Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Nt-8-2013.pdf
PDF · 88.96 KB
Case nature
Area
Subarea
1Nt/8/2013
Uznesenie
Okresný súd v Senici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Piusovej a prísediacich Ing. R. Q. a J. G. v trestnej veci odsúdeného D. B. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. a iné o návrhu odsúdeného D. B. na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí dňa 13. júna 2013 takto
rozhodol:
I. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. súd v y h o v u j e návrhu odsúdeného D. B., nar. XX.XX.XXXX v P., bytom R. Č.. XXX, t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Senica, sp. zn. XT/XXX/XXXX.
Podľa § 400 ods. 1 Tr. por. zároveň z r u š u j e celý výrok o treste rozsudku Okresného súdu Senica, sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 7.6.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 30.11.2010, právoplatný dňa 30.11.2010 uloženom odsúdenému D. B.B., nar. XX.XX.XXXX v P., bytom R. Č.. XXX, t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou. Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
I. Podľa § 403 Tr. por. z dôvodov § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa odsúdený D. B., nar. XX.XX.XXXX v P., bytom R. Č.. XXX, t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou b e r i e d o v ä z b y . Lehota väzby začne plynúť po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania. Väzba sa bude vykonávať v Ústave na výkon väzby Leopoldov.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 7.6.2010 bol D. B. uznaný vinný zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., pokusu zločinu násilia podľa § 14 ods. 1, § 200 ods. 1 Tr. zák., prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ rokov nepodmienečne. Pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Bolo mu ďalej uložené sexuologické liečenie ambulantnou formou. Poškodení S. D., J. Š.M., P. U., pob. Senica, F. S. U. a.s., Krajská pob. Trnava boli s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Rozsudok Okresného súdu Senica bol následne zrušený rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 30.11.2010, právoplatný dňa 30.11.2010 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, týmto rozsudkom bol D. B. uložený trest odňatia slobody 9 a pol roka a pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. XT/ XXX/XXXX zo dňa 7.6.2010 sa stal právoplatný vo výroku o vine dňa 30.11.2010.
Odsúdený D. B. podal návrh na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Senica, sp. zn. XT/ XXX/XXXX z dôvodu, že mu bol uložený trest s použitím asperačnej zásady, ktorá zásada bola zrušená nálezom Ústavného súdu.
Súd na základe návrhu na obnovu konania na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.6.2013 vypočul odsúdeného D. B., ktorý zotrval na podanom návrhu o povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci, zároveň D. B. vypočul aj k väzbe. V tejto súvislosti odsúdený uviedol, že trvá na návrhu. Má za to, že uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 9 a pol roka s použitím asperačnej zásady je v jeho prípade neprimerane prísnym trestom. Žiada preto uloženie primeraného trestu bez použitia asperačnej zásady.
Prokurátor uviedol, že nesúhlasí s návrhom na povolenie obnovy konania, ktorý návrh žiada zamietnuť, nakoľko nie sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania. Nesplnenie podmienok vidí v tom, že nebola splnená podmienky, ktorá spočíva v naplnení skutočnosti, že pôvodne uložený trest musí byť v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa. V tejto súvislosti poukázal na to, že D. B. bol odsúdený za zločin, pokus zločinu a prečin s fatálnym následkom. Trest mu bol uložený v rámci zákonom stanovej trestnej sadzby za najprísnejšie trestný čin. Odsúdený sa dopustil závažného zločinu, pokusu závažného zločinu a taktiež prečinu. Bol u neho vyhodnotený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Z uvedeného je zrejmé, že bola u neho rovnováha poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, teda trest by mu mal byť ukladaný v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby v rozmedzí od 5 /päť/ rokov do 10 /desať/ rokov. V tejto veci bol D. B. vzatý do väzby z obavy, že bude pokračovať v trestnej činnosti. Má za to, že vzhľadom na generálnu prevenciu trestu nemožno konštatovať, že uložený 9 a pol ročný nepodmienečný trest je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa.
Obhajkyňa žiadala vyhovieť návrhu na povolenie obnovy konania s odôvodnením, že Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom rozhodol o neústavnosti v časti asperačnej zásady v § 41 ods. 2 Tr. zák. slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“, nakoľko to nie je v súlade s čl. I. Ústavy SR. Podľa čl. 125 Ústavy SR, ak ÚS svojim rozhodnutím vysloví, že medzi právnym predpisom uvedeným v odseku 1 a Ústavou je nesúlad, stráca príslušný predpis, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenie účinnosť. Okamih straty účinnosti nastáva v spojení s čl. 125 ods. 6 vyhlásením rozhodnutia ÚS SR v Zbierke zák. SR. Nález ÚS SR bol zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 dňa 21.12.2012. Nakoľko môj klient bol Krajským súdom v Trnave odsúdený za použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., ktorý na základe rozhodnutia ÚS SR v časti „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ stratil účinnosť a nové konanie bez použitia tejto časti asperačnej zásady môže odôvodniť iné, pre neho priaznivejšie rozhodnutie o jeho treste. Žiadame o povolenie obnovy konania v zmysle ust. § 394 ods. 1 Tr. por. Zároveň chceme poukázať aj na to, že môj klient nikdy predtým nebol trestaný ako aj na to, že trest, ktorý mu bol vymeraný je v značnom nepomere k závažnosti jeho činu. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 400 ods. 1 Tr. por. ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy konania, zruší napadnuté rozhodnutie celkom alebo sčasti, ktorej je návrh dôvodný. Ak zruší čo i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia, na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo stratili podklad.
Súd pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného sa spravoval touto úvahou. Povolenie obnovy konania v súvislosti s nálezom Ústavného súdu predpokladá súčasné splnenie dvoch podmienok a to: 1. aby po právoplatnosti rozhodnutia vyšli najavo nové skutočnosti 2. alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa.
Za novú skôr neznámu skutočnosť treba považovať takú skutočnosť, ktorá nebola predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa obnova týka. Ide o objektívne existujúci jav, ktorý v tejto veci nebol dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie, napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR, môže ísť i o údaj o identite odsúdeného, a pod.
Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 428/2012, sp. zn. PL.ÚS 106/2011 z 28.11.2011 Ústavný súd SR rozhodol, že v § 41 ods. 2 zák. č. 300/2005 Z.z. Tr. zák. v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s článkom I. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Trestný zákon v znení neskorších predpisov dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak Národná rada SR neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou SR, stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR platnosť.
So zreteľom na skutočnosť, že v zmysle vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu bola zrušená veta za bodkočiarkou v ust. § 41 ods. 2 Tr. zák., ktorou sa prikazovalo súdu pri ukladaní trestu podľa asperačnej zásady tento uložiť nad jednu polovicu trestnej sadzby odňatia slobody určenej podľa prvej vety § 41 ods. 2 Tr. zák., ide o situáciu predpokladanú v ust. § 41b ods. 1 Zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácií Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. V zmysle § 41b ods. 1 Zák. č. 38/1993 Z.z., : „ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, alebo nebol vykonaný, strata účinnosti takéhoto právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení trestného poriadku“.
Nález Ústavného súdu SR a strata účinnosti § 41 ods. 2 Tr. zák. prvá veta, časť za bodkočiarkou je teda novou, predtým neznámou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje konanie o návrhu na povolenie obnovy konania podľa názoru procesného súdu.
Pokiaľ ide o splnenie ďalšej podmienky, ktorá sa viaže na trest, má súd za to, že aj táto podmienka je v konkrétnom prípade splnená. Odsúdenému bol s použitím asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 a pol /deväť a pol/ roka. Pre výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Základná trestná sadzba pre trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. je v rozpätí od 5 /päť/ do 10 /desať/ rokov, za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 2 /dvoch/ do 5 /päť/ rokov. Trest bol uložený podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. s použitím asperačnej zásady, ktorá zvýšila základnú trestnú sadzbu v dolnej hranici z 5 /päť/ rokov na 110 /stodesať/ mesiacov, t. j. 9 /deväť/ rokov a 2 /dva/ mesiace a hornú hranicu z 10 /desať/ rokov na 160 /stošesťdesiat/ mesiacov, t. j. 13 /trinásť/ rokov a 4 /štyri/ mesiace. V rozpätí takto zvýšenej trestnej sadzby pri použití asperačnej zásady bol D. B. uložený trest v trvaní 9 a pol /deväť a pol/ roka, ktorý trest je zároveň úhrnný. Z tohto trestu odsúdený doteraz vykonal 4 /štyri/ roky a 22 /dvadsaťdva/ dní, nakoľko do trestu bola započítaná väzba od 22.4.2009 do 30.11.2010. Takto uložený trest po zrušení asperačnej zásady je podľa názoru súdu v zrejmom nepomere k pomerom páchateľa, ktorý pred spáchaním trestnej činnosti nebol trestne stíhaný a nedopustil sa žiadnej trestnej činnosti. Predmetnú trestnú činnosť spáchal v stave, ktorý znalci označili za poruchu osobnosti, ktorú navrhli liečiť. Rozsudkom Okresného súdu mu bolo uložené ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou. V tejto časti rozsudok nebol zrušený a zostal naďalej v platnosti. Ochranné liečenie odsúdený zatiaľ ešte nezačal vykonávať, keďže doteraz vo výkone trestu neboli podmienky pre jeho vykonanie a bude toto liečenie s veľkou pravdepodobnosťou vykonávať až na slobode, po výkone trestu. Uložený trest, vzhľadom na tieto skutočnosti sa nielen javí ale podľa názoru súdu je neprimerane prísny v spojitosti s Nálezom Ústavného súdu. Preto súd návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel a zrušil pôvodný rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. XT/ XXX/XXXX zo dňa 7.6.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 30.11.2010, právoplatný dňa 30.11.2010 vo výroku o treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
II.
Ďalej sa súd v rámci konania o návrhu na obnovu konania obligatórne zaoberal otázkou väzby, keďže v čase rozhodovania o návrhu o povolení obnovy konania sa odsúdený D. B. nachádzal vo výkone trestu. Povinnosť rozhodnúť o väzbe zakotvuje ustanovenie § 403 Tr. por.
Podľa § 403 Tr. por. ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku, rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým spolu s povolením obnovy konania zrušil výrok o tomto treste, bez odkladu o väzbe.
V tejto súvislosti sa súd spravoval nasledujúcou úvahou. Zákonodarca rozhodnutie o väzbe podľa § 43 Tr. por. začlenil do konania po povolení obnovy konania. Podľa toho už nejde o tzv. obnovovacie konanie ale o obnovené konanie. Malo by teda platiť, že na procesný postup v obnovenom konaní sa použijú všeobecné ustanovenia trestného poriadku a to aj všeobecné ustanovenia týkajúce sa väzby
- § 71 až § 88. Zákonodarca určil, že o väzbe sa rozhodne podľa § 403 Tr. por., čo je expresis verbis uvedené v ust. § 77 ods. 3 Tr. por. „dĺžka trvania väzby, o ktorej bolo rozhodnuté v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podľa § 380 ods. 2 alebo § 403 sa posudzuje samostatne a nezávisle od dĺžky trvania väzby v pôvodnom konaní.“ Postup podľa § 403 Tr. por. je teda špeciálnym konaním vo vzťahu k všeobecnému postupu podľa § 72 Tr. por. a teda, že síce ide o postup v obnovenom konaní ale nie celkom podľa ustanovení zodpovedajúcich obnovenému - pôvodnému konaniu. Nejde teda o „čisté obnovené konanie“ ale o osobitne obnovené konanie. Logicky z toho vyplýva, že konanie po povolení obnovy konania tzv. obnovené konanie nemá absolútny charakter, pretože špecificky a osobitne sa v takomto konaní rieši rozhodnutie o väzbe nie podľa všeobecných ustanovení ale podľa § 403 Tr. por..
Súd vypočul v konaní o povolení obnovy konania odsúdeného D. B. aj k väzbe, keďže sa touto súd musí v tomto prípade obligatórne zaoberať, nakoľko odsúdený D. B. toho času vykonáva trest odňatia slobody. Vyplýva to z ust. § 403 Tr. por..
Odsúdený D. B. výkon trestu odňatia slobody nastúpil dňa 30.11.2010, pričom do výkonu trestu mu bola započítaná väzba od 22.4.2009 do 30.11.2010. Vyplýva to z uznesenia o započítaní väzby do trestu, sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 18.1.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.1.2011. Doteraz z výkonu trestu má vykonané 4 /štyri/ roky a 22 /dvadsaťdva/ dní.
Z rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 7.6.2009 vyplýva, že D. B. bol uznaný vinný zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák., ktorý spáchal dvomi dieľčimi útokmi, jedným dokonaným a jedným nedokonaným. Evidentné podľa dátumu spáchania je pokračovanie v páchaní tejto trestnej činnosti. Okrem toho bol uznaný vinný aj z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. Z uvedeného je zrejmé, že odsúdený v priebehu jedného roka spáchal tri skutky, z ktorých dva sú zločiny a jeden prečin. Tieto skutky boli spáchané pod vplyvom alkoholu. Odsúdený podľa znalcov z odboru zdravotníctvo odvetvie psychiatria v čase spáchania trestných činov trpel duševnou poruchou. Ide o jedinca s poruchou osobnosti polymorfného charakteru. Napriek tejto poruche bol schopný v plnej miere chápať zmysel trestného konania. Znalci vyhodnotili jeho konanie ako sexuálnu agresivitu v čase spáchania činu, ktorá sa manifestovala zatiaľ sporadickým spôsobom. Jeho pobyt na slobode však znalci označili ako potenciálne nebezpečný a zároveň doporučili uloženie ochranného sexuologického liečenia, ktoré mu bolo uložené rozsudkom okresného súdu ambulantnou formou.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že v prípade, ak by sa odsúdený v súčasnej dobe dostal na slobodu, hrozí reálne nebezpečie, že bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti, pričom reálne toto nebezpečie zvyšuje, že u odsúdeného bola zistená agresivita sexuálneho charakteru, ktorú je potrebné liečiť a naviac odsúdený je aj konzumentom alkoholických nápojov, ktorých požívanie objektívne túto poruchu ešte zhoršuje.
Tým je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., preto súd rozhodol, že sa odsúdený D. B. po právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania berie do väzby, ktorej lehota začne plynúť právoplatnosťou uznesenia o povolení obnovy konania a bude ju vykonávať v Ústave na výkon väzby Leopoldov.
Podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil.
V zmysle vyššie citovaného ustanovenia súd rozhodol, že odsúdený D. B. sa podľa § 403 Tr. por. z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. berie do väzby. Lehota väzby začne plynúť právoplatnosťou uznesenia o povolení obnovy konania.
Poučenie:
Proti výroku I., II. uznesenia je prípustná sťažnosť do troch dní od jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.