Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-63-2011.pdf
PDF · 174.85 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/63/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: Ing. O., zastúpený spoločnosťou PROSMAN A PAVLOVIČ, s.r.o., IČO: 36 865 281, so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave, IČO: 00 610 933, so sídlom Limbová 6, Trnava, zastúpený JUDr. Alojzom Markechom, advokátom, so sídlom Teplická 121, Piešťany, o zaplatenie 23.390,33 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 19.340,59 €, s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne od 16.7.2008 do zaplatenia zo sumy 590,85 €,
vo výške 8,5 % ročne od 16.8.2008 do zaplatenia zo sumy 590,85 €,
vo výške 8,5 % ročne od 16.9.2008 do zaplatenia zo sumy 590,85 €,
vo výške 8,5 % ročne od 16.10.2008 do zaplatenia zo sumy 590,85 €,
vo výške 6,5 % ročne od 16.11.2008 do zaplatenia zo sumy 590,85 €,
vo výške 5,0 % ročne od 16.12.2008 do zaplatenia zo sumy 590,85 €,
vo výške 10,5 % ročne od 16.1.2009 do zaplatenia zo sumy 590,85 €,
vo výške 10,0 % ročne od 16.2.2009 do zaplatenia zo sumy 613,37 €,
vo výške 9,5 % ročne od 16.3.2009 do zaplatenia zo sumy 613,37 €,
vo výške 9,25 % ročne od 16.4.2009 do zaplatenia zo sumy 613,37 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.5.2009 do zaplatenia zo sumy 613,37 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.6.2009 do zaplatenia zo sumy 613,37 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.7.2009 do zaplatenia zo sumy 613,37 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.8.2009 do zaplatenia zo sumy 613,37 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.9.2009 do zaplatenia zo sumy 613,37 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.10.2009 do zaplatenia zo sumy 613,37 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.11.2009 do zaplatenia zo sumy 613,37 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.12.2009 do zaplatenia zo sumy 642,50 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.1.2010 do zaplatenia zo sumy 642,50 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.2.2010 do zaplatenia zo sumy 648,80 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.3.2010 do zaplatenia zo sumy 648,80 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.4.2010 do zaplatenia zo sumy 648,80 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.5.2010 do zaplatenia zo sumy 648,80 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.6.2010 do zaplatenia zo sumy 648,80 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.7.2010 do zaplatenia zo sumy 648,80 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.8.2010 do zaplatenia zo sumy 648,80 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.9.2010 do zaplatenia zo sumy 648,80 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.10.2010 do zaplatenia zo sumy 654,68 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.11.2010 do zaplatenia zo sumy 654,68 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.12.2010 do zaplatenia zo sumy 654,68 €,
vo výške 9,0 % ročne od 16.1.2011 do zaplatenia zo sumy 401,26 €,
to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania a právneho zastúpenia vo výške 4.573,01 €, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám spoločnosti PROSMAN A PAVLOVIČ, s.r.o., právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným dňa 6.7.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 23.390,33 €, s úrokom z omeškania vo výške 8,5%, resp. 7,5%, resp. 6,5%, resp. 10,5%, resp. 10,0%, resp. 9,5%, resp. 9,25%, resp. 9% ročne zo súm a od dátumov špecifikovaných v petite návrhu do zaplatenia, a trovy konania. Uviedol že žalobca pracoval ako vedúci osobného úradu žalovaného od 2.9.2004 - žalovaný rozhodnutiami č. sp. RÚVZ/2008/01667/2 zo dňa 15.5.2008, č. sp. RÚVZ/2008/02401/2 zo dňa 16.5.2008, č. sp. RÚVZ/2008/01667/6 zo dňa 15.8.2008 a č. sp. RÚVZ/2008/02401/6 zo dňa 15.8.2008 odvolal žalobcu z funkcie predstaveného a skončil žalobcov štátnozamestnanecký pomer. Žalobca sa na Krajskom súde domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného č. sp. RÚVZ/2008/01667/6 zo dňa 15.8.2008, č. sp. RÚVZ/2008/02401/6 zo dňa 15.8.2008 - súd Rozsudkom č. 14S/12712008-127 zo dňa 8.10.2009 zrušil rozhodnutia žalovaného č. sp. RÚVZ/2008/01667/2 zo dňa 15.5.2008, č. sp. RÚVZ/2008/02401/2 zo dňa 16.5.2008, č. sp. RÚVZ/2008/01667/6 zo dňa 15.8.2008, č. sp. RÚVZ/2008/02401/6 zo dňa 15.8.2008 pre nezákonnosť, a vec vrátil na ďalšie konanie (Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 14S/127/2008-127 zo dňa 8.10.2009 potvrdil); rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu z funkcie predstaveného a o skončení žalobcovho štátnozamestnaneckého pomeru sa stali neplatnými, žalobcov štátnozamestnanecký pomer naďalej trval. Dňa 22.12.2010 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46, ods. 1, písm. a) zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe - štátnozamestnanecký pomer žalobcu sa skončil 31.12.2010. Žalobcovi bolo následne žalovaným vyplatené odstupné za dva mesiace a mzda za obdobie od 20.12.2010 do 31.12.2010. Dňa 15.6.2011 vyzval žalobca žalovaného aby mu vyplatil funkčný plat za obdobie od 31.5.2008 do opätovného zaradenia do štátnej služby, t.j. do dňa 19.12.2010. V uvedenom období nebol žalobca
nikde zamestnaný (čo oznámil žalovanému). Neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru má žalobca v zmysle § 131 zák.č. 400/2009 Z.z. a podľa § 44 zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (platného do 31.10.2009) nárok na funkčný plat za obdobie od 31.5.2008 do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby (do 19.12.2010) - na základe uvedeného žiada žalobca vyplatiť čiastku vo výške 22.575,99 € (vo výpočte je uvedený platný tarifný plat platovej triedy 7 a príplatok za riadenie vo výške 25% tarifného platu). Vzhľadom na to že funkčný plat od 15.7.2008 nebol vyplácaný v lehote splatnosti, vznikol žalobcovi do 15.1.2011 nárok na úrok z omeškania z jednotlivých dlžných mesačných súm. Žalobca tiež žiada vyplatiť rozdiel odstupného vo výške 814,34 € - rozdiel je vypočítaný z päťmesačného odstupného v sume 3.857,50 € (5 x 771,50 €) ktoré malo byť vypočítané v súlade s dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22.12.2010, a od takto zisteného odstupného sa odpočítalo už vyplatené odstupné za obdobie 7/2008 vo výške 1.866,16 € a vyplatené odstupné za obdobie 1/11 vo výške 1.177,00 €.
K návrhu pripojil žalobca kópiu Rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 14S/127/2008-127 zo dňa 8.10.2009, odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca zo dňa 13.12.2010, pozvánku zo dňa 14.12.2010, záznam z rokovania zo dňa 22.12.2010, Dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22.12.2010, výplatnú pásku žalovaného za január 2011, výzvu žalovaného zo dňa 13.6.2011.
Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 26.7.2011 v ktorom uviedol že žalobca sa žalobou proti Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva podanou na Krajskom súde v Trnave domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. RÚVZ/2008/01667/6 zo dňa 15.8.2008 vo veci odvolania z funkcie odborný radca - predstavený a č. sp. RÚVZ/2008/02401/6 zo dňa 15.8.2008 vo veci neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, pričom Krajský súd v Trnave Rozsudkom č. 14S/127/2008-127 zo dňa 8.10.2009 rozhodol o neplatnosti rozhodnutí žalovaného, a vec vrátil na ďalšie konanie (Najvyšší súd SR pod sp.zn. 8Sžo/6/201 vydal rozhodnutie ktorým rozsudok Krajského súdu v Trnave potvrdil); rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 14S/127/2008-127 zo dňa 8.10.2009 nadobudol právoplatnosť dňom 18.11.2010. Žalovaný prejednal so žalobcom otázky súvisiace s jeho štátnozamestnaneckým pomerom, a dohodli sa na skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46, ods. 1, písm. a) zák.č. 400/2009 Z.z.. Žalovaný žiada súd aby o výške náhrady mzdy žalobcu rozhodol podľa § 79, ods. 2 Zákonníka práce a nepriznal mu náhradu mzdy presahujúcu 9 mesiacov z dôvodu, že žalobca požiadal o predčasný starobný dôchodok ktorý poberal od 29.11.2007; dňom 15.8.2010 žalobca splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, a od tohto dňa ho poberal. Poukázal na skutočnosť že žalobca v čase postavenia mimo činnú štátnu službu, aj v čase odchodu do predčasného a starobného dôchodku, i neskoršie vykonával rôzne pracovné aktivity na dohodu, resp. platené funkcie v orgánoch verejnej správy a samosprávy - povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 9 mesačných platov je adekvátna a postačujúca, pretože žalobca mal pravidelný mesačný príjem v celom období trvania sporu, teda aj po uplynutí 9 mesiacov odo dňa kedy došlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Na záver uviedol že žalovaný je štátnou rozpočtovou organizáciou ktorá je finančne napojená na štátny rozpočet, teda nemá voľné zdroje - preto by bolo nespravodlivé aby žalobcovi bola priznaná náhrada mzdy za čas presahujúci 9 mesiacov; navrhol aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu vo výške 9-násobku jeho priemerného zárobku dosahovaného pred vznikom nároku na náhradu.
