Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4CoE-76-2013.pdf
PDF · 89.58 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/76/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnej R. F., bytom F. XX, Q., za účasti vedľajšieho účastníka na strane povinnej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpené JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, o vymoženie 266,22 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 4Er 179/2004-37 zo dňa 05. 11. 2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným uznesením.
V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná sp. zn. N 973/2004, Nz 15476/2004 spísaná dňa 22. 02. 2004 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, na základe ktorej Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho advokáta Mgr. Tomáša Kušníra uznal pohľadávku povinnú vo výške 11 398 Sk, z čoho úver a poplatok predstavuje 8 020 Sk, vrátane 0,25 % úroku z omeškania denne od 08. 11. 2003 do zaplatenia čo do základu a výšky. Zároveň vyhlásil, že dlh, vrátane úroku z omeškania zaplatí v lehote do 02. 03. 2004.
Následne súd citoval ust. § 57 ods. 1 písm. a), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že splnomocnenie udelené pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra k úverovej zmluve č. 8320014, na základe ktorého konal za povinnú pri spísaní notárskej zápisnice je neplatné. Súd poukázal na ust. § 1, 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy s tým, že v tom čase úver bol vyňatý z tohto zákona, lebo dlžníkom bol spotrebiteľ, čo vyplýva z obsahu zmluvy, najmä označenia účastníkov. V tom čase záväzkový vzťah upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. V danom prípade išlo o typovú zmluvu podľa ust. § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorej obsah spotrebiteľ podstatným spôsobom neovplyvnil. Súd s poukazom na ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ako aj 323 ods. 1 Obchodného zákonníka uviedol, že splnomocnenie nespĺňa požiadavku zákonných ustanovení, podľa ktorých určitý záväzok môže byť uznaný, len v čase uznania existujúci, čo sa týka výšky záväzku, ktorý v čase udelenia plnomocenstva povinnou, ktoré bolo súčasťou úverovej zmluvy nebolo ani nemohlo byť zrejmé, či v budúcnosti povinnej z tohto úveru vznikne dlh a v akej výške. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa exekúciu zastavil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, vrátane iných rozhodnutí
krajských súdov v obdobných veciach s tým, že zdôraznil, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (Zo súdnej praxe č. 15/1997).
K výroku o trovách exekúcie súd vyslovil, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav veci, lebo nevykonal náležite dokazovanie, ako aj vec nesprávne právne posúdil. Bližšie dôvody odvolania konkretizoval. Zároveň predložil návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:
„1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?,
2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“.
V prípade, ak sa súd nestotožní s interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, navrhol prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva a právny poriadok. Oba návrhy na prerušenie konania zdôvodnil, pričom poukázal aj na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa alebo konanie prerušiť postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c), b) Občianskeho súdneho poriadku.
Povinnej bolo odvolanie doručené na vedomie postupom podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere č. 8320014 uzavretej dňa 22. 09. 2003. Exekučným titulom je notárska zápisnica sp. zn. N 973/2004, Nz 15476/2004 spísaná dňa 22. 02. 2004 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, na základe
ktorej Mgr. Bruno Žlnay na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho advokáta Mgr. Tomáša Kušníra uznal pohľadávku povinnej s tým, že sa zaviazal aj uznal pohľadávku povinnú vo výške 11 398 Sk, z čoho úver a poplatok predstavuje 8 020 Sk, vrátane 0,25 % úroku z omeškania denne od 08. 11. 2003 do zaplatenia čo do základu a výšky. Zároveň vyhlásil, že dlh, vrátane úroku z omeškania zaplatí v lehote do 02. 03. 2004.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“
Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je spôsobilým exekučným titulom.
Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinnej, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k porušeniu zákona, pretože za povinnú uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v zjavnom rozpore so záujmami zastupovanej (povinnej). Vyplýva to zo skutočnosti, že oprávnený určil vopred Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinnej. V tejto súvislosti došlo k verejnému napomenutiu zverejnenému v Bulletine slovenskej advokácie 7-8/2009 na č. l. 56, ktorým bol disciplinárne obvinený Mgr. Tomáš Kušnír uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia podľa ust. § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z., ktorého sa dopustil zavineným porušením povinností advokáta v ust. § 18 ods. 3, § 2 ods. 2 a 4 citovaného zákona. Mgr. Kušnír ako zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinnú.
Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádza, že pokiaľ je exekučným titulom notárska zápisnica, nejde o judikované právo, a preto ju možno podrobiť materiálnemu prieskumu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že aj keď súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nedostatok jej materiálnej vykonateľnosti spôsobuje, že je dôvodom na zastavenie exekúcie v ďalšom štádiu exekúcie, a preto sú odvolacie námietky neopodstatnené. Navyše podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku možno exekúciu zastaviť na návrh aj bez návrhu, t.j. v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.
Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za takýchto podmienok bola exekučným titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnej. Súd prvého stupňa správne vyslovil, že takejto notárskej zápisnici chýba jej materiálna vykonateľnosť.
Podľa ust. § 251 ods. 3 O. s. p., ak osobitný predpis38) neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh na obnovu výkonu rozhodnutia.
K návrhom na prerušenie exekučného konania odvolací súd poukazuje na to, že Exekučný poriadok ako osobitný právny predpis neobsahuje ustanovenia týkajúce sa prerušenia exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 251 ods. 4 O. s. p., v zmysle ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. I napriek citovaným ust. o možnosti prerušiť konanie v prípade, ak súd požiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke a úprave vyplývajúcej
z Exekučného poriadku, súd s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a uplatnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, nemá aplikovať a prihliadať na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenými smernicou Rady 93/13/EHS (rozhodnutie Cofidis C - 470/00).
Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b), c) O. s. p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Súčasťou podaného odvolania bol návrh právneho zástupcu oprávneného, aby bolo konanie prerušené a vec predložená Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva a právny poriadok.
Odvolací súd nepovažoval za opodstatnený návrh na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. b) O. s. p.). Súd prvého stupňa pri posudzovaní zákonnosti vedenej exekúcie skúmal materiálnu a formálnu stránku notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Takýto postup súdu je v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Posudzovať zákonnosť vedenej exekúcie je súd oprávnený aj bez návrhu, v danom prípade aj po vydaní poverenia z dôvodu, že v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku je možné zastaviť exekúciu na návrh, ale aj bez návrhu. Z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. b) O. s. p) nebol opodstatnený a výklad ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj čl. 1 ods. 1, t. j. princípom právnej istoty, vrátane zaručeného práva na súdnu ochranu účastníkov v súdnom konaní.
Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Oprávnený namieta, že pri aplikácii smernice Rady 93/13/EHS mu súd svojim postupom bráni vo vymožiteľnosti bežnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. K tomu odvolací súd uvádza, že pre občianskoprávne vzťahy je typický princíp zmluvnej voľnosti. Podľa ust. § 43 Občianskeho zákonníka sú účastníci povinní dbať o to, aby pri úprave zmluvných povinností bolo odstránené všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Základný právny princíp spravodlivosti od súdu požaduje, aby právna ochrana nebola poskytovaná tomu, kto právo porušuje na úkor toho, ktorého právo bolo porušené. Splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát, konajúci za oprávneného za účelom uznania dlhu povinnej voči oprávnenému, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010).
Odvolací súd nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Právna úprava vnútroštátneho práva dostatočným spôsobom umožňuje aplikáciu smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Návrh na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. c) O. s. p.) bol preto ako nedôvodný zamietnutý.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p..
O trovách odvolacieho konania účastníkov rozhodne súd prvého stupňa, ktorý doposiaľ o trovách konania nerozhodol (§ 224 ods. 1, 4 O. s. p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O. s. p.).
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.