany prírody. Naopak je tu predpoklad, ţe zvýšenie starostlivosti o existujúcu trasu
turistického chodníka v spojení s dostupnými informáciami o hodnote daného územia
a potrebe jeho ochrany môţu zvýšiť všeobecné povedomie o potrebe ochrany prírody v tomto
území.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie. Namietal, ţe správny
orgán mu odňal právo zúčastniť sa na úkone správneho konania. Terénna pochôdzka zo dňa
20.04.2007 svojim obsahom a zmyslom zodpovedala miestnej ohliadke. Postup správneho
orgánu, ktorý v konaní, v ktorom má zistiť podklady rozhodnutia, nevykoná procesný úkon,
ktorého obsahom je zistenie podkladov rozhodnutia - miestnu ohliadku, ale v rámci konania
umoţní získanie podkladov rozhodnutia spôsobom, ktorý vylúči jedného z účastníkov
konania z moţnosti zúčastniť sa na ňom v súlade s ustanoveniami správneho poriadku,
je obchádzaním ustanovení správneho poriadku, ktoré sú vyjadrením okrem iného základného
práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR.
Ţalobca nesúhlasil s názorom krajského súdu, ţe činnosti súvisiace s vybudovaním
náučného chodníka, nie sú činnosťami, ktoré by boli v rozpore so záujmami ochrany prírody,
pretoţe je v rozpore s ust. § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení planom do 30.11.2007,
teda v čase, keď prebiehalo správne konanie. Ak zákon o ochrane prírody a krajiny
stanovoval vo svojom § 16 ods. 1 zákaz tam uvedených činností, je v spojení s § 2 uvedeného
zákona potreba ochrany prírody v Prírodnej rezervácii Udava vyjadrená tým, ţe toto územie
bolo zaradené do piateho stupňa ochrany, kde si ochrana prírody vyţaduje zákaz činností
uvedených v § 16. Záujem ochrany prírody je vyjadrený práve tým, ţe činnosti uvedené
v § 16 zákona o ochrane prírody a krajiny sú zakázané, teda záujem ochrany prírody
je v rozpore s vykonávaním takýchto činností. Ak teda pravidlom v piatom stupni ochrany
prírody vyplývajúcim zo záujmu na ochrane prírody je zákaz tam vymenovaných činností,
potom nie je moţné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, ţe záujem na ochrane uvedeného
územia nebol dotknutý udelením výnimiek z týchto zákazov. Ak je zákaz v záujme ochrany
prírody, potom povolenie výnimky z tohto zákazu je zakaţdým zásahom do záujmu ochrany
prírody. So zreteľom na zmysel a obsah, ktoré vyplývajú z § 1 a 2 zákona o ochrane prírody
a krajiny, je potom nevyhnutné skúmať v správnom konaní, či záujem na udelení výnimiek
a súhlasov je naliehavejší ako záujem na ochrane prírody vyjadrený práve týmito zásahmi.
V tejto súvislosti je irelevantné, či vedie uvedenou trasou turistický chodník.
Taktieţ nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, ţe v predmetnej veci nebolo
potrebné rozhodovať o výnimkách zo zákazov uvedených v § 35 ods. 1 zákona o ochrane
prírody a krajiny. Územie Prírodnej rezervácie Udava je biotopom viacerých chránených
ţivočíchov, preto je nelogické tvrdiť, ţe poškodzovanie vegetačného a pôdneho krytu
neznamená zároveň poškodzovanie biotopu chránených ţivočíchov. Pôdny a vegetačný kryt
je súčasťou chránených ţivočíšnych druhov, ktorých biotop sa nachádza v Prírodnej
rezervácii Udava.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu potvrdil. Uviedol, ţe predmetná terénna pochôdzka, na ktorú sa odvoláva
ţalobca, bola vykonaná v rámci procesu spracovania odborného stanoviska pre rozhodovaciu
činnosť štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny, v danom prípade Krajského úradu
ţivotného prostredia v P. v súlade s § 65 ods. l písm. k/ bod 1 zákona č. 543/2002 Z.z., ktorý
nepodlieha reţimu zákona č. 71/1967 Zb. ŠOP SR je organizáciou ochrany prírody
v zriaďovateľskej pôsobnosti ţalovaného, ktorá realizuje výkon štátnej ochrany prírody
a krajiny, nie je však orgánom ochrany prírody a nevykonáva štátnu správu vo veciach
ochrany prírody a krajiny (§ 64 zákona č. 543/2002 Z.z.). ŠOP SR nebola zákonom zverená
právomoc rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
fyzických, či právnických osôb v oblasti verejnej správy, ktorá by zakladala jej postavenie
správneho orgánu a z toho vyplývajúce pouţitie správneho poriadku v rámci jej činnosti.
V uvedenom prípade teda nemohlo dôjsť k porušeniu § 3 ods. 2 správneho poriadku, keďţe
Krajský úrad ţivotného prostredia v Prešove nemal moţnosť z úradnej moci zabezpečiť účasť
zástupcov ţalobcu na uvedenej terénnej pochôdzke. Uskutočnenie terénnej pochôdzky
a prípadné prizvanie aj iných osôb za účelom spoľahlivého zistenia stavu veci a upresnenia
potrebných skutočností pri spracovaní odborného stanoviska je vţdy vecou úvahy príslušnej
organizácie ochrany prírody. Správny orgán je povinný dôsledne zistiť všetky skutočnosti
dôleţité pre rozhodnutie a to tak, aby jeho rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného
stavu veci (zásada materiálnej pravdy správneho konania), rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy
a akým spôsobom budú vykonané, však patrí do jeho výlučnej právomoci. Ţalobca mohol
svoje návrhy uplatniť na ústnom pojednávaní, ktoré nariadil prvostupňový správny orgán
a ktoré sa uskutočnilo aj za prítomnosti zástupcov ţalobcu dňa 02.11.2006 na Obvodnom
úrade ţivotného prostredia Humenné, stále pracovisko Snina a tieţ formou vyjadrenia
k podkladom rozhodnutia, s ktorými bol ţalobca podrobne oboznámený listom Krajského
úradu ţivotného prostredia v Prešove č. 1/2007/00116-017/KM zo dňa 02.05.2007.
Poţadované zásahy sa majú vykonávať v území, v ktorom zákon č. 543/2002 Z.z.
zakazuje vykonávať poţadovanú činnosť a len v odôvodnených prípadoch pripúšťa jej
vykonanie na základe výnimky. Naplnenie dôvodov pre povolenie výnimky skúmal
prvostupňový správny orgán a uviedol ich v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 9.
Rozhodujúcim dôvodom v konaní oboch správnych orgánov bola skutočnosť,
ţe uskutočňovanie povolených činností nebude mať negatívny vplyv na priaznivý stav druhov
a biotopov vyskytujúcich sa v danom území. Skutočnosť, ţe trasou LONCH Udava uţ vedie
ţlto značený verejne prístupný turistický chodník Osadné – Ďakov – Balnica (s výnimkou
100 m odbočky k lesným ekosystémom) ţalovaný povaţuje za jednu z rozhodujúcich.
Existencia spomínaného turistického chodníka priamo určuje aj intenzitu zásahu povolenú
rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktorý je tým minimalizovaný.
Výnimka na rušenie pokoja a ticha a výnimka zo zákazu poškodiť vegetačný a pôdny
kryt sa ţiadateľovi povolila v súvislosti s plánovanými činnosťami, ktoré boli predmetom
jeho ţiadosti. Predmetom konania na prvostupňovom orgáne nebola činnosť, ktorá
by si vyţadovala povolenie výnimky z druhovej ochrany podľa § 40 zákona č. 543/2002 Z.z.
Vyznačenie normovanej značky, čistenie chodníkov od hrabanky, haluziny a popadaných
stromov, umiestnenie informačných panelov a preklenutie zamokrených biotopov tak, aby
nedošlo k ich degradácii nie sú činnosti, ktorými by boli dotknuté zákazy z druhovej ochrany
(rušenie chráneného ţivočícha v jeho prirodzenom vývine či ničenie a poškodzovanie jeho
biotopu podľa § 35 ods. l písm. b/ a c/ zákona č. 543/2002 Z.z.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta
prvá OSP), postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a následne potom, ako bolo
oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým
podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP potvrdil napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny.
Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, ţe dňa 11.09.2006 predloţil
ţiadateľ na Krajský úrad ţivotného prostredia v Prešove projekt LONCH Udava na posúdenie
a schválenie. Na základe upovedomenia Krajského úradu ţivotného prostredia v Prešove
zo dňa 21.09.2006 o začatom správnom konaní o povolenie výnimiek zo zákazov
ustanovených zákonom č. 543/2002 Z.z. a vydanie súhlasov v súvislosti s realizáciou projektu
LONCH Udava v Národnom parku Poloniny i v Prírodnej rezervácii Udava, ţalobca podľa
§ 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. písomne oznámil svoju účasť v správnom konaní.
Krajský úrad ţivotného prostredia v Prešove poţiadal ŠOP SR o spracovanie odborného
stanoviska podľa § 65 ods. 1 písm. k/ bod 1 zákona č. 543/2002 Z.z. ŠOP SR v odbornom
stanovisku č. 1/2006/01153-004/KM zo dňa 06.10.2006 odporučil Krajskému úradu
ţivotného prostredia v Prešove nevydať súhlas na zriadenie LONCH Udava a navrhol
ţiadateľovi alternatívne riešenie, ktoré by bolo v súlade so záujmami ochrany prírody
a krajiny. Na základe opatrení prijatých na ústnom pojednávaní konanom dňa 02.11.2006 bol
ţiadateľ vyzvaný, aby doplnil svoju ţiadosť o upravený projekt s upresnením upravenej trasy
LONCH Udava so zakreslením v katastrálnom operáte a o presnú lokalizáciu umiestnenia
informačných tabúľ v rámci náučného chodníka so zakreslením v katastrálnom operáte.
Konanie bolo prerušené aţ do doplnenia poţadovaných podkladov ţiadateľom. Dňa
27.04.2007 boli ţiadateľom Krajskému úradu ţivotného prostredia v Prešove doručené
doplňujúce podklady trasy chodníka a jednotlivých zastávok s informačnými tabuľami na
katastrálnej a porastovej mape. Ţalobca bol listom zo dňa 02.05.2007, ktorý mu bol doručený
dňa 14.05.2007 oboznámený s podkladmi rozhodnutia. Dňa 29.05.2007 bolo Krajskému
úradu ţivotného prostredia v Prešove zaslané negatívne stanovisko ţalobcu k ţiadosti
ţiadateľa.
Krajský úrad ţivotného prostredia v Prešove, odbor ochrany prírody a krajiny
rozhodnutím č. 1/2007/00116-020/KM-R zo dňa 27.06.2007 na základe ţiadosti ţiadateľa
povolil výnimku:
1. zo zákazu ustanoveného podľa § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 15 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 543/2002 Z.z. na umiestnenie informačných zariadení v rámci zastávok LONCH Udava
v piatom stupni územnej ochrany v Prírodnej rezervácii Udava v k.ú. Osadné, okres Snina,
2. zo zákazu ustanoveného podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z.z. poškodiť
vegetačný a pôdny kryt v súvislosti s umiestnením informačných zariadení LONCH
Udava, realizáciou dreveného premostenia a prechodov zamokrených biotopov v piatom
stupni územnej ochrany v Prírodnej rezervácii Udava v k.ú. Osadné, okres Snina,
3. zo zákazu ustanoveného podľa § 16 ods. 1 písm. f/ zákona č. 543/2002 Z.z. na rušenie
pokoja a ticha v piatom stupni územnej ochrany v Prírodnej rezervácii Udava
v k. ú. Osadné, okres Snina,
4. zo zákazu ustanoveného podľa § 16 ods. 1 písm. i/ zákona č. 543/2002 Z.z. na umiestnenie
drobných stavieb (informačné zariadenia, drevené premostenia a prechody - technických
zariadení) ako technických zariadení LONCH Udava v piatom stupni územnej ochrany
v Prírodnej rezervácii Udava v k.ú. Osadné, okres Snina.
Výnimky z predmetných zákazov povolil ţiadateľovi v súvislosti s budovaním
technických zariadení a s následnou údrţbou LONCH Udava.
Krajský úrad ţivotného prostredia v Prešove zároveň vydal pre ţiadateľa súhlas podľa
§ 16 ods. 2 v znení § 13 ods. 2 písm. i/ zákona č. 543/2002 Z.z., podľa § 14 ods. 2 písm. a/
v znení § 13 ods. 2 písm. i/ zákona č. 543/2002 Z.z. a § 13 ods. 2 písm. i/ zákona č. 543/2002
Z.z. na vyznačenie náučného chodníka v piatom, treťom a druhom stupni územnej ochrany
v Prírodnej rezervácii Udava vo vlastnom území Národného parku Poloniny a vo vlastnom
území Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty.
V súlade s § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. určil ţiadateľovi bliţšie podmienky
vykonania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny.
Na základe pochôdzky uskutočnenej dňa 20.04.2007 ŠOP SR spolu so ţiadateľom
došlo k definitívnemu určeniu trasy LONCH Udava. Trasa chodníka mala viesť po trase
existujúceho ţltého turistického značkovaného chodníka Osadné – Ďakov – Balnica, z ktorej
mala byť urobená jedna odbočka v dĺţke cca 100 m za účelom realizácie zastávky
pojednávajúcej o prírodných lesných ekosystémoch. Takáto trasa chodníka by prechádzala
územím Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, Národného parku Poloniny
a Prírodnej rezervácie Udava. Na území Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty platí
druhý stupeň a na území Národného parku Poloniny tretí stupeň územnej ochrany. V častiach
trasy chodníka na území Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty a Národného parku
Poloniny sa mala vyznačiť normovaná značka náučného chodníka v intenciách existujúceho
ţltého turistického chodníka. V časti trasy chodníka na území Prírodnej rezervácie Udava, kde
platí piaty stupeň územnej ochrany, mali byť umiestnené zastávky s informačnými tabuľami.
Zákon č. 543/2002 Z.z. taxatívnym spôsobom vymenúva činnosti, na vykonanie
ktorých na území, na ktorom platí prvý aţ piaty stupeň ochrany, sa vyţaduje súhlas orgánu
ochrany prírody a činnosti, ktoré sú na území, na ktorom platí druhý aţ piaty stupeň ochrany
zakázané. Orgán ochrany prírody môţe v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku
zo zakázaných činnosti, pričom zákon č. 543/2002 Z.z. výslovne neupravuje pre udelenie
súhlasu prípadne výnimky s inak zakázanou činnosťou bliţšie hľadiska. Orgán ochrany
prírody musí pri úvahe, či súhlas alebo výnimku udelí, vychádzať z účelu zákona č. 543/2002
Z.z. (predovšetkým § 1 ods. 1, § 2 ods. 1). Nástrojom, ktorý k dosiahnutiu tohto účelu má
orgán ochrany prírody, je aj udeľovanie súhlasov alebo výnimiek zo zakázaných činností.
V posudzovanej veci bolo orgánmi ochrany prírody a ŠOP SR zhodne konštatované,
ţe realizácia uvedeného projektu nebude mať negatívny vplyv na ochranu prírody a krajiny.
Z obsahu administratívneho spisu je zrejme, ţe ţalobcovi boli podklady rozhodnutia
riadne doručené, mal moţnosť vyjadriť sa k nim, vzniesť námietky aj moţnosť nahliadnuť
do spisu, ktorý obsahoval podkladové materiály. Správne orgány oboch stupňov
sa námietkami ţalobcu zaoberali a v rozhodnutiach sa s nimi náleţite vysporiadali.
Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol dôvod, pre ktorý neakceptoval poţiadavku
ţalobcu na vykonanie miestnej ohliadky. Pokiaľ správny orgán poznal miesto, kde sa mal
projekt realizovať a skutočnosti nepovaţoval za sporné, nebol povinný v zmysle § 32 zákona
č. 71/1967 Zb. tejto poţiadavke ţalobcu vyhovieť. Pokiaľ ide o terénnu pochôdzku konanú
dňa 20.04.2007, na ktorej sa ţalobca nezúčastnil, táto nebola miestnou ohliadkou v zmysle
zákona č. 71/1967 Zb., na ktorú by správny orgán musel prizvať účastníka konania.
Pochôdzka bola vykonaná ŠOP SR za účasti ţiadateľa, za účelom stanovenia trasy chodníka,
ktorý by bol v súlade s poţiadavkami ŠOP SR. Nešlo o miestnu ohliadku realizovanú vrámci
preskúmavaného konania ako dôkazný prostriedok, ktorú by nariadil správny orgán (Krajský
úrad ţivotného prostredia v Prešove alebo ţalovaný).
V odbornom stanovisku ŠOP SR č. NPPO/460/07 zo dňa 30.07.2007, vypracovanom
k odvolaniu ţalobcu proti rozhodnutiu Krajského úradu ţivotného prostredia v Prešove
sa uvádza, ţe Správa Národného parku Poloniny nezaznamenala na trase ţltého turistického
značkovaného chodníka výskyt druhov uvádzaných ţalobcom, ani zo strany dobrovoľnej
stráţe prírody a ţalobcu nebol hlásený ţiaden výskyt, resp. úhyn týchto druhov (mlok
hrebenatý, mlok karpatský a kunka ţltobruchá) spôsobený návštevníkmi Prírodnej rezervácie
Udava. Hniezdo orla skalného je veľmi vzdialené od samotnej Prírodnej rezervácie Udava
a ţltého turistického značkovaného chodníka, preto jeho ochrana nemá priamy súvis
s uvedenou problematikou. Z uvedeného vyplýva, ţe nebol v okolí trasy chodníka preukázaný
výskyt chránených ţivočíchov. Ţalobca potrebu rozhodnúť o výnimkách zo zákazov podľa
§ 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. vyvodzuje iba z toho, ţe bolo povolené poškodiť
vegetačný a pôdny kryt, avšak dôkaz o výskyte chránených ţivočíchov nepredloţil. Krajský
úrad ţivotného prostredia v Prešove preto nemal dôvod rozhodovať o výnimke z druhovej
ochrany podľa 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. a správne upozornil ţiadateľa, ţe iné právne
predpisy a ostatné ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z. ostávajú vydaním tohto rozhodnutia
nedotknuté, teda aj zákaz vyplývajúci z § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z.
Najvyšší súd dospel k záveru, ţe procesné práva ţalobcu neboli porušené, správny
orgán vychádzal pri svojom rozhodovaní z dostatočne zisteného skutkového stavu a vec bola
správne právne posúdená, preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S/331/07-60 zo dňa 20.05.2009 podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.
Senát odvolacieho súdu sa stotoţnil v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého
rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné:
Správny orgán konal so ţalobcom ako s účastníkom správneho konania v súlade
s § 82 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu začatia správneho konania
a to aj napriek zmenám zákona účinným od 01.12.2007 vo vzťahu k okruhu účastníkov
v konaní o vydaní súhlasu alebo povolení výnimky v prípadoch uvedených v § 82 ods. 2
zákona č. 543/2002 Z.z. Predovšetkým zmenou ustanovenia § 82 ods. 3 citovaného zákona
s účinnosťou od 01.12.2007, sa ţalobca stal len zúčastnenou osobou v správnom konaní.
S poukazom na uvedený právny stav, Najvyšší súd SR, aj v tejto veci povaţoval
za potrebné vyčkať na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 zo dňa
08.03.2011, ktorý má význam pre posúdenie rozsahu okruhu účastníkov správneho konania
v oblasti ţivotného prostredia.
Súdny dvor Európskej únie rozsudkom C-240/09 zo dňa 08.03.2011 rozhodol,
ţe „Článok 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupe k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia schváleného v mene
Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 nemá priamy
účinok v práve Únie. Prináleţí však vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad
procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho
opravného prostriedku alebo ţaloby, ktorý bude v čo najväčšej moţnej miere v súlade tak
s cieľmi článku 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv
poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu ţivotného prostredia, akou
je L. Z. V., napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo
byť v rozpore s právom Únie v oblasti ţivotného prostredia.“
Vychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 zo dňa 08.03.2011,
keďţe predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia ţalovaného aj v tejto veci
je rovnaká otázka, ktorou sa Súdny dvor Európskej únie zaoberal v predmetnom rozsudku,
aj keď článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nemá priamy účinok v práve Európskej únie,
s cieľom umoţniť účinnú ochranu ţivotného prostredia vyplývajúcu z práva Európskej únie,
v predmetnom prípade aj zo Smernice o biotopoch, keďţe správne konanie sa týkalo
poskytnutia výnimky z reţimu ochrany druhov, je potrebné v správnom konaní postupovať
tak, aby ţalobca ako zdruţenie na ochranu ţivotného prostredia mohol podať ţalobu proti
rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Európskej únie, teda
priznať mu postavenie účastníka správneho konania.
V tejto veci správne orgány konali so ţalobcom ako účastníkom konania, ţalobca
vo veci podal ţalobu, avšak v konaní nebol úspešný.
Poukazujúc na uvedené senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0, potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu (§ 219 ods. l a 2 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224
ods. 1 OSP a § 246 ods. 1 veta prvá OSP tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal, pretoţe
v odvolacom konaní nemal úspech.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 02. júna 2011
JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Emília Čičková