Žalobca sa vyjadril -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 11.1.2012 v ktorom uviedol že žalovaný svoju žiadosť (o priznanie žalobcovi náhradu mzdy vo výške 9-násobku jeho priemerného zárobku dosahovaného pred vznikom nároku na náhradu mzdy) opiera o § 120 zák.č. 400/2009 Z.z. podľa ktorého sa na štátnozamestnanecké vzťahy primerane použijú, okrem iného, aj ustanovenia § 77 až 80 Zákonníka práce - žalobcov služobný pomer sa však neplatne skončil ku dňu 30.5.2008, pričom zák.č. 400/2009 Z. z. nadobudol účinnosť od 1.11.2009 - pred týmto dátumom bol účinný zák.č. 312/2001 Z.z. Je nesporné že žalobcovi patrí odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby náhrada funkčného platu, a to tak podľa zák.č. 312/2001 Z.z. (§ 44), ako aj podľa zák.č. 400/2009 Z.z. (§ 55) - rozdiel spočíva v tom, že kým podľa zák.č. 400/2009 Z.z. je možné primerané použitie ustanovenia § 79 Zákonníka práce (t.j. možnosť súdu primerane znížiť náhradu mzdy za rozhodné obdobie), podľa zák.č. 312/2001 Z.z. uplatnenie § 79 Zákonníka práce možné nebolo (§ 149), nakoľko v zmysle princípu zákazu retroaktivity (zák..č. 400/2009 Z.z.) sa v danom prípade má použiť právna úprava zák.č. 312/2001 Z.z. - uplatnenie
§ 79 Zákonníka práce možné nebolo, a zamestnávateľ mal vždy povinnosť?uhradiť zamestnancovi funkčný plat za celé relevantné obdobie, bez možnosti jeho zníženia súdom; k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo totiž za účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z.‚ za účinnosti tohto zákona ubehla podstatná časť obdobia za ktoré patrí žalobcovi náhrada funkčného platu (v danom prípade možno pri rozširujúcom výklade uplatniť aj prechodné ustanovenie § 131 zák.č. 400/2009 Z.z. podľa ktorého v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 1.11.2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31.10.2009, t.j. použije sa zák.č. 312/2001 Z.z.). Ďalej uviedol že žalobca poberal predčasný starobný dôchodok od 29.11.2007, od 1.1.2011 poberá starobný dôchodok - ich výška bola / je nasledovná: 12.879,- Sk (od 29.11.2007), 13.532,- Sk (od 1.7.2008 ), 480,10 € (od 1.1.2009 ), 494,80 € (od 1.1.2010 ) a 503,80 € (od 1.1.2011). Od 1.1.2009 žalobca vykonáva činnosť osobného asistenta pre ťažko zdravotne postihnutého občana, táto činnosť nie je živnosťou ani podnikaním, z odmeny za činnosť sa neodvádzajú žiadne odvody, zdaňuje sa cez daňové priznanie (žalobcova priemerná čistá mesačná odmena za rok 2009 bola 88,73 €, za rok 2010 bola 85,71 €). Žalobca v sledovanom období t.j. od 31.5.2008 do 19.12.2010 nemal žiadne ďalšie príjmy zo zamestnania, brigád, podnikania, živnosti ani z iných činností. K prípadnej aplikácii § 79 Zákonníka práce uviedol že v zmysle § 252g Zákonníka práce ustanoveniami tohto zákona (účinného od 1.9.2011) sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy ktoré vznikli pred 1.9.2011, právne úkony urobené pred 1.9.2011 a nároky ktoré z nich vznikli sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31.8.2011 - znamená to že nárok žalobcu by sa posudzoval podľa zákona účinného pred dátumom 1.9.2011, teda v takomto prípade by súd mohol (nie musel) povinnosť zamestnávateľa nahradiť mzdu (služobný plat) primerane znížiť, ale iba tú časť náhrady, ktorá presahuje 12 mesiacov - požadovať zníženie náhrady mzdy na 9 mesiacov nemá oporu v zákone. K možnosti súdu primerane znížiť náhradu služobného platu uviedol že v danom prípade to bol žalovaný, ktorý zapríčinil svojim nezákonným postupom že došlo k neplatnému skončeniu štátnoslužobného pomeru a zapríčinil svojim odvolaním proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, a nečinnosťou po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku (po jeho potvrdení Najvyšším súdom SR) zbytočné predlženie obdobia za ktoré žalobcovi patrí náhrada služobného platu, preto nevidí dôvod pre takýto postup súdu. Žalovaným tvrdená skutočnosť že ide o štátnu rozpočtovú organizáciu ktorá je napojená na štátny rozpočet a že nemá zdroje, je irelevantná.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej Rozhodnutie vedúcej služobného úradu žalovaného „o odvolaní“ zo dňa 15.8.2008 č. RÚVZ/2008/01667/6, Rozhodnutie vedúcej služobného úradu žalovaného „o odvolaní predstaveného“ zo dňa 15.5.2008 č. RÚVZ/2008/01667/2, Rozhodnutie vedúcej služobného úradu žalovaného „vo veci štátnozamestnaneckého pomeru“ zo dňa 16.5.2008 č. RÚVZ/2008/02401/2, medzitýmny Rozsudok tunajšieho súdu č. 12C/87/2010-177 zo dňa 20.5.2011, list - vyjadrenie žalovaného zo dňa 8.7.2011, oznámenie žalovaného o výške a zložení funkčného platu zo dňa 2.1.2008 (platová tarifa 16.870,- Sk, príplatok za riadenie 930,- Sk, spolu funkčný plat mesačne 17.800,- Sk), platovú tarifu platnú od 1.1.2009 podľa nariadenia vlády SR č. 602/2008 Z.z. (plat v platovej triede 7 vo výške 582,50 € mesačne), platovú tarifu platnú od 1.1.2008 podľa nariadenia vlády SR č. 613/2007 Z.z. (plat v platovej triede 7 vo výške 16.870,- Sk mesačne), platovú tarifu platnú od 1.1.2010 podľa nariadenia vlády SR č. 550/2009 Z.z. (plat v platovej triede 7 vo výške 588,50 € mesačne), tabuľku výpočtu funkčného platu žalobcu za obdobie od 31.5.2008 do 19.12.2010.
Žalovaný sa vo veci vyjadril -cestou svojho právneho zástupcu- ďalším podaním zo dňa 17.4.2012 v ktorom uviedol že žalobca od 2.9.2004 pracoval u žalovaného v zaradení vedúci osobného úradu. Dňa 20.6.2005 sa začalo proti žalobcovi disciplinárne konanie za závažné služobné previnenie, pričom disciplinárna komisia uložila žalobcovi disciplinárne oparenie - odvolanie predstaveného podľa § 61, ods. 2, písm. b) zák.č. 312/2001 Z.z.; žalobca sa proti uvedenému rozhodnutiu odvolal a vec bola riešená v odvolacom konaní, pričom vec bola vrátená disciplinárnej komisii 1. stupňa na nové konanie. Dňa 21.3.2006 bolo uložené žalobcovi disciplinárne opatrenie - odvolanie predstaveného, proti ktorému sa žalobca odvolal, pričom vec bola v odvolacom konaní vrátená disciplinárnej komisii na nové konanie. Dňa 10.10.2005 sa začalo proti žalobcovi ďalšie disciplinárne konanie za závažné služobné previnenie
- disciplinárna komisia uložila žalobcovi dňa 24.11.2005 disciplinárne opatrenie, prepustenie zo stálej štátnej služby podľa § 61, ods. 2, písm. d) zák.č. 312/2001 Z.z. (v znení platnom do 31.5.2006), odvolaniu žalobcu nebolo vyhovené. Žalobca bol od 3.12.2005 zaradený mimo činnej štátnej služby v zmysle § 33 zák.č. 312/2001 Z.z.. Dňa 7.5.2008 sa začalo nové konanie o odvolaní žalobcu z funkcie predstaveného, a následne podľa § 31, ods. 2 zák.č. 312/2001 Z.z. (v znení platnom po 1.6.2006) bol žalobca dňa 29.5.2008 odvolaný z funkcie vedúceho osobného úradu žalovaného (Rozhodnutím
o odvolaní predstaveného č. RUVZ/2008/01667/2 zo dňa 15.5.2008). Na základe Rozhodnutia vo veci štátnozamestnaneckého pomeru č. RUVZ/2008/02401/2 zo dňa 16.5.2008 sa dňa 30.5.2008 skončil žalobcov štátnozamestnanecký pomer podľa § 40, ods. 2, písm. b) zák.č. 312/2001 Z.z. (v znení platnom po 1.6.2006). Proti obidvom rozhodnutiam sa žalobca odvolal, pričom odvolania žalobcu boli zamietnuté (Rozhodnutím o odvolaní č. RÚVZ/2008/01667/6 zo dňa 15.8.2008 a Rozhodnutím odvolaní č. RÚVZ/2008/02401/6 zo dňa 15.8.2008). Proti rozhodnutiam podal žalobca správnu žalobu - v konaní vedenom pod sp.zn. 14S/127/2008 boli Krajským súdom v Trnave obe rozhodnutia žalovaného zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca podal v danej veci odvolanie, Najvyšší súd SR v odvolacom konaní sp.zn. 8Sžo/6/2010 dňa 30.9.2010 vydal rozhodnutie ktorým rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 14S/127/2008 zo dňa 8.10.2009 potvrdil (právoplatnosť nadobudol dňa 18.11 2010). Žalovaný prejednal so žalobcom otázky súvisiace so štátnozamestnaneckým pomerom, dňa 22.12.2010 uzatvorili dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46, ods. 1, písm. a) zákona o štátnej službe dňom 31.12.2010 - vzhľadom na uvedené žalovaný žiada aby súd o výške náhrady mzdy žalobcu rozhodol podľa § 79, ods. 2 Zákonníka práce, a nepriznal žalobcovi náhradu mzdy presahujúcu 12 mesiacov. Poukázal ďalej na skutočnosť, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku NS SR sp.zn. 8Sžo/6/2010 zo dňa 30.9.2010 a rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 14S/127/2008-127 zo dňa 8.10.2009 (nadobudol právoplatnosť dňa 18.11.2010) žalovaný dňa 14.12.2010 vyzval žalobcu k výkonu štátnej služby - tento sa však nedostavil do zamestnania, nevyzval žalovaného na prideleniu práce (takéto jeho konanie bolo zrejme dané tým, že žalobca od 29.11.2007 bol na predčasnom starobnom dôchodku a poberal predčasný starobný dôchodok vo výške 480,10 €, resp. od 1.1.2010 vo výške 494,80 € a od 1.1.2011 vo výške 503,30 €, teda mal príjem); súd by mal pri určovaní obdobia náhrady funkčného platu z titulu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru prihliadnuť na uvedené skutočnosti, najmä že žalobca nevyvinul žiadne úsilie nastúpiť do zamestnania u žalovaného, resp. nájsť si za čas neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru iné zamestnanie. Žalovaný namieta výšku uplatneného nároku, nakoľko žalobcovi vzhľadom na postavenie mimo činnú štátnu službu neprináleží funkčný plat v plnej výške - žalovaný namieta žalobcom požadovanú náhradu príplatku za riadenie vo výške 25% (nakoľko počas postavenia mimo činnú štátnu službu od roku 2005 ani v uplatňovanom období neriadil žiadnych zamestnancov). Žalovaný namieta tiež požiadavkou žalobcu na doplatenie odstupného vo výške 814,34 €, pretože žalobca bol postavený mimo činnú štátnu službu, neriadil žiadnych zamestnancov - do služobnej praxe sa mu tak nemôže počítať postavenie mimo štátnu službu, ako aj príplatok za riadenie vo výške 25%. Poukázal tiež na skutočnosť že žalobca pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podpísal výstupný list v ktorom okrem iného vyhlásil, že všetky nároky titulom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sú navzájom vyporiadané. Žalobca mohol mať v rozhodnom období príjem ako spoločník spoločnosti A., s.r.o., a spoločnosti N. resp. v spoločnosti Q. š.p. Podľa žalovaného je výpočet tarifného platu vo výške 16.870,- Sk správny; nesprávny je výpočet príplatku za riadenie vo výške 4.220,- Sk, nakoľko príplatok bol určený oznámením o výške a zložení funkčného platu č. 1/2008 zo dňa 2.1.2008 vo výške 930,- Sk - funkčný plat je potom spolu vo výške 17.800,- Sk, a nie 21.000,- Sk.
K vyjadreniu priložil žalovaný výpis z OR spoločnosti A., s.r.o.
Na pojednávaní konanom dňa 18.4.2012 právny zástupca žalovaného požiadal prerušiť konanie z dôvodu prebiehajúceho konania sp.zn. 12C/87/2010, nakoľko v tomto konaní sa rieši otázka postavenia navrhovateľa mimo činnú štátnu službu, čo by malo za následok nárok na jeho funkčný plat iba vo výške 50%. Postavenie mimo činnú štátnu službu bolo vykonané dňa 3.12.2005 z dôvodu disciplinárnych konaní voči žalobcovi - v prípade ak by v konaní 12C/87/2010 bolo vyslovené, že postavenie žalobcu mimo činnú štátnu službu bolo opodstatnené, mal by nárok aj k 31.5.2008 iba na 50% funkčného platu.
Na pojednávaní konanom dňa 18.4.2012 právny zástupca žalobcu uviedol že žalobca bol zaradený mimo činnú štátnu službu od 3.12.2005, zaradenie mimo činnú štátnu službu skončilo dňa 30.5.2008 v súvislosti s tým, že so žalobcom bol ukončený štátnozamestnanecký pomer (teda bolo ukončené aj jeho postavenie mimo činnú štátnu službu). Následne bolo rozhodnutím Krajského súdu v Trnave (potvrdené Najvyšším súdom SR) rozhodnutie žalovaného o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru zrušené, pričom Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí riešil tiež otázku disciplinárnych konaní (na základe ktorých bolo navrhovateľovi vyplácaných iba 50% funkčného platu) a vyslovil názor, že disciplinárne konania voči žalobcovi boli fakticky skončené (aj keď sa tak neudialo formálne), nakoľko podľa zákona platného v čase keď disciplinárne konanie voči žalobcovi bolo vedené vstúpila do platnosti novela zákona o štátnej službe, podľa ktorej riešením poručenia disciplíny štátneho zamestnanca bolo jeho dovolanie
z funkcie, čo aj odporca dňa 30.5.2008 spravil, a to bez udania dôvodu. Ďalej uviedol že dohodou o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 20.12.2010 bol ukončený štátnozamestnanecký pomer, a aj v prípade ak by mal žalobca nárok iba na 50% funkčného platu, týmto okamihom končí jeho zaradenie mimo činnú štátnu službu, a mal by teda nárok na doplatenie 50% platu z titulu postavenia mimo činnú štátnu službu.
Žalobca sa vo veci vyjadril -cestou svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 17.5.2012 v ktorom uviedol že otázka skončenia / neskončenia zaradenia žalobcu mimo činnú štátnu službu podľa zák.č. 312/2001 Z.z. bola riešená nepriamo v právoplatnom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/6/2010 zo dňa 30.9.2010, a priamo v Rozsudku Okresného súdu Trnava č. 12C/87/2010-177 zo dňa 20.5.2011. NS SR vyjadril právny názor, že formálne neukončenie proti žalobcovi vedených predchádzajúcich dvoch disciplinárnych konaní nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, a to jednak s prihliadnutím na uplynutie lehoty na uloženie disciplinárneho opatrenia, ako aj s prihliadnutím na zmenu právnej úpravy - súd vyjadril právny názor, že pri disciplinárnych konaniach vedených proti žalobcovi uplynula do právoplatnosti rozhodnutí žalovaného o odvolaní predstaveného, ako aj o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, prekluzívna lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia, t.j. že ešte pred 31.5.2008 (od ktorého žalobca uplatňuje funkčný plat pre neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru) sa podľa názoru NS SR skončili obe disciplinárne konania a tým aj odpadol dôvod pre zaradenie žalobcu mimo činnú štátnu službu - z toho vyplýva že žalobcovi patrí od dátumu 31.5.2008 náhrada plného funkčného platu. V rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 12C/87/2010 bol vyjadrený právny názor že skončením štátnozamestnaneckého pomeru podľa zákona automaticky skončilo aj disciplinárne konanie a tým odpadol dôvod pre postavenie mimo činnú štátnu službu. Zaradenie mimo činnej štátnej služby trvalo do právoplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (31.12.2010), pričom však žalovaný by musel vyplatiť žalobcovi 50% sumy funkčného platu ako skrátený funkčný plat počas zaradenia mimo činnú štátnu službu, a 50% sumy funkčného platu ako doplatok rozdielu o ktorý bol žalobcovi funkčný plat skrátený.
Uznesením č. 21C/63/2011-88 zo dňa 1.6.2012 súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania.
Žalovaný sa vo veci vyjadril -cestou svojho právneho zástupcu- podaním zo dňa 11.10.2012 v ktorom uviedol že navrhuje aby súd nepriznal žalobcovi náhradu funkčného platu 12 mesiacov. Namietol výšku uplatneného nároku, nakoľko náhrada funkčného platu žalobcu má byť
za deň 31.5.2008 vo výške 574,- Sk / 19,05 € (tarifný plat 544,- Sk za deň + príplatok za riadenie 30,- Sk),
v období od 1.6.2008 do 31.12.2008 mesačne po 590,85 € (tarifný plat 16.870,- Sk + príplatok za riadenie 930,- Sk)
v období od 1.1.2009 do 31.12.2009 mesačne po 615,00 € (tarifný plat 582,50 € + príplatok za riadenie 32,50 €)
v období od 1.1.2010 mesačne po 621,00 € (tarifný plat 588,50 € + príplatok za riadenie 32,50 €).
Žalovaný sa vo veci vyjadril -cestou svojho právneho zástupcu- ďalším podaním zo dňa 12.10.2012 v ktorom (okrem skutočností uvádzaných už v už predchádzajúcich podaniach) uviedol že podľa § 83, ods. 4 zák.č. 312/2001 Z.z. môže služobný úrad určiť služobným predpisom podrobnosti o poskytovaní príplatku za riadenie, pričom služobný úrad žalovaného Dodatkom č. 1 k Smernici o odmeňovaní štátnych zamestnancov z 30.9.2004 upravil podmienky poskytovania príplatku za riadenie v bode 3 nasledovne: „Štátnemu zamestnancovi zaradenému mimo činnej štátnej služby sa príplatok za riadenie sťahuje na minimum percentuálneho podielu z platovej tarify predstaveného podľa § 83 a Prílohy č. 3 zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe - na základe uvedeného dodatku služobný úrad oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 26.6.2006 upravil žalobcovi príplatok za riadenie na 870,- Sk s účinnosťou od 1.7.2006. Žalobcom uplatnený rozdiel na príplatku za riadenie v čase od 31.5.2008 do 19.12.2010 nie je teda dôvodný. Žalobcovi bolo v júli 2008 vyplatené odchodné a odstupné nasledovne: 2x 18.740,- Sk = 37.480,- Sk / 1.244,10 € odchodné pri odchode do predčasného starobného dôchodku, 3 x 18.740,- Sk = 56.220,- Sk / 1.866,16 € odstupné; žalovaný nesúhlasí s požiadavkou žalobcu na
doplatenie odstupného vo výške 814,34 €, pretože žalobca pri uplatňovaní tohto nároku vychádzal zo sumy 771,50 €, z toho bol tarifný plat 588,50 € + príplatok vo výške 1% (ktorý žalobcovi nenáleží vzhľadom na postavenie mimo činnú štátnu službu) + 147,50 € príplatok za riadenie v plnej výške (ktorý žalobcovi nenáleží nakoľko neriadil žiadnych zamestnancov, náleží mu len príplatok za riadenie vo výške 32,50 €).
K vyjadreniu priložil žalovaný Dodatok č. 1 k smernici o odmeňovaní štátnych zamestnancov zo dňa 17.5.2006.
Na pojednávaní konanom dňa 15.10.2012 právny zástupca žalobcu uviedol že nesúhlasí s tým aby žalobcovi bola vyplatená iba náhrada platu za dobu 9 mesiacov, nakoľko by prišlo k retroaktívnemu použitiu právneho predpisu, keď v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vtedy platná právna úprava neumožňovala moderovať nevyplatený plat, naviac ani neexistuje žiaden dôvod pre ktorý by mohol súd pristúpiť k moderácii uplatňovanej čiastky (k jej zníženiu za dobu nad 9 alebo 12 mesiacov) - bol to žalovaný kto svojou nečinnosťou, obštrukciami a nezákonnými rozhodnutiami o ukončení štátnej služby a o odvolaní z funkcie predstaveného spor zapríčinil. Poukázal na § 44 zákona o štátnej službe podľa ktorého žalobca má právo na plnú náhradu funkčného platu za obdobie od 31.5.2008 (neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru) do 19.12.2010 (dňa 20.12.2010 žalobca opätovne nastúpil do štátnej služby, pričom štátnozamestnanecký pomer bol ukončený dohodou ku dňu 31.12.2010, keď za obdobie od 20.12.2010 do 31.12.2010 bol žalobcovi vyplatený plat). Výpočet požadovaných súm funkčného platu a príplatkov je vyhotovený ako brutto náhrada, pričom odvodové a daňové záležitosti si vyrieši žalobca po vyplatení uvedených náhrad. Z titulu náhrady platu a funkčných príplatkov žiada žalobca priznať sumu 22.575,99 € spolu s príslušným úrokom z omeškania od dátumu jednotlivých výplatných termínov mesačného platu, ďalej žiada priznať nevyplatené odstupné vo výške 814,34 €, nakoľko odstupné bolo dohodnuté vo výške 3.857,50 €, vyplatené bolo iba vo výške 1.866,16 € + 1.177,00 €.
Ďalej uviedol že zaradenie žalobcu mimo činnú štátnu službu skončilo dňa 31.5.2008, preto žalobca má nárok na plný funkčný plat, nakoľko v čase za ktorý je žalovaná náhrada mzdy (od 31.5.2008 do 19.12.2010) žalobca nebol postavený mimo činnú štátnu službu, bolo však vyslovené že skončenie jeho štátnozamestnaneckého pomeru a odvolanie funkcie predstaveného sú neplatné; to isté platí aj v prípade krátenia príplatku za riadenie, nakoľko aj toto rozhodnutie žalovaného bolo zrušené.
Na pojednávaní konanom dňa 15.10.2012 žalobca uviedol že výpočet funkčného platu a príplatkov bol vyhotovený v súlade so zákonmi, kde je presne uvedená výška tarifného platu a príplatkov - táto bola v zmysle prílohy zák.č. 312/2001 Z.z. za obdobie od 31.5.2008 do 31.12.2008 vo výške tarifného platu 16.870,- Sk a príplatku za riadenie 4.500,- Sk (na tarifný plat mal žalobca nárok bez ďalších podmienok, príplatok mu bol vyplácaný za funkciu predstaveného z ktorej bol neplatne odvolaný ku dňu 31.5.2008). Počnúc dňom 1.1.2009 sa zmenili tabuľky platov (zmena prílohy k zákonu), táto platila do 31.10.2009. Od 1.11.2009 vstúpil do platnosti zák.č. 400/2009 Z.z. podľa ktorého prišlo k zmene výpočtu platov tak, že k tarifnému platu sa navyšovala suma za služobnú prax (tento výpočet je platný za obdobie od 1.11.2009 do 31.12.2009). Od 1.1.2010 do 31.8.2010 prišlo k zmene základného tarifného platu, výpočet platil do 31.8.2010, od 1.9.2010 sa mu zvýšil príplatok za služobnú prax, uvedený výpočet platil od 1.9.2010 do 19.12.2010, keď za mesiac december 2010 je uvedená alikvotná časť platu od 1.12.2010 do 19.12.2010. Všetky výpočty sú uvádzané ako plat, resp. príplatok brutto.
Na pojednávaní konanom dňa 15.10.2012 právny zástupca žalovaného poukázal na § 79 Zákonníka práce, podľa ktorého súd by mal plat žalobcu znížiť, resp. nepriznať za dobu prevyšujúcu 9 mesiacov, resp. 12 mesiacov - žalobca počas celého obdobia nemal záujem zamestnať sa u iného zamestnávateľa, od 29.11.2007 poberal predčasný starobný dôchodok (následne sa stal poberateľom riadneho starobného dôchodku). Žalobca nepreukázal kedy došlo k skončeniu jeho postavenia mimo činnú štátnu službu, z tohto dôvodu mu patrí náhrada iba vo výške 50% funkčného platu, a nie vo výške 100% (takáto náhradu by mu patrila kedy preukázal že sa skončilo jeho postavenie mimo činnú štátnu službu). Čo sa týka výpočtu platu vyhotovenému žalovaným, tento sa zhoduje pri výpočte so žalobcom v tarifnom plate - rozdiel je v príplatku za riadenie, ktorý žalobcovi bol znížený v zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 17.5.2006, a v zmysle § 83 a prílohy č. 3 zák.č. 312/2001 Z.z. (na výške tarifného platu sa výpočty zhodujú aj v ostatných obdobiach, do 19.12.2010). Žalovaný tiež nesúhlasí s vyplatením časti odstupného vo výške 814,34 €, nakoľko odstupné nemalo byť vyplatené vo výške 3.857,50 €, ale iba
vo výške 1.866,16 € (v tejto výške odstupné bolo vyplatené), nakoľko výpočet odstupného je znížený o riadiaci príplatok.
Žalovaný sa vo veci vyjadril -cestou svojho právneho zástupcu- ďalším podaním zo dňa 13.3.2013 v ktorom (okrem skutočností uvádzaných už v už predchádzajúcich podaniach) uviedol že súd by mal vo veci náhrady funkčného platu postupovať a rozhodnúť v zmysle zák.č. 400/2009 Z.z. účinného od 1.9.2009 (a § 79 Zákonníka práce), nakoľko nárok je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku nároku - ten vznikol až po právoplatnosti rozhodnutia NS SR sp.zn. 8Sžo/6/2010 zo dňa 18.11.2010. Žalovaný nenamieta nárok ako taký, namieta rozsah nároku. Vo veci náhrady príplatku za riadenia poukázal na skutočnosť, že príplatok za riadenie bol znížený viacerým zamestnancom žalovaného, teda nie len vo vzťahu k žalobcovi - túto skutočnosť by mal vziať súd do úvahy.
Na pojednávaní konanom dňa 15.3.2013 právny zástupca žalovaného opätovne uviedol že nárok žalobcu by sa mal posudzovať podľa zák.č. 400/2009 Z.z. ktorý bol platný v čase keď nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu a Najvyššieho súdu ohľadom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nakoľko v tento deň vznikol nárok žalobcu. Vzhľadom k tomu že žalobca bol spoločníkom dvoch obchodných spoločností a vykonával funkciu štatutárneho zástupcu, tiež vykonával funkciu v miestnej samospráve Mesta Hlohovec, tzn. že mal príjmy za obdobie, za ktoré žiada náhradu platu, súd by mu nemal priznať náhradu platu za obdobie presahujúce 12 mesiacov. Rozporuje tiež požadovanú výšku náhradu platu za obdobie od 31.5.2008 do 19.12.2010 - žalobca má nárok funkčný plat vo výške 18.746,66 € (nie požadovaných 23.390,33 €), keď rozdiel vznikol tým, že žalobca nemá nárok na príplatok za riadenie v uplatnenom rozsahu (vo výške 930,- Sk, resp. 32,50 € mesačne), tiež nesúhlasí s valorizáciou platu ktorú si vypočítal a do svojho nároku uplatnil žalobca.
Na pojednávaní konanom dňa 15.3.2013 právny zástupca žalobcu uviedol že nárok sa má posudzovať podľa zákona o štátnej službe č. 312/2001 Z.z., a v tomto prípade zákon vôbec neumožňuje znížiť, resp. nepriznať plat za iné ako celé obdobie.
Žalobca sa vo veci vyjadril -cestou svojho právneho zástupcu- ďalším došlým súdu dňa 27.3.2013 v ktorom uviedol že nie je možné vyvodzovať nárok žalobcu až od momentu právoplatnosti Rozhodnutia NS SR sp.zn. 8 Sžo/6/2010 dňa 18.11.2010 (a postupovať podľa zák.č. 400/2009 Z. z. v spojení so Zákonníkom práce), nakoľko štátnozamestnanecký pomer vznikol dňa 2.9.2004 a skončil sa dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 31.12.2010. Od okamihu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dňa 30.5.2008 prináleží žalobcovi náhrada funkčného platu, do dňa jeho opätovného zaradenia do štátnej služby dňa 19.12.2010, a v danom prípade je potrebné považovať za určujúci moment dobu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (30.5.2008). Za obdobie od 30.5.2008 do 19.12.2010 potom prináleží žalobcovi funkčný plat vrátane jeho zložiek, akoby štátnozamestnanecký pomer trval. Z uvedeného je zrejmé že treba postupovať podľa zák.č. 312/2001 Z.z. (v znení platnom po 1.6.2006 do 31.5.2008), ktorý bol platný v čase urobenia úkonov žalovaného smerujúcich ku skončeniu služobného pomeru. Z ustanovenia § 44 zák.č. 312/2001 Z.z. vyplýva že ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej, a za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru - žalobcovi teda prináleží náhrada za funkčný plat vrátane jeho zložiek aj zvýšenie platovej tarify stanovenej nariadením vlády pre príslušný rok tak, akoby štátnozamestnanecký pomer bez prerušenia trval. Pri výpočte platu žalobca ho nezvyšoval o valorizáciu, ale vychádzal z Nariadení vlády SR účinných pre roky 2008, 2009 a 2010, kde sú v presne uvedené platové tarify štátnych zamestnancov pre príslušné platové triedy. Nariadenie vlády SR č. 613/2007 Z.z. nariaďuje že štátnemu zamestnancovi patrí od 1.1.2008 platová tarifa uvedená v prílohe, a to pre platovú triedu 7 platová tarifa s účinnosťou od 1.1.2008 vo výške 16.870,-Sk. Nariadenie vlády SR č. 602/2008 Z.z. nariaďuje že štátnemu zamestnancovi patrí od 1.1.2009 platová tarifa uvedená v prílohe, a to pre platovú triedu 7 platová tarifa súčinnosťou od 1.1.2009 vo výške 582,50 €. Nariadenie vlády SR č. 550/2009 Z.z. nariaďuje že štátnemu zamestnancovi patrí od 1.1.2010 platová tarifa uvedená v prílohe, a to pre platovú triedu 7 platová tarifa s účinnosťou od 1.1.2010 vo výške 588,50 €. Zák.č. 312/2001 Z.z. striktne vymedzil subsidiárne použitie Zákonníka práce na oblasť štátnej služby (§ 1, ods. 3) tak, že
na právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sa Zákonník práce vzťahuje len vtedy, ak to výslovne ustanovuje zákon o štátnej službe, pričom v § 149 taxatívne uvádza ustanovenia Zákonníka práce ktoré sa použijú na oblasť štátnej služby - nepripúšťa pritom použitie § 79 Zákonníka práce spočívajúce v možnosti súdu primerane znížiť náhradu mzdy za rozhodné obdobie; poukazovanie žalovaného na údajné pracovné pomery a príjmy žalobcu v rozhodnom období je irelevantné. Od okamihu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dňa 30.5.2008 prináleží žalobcovi náhrada funkčného platu až do dňa jeho opätovného zaradenia do štátnej služby dňa 19.12.2010 - keďže funkčný plat nebol žalobcovi riadne vyplácaný v lehote jeho splatnosti od 15.7.2008, požaduje žalobca jeho vyplatenie aj s príslušnými úrokmi z omeškania z dlžných mesačných súm. Žalobca ďalej žiada vyplatiť rozdiel odstupného vo výške 814,34 €, ktorý bol vypočítaný z 5-mesačného odstupného vo výške 3.857,50 € (5 x 771,50 €) v súlade s Dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22.12.2010, od ktorej sumy bolo odpočítané vyplatené odstupné za obdobie júl 2008 vo výške 1.866,16 € a za obdobie január 2011 vo výške 1.177,00 €.
Žalovaný sa vo veci vyjadril -cestou svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým súdu dňa 9.4.2013 v ktorom však neuviedol žiadne nové skutočnosti.
Žalovaný sa vo veci vyjadril -cestou svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým súdu dňa 20.5.2013 v ktorom (okrem skutočností uvádzaných už v už predchádzajúcich podaniach) uviedol že namieta výšku uplatneného nároku žalobcu v časti príplatku za riadenie, ktorý žalobcovi nenáleží príplatok vo výške 25%, nakoľko počas postavenia mimo činnú štátnu službu neriadil žiadnych zamestnancov - príplatok za riadenie bol žalobcovi rozhodnutím vedúcej služobného úradu určený s účinnosťou od 1.1.2008 vo výške 930,- Sk (30,50 €), pričom služobný úrad v danom čase služobným predpisom upravil výšku osobného príplatku aj ďalším zamestnancom. Vo veci výpočtu doplatku na odstupnom poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ bol postavený mimo činnú štátnu službu, neriadil zamestnancov, preto mu nie je možné do služobnej praxe počítať postavenie mimo štátnu službu.
K vyjadreniu priložil žalovaný výpočet funkčného platu za obdobie od 31.5.208 do 19.12.2010, oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 2.1.2008.
Svojím prednesom pred súdom dňa 22.5.2013 právny zástupca žalobcu požiadal aby súd pripustil zmenu petitu návrhu tak, že v časti úroku z omeškania od 16.11.2008 do zaplatenia zo sumy 700,06 € žiada priznať úrok zo meškania vo výške 6,5% ročne (namiesto 7,5% ročne) a v časti úroku z omeškania od 16.12.2008 do zaplatenia zo sumy 700,06 € vo výške 5,0% ročne (namiesto 6,5% ročne).
Súd uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 22.5.2013 pripustil zmenu petitu návrhu v časti úroku z omeškania v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 6,5% ročne od 16.11.2008 do zaplatenia zo sumy 700,06 €, vo výške 5,0% ročne od 16.12.2008 do zaplatenia zo sumy 700,06 €; v ostávajúcej časti petit návrhu nie je dotknutý“.
Uznesenie bolo vyhlásené a odôvodnené; voči uzneseniu nie je možné podať odvolanie, preto sa nevyhotovovalo v písomnej forme.
Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol že nárok žalobcu je dôvodný a zdôvodnený, nároky vyplývajú priamo zo zákona, resp. z príloh. Nárok navrhovateľa tvorí náhrada funkčného platu za obdobie od 31.5.2008 do 19.12.2010, keď rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu ku dňu 30.5.2008 bolo určené za neplatné, a dňa 19.12.2010 žalobca opätovne nastúpil do zamestnania, pričom riadne bol jeho štátnozamestnanecký pomer ukončený dňa 31.12.2010. Za uvedené obdobie patrí žalobcovi náhrada funkčného platu, ktorý by dostával ak by neprišlo k neplatnému ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru; požiadavka o nepriznanie náhrady platu za dobu nad 12 mesiacov je bezpredmetná, nakoľko režim náhrady sa riadi zákonom o štátnej službe kde takáto možnosť nie je uvedená. Žalobcovi patrí tiež príplatok za riadenie v zmysle § 44 zák.č. 312/2001 Z.z. (napr. aj vo vyplatenom odstupnom sám žalovaný tento príplatok priznal).
Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol že žiada aby súd návrh posudzoval v zmysle § 55, v spojení s § 129 zák.č. 400/2009 Z.z. a v spojení s § 79 Zákonníka práce, aby teda žalobcovi
nepriznal náhradu platu presahujúcu dobu 12 mesiacov - nárok žalobcu vznikol podľa žalovaného dňa 18.11.2010 (právoplatnosť rozsudku o určení neplatnosti ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru), teda vzťah by sa mal posudzovať podľa vtedy plateného zákona o štátnej službe. Čo sa týka príplatku za riadenie, na tento žalobca má nárok vo výške 32,50 €, čo je spodná hranica uvedená v zákone o štátnej službe a v príslušných predpisoch; uvedený príplatok bol určený oznámením žalovaného s účinnosťou od 1.1.2008, pričom príplatok za riadenie bol znížený aj ďalším zamestnancom žalovaného. Nedoplatok na odstupnom bol spôsobený nevyplatením príplatku za riadenie vo výške 25%. Poukázal na skutočnosť že žalovaný je rozpočtovou organizáciou, a nemá finančné prostriedky aby mohol svoju povinnosť splniť do troch dní - v prípade ak súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu funkčného platu žiada povoliť splátky tak, že prisúdená suma bude zaplatená v 7 splátkach s odkladom o jeden mesiac.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a jeho právneho zástupcu a právneho zástupcu žalovaného, oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Žalobca pracoval u žalovaného ako vedúci osobného úradu od 2.9.2004.
Žalovaný rozhodnutiami č. sp. RÚVZ/2008/01667/2 zo dňa 15.5.2008, č. sp. RÚVZ/2008/02401/2 zo dňa 16.5.2008, č. sp. RÚVZ/2008/01667/6 zo dňa 15.8.2008 a č. sp. RÚVZ/2008/02401/6 zo dňa 15.8.2008 odvolal žalobcu z funkcie predstaveného a skončil žalobcov štátnozamestnanecký pomer. Krajský súd v Trnave Rozsudkom č. 14S/12712008-127 zo dňa 8.10.2009 zrušil rozhodnutia žalovaného č. sp. RÚVZ/2008/01667/2 zo dňa 15.5.2008, č. sp. RÚVZ/2008/02401/2 zo dňa 16.5.2008, č. sp. RÚVZ/2008/01667/6 zo dňa 15.8.2008 a č. sp. RÚVZ/2008/02401/6 zo dňa 15.8.2008 pre nezákonnosť, a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom Najvyšší súd SR po odvolaní sa žalovaného rozsudok Krajského súdu potvrdil; rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu z funkcie predstaveného a o skončení žalobcovho štátnozamestnaneckého pomeru sa stali neplatnými, žalobcov štátnozamestnanecký pomer vo funkcii vedúceho zamestnanca naďalej trval. Dňa 19.12.2010 žalobca opätovne nastúpil na výkon štátnozamestnaneckého pomeru u žalovaného.
Dňa 22.12.2010 uzavrel žalobca so žalovaným Dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru tak, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu sa skončil dňa 31.12.2010; pri uzavretí dohody bolo určené odstupné vo výške 5 mesačného platu (odstupné vo výške 1.866,16 € bolo žalobcovi vyplatené vo výplatnom termíne júl 2008).
Vo výplatnom termíne január 2011 bol žalobcovi vyplatený plat za obdobie od 19.12.2010 do 31.12.2010 a odstupné vo výške 1.177,00 €.
Žiadne ďalšie náhrady žalovaný žalobcovi nevyplatil.
Žalovaný bol zaradený do 7 platovej triedy; výška tarifného platu v uvedenej platovej triede bola v období od 1.6.2008 do 31.12.2008 mesačne 16.870,- Sk (nariadenie vlády SR č. 613/2007 Z.z.), v období od 1.1.2009 do 31.12.2009 mesačne 582,50 € (nariadenie vlády SR č. 602/2008 Z.z.), v období od 1.1.2010 mesačne 588,50 € (nariadenie vlády SR č. 550/2009 Z.z.).
Počnúc dňom 1.11.2009 (v súvislosti s prijatím zák.č. 400/2009 Z.z.) má štátny zamestnanec nárok za zvýšenie tarifného platu o 1%-to za každý rok služobnej praxe - žalovaný tak má nárok od 1.11.2009 do 31.8 2010 nárok na zvýšenie tarifného platu o 5%, od 1.9.2010 nárok na zvýšenie tarifného platu o 6%.
Služobný úrad určil počnúc dňom 1.1.2008 pre žalobcu príplatok za riadenie vo výške 930,- Sk, ktorý ďalej menený nebol.
Žalobca má nárok pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru na odstupné vo výške päťnásobku posledne určeného funkčného platu (v zmysle zákona o štátnej službe a kolektívnej zmluvy), t.j. vo výške 3.273,40 € - z titulu odstupného žalovaný vyplatil žalobcovi sumu vo výške 1.866,16 € (vo výplatnom termíne júl 2008), a sumu vo výške 1.177,00 € (vo výplatnom termíne január 2011), nevyplatené odstupnú je teda vo výške 230,24 €.
Za deň 31.5.2008 si žalobca náhradu neuplatnil.
Žalobca žiada o priznanie úroku z omeškania vo výške podľa aktuálnej úrokovej sadzby NBS, resp. po 1.1.2009 ECB, zo sumy náhrady od dátumov splatnosti platu.
Podľa § 131 zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 1. novembrom 2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. októbra 2009.
Podľa § 129, ods. 1, veta pred bodkočiarkou zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe štátny zamestnanec, ktorý na základe vymenovania podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 vykonáva štátnu službu k 31. októbru 2009, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona.
Podľa § 40, ods. 2, písm. c) a d) zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (v znení platnom ku dňu 30.5.2008) v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov:
c) štátny zamestnanec porušil závažne služobnú disciplínu alebo
d) štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu menej závažným spôsobom a bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením služobnej disciplíny písomne upozornený na možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa § 44 zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (v znení platnom ku dňu 30.5.2008) ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa nariadenia vlády SR č. 613/2007 Z.z. štátnemu zamestnancovi patrí od 1.1.2008 platová tarifa uvedená v prílohe, a to pre platovú triedu 7 platová tarifa s účinnosťou od 1.1.2008 vo výške 16.870,-Sk.
Podľa nariadenia vlády SR č. 602/2008 Z.z. štátnemu zamestnancovi patrí od 1.1.2009 platová tarifa uvedená v prílohe, a to pre platovú triedu 7 platová tarifa súčinnosťou od 1.1.2009 vo výške 582,50 €.
Podľa nariadenia vlády SR č. 550/2009 Z.z. štátnemu zamestnancovi patrí od 1.1.2010 platová tarifa uvedená v prílohe, a to pre platovú triedu 7 platová tarifa s účinnosťou od 1.1.2010 vo výške 588,50 €.
Podľa § 83, ods. 2 zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (v znení platnom ku dňu 30.5.2008) príplatok za riadenie podľa odseku 1 pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor určí vedúci úradu s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti predstaveného.
Podľa Oznámenia o výške a zložení funkčného platu č. 1/2008 zo dňa 2.1.2008 bol určený žalobcovi príplatok za riadenie s účinnosťou od 1.1.2008 vo výške 930,- Sk.
Podľa § 84, ods. 1 a ods. 2 zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe tarifný plat na účely tohto zákona tvorí
a) platová tarifa
b) zvýšenie platovej tarify za služobnú prax podľa odseku 2.
Platová tarifa podľa odseku 1 písm. a) sa za každý rok služobnej praxe zvýši o 1 %, najviac však za 32 rokov.
Podľa § 517, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení platnom do 31.12.2008) výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Výška diskontnej sadzby NBS od 25.4.2007 do 28.10.2008 bola 4,25%, od 29.10.2008 do 11.11.2008 bola 3,75%, od 12.11.2008 do 9.12.2008 bola 3,25% a od 10.12.2008 do 31.12.2008 bola 2,5%.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 1.1.2009) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) bola od 1.1.2009 do 20.1.2009 vo výške 2,5%, od 21.1.2009 do 10.3.2009 vo výške 2,0%, od 11.3.2009 do 7.4.2009 vo výške 1,5%, od 8.4.2009 do 12.5.2009 vo výške 1,25%, od 13.5.2009 do 12.4.2011 vo výške 1,0%.
Podľa § 160, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je v zásade dôvodný, avšak nie v celom uplatnenom rozsahu.
Súd sa prioritne vysporiadal s otázkou rozsahu náhrady platu, nakoľko žalovaný žiadal nepriznať žalobcovi náhradu platu presahujúci dobu 9, resp. (neskôr) 12 mesiacov, a to z dôvodu aplikácie § 120 zák.č. 400/2009 Z.z., v spojení s § 79 Zákonníka práce. Je nesporné, že žalobcov služobný pomer sa neplatne skončil ku dňu 30.5.2008, pričom zák.č. 400/2009 Z.z. nadobudol účinnosť od 1.11.2009 (pred týmto dátumom bol účinný zák.č. 312/2001 Z.z.) - rozhodnou dobou pre použitie príslušného predpisu je tak podľa názoru súdu deň neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (t.j. 30.5.2008 kedy platil zák.č. 312/2001 Z.z.), a nie, ako si to mylne vysvetľuje žalovaný, deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského súdu v Trnave o zrušení predmetných rozhodnutí (t.j. 18.11.2010 kedy platil zák.č. 400/2009 Z.z.). Predpis platný ku dňu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vo svojom § 44 nepripúšťa žiadne moderačné právo súdu na zníženie doby náhrady, neuvádza za akých podmienok by sa mohla / mala náhrada znížiť
- vo svojom znení je jasný a striktný: „Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.“ Súd preto dospel k záveru že náhrada funkčného platu štátnemu zamestnancovi (žalobcovi) po neplatnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru do jeho opätovného zaradenie do štátnej služby mu patrí bez obmedzenia; preto sa ani súd nezaoberal skúmaním otázky, či žalobca v uvedenom období mal nejaký príjem (napr. z dôchodkovej dávky, z výkonu funkcie v miestnej samospráve, z odmeny spoločníka v obchodnej spoločnosti a pod.).
Súd tiež považoval za dostatočne vyriešenú otázku ukončenia zaradenia žalobcu mimo činnú štátnu službu, a to v súvislosti s viacerými rozhodnutiami či už tunajšieho súdu, Krajského súdu v Trnave alebo Najvyššieho súdu SR podľa ktorých zaradenie žalobcu mimo činnú štátnu službu skončilo dňa 30.5.2008, nakoľko skončením štátnozamestnaneckého pomeru bolo ukončené aj jeho postavenie mimo činnú štátnu službu. Najvyšší súd SR vyslovil názor že disciplinárne konania voči žalobcovi boli fakticky skončené (aj keď sa tak neudialo formálne), nakoľko podľa zákona platného v čase keď disciplinárne konanie voči žalobcovi bolo vedené vstúpila do platnosti novela zákona o štátnej službe, podľa ktorej riešením poručenia disciplíny štátneho zamestnanca bolo jeho dovolanie z funkcie, čo aj žalovaný dňa 30.5.2008 spravil, a to bez udania dôvodu; okrem toho uplynula do právoplatnosti rozhodnutí žalovaného o odvolaní z funkcie predstaveného, ako aj o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru, prekluzívna lehota na uloženie disciplinárneho opatrenia, t.j. že ešte pred 30.5.2008 sa skončili obe disciplinárne konania a tým aj odpadol dôvod pre zaradenie žalobcu mimo činnú štátnu službu, skončením štátnozamestnaneckého pomeru podľa zákona automaticky skončilo aj disciplinárne konanie, a tým odpadol dôvod pre postavenie mimo činnú štátnu službu. Táto otázka by však pre rozhodnutie súdu o výške náhrady aj tak nemala žiadny relevantný zmysel, nakoľko dohodou o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru bol ukončený štátnozamestnanecký pomer ku dňu 31.12.2010, a aj v prípade ak by mal žalobca nárok iba na 50% funkčného platu, týmto okamihom končí jeho zaradenie mimo činnú štátnu službu, a mal by teda nárok na doplatenie 50% platu z titulu postavenia mimo činnú štátnu službu.
Súd sa potom zaoberal výškou náhrady za obdobie od neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu (31.5.2008 - za tento deň si však žalobca žiadnu náhradu neuplatnil) do jeho opätovného zaradenia do štátnej služby (od 20.12.2010).
Čo sa týka výšky tarifného platu tento nebol medzi účastníkmi sporný - žalobca bol zaradený do 7. platovej triedy, pričom príslušný právny predpis určoval tarifný plat, a to pre rok 2008 vo výške 16.870,- Sk / 559,98 € (nariadenie vlády SR č. 613/2007 Z.z.), pre rok 2009 vo výške 582,50 € (nariadenie vlády SR č. 602/2008 Z.z.), a pre rok 2010 vo výške 588,50 € (nariadenie vlády SR č. 550/2009 Z.z.). Súd teda priznal z titulu tarifného platu žalobcovi náhradu za 7 mesiacov roka 2008 po 559,98 € (3.919,86 €), za 12 mesiacov roka 2009 po 582,50 € (6.990,00 €), za 11 mesiacov roka 2010 po 588,50 € (6.473,50 €) a za 19 dní decembra 2010 vo výške 360,70 €, spolu teda sumu vo výške 17.744,06 €.
Čo sa týka príplatku za riadenie, tento žalobca požadoval vo výške 25% z tarifného platu, s čím sa súd nestotožnil, nakoľko žalobcovi bol určený od 1.1.2008 (t.j. ešte v čase pred neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru) príplatok za riadenie vo výške 930,- Sk / 30,87 €, a to v zmysle § 83, ods. 2 zák.č. 312/2001 Z.z. Takého určenie súd považuje za legitímne, plne v kompetencii služobného úradu žalovaného; žalobca nepresvedči relevantnými dokladmi a dôkazmi o tom, že by mu mal prislúchať príplatok za riadenie vo výške 25% tarifného platu. V tejto súvislosti má súd aj pochybnosť o súladnosti s dobrými mravmi tejto požiadavky, nakoľko žalobca (minimálne) po celú dobu za ktorú žiada náhradu funkčného platu evidentne neriadil žiadnych zamestnancov, čo táto zložka platu / požadovanej náhrady doslovne predpokladá (príplatok za „riadenie“). Súd teda priznal z titulu príplatku za riadenie žalobcovi náhradu za 30 mesiacov po 30,87 € (926,10 €), za 19 dní decembra 2010 vo výške 18,92 €, spolu teda sumu vo výške 945,02 €.
Čo sa týka zvýšenia platovej tarify za služobnú prax (v súvislosti s nadobudnutím účinnosti zák.č. 400/2009 Z.z. od 1.11.2009) na túto má žalobca podľa názoru súdu tiež nárok, nakoľko nebyť neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, vzťahoval by sa na neho uvedený predpis, a mal by na príplatok za služobnú prax nárok, a to od 1.11.2009 (kedy predpis nadobudol účinnosť) do 31.8.2010 vo výške 5% (za 5 rokov služobnej praxe), a od 1.9.2010 vo výške 6% (za 6 rokov služobnej praxe). Súd teda priznal z titulu zvýšenia platovej tarify za služobnú prax žalobcovi náhradu za 2 mesiace roka 2009 po 29,13 € (58,26 €), za 8 mesiacov roka 2010 po 29,43 € (235,44 €), za 3 mesiace roka 2010 po 35,31 € (105,93 €) a za 19 dní decembra 2010 vo výške 21,64 €, spolu teda sumu vo výške 421,27 €.
Napokon súd vyhodnotil ako dôvodný tiež nárok žalobcu na doplatenie odstupného, ktoré bolo určené vo výške 5 mesiacov pri platnom (!) skončení štátnozamestnaneckého pomeru, teda súd vychádzal z funkčného platu žalobcu za mesiac december 2010 vo výške 654,68 € - odstupné tak potom malo byť žalobcovi vyplatené vo výške 3.273,40 €, bolo mu vyplatené však iba vo výške 1.866,16 € (vo výplatnom termíne júl 2008), a 1.177,00 € (vo výplatnom termíne január 2011), nevyplatené odstupnú je teda 230,24 €.
Spolu tak súd zaviazal žalovaného na náhradu funkčného platu žalobcu za obdobie od 31.5.2008 (resp. 1.6.2008) do 19.12.2010 vo výške 19.340,59 € (z titulu tarifného platu 17.744,06 €, z titulu príplatku za riadenie 945,02 €, z titulu zvýšenia platovej tarify za služobnú prax 421,27 € a z titulu doplatku odstupného 230,24 €).
Čo sa týka úroku z omeškania, na tento má žalobca tiež nárok, a to vo výške dvojnásobku diskontnej / základnej sadzby NBS (v roku 2008) odo dňa ktorým sa žalovaný dostal do omeškania, resp. vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 8 percentuálnych bodov (v roku 2009 a 2010), preto súd rozhodol tak že žalobcovi priznal nárok na úrok z
omeškania vo výške tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, vždy zo sumy dlžnej mesačnej náhrady funkčného platu, odo dňa splatnosti platu za ten ktorý mesiac, do zaplatenia.
Súd nenašiel relevantný dôvod pre aplikáciu § 160, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na základe ktorého žalobca žiadal v prípade prisúdenia povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu splatnosť odložiť a náhradu platiť v splátkach - uvedené ustanovenie je do Občianskeho súdneho poriadku včlenené a používa sa v prípade ak dlžník je preukázateľne v nepriaznivej finančnej, sociálnej alebo rodinnej situácii, čo je v prípade štátneho orgánu vylúčené. Žalovaný od podania návrhu (júl 2011) vedel, že náhradu platiť bude musieť; to že nemá rozpočtované prostriedky na zaplatenie náhrady nemôže ísť na vrub (zvlášť ak je dlžníkom štát / štátny orgán) občanovi!
Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 142, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 149, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 10 a § 16 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. tak, že určil pomer úspešnosti žalobcu v časti 82,69% vychádzajúc z toho, že žalobca žiadal celkovo o priznanie sumy vo výške 23.390,33 €, súd rozhodol o jeho nároku vo výške 19.340,59 €. Nárok na náhradu súdneho poplatku žalobcu potom určil súd vo výške 1.160,14 € (t.j. 82,69% zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.403,00 €). Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia priznal súd vo väčšej časti úspešnému žalobcovi tak, že určil jeho nárok v podiele 65,38% (100% mínus 17,31% ako neúspech žalobcu mínus 17,31% ako úspech žalovaného) - žalobcovi potom súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia (po uvedenom krátení v dôsledku jeho čiastočného neúspechu a čiastočného úspechu žalovaného) v sume 3.412,87 €; vychádzal pritom z trov právneho zastupovania vo výške 5.220,05 €, a to za 9 úkonov právnej pomoci po 403,31 € zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo výške 4.355,75 €>, za 6 úkonov právnej pomoci po 100,83 € {1/4-na zo sumy 403,31 €} zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo výške 725,98 €>, 2x režijný paušál po 7,41 € zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo výške 17,78 €>, 6x režijný paušál po 7,63 € zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo výške 54,94 €>, 7x režijný paušál po 7,81 € zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo výške 65,60 €>, proti procesne neúspešnému žalovanému.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu účtovaný právny úkon „predloženie podkladov na výzvu súdu“ (zo dňa 22.2.2012) a právny úkon „doloženie dôkazu významného pre rozhodnutie vo veci samej“ (zo dňa 8.1.2013) a paušálnej náhrady za tieto úkony, nakoľko uvedené doklady mohli byť súdu priložené na následnom pojednávaní, resp. v spojení s iným právny úkonom, o druhý z dôkazov súd ani vôbec nežiadal - takto vykonané právne úkony súd považuje za neúčelné a zbytočné, ktoré neslúžia na uplatnenie alebo bránenie práva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).