Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 33 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (40)d5b/365970.65a7f9.pdf
PDF · 159.64 KB
No categories available
8Sžo/6/2010
Najvyšší súd 8Sžo/6/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členiek senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: Ing. M. C., G., zast. JUDr. M. P., advokátom, so
sídlom D., proti ţalovanému: Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom
v Trnave, Limbová 6, Trnava, zast. spoločnosťou Z. - A. K. S., so sídlom L., za ktorú
koná JUDr. D. Z., advokátka, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného č. sp. RÚVZ/2008/01667/6 zo dňa 15. augusta 2008 a č. sp.
RÚVZ/2008/02401/6 zo dňa 15. augusta 2008, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/127/2008 – 127 zo dňa 08. októbra 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
č. k. 14S/127/2008 – 127 zo dňa 08. októbra 2009, p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
2
Napadnutým rozsudkom krajský súd v Trnave zrušil napadnuté rozhodnutia
ţalovaného č. sp. RÚVZ/2008/01667/6 zo dňa 15.08.2008 a č. sp. RÚVZ/2008/02401/6
zo dňa 15.08.2008 a prvostupňové rozhodnutia č. sp. RÚVZ/2008/01667/2 zo dňa
15.05.2008 a č. sp. RÚVZ/2008/02401/2 zo dňa 16.05.2008 podľa § 250j ods. 2 písm. a/
a e/ zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len
„O. s. p.“). O trovách konania prvostupňový súd rozhodol tak, ţe ţalovaného zaviazal
zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 302,54 €.
V odôvodnení rozsudku v súvislosti s včasnosťou podania ţaloby krajský súd
uviedol, ţe keďţe posledný deň lehoty, 26.10.2008 pripadol na nedeľu, v zmysle § 57
ods. 2 veta druhá O. s. p. bol posledným dňom lehoty deň 27.10.2008, ktorý pripadol na
pondelok. V danom prípade bola ţaloba podaná v posledný deň lehoty na pošte, bola
adresovaná súdu, a preto bola podaná včas.
Krajský súd ďalej s poukazom na § 250d O. s. p. uviedol, ţe podľa ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu SR, pod pojmom „spisy ţalovaného správneho orgánu“
treba rozumieť úplný ţurnalizovaný a originálny materiál správneho orgánu v danej
veci, včítane originálu dokladov o doručení rozhodnutí. Nepredloţenie takéhoto spisu je
dôvodom na zrušenie rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť. V danom prípade ţalovaný na
výzvu súdu predloţil spisový materiál len v kópii bez ţurnalizácie. Uţ samotná táto
skutočnosť je dôvodom pre zrušenie napadnutých rozhodnutí pre nepreskúmateľnosť.
Taktieţ krajský súd uviedol, ţe z obsahu predloţeného spisového materiálu
vyplýva a nebolo to sporné ani medzi účastníkmi konania, ţe ţalovaný viedol v r. 2005
voči ţalobcovi dve disciplinárne konania, ktoré neboli do dňa rozhodnutia
prvostupňového súdu nijakým spôsobom ukončené. Kaţdé začaté správne konanie pred
správnym orgánom musí byť nejakým zákonným spôsobom administratívne skončené.
Správne konanie nemôţe byť ukončené spôsobom „do stratena“, tak ako to urobil
v danom prípade ţalovaný, a preto jeho povinnosťou bude disciplinárne konania začaté
proti ţalobcovi dokončiť spôsobom v zmysle § 165e ods. 3 zák. č. 312/2001 Z. z.
o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V súvislosti s konaniami, ktoré vyústili do vydania napadnutých rozhodnutí,
krajský súd uviedol, ţe ţalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa sa v konaní
3
dopustili závaţného procesného pochybenia, ktoré malo za následok vadné rozhodnutie
vo veci. Šlo predovšetkým o skutočnosť, ţe rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa boli vydané skôr, ako bolo vo veci uskutočnené ústne prerokovanie, a to tak vo
veci odvolania predstaveného, ako aj vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,
čo mal súd za preukázané zo skutočnosti, ţe ústne prerokovanie v uvedených veciach
bolo nariadené na deň 20.05.2008, kým rozhodnutie o odvolaní z funkcie odborný radca
– predstavený, vedúci osobného úradu bolo vydané dňa 15.05.2008 a rozhodnutie
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bola vydané dňa 16.05.2008.
Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný včas odvolanie, domáhajúc sa jeho
zrušenia a zastavenia konania o ţalobe na preskúmanie zákonnosti správnych
rozhodnutí. V odvolaní uviedol, ţe krajský súd nedostatočne preskúmal splnenie
podmienok konania, najmä pasívnu legitimáciu ţalovaného, čo malo za následok
nesprávny postup súdu, ako aj to, ţe krajský súd pri hodnotení výsledkov dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, čo spôsobilo
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Poukazujúc na jednotlivé ustanovenia zákona o štátnej sluţbe ţalovaný uviedol,
ţe orgánom príslušným na konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru je vedúci
úradu, čo znamená, ţe ţalobca mala smerovať proti vedúcej sluţobného úradu
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave, ako správnemu
orgánu, ktorý vydal rozhodnutia v tejto veci a rozhodol v poslednom stupni, a nie proti
Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave; ţaloba smerovala
proti nesprávnemu subjektu, t.j. proti subjektu, ktorý v tomto konaní nemá pasívnu
legitimáciu. Na túto skutočnosť mal krajský súd prihliadnuť pri skúmaní splnenia
podmienok a mal konanie zastaviť v zmysle § 104 ods. 1 O. .s. p., nakoľko šlo o taký
nedostatok konania, ktorý nebolo moţné odstrániť.
Ďalej ţalovaný uviedol, ţe krajský súd nesprávne posúdil splnenie podmienky
podľa § 250b ods. 1 O. s. p., a to včasnosť podania ţaloby. Táto lehota má, podľa názoru
ţalovaného, charakter hmotnoprávnej lehoty, vzhľadom na osobitnosť konania v rámci
správneho súdnictva ju nemoţno povaţovať za procesnú lehotu, ktorá má obdobný
4
charakter ako procesné lehoty uvedené v O. s. p. v rámci konania v prvom stupni
a konania o opravných prostriedkoch na všeobecných súdoch, nakoľko v tomto prípade
nejde o pokračovanie správneho konania, ale o osobitné a špecifické konanie
v správnom súdnictve, ktoré nie je pokračovaním správneho konania, ani nemá charakter
konania o opravných prostriedkoch. Uplynutím lehoty uvedenej v § 250b ods. 1 O. s. p.
dôjde k zániku práva fyzickej osoby domáhať sa určenia nezákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu, čo znamená, ţe táto lehota má typické znaky hmotnoprávnych lehôt,
t.j. s jej plynutím je spojený inštitút premlčania alebo preklúzie práva.
V súvislosti so skončením disciplinárnych konaní podľa § 165e ods. 3 zákona
o štátnej sluţbe ţalovaný uviedol, ţe z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je vôbec
zrejmé, aký majú vplyv tieto neskončené konania vplyv na rozhodnutie krajského súdu
o ţalobe, najmä nebolo vôbec jasné, ako tieto skutočnosti vplývajú na posúdenie
zákonnosti rozhodnutí napadnutých ţalobcom. Podľa názoru ţalovaného, krajský súd
v odôvodnení v zásade iba skonštatoval, ţe zo spisového materiálu vyplýva, ţe boli voči
ţalobcovu v roku 2005 vedené dve disciplinárne konania, ktoré neboli do dňa súdneho
rozhodnutia skončené. Krajský súd však vôbec neuviedol, aký je podľa jeho názoru
súvis týchto konaní sa rozhodnutiami napadnutými ţalobcom, ani ako túto skutočnosť
právne posúdil a aký urobil právny záver, pričom rozhodnutie krajského súdu ţalovaný
povaţoval z tohto dôvodu za nezrozumiteľné a jeho odôvodnenie nepresvedčivé.
V tejto súvislosti ţalovaný ďalej uviedol, ţe krajským súdom uvádzané
skutočnosti, najmä to, ţe disciplinárne konania z roku 2005 neboli ukončené, nie je
v súlade s dokumentáciou súdu predloţenou, ako ani v súlade s príslušnými
ustanoveniami zákona o štátnej sluţbe v znení účinnom do 30.06.2006. Zo spisového
materiálu je zrejmé, ţe disciplinárne konanie vedené z dôvodu nesplnenia uloţených
pracovných úloh k 03.05.2005, na základe ktorého bolo vydané disciplinárne opatrenie –
odvolanie predstaveného dňa 27.07.2005 začalo dňa 20.06.2005 („disciplinárne
konanie 1“) a disciplinárne konanie vedené z dôvodu nesplnenie uloţených pracovných
úloh k 15.08.2005, na základe ktorého bolo vydané disciplinárne opatrenie – prepustenie
zo stálej štátnej sluţby dňa 24.11.2005, začalo dňa 10.10.2005 („disciplinárne
konanie 2“).
