Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cos/2/2023

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobkyne A. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, XXX XX C. D. E., proti žalovanému F. G., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXX, XXX XX H. I., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia na ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia na ochranu osobnosti z a m i e t a .

II. Súd n e p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala dňa 03.07.2023 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na ochranu osobnosti, ktorým sa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť, aby sa k nej nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a priznal jej náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že je bývalou partnerkou žalovaného. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. - 961 zo dňa 08.02.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. - 1042 právoplatne odsúdený za trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa /2005 Z.z. a to na tom skutkovom základe, že: počas vzájomného spolužitia v období najmenej od 17.06.2020 až do 07.08.2021 v obci H. I., okres F., v rodinnom dome č. XXX, kde žil so svojou družkou poškodenou A. B. v spoločnej domácnosti, a inde, sa k nej správal hrubo a bezohľadne, keď ju najmenej počas uvedeného obdobia opakovane z rôznych aj malicherných dôvodov fyzicky napádal, vyhrážal sa jej, že ak mu zoberie dcéru, že dopadne zle, pričom niekoľkokrát ju surovo zbil, kedy mieril údery na jej hlavu, spôsobil jej krvácanie a podliatiny, pričom jej vulgárne nadával. Následne sa poškodená v obave pred jeho ďalšími útokmi musela správať, akoby sa nič nestalo a vo všetkom s ním súhlasiť, vrátane toho, že je sama zodpovedná za jeho agresívne správanie, okrem toho dňa 17.06.2020, keď ho žiadala, aby nezaťahoval jej mamu do svojich problémov so zákonom ju fyzicky napadol v obývačke ich domu, kde ju bil a zhodil z gauča, pričom jej spôsobil zlomeninu chirurgického krčka pravej ramennej kosti s minimálnym posunom s dobou liečenia najmenej 4 týždne. Dňa 03.07.2021 ju zbil, keď odmietla prepísať motorové vozidlo a to tak, že na ceste autom z Gemerskej Panice domov ju po vzájomnej hádke v prítomnosti ich maloletej štvorročnej dcéry začal biť, pričom jej dal silnú facku, a keď sa začala brániť, uhryzol ju do ľavej ruky, čím jej spôsobil hryznú ranu malíčka ľavej ruky s hnisavým zápalom, s dobou liečenia tri týždne a dňa 07.08.2021 ju napadol v garáži ich domu, kde jej dal dve facky, následne si išla ľahnúť do postele, kde za ňou prišiel a bil päsťou do tváre, čím jej spôsobil silné krvácanie nosa, v útoku pokračoval aj za prítomnosti ich maloletej dcéry, ktorá poškodenú objímala, čím jej spôsobil pomliaždenie s krvnou podliatinou na tvári vpravo, s dobou liečby do sedem dní. Za uvedený skutok bol odporcovi uložený trest 24 mesiacov nepodmienečne, bol mu v zmysle s použitím uložený ochranný dohľad na dobu 12 mesiacov, okrem iného príkaz podrobiť sa v priebehu výkonu ochranného dohľadu psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Iné obmedzujúce opatrenia žalovanému v odsudzujúcom rozsudku neboli uložené. Žalovaný sa dopustil uvedenej trestnej

činnosti voči nej napriek tomu, že mu plynul podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody za iný ním spáchaný trestný čin ublíženia na zdraví, za ktorý bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp.zn. zo dňa 01.07.2020 právoplatný dňa 28.01.2021. V trestnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok PhDr. Zuzany Vozárovej č. 14/2021 zo dňa 28.01.2021, v ktorom znalkyňa jasne popísala osobnostné črty žalovaného. Žalovaný je osobnosťou nepociťujúcou ľútosť, natoľko, aby sa mohol poučiť z utrpenia, ktoré druhým spôsobuje, má anomálne štruktúrovanú osobnosť, emočne in stabilnú, je emočne labilný, impulzívny, psychopatický typ, vysokorizikovej skupiny pre recidívu. Ďalším znaleckým posudkom bol posudok MUDr. Greškovej č. 77/2021 zo dňa 01.10.2021, ktorý tiež potvrdil impulzivitu žalovaného, ktorý sa prejavuje nekontrolovateľnou agresivitou voči okoliu, emočná in stabilita a disociálna povaha osobnosti s neuváženým správaním, nepredvídateľným správaním s tendenciami k výbuchom zlosti a násilia s barchiálnou agresivitou a kolísavou náladou. Správanie žalovaného bolo odborníčkou jednoznačne zachytené ako pudové, bez sebareflexie s nízkym prahom pre spustenie agresívneho správania. U žalovaného sú prítomné aj manipulatívne sklony. Žalovaný si do 22.06.2023 odpykával nepodmienečný trest odňatia slobody uložený mu vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Rožňava. Žalobkyňa sa dozvedela o tom, že vo veci žalovaného sa má na Mestskom súde Košice sp.zn. konať rozhodovanie o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, preto na súd adresovala intervenčný návrh so žiadosťou, aby boli žalovanému uložené obmedzenia vrátane zákazu priblíženia sa k jej osobe a kontaktovania jej osoby. Zároveň požiadala, aby ju súd informoval o výsledku rozhodovania vo veci. Zo súdu však neobdržala žiadnu odpoveď a nevie presný výsledok konania. Napriek tomu sa však dozvedela, že žalovaný je na slobode od 22.06.2023, kedy ho prepustili z výkonu trestu odňatia slobody. Má strach o svoj život a zdravie. Verila, že po tom, ako sa odhodlala násilné správanie žalovaného riešiť cestou orgánov činných v trestom konaní jej bude poskytnutá náležitá ochrana primeraným trestom, avšak nestalo sa tak. Žalovaný bol vzatý do väzby, z ktorej opakovane žiadal o prepustenie. Opakovaný strach, čo sa stane ak sa žalovaný dostane na slobodu ju privádza do úzkosti ohľadom toho, ako ochrániť seba pred ďalšími útokmi žalovaného, ďalším jeho násilným správaním, verbálnymi útokmi a ohrozovaním jej duševnej integrity. Žalovaný bol v minulosti súdený 16 krát. Opakovaná násilná trestná činnosť' voči iným osobám, a následnej aj voči jej osobe, preukazujú skutočnosť, že u žalovaného ide o nenapraviteľného recidivistu, ktorý nemá zábrany pred opakovaním násilného konania voči nej. Žalovaný vo výkone trestu odňatia slobody pri vyšetrovacích úkonoch vrátane znaleckého dokazovania u MUDr. Greškovej si dovolil predstierať duševné ochorenie. Krajský súd vzhliadol jeho zdravotné problémy a odvolanie prokurátora voči nízkemu trestu prvoinštančného konania zamietol. Žalobkyňa má vážne obavy zo žalovaného. Jeho nevyspytateľná osobnosť, násilné správanie, ktoré voči nej opakoval vyvolávajú v nej hrôzu, úzkosti, narušujú jej slobodný život s dcérou, ktorý sa jej podarilo nastaviť v čase, keď bol žalovaný vo výkone trestu odňatia slobody. Má dôvodnú obavu o svoju telesnú a duševnú integritu, práve kvôli predchádzajúcemu trestnému konaniu zo strany žalovaného voči nej a rovnako tak kvôli osobnostným črtám žalovaného, ktoré vyšli jednoznačne v trestnom konaní najavo. Po poslednom útoku žalovaného sa aj s dcérou nachádzala v krízovom centre, kým sa jej podarilo vrátiť sa k normálnemu životu a v súčasnosti je tu opäť obava, že žalovaný bude v páchaní trestnej činnosti voči nej pokračovať, a poškodzovať jej psychické a fyzické zdravie. Dovoláva sa ochrany svojho života a zdravia, ktoré sú ohrozené, a do ktorých môže žalovaný opakovane zasiahnuť. U žalovaného je značný predpoklad, že jej hrozí z jeho strany opakovaný zásah do jej osobnostných práv. Žalobkyňa má dôvodnú obavu z pokračovania protiprávneho konania žalovaného voči jej osobe, práve vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo jednoznačne v trestnom konaní a na skutočnosť, že žalovaný je na slobode. Jej práva na ochranu života, zdravia, ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života sú ohrozené, a nevidí iný spôsobom, ako sa voči týmto hrozbám brániť inak, ako podaním tohto návrhu. Žiada súd, aby jej poskytol včasnú ochranu jej práv a zamedzil tomu, aby sa žalovaný voči jej osobe dopustil ďalších útokov, nátlaku, násilia, pretože je nevyspytateľný manipulátor, ktorý by vo svojom konaní neprestal, pokiaľ by po rokoch utrpenia nenašla odvahu a neobrátila sa so žiadosťou o pomoc na políciu. zaručuje v čl. 19 každému právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnosti, dobrej povesti a na ochranu mena, taktiež právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života. Ochrana osobnosti má svoj právny základ v ust. : „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Práva podľa uvedených ustanovení má každý bez ohľadu na svoj pôvod, rasu, národnosť, sociálne postavenie a pod.. Ochrana je zameraná na osobu človeka vo svojej celistvosti ako nehmotný statok. „Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne

hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesnú integrita a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne, zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne." (viď Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp . zn . zo dňa 18.02.2010). V zmysle : až 3: (1) Fyzickä osoba má právo najmä sa domähať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadostučinenie.

3. Súd sa oboznámil s priloženým Odpisom z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z ktorého vyplýva, že žalovaný bol doposiaľ šestnásťkrát súdne trestaný a to naposledy v zahraničí príslušným súdom v Szegede (Maďarská republika), ktorým dňa 04.05.2021 bol pre daňový trestný čin a iné, odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov, ktorý trest doposiaľ nenastúpil.

4. Z Rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. – 961 zo dňa 08.02.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. vyplýva, že žalovaný bol odsúdený za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa /2005 Z.z. v znení na trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne, v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a zároveň mu bol uložený ochranný dohľad na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

5. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. (probačná a mediačná kancelária Okresného súdu Rožňava) bolo zistené, že žalovanému je uložený ochranný dohľad na dobu 1 rok so začiatkom od 23.06.2023 do ukončenia dňom 23.06.2024, kedy je počas tohto obdobia žalovanému v zmysle vyššie citovaného rozsudku uložená povinnosť podľa dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnej a mediačnej úradníčke Okresného súdu Rožňava a oznamovať v rámci uloženého ochranného dohľadu potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tieto aj preukazovať, a to najmenej jedenkrát za kalendárny mesiac. Podľa je žalovaný povinný sa po výkone trestu odňatia slobody osobne hlásiť u probačnej a mediačnej úradníčky Okresného súdu Rožňava najmenej jedenkrát za kalendárny mesiac. Podľa je žalovaný povinný po výkone trestu odňatia slobody vopred oznamovať probačnej a mediačnej úradníčke Okresného súdu Rožňava vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný. Podľa s použitím bola žalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v priebehu výkonu ochranného dohľadu psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Obmedzenia žalovanému podľa neboli uložené.

6. Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynulo, že žalovaný má so žalobkyňou jedno maloleté dieťa B. G., nar. XX.XX.XXXX. V tejto súvislosti si do spisu pripojil Rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. – 72 zo dňa 10.08.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.08.2022, z ktorého vyplýva, že bola schválená dohoda medzi rodičmi maloletej B. G., nar. XX.XX.XXXX, v zmysle ktorej maloletá B. G., nar. XX.XX.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti matky (žalobkyne) A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá má maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec (žalovaný) maloletej F. G., nar. XX.XX.XXXX je zaviazaný prispievať na výživu maloletej minimálnym výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred do rúk matky a styky otca (žalovaného) s maloletou ponechal neobmedzené s tým, že sa budú realizovať na základe dohody rodičov.

7. Na základe predložených listín v súdnom spise, súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný.

8. Podľa ustanovenia , , , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa ustanovenia , , , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

10. Podľa ustanovenia , , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa ustanovenia , , , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. 12. Podľa ,, , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa ,, , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

15. Neodkladné opatrenie v civilnom procese možno vydať pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné nariadiť ho len z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, druhým dôvodom je obava, že exekúcia bude ohrozená. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril

nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú.

16. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.

17. Vydanie neodkladného opatrenia však aj naďalej predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť, dôvodnosť a trvanie žalobou uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, alebo obava že exekúcia bude ohrozená. Existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo nároku prípadne ich osvedčenie samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.

18. Z citovaných ustanovení ako aj zo samotnej podstaty neodkladných opatrení jednoznačne vyplýva, že predpokladom ich nariadenia je: 1. Osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov, alebo obavy že exekúcia bude ohrozená. Tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každý jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia vo veci, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ku ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy by bolo právo účastníka ohrozené. Súd musí zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí stav alebo zásah do právnych vzťahov medzi stranami sporu, ktorý by nebol primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a aby nedošlo k zásahu do práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru.

19. Obsah neodkladných opatrení v zmysle až h) vychádza zo znenia článku 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia, alebo násilia v blízkych vzťahoch ako súd fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle , musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného sú ex lége podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. (komentované znenie Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kolektív 2016)

20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je bezodkladne, najneskôr do 30 dní.

21. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení (resp. a nasl. ), ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ( viď ).

22. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní (viď ). V prípade niektorých procesných prostriedkov dokonca z ich povahy a účelu vyplýva presný opak princípu rovnosti zbraní. Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď ).

23. Žalobkyňa svojím návrhom žiadala v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia na ochranu osobnosti, aby súd nariadil žalovanému povinnosť podľa . Žalobkyňa však v konaní o nariadení neodkladného opatrenia neosvedčila nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a neosvedčila ani naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.

24. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že medzi žalobkyňou a žalovaným bol v minulosti partnerský vzťah, pričom žili v spoločnej domácnosti. Z ich vzťahu pochádza aj spoločné maloleté dieťa. Žalovaný bol rozsudkom tunajšieho súdu odsúdený za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby ( žalobkyne) podľa /2005 Z.z. v znení na trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne, v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uložený trest žalovaný vykonal a bol podmienečne prepustený na slobodu dňa 22.06.2023. Žalovanému bol tiež uložený ochranný dohľad na dobu 1 rok so začiatkom od 23.06.2023 do ukončenia dňom 23.06.2024 a zároveň uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v priebehu výkonu ochranného dohľadu psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. V priebehu výkonu trestu odňatia slobody žalovaného, bola rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. – 72 zo dňa 10.08.2022 schválená dohoda medzi rodičmi – žalobkyňou a žalovaným- maloletej B. G., nar. XX.XX.XXXX, pričom styky otca (žalovaného) s maloletou súd ponechal neobmedzené s tým, že sa budú realizovať na základe dohody rodičov. Z podania žalobkyne, je nepochybné, že žalovaný sa v minulosti vo vzťahu k žalobkyni správal násilne, pričom svojim konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu, za ktorý bol aj právoplatne odsúdený, pričom mu bol uložený trest, ktorý aj vykonal. Žalobkyňa jednoznačne pociťuje obavy a strach, aby sa do budúcna neopakovalo násilné správanie žalovaného voči nej, avšak napriek prezentovanému strachu o svoj život vo svojom návrhu nielenže nepreukazuje, ale ani netvrdí, že by ju žalovaný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody ohrozoval, fyzicky napádal, vyhrážal sa jej, dokonca ani neuvádza, že by ju kontaktoval, pričom žalobkyňa ani nepredložila v konaní žiadne lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby, písomnú, elektronickou alebo telefonickou komunikáciu ktoré by takéto skutočnosti preukazovali a boli by predpokladom na vydanie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia . V priebehu výkonu trestu odňatia slobody žalovaného sa navyše v poručníckom súdnom konaní strany dohodli o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k ich spoločnej maloletej dcére, pričom styky otca s maloletou boli ponechané neobmedzene, na základe vzájomnej dohody rodičov, preto nariadenie neodkladného opatrenia v znení navrhovanom žalobkyňou by bolo v priamom rozpore s rodičovskou dohodou. Na základe uvedeného súd nemá za jednoznačne preukázané a osvedčené, že v súčasnej dobe by správaním žalovaného telesná alebo duševná integrita žalobkyne

mohla byť ohrozená. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že žalobkyňa tak neosvedčila ani danosť, dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku ako ani naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Je teda celkom nepochybné, že v danom prípade neboli naplnené základné predpoklady pre vyhovenie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajúce z ust. § 325 ods. 1 C.s.p

25. S poukazom na vyššie uvedené, keďže súd nemal preukázané naplnenie zákonných predpokladov nevyhnutných pre vyhovenie návrhu, súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu.

26. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O nároku neúspešnej žalobkyne na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a s. 1 , tak, že jej nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ,, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.