Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-69-2023.pdf
PDF · 104.84 KB
Case nature
Subarea
25Co/69/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX Y. A., zastúpeného: Advokátska kancelária Gabriel Orlík s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, 951 93 Topoľčianky, IČO: 36 858 722, proti žalovanému: I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. K. XXXX/XX A, XXX XX Y. A., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 14. apríla 2023 pod č.k. 9C/65/2022-361, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). 1.1. Uviedol, že žalobca sa návrhom zo dňa 12.07.2022 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť strpieť právo prechodu žalobcu a osôb odvodzujúcich svoje právo od neho, ako aj povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov a úprav, ktoré by mu sťažili alebo znemožnili prechod pešo cez označené pozemky k domu, ktorý je jeho vlastníctvom. Uznesením č.k. 9C/65/2022-20 zo dňa 11.08.2022 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť strpieť právo prechodu a zdržať sa akýchkoľvek úkonov, vrátane výstavby oplotenia a vykonania iných úprav, ktoré môžu sťažiť alebo znemožniť prechod pešo žalobcovi a osobám odvodzujúcim od neho svoje práva cez časť pozemkov - parcely registra „C“, a to cez parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 229 m2 a parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na LV.č. XXXX pre obec Y. A., kat.úz. Y. A., k stavbe - dom s.č. XX, postavený na parcele registra „C“ parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 273 m2, zapísanej na LV č. XX pre obec Y. A., kat.úz. Y. A.. Zároveň uložil žalobcovi, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal voči žalovanému žalobu vo veci samej, predmetom ktorej bude spor týkajúci sa práva prechodu cez pozemky žalovaného. 1.2. Voči uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, o ktorom Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25Co/128/2022-338 zo dňa 16.01.2023 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, z ktorého vyplynulo, že rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia bolo vydané predčasne a z dôvodu viacerých vytknutých nedostatkov nie je súladné so zákonom, vyzval súd prvej inštancie právneho zástupcu žalobcu, aby oznámil či vzhľadom na názor odvolacieho súdu i naďalej trvá na návrhu. Odvolací súd vytkol, že petit návrhu a následne aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia je neurčitý, pretože chýba rozsah a spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe geometrického plánu, čím sa stáva toto neodkladné opatrenie nevykonateľným. Vecné bremeno musí byť vo výroku označené natoľko určito, aby mohlo byť rozhodnutie vykonateľné v exekučnom konaní. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, či je predmetom aj prechod cez budovu, pritom sa javí, že právo prechodu by malo byť zriadené aj cez budovu vo vlastníctve žalovaného. Právny zástupca žalobcu sa k výzve súdu nevyjadril a ani nedoplnil návrh a petit o absentujúce údaje a listiny (geometrický plán atď.). Uviedol, že nakoľko nemal povinnosť vyzývať žalobcu na odstránenie vád alebo doplnenie chýbajúcich dokladov, vychádzal z existujúceho stavu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opätovne rozhodol. 1.3. Konštatoval, že odvolací súd považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za neurčitý, bez riadnej špecifikácie petitu, ktoré nedostatky bránia tomu, aby bolo návrhu vyhovené. Po rozhodnutí odvolacieho súdu nedošlo k žiadnej zmene alebo doplneniu návrhu, preto postupoval podľa § 328 ods. 1 CSP a návrh ako nedôvodný zamietol. Dôvodil stanoviskom a právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že ak sa vecné bremeno má týkať nie celej nehnuteľnosti, ale len jej časti, ktorá má mať v dôsledku toho odlišný právny režim, musí byť táto časť nehnuteľnosti vymedzená tak, aby nedochádzalo k sporom o rozsah vecného bremena, a to nielen medzi priamymi účastníkmi zmluvy o zriadení vecného bremena, ale aj medzi všetkými neskoršími vlastníkmi dotknutých nehnuteľností - bez ohľadu na to, kto bude v budúcnosti vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej a tiež v prospech ktorej sa vecné bremeno zriaďuje (porovnaj R 50/1985). V záujme toho je potrebné, aby takáto časť nehnuteľnosti bola dôsledne lokalizovaná, identifikovaná a individualizovaná. Požadovaný stupeň určitosti k takto vyčlenenej časti nehnuteľnosti sa dosiahne, pokiaľ sa formuluje na podkladoch jednoznačných, určitých a presne stanovených. Taký stupeň určitosti sa spravidla zabezpečí za použitia geometrického plánu (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 29/2009 zo dňa 30.06.2010). Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal aj na rozsudok NS ČR sp.zn. 2 Cdon 1457/96 zo dňa 26.02.1999, z ktorého vyplýva, že vlastník si môže zriadiť bránu a nebráni tým výkonu vecného bremena, ak odovzdá kľúč od brány. V danom prípade žalovaný takto konal, čiže nezamedzuje vstupu a prechodu žalobcu cez nehnuteľnosť žalovaného, čím sa stáva aj tak neurčitý a nedostatočne špecifikovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neopodstatnený, pretože za daných skutočností nie je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov strán konania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 a 262 CSP ods.1 a žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške priznal.
2. Žalobca podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie. Dôvodil ustanoveniami § 365 písm. f) a h) CSP a navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a nariadiť neodkladné opatrenie. Mal za to, že súdne rozhodnutia, o ktoré opiera súd svoj právny názor, sa týkajú zriadenia vecného bremena. V tomto prípade sa však neodkladným opatrením nezriaďuje vecné bremeno, ale sa ním má dočasne dosiahnuť úprava pomerov medzi účastníkmi konania, v zmysle ktorej má byť žalovanému uložená povinnosť strpieť právo prechodu žalobcu a osôb odvodzujúcich od neho svoje práva cez časť pozemkov vymedzených v petite návrhu. 2.1. Dôvodil tým, že v prípade neodkladného opatrenia nie je nutné opierať sa o geometrický plán, keďže neodkladným opatrením nedochádza k zriadeniu vecného bremena a k jeho následnému zápisu do katastra nehnuteľností. Prechod k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu cez nehnuteľnosti žalovaného je používaný desiatky rokov, obom stranám sporu je jasný jeho rozsah, a teda v tomto prípade nemôže dôjsť k sporu o rozsah prechodu. Ďalej poukázal na to, že vzhľadom na charakter prechodu nie je možné za účelom prechodu žalobcu k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve využívať predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v inom rozsahu ako je zaužívaný. 2.2. Dodal, že keďže mu nebol umožnený vstup na predmetné nehnuteľnosti, z dôvodu, že mu žalobca neposkytol kľúče k vstupu, nebolo možné, aby sa na predmetné nehnuteľnosti dostal oprávnený geodet, ktorý by geometrický plán vyhotovil. Uviedol, že nie je pravdou, že by disponoval kľúčmi od vstupu do budovy, keďže kľúče mu zo strany žalovaného nikdy neboli poskytnuté. Žalovaný skutočnosť, že mu poskytol kľúče od budovy, v priebehu konania nepreukázal žiadnym dôkazom. V súvislosti s prejednacou zásadou poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 9. júna 2020. Opätovne uviedol, že žalovaný mu zamedzil v užívaní nehnuteľností v jeho vlastníctve, čo dokazuje aj to, že sa svojich práv domáhal po tom, ako mu žalovaný znemožnil prechod k oprávneným nehnuteľnostiam, a to podaniami na príslušné orgány štátnej moci - podaním trestného oznámenia, ako aj podaním na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. V prípade, ak by k uvedenému konaniu zo strany žalovaného nikdy nedošlo, nemal by dôvod realizovať vyššie uvedené podania a nesnažil by sa brániť svoje práva. 2.3. Mal za to, že neodkladné opatrenie je dôvodné a stále nutné, pretože to je jediný spôsob, ako žalovaného donútiť - na čas do rozhodnutia vo veci samej - aby mu umožnil prechod k svojim nehnuteľnostiam.
3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne vyjadril a uviedol, že žalobca neuviedol skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia a rovnako nepreukázal vznik bezprostredne hroziacej ujmy. Mal za to, že žalobcove tvrdenia dostatočne vyvrátil a preukázal, že sa nezakladajú na pravde. Preukázal tiež, že žalobca má aj iné možnosti prístupu k svojej nehnuteľnosti, ktoré úmyselne zamlčal. 3.1. Tvrdil, že hlavným cieľom žalobcu nebolo získanie prístupu k nehnuteľnosti, ale jej predaj žalovanému, pretože inému je nepredajná. V tejto súvislosti označil žalobcovo podanie za šikanózne zneužitie práva a podotkol, že podobne koná aj v správnom konaní, čím blokuje búracie práce na žalovaného nehnuteľnosti. Bol oslovený žalobcom s ponukou o odkúpenie predmetných nehnuteľností, avšak vzhľadom na nereálne očakávania protistrany k uzavretiu zmluvy nedošlo. Dodal, že počas celého konania mal záujem o vyriešenie sporu zmierom, avšak k dohode nedošlo.
4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.
5. Žalovaný následne súdu doručil ďalšie vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobcovi nebránil v prístupe k jeho nehnuteľnosti. Dodal, že žalobca spolu s geodetom koncom júna bez akýchkoľvek obmedzení uskutočnili meranie svojho pozemku, pravdepodobne pre účely vypracovania geometrického plánu na zriadenie vecného bremena.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), viazaný skutkovým stavom existujúcim v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byt z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 CSP citovaného ustanovenia, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
13. Civilný sporový poriadok exaktne vymedzuje obsahové náležitosti podania, a to jednak všeobecne v § 127 CSP a jednak osobitne pre jednotlivé druhy podaní; v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v § 326 a 132 CSP. Bez ohľadu na skutočnosť, či má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia povahu podania vo veci samej v zmysle § 123 ods. 2 CSP, alebo nie, musí nevyhnutne obsahovať všeobecné náležitosti žaloby. Tieto náležitosti vymedzuje § 132 CSP jednak odkazom na všeobecné náležitosti podania a jednak kumulatívne aj požiadavkou na označenie strán, pravdivé a úplné opísané rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
Pokiaľ ide o všeobecné náležitosti podania ako takého, aplikuje sa § 127 CSP (súd, navrhovateľ, vec, účel, podpis a v prebiehajúcom konaní aj sp.zn.).
14. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany alebo jej zástupcu. Obmedzí sa iba na posúdenie podania podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) a na prípadné odstraňovanie vád v zmysle § 128 a 129 CSP.
15. Z hľadiska právnej úpravy neodkladných opatrení je osobitne významné, či zistené vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bránia pokračovaniu v konaní. Negatívny záver vo vzťahu k tejto otázke znemožňuje súdu samotný návrh odmietnuť. Musí byť teda o ňom za daných okolností rozhodnuté štandardným spôsobom, a to vyhovujúcim alebo zamietavým výrokom súdneho rozhodnutia.
16. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo § 326 CSP. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primáme vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
17. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (pozri komentár k § 326 CSP).
18. Civilný sporový poriadok ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z hľadiska rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia to možno odôvodniť aj z primeranej aplikácie § 217 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 234 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie je teda viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia, pričom musí zohľadniť aj zmeny, ku ktorým došlo od podania návrhu. Ustanovenie § 329 ods. 2 CSP má osobitný význam pre odvolacie konanie.
19. V danej veci sa žalobca podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.07.2022, označeným ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal trvalej úpravy pomerov medzi stranami sporu, konkrétne uloženia povinnosti žalovanému strpieť (umožniť) právo prechodu žalobcu a osôb odvodzujúcich od neho svoje práva cez časť pozemkov - parcely registra "C", parc.č.. - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 229 m2 a parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 183 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre obec Y. A., kat.úz. Y. A., k stavbe - dom so s.č. XX, postavenej na parcele registra "C": parc.č. XXX/X v kat. úz. Y. A., zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu žalobcovi a osobám odvodzujúcim od neho svoje práva, sťažiť alebo znemožniť prechod pešo cez časť pozemkov
- parcely registra "C": parc.č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 229 m2 a parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 183 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre obec Y. A., kat.úz. Y. A., k stavbe - dom so s.č. XX, postavenej na parcele registra "C": parc.č. XXX/X v kat. úz. Y. A., ako aj zdržať sa výstavby oplotenia na uvedených pozemkoch, či vykonania iných úprav znemožňujúcich alebo sťažujúcich prechod pešo cez časť pozemkov - parcely registra "C": parc.č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 229 m2 a parc.č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 183 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre obec Y. A., kat.úz. Y. A., k stavbe - dom so s.č. XX, postavenej na parcele registra "C": parc.č. XXX/X v kat. úz. Y. A.. Zároveň navrhol rozhodnúť tak, že súd poučuje žalovaného ako stranu, ktorej sa týmto neodkladným opatrením ukladá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej, ktorej právnymi následkami bude vedenie sporového konania v zmysle príslušných ustanovení CSP. Navrhol priznať mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému rozsahu 100%. 19.1. Pre prípad, že by mal súd za to, že neodkladným opatrením nie je možné zabezpečiť trvalú úpravu pomerov, navrhol nariadiť neodkladné opatrenie v tom istom znení a rozhodnúť tak, že uloží žalobcovi aby do 30 dní podal žalobu vo veci samej. Žiadal tiež priznať mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 19.2. K svojmu návrhu priložil plnomocenstvo a výpis z LV č. XX a LV č. XXXX, okres Y. A., obec zlaté A., kat. úz. Y. A., fotokópiu katastrálnej mapy, mail zo dňa 04.04.2022 s odpoveďou na podnet adresovaný Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva a grafické znázornenie parc. reg. C, XXX/X zo dňa 12.07.2022. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.08. 2022 pod č.k. 9C/65/2022-20 nariadil neodkladné opatrenie, uložil žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať voči žalovanému žalobu vo veci samej, predmetom ktorej bude spor týkajúci sa práva prechodu cez pozemky žalovaného a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Po doručení vyjadrení rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 16.01.2023 pod č.k. 25Co/128/2022-338 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, ktoré je z dôvodu podaného odvolania žalobcom predmetom prieskumu odvolacím súdom.
20. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala Toto univerzálne neodkladné opatrenie spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov alebo naopak, strpieť určité obmedzenia. Súd je povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby. Taktiež bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Jednou z osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Je nevyhnutná zrozumiteľnosť a určitosť samotného návrhu.
21. Odvolací súd konštatuje, že neodkladné opatrenie tak, ako ho žalobca navrhoval, teda aby súd nariadil žalovanému povinnosť strpieť právo prechodu žalobcu a osôb odvodzujúcich svoje právo od neho ako aj povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by jemu a osobám odvodzujúcim od neho svoje práva, sťažili alebo znemožnili prechod pešo cez časť ním označených pozemkov, ako aj zdržať sa výstavby oplotenia na uvedených pozemkoch, či vykonania iných úprav znemožňujúcich alebo sťažujúcich prechod pešo cez časť pozemkov, k stavbe - domu v jeho vlastníctve, je nevykonateľné a nie je v súlade so zákonom. Formulácia petitu, ktorým sa domáhal žalobca uloženia povinnosti strpieť
- umožniť právo prechodu a iné povinnosti žalovanému cez „časť“ jeho pozemkov je v takomto znení neurčitá a nejasná. Absentuje špecifikácia, o akú konkrétnu časť pozemkov slúžiacich k prechodu sa má jednať, takéto vymedzenie je totižto príliš široké a nijako nie je konkretizované, čo má súd chápať pod pojmom časť pozemkov, čoho dôsledkom je materiálna nevykonateľnosť takéhoto petitu. Jedná sa o viaceré nehnuteľnosti, cez ktoré žalobca žiadal právo prechodu a teda bolo potrebné vymedziť ako - kadiaľ konkrétne by sa takéto právo uskutočňovalo (cez pozemok, stavbu), čo žalobca doposiaľ nekonkretizoval. Takúto absenciu jednoznačného a určitého vymedzenia nemôže dotvárať súd, hoci by aj bol prechod k nehnuteľnosti zaužívaný, tak ako tvrdí žalobca. Preto sa s odvolacou námietkou žalobcu, že rozsah neodkladného opatrenia bol jasný, nemožno stotožniť. 21.1. S ďalšou námietkou, že sa návrhom nedomáhal zriadenia vecného bremena sa odvolací súd taktiež nemohol stotožniť, pretože jeho návrh smeruje výslovne k jeho zriadeniu, čoho dôkazom je aj alternatívny návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal trvalo upraviť pomery účastníkov konania.
22. Žalobca ďalej tvrdil, že kľúčmi od nehnuteľnosti nedisponuje, žalovaný mu ich nikdy neposkytol ani o ich poskytnutí nepredložil žiadny dôkaz. Vo svojom vyjadrení zo dňa 21.11.2022 však sám uviedol, že prekážka v užívaní už neexistuje, žalovaný upustil zo svojho konania, ktorým zamedzoval k prístupu k nehnuteľnostiam žalobcu. Jeho tvrdenia, že kľúče od nehnuteľnosti nikdy nemal, vzhľadom k uvedenému považuje odvolací súd za rozporuplné. Navyše vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že k zamedzeniu prístupu zo strany žalovaného došlo tým, že povinné nehnuteľnosti zahradil pletivovým plotom, avšak o neodovzdaní kľúčov od nehnuteľnosti žalovaného sa vôbec nezmienil.
23. Námietka, že geometrický plán nebolo možné z dôvodu neumožnenia prístupu na žalobcovu nehnuteľnosť vypracovať je taktiež nedôvodná, keďže každý geodet, ktorý je zapísaný v Centrálnom registri geodetov oprávnených na vstup do štátnej dokumentácie a oprávnených na vstup a vjazd na cudzie nehnuteľnosti, ktorý sa preukáže príslušným preukazom oprávňujúcim vstúpiť na cudzí pozemok na čas nevyhnutný k vykonaniu práce, je oprávnený vykonať meranie a osoby zapísané ako vlastníci pozemku musia takéto meranie strpieť. Podľa § 14 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii, fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávajú alebo kontrolujú geodetické činnosti, sú oprávnené po predchádzajúcom upozornení vlastníka, prípadne inej oprávnenej osoby, v nevyhnutnej miere vstupovať alebo vchádzať dopravným prostriedkom na ich nehnuteľnosti a získavať údaje z katastrálneho operátu. Pri vstupe alebo vjazde sú fyzické osoby a právnické osoby povinné preukázať sa preukazom geodeta a dbať na to, aby čo najmenej porušovali vlastnícke a iné vecné práva. S poukazom na uvedené je potrebné uviesť, že žalobca neosvedčil splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia vyžadované ustanovením § 325 ods. 1 CSP. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne správne potvrdil.
25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).