5
Ţalovaný uviedol, ţe v „disciplinárnom konaní 1“ mu bolo rozhodnutie odvolacej
disciplinárnej komisie Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 03.05.2006, ktorým
sa na základe opakovaného odvolania ţalobcu táto vec vrátila na nové konanie
na Regionálny úrad verejného zdravotníctva, doručené aţ dňa 30.05.2006, t.j. aţ po
uplynutí lehoty podľa § 126b ods. 7 zákona o štátnej sluţbe v znení účinnom
do 30.06.2006, z čoho vyplýva, ţe nebolo moţné v disciplinárnom konaní ďalej
pokračovať z dôvodu, ţe dňa 03.05.2006 uplynula jednoročná prekluzívna lehota. Tým,
ţe rozhodnutie o odvolaní predstaveného prijaté v „disciplinárnom konaní 1“
nenadobudlo v tejto lehote právoplatnosť, dňom 03.05.2006 vznikla zákonná prekáţka
vo veci ďalej konať.
V súvislosti s „disciplinárnym konaním 2“ ţalovaný uviedol, ţe odvolanie
ţalobcu proti rozhodnutiu uloţenému v tomto konaní bolo dňa 09.01.2006 postúpené
odvolacej komisii Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý listom zo dňa 12.10.2006
listom poţiadal vedúcu sluţobného úradu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
(ďalej len „ministerstvo“), na ktoré podľa § 40c ods. 2 zák. č. 575/2001 Z. z.
o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy prešli práva
a povinnosti Úradu pre štátnu sluţbu, o zriadenie odvolacej disciplinárnej komisie
v predmetnej veci. Vedúci sluţobného úradu ministerstva dňa 07.02.2007 zriadil
odvolaciu disciplinárnu komisiu. Podľa stanoviska ministerstva zo dňa 20.02.2008 dňom
zrušenia Úradu pre štátnu sluţbu mali prejsť práva a povinnosti tohto orgánu na
ministerstvo, avšak práva a povinnosti, ktoré mal tento orgán do 31.05.2006 uţ od
01.06.2006 nie sú v právnych predpisoch upravené, čo znamená, ţe na ministerstvo
neprešli práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých pomerov všetkých štátnych
zamestnancov v SR, ale len štátnych zamestnancov zrušeného Úradu pre štátnu sluţbu.
Z toho vyplýva, ţe na ministerstvo neprešla ani povinnosť predsedu Úradu pre štátnu
sluţbu zriadiť odvolaciu disciplinárnu komisiu, a preto vedúci sluţobného úradu
ministerstva nemá právo vymenovať odvolaciu disciplinárnu komisiu v prípade
disciplinárneho konania, na ktoré sa vzťahuje § 165e ods. 3 zákona o štátnej sluţbe, ak
nejde o štátneho zamestnanca ministerstva, prípadne štátneho zamestnanca zrušeného
Úradu pre štátnu sluţbu. Z vyššie uvedeného ţalovaný vyvodil, ţe o odvolaní ţalobcu
6
v „disciplinárnom konaní 2“ nebolo moţné pokračovať z dôvodu, ţe na ministerstvo
neprešla právomoc predsedu Úradu pre štátnu sluţbu zriadiť odvolaciu disciplinárnu
komisiu, odvolacia disciplinárna komisia zriadená vedúcim sluţobného úradu
ministerstva dňa 07.02.2007 nemôţe vo veci konať a dňa 15.08.2006 uplynula
jednoročná prekluzívna lehota podľa § 126b ods. 7 zákona o štátnej sluţbe v znení
účinnom do 30.06.2006, čím vznikla zákonná prekáţka v tejto veci konať. Z uvedeného
vyplýva, ţe disciplinárne konania 1 a 2 boli ukončené v súlade s § 165e ods. 3 zákona
o štátnej sluţbe v znení účinnom do 30.06.2006, teda zo zákona uplynutím prekluzívnej
lehoty.
Ţalovaný v odvolaní v súvislosti s vadami prvostupňového konania uviedol, ţe
krajský súd nevzal do úvahy skutočnosti, uvedené vo vyjadrení ţalovaného k ţalobe a na
pojednávaní dňa 08.10.2009 a to, ţe samotné rozhodnutia prvostupňového orgánu boli
síce datované 15.05.2008 a 16.05.2008, ale k ich vydaniu a následnému odoslaniu
ţalobcovi došlo reálne aţ dňa 21.05.2008, t.j. deň po tom, ako bol ţalobca predvolaný
na prerokovanie. V prípade, ak by sa bol ţalobca v určený deň dostavil na prerokovanie
a bol by uviedol zásadné skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na prijatie prvostupňových
rozhodnutí prvostupňového orgánu, tieto by boli v rozhodnutiach prvostupňového
orgánu zohľadnené a samotné rozhodnutia by boli datované dátumom po 20.05.2008.
Túto skutočnosť si však ţalobca sám zmaril tým, ţe sa na prerokovanie bez akéhokoľvek
ospravedlnenia nedostavil, a ani nijakým iným spôsobom sa ku konaniam nevyjadril,
hoci ho prvostupňový orgán na to vyzval. Okrem toho z ustanovenia § 21 ods. 1 zákona
č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku vyplýva, ţe ústne prerokovanie veci nie je
podmienkou pre vydanie rozhodnutia vo veci a je v kompetencii správneho orgánu
rozhodnúť o tom, či ústne prerokovanie veci nariadi alebo nie. Preto podľa názoru
ţalovaného v prvostupňovom konaní nedošlo k závaţnému procesnému pochybeniu,
ktoré malo za následok vadné rozhodnutie vo veci, v prvostupňovom konaní došlo iba
k pisárskej chybe v dátume uvedenom na rozhodnutiach vydaných prvostupňovým
orgánom dňa 21.05.2008.
K podanému odvolaniu sa ţalobca vyjadril podaním zo dňa 28.12.2009,
doručeným súdu dňa 29.12.2009, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu
7
ako vecne správny potvrdiť a ţalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Uviedol, ţe nesprávne označenie ţalovaného v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať za
neodstrániteľnú vadu konania. Označenie bolo spresnené priamo na pojednávaní v danej
veci, ţalovaný bol v tejto veci, vzhľadom na označenie napadnutých rozhodnutí
v ţalobnom návrhu a opis skutkového a právneho stavu od začatia konania nepochybný,
ţalovaný nevyslovil so spresnením označenia ţalovaného na pojednávaní ţiadne
námietky a v pojednávaní sa riadne pokračovalo.
V súvislosti s posúdením povahy lehoty podľa § 250b ods. 1 O. s. p. ţalobca
uviedol, ţe je jednoznačne procesnoprávna, čo vyplýva zo systematického, gramatického
aj logického výkladu tohto ustanovenia. Ţalovaný neuviedol ţiadne argumenty
odôvodňujúce hmotnoprávnosť tejto lehoty, ani necitoval názory odbornej verejnosti, na
ktorú sa v odvolaní odvolal. Právny názor, ţe predmetná lehota má procesnoprávny
charakter je podporený, okrem iného aj v odôvodnení nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.
ÚS 62/03-39.
Podľa názoru ţalobcu prvostupňový súd dostatočne odôvodnil, prečo neukončené
disciplinárne konania majú vplyv na nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Navyše
z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ţe neukončenie predchádzajúcich
disciplinárnych konaní je len jedným z viacerých dôvodov nezákonnosti napadnutých
rozhodnutí. Úvahy ţalovaného o tom, ţe uplynutím jednoročnej prekluzívnej lehoty na
uloţenie disciplinárneho opatrenia vznikla zákonná prekáţka v danej veci konať, sú
z právneho hľadiska neprípustné a ţalobca ich povaţoval za účelovú obranu.
Skutočnosť, ţe uplynie prekluzívna lehota na uloţenie disciplinárneho opatrenia
neznamená, ţe sa v konaní nemá pokračovať, aj v takom prípade je nevyhnutné konania
riadne ukončiť, pričom sa však rozhoduje o tom, či štátny zamestnanec sa dopustil
disciplinárneho previnenia alebo nie, ale disciplinárne opatrenie sa neukladá. Aj takéto
rozhodnutie bez uloţenia disciplinárneho opatrenia zákona o štátnej sluţbe povaţuje za
relevantné, pretoţe môţu mať vplyv na samotný štátnozamestnanecký pomer. Ostatné
odvolacie argumenty ţalovaného povaţoval ţalobca za právne irelevantné a pridŕţal sa
v plnom rozsahu argumentov a vyjadrení uvedených v ţalobnom návrhu a na
nariadenom pojednávaní.
8
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§246c ods. 1 veta prvá
O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré
mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl.
O. s. p.) v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalovaného a dospel k záveru, ţe odvolaniu
ţalovaného nemoţno priznať úspech. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s. p., s tým ţe deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk
a bol verejne vyhlásený dňa 30.09.2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, t.j. orgánov
štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, orgánov záujmovej samosprávy, ďalších
právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244
ods. 1, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
V predmetnej právnej veci ide o preskúmavacie súdne konanie podľa druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl.) – konanie
a rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.
Ustanovenie § 250b ods. 1 O. s. p. určuje lehotu na podanie takejto ţaloby, a to do
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ
osobitný zákon neustanovuje inak. Ţalovaný v konaní namietal, ţe ţaloba bola v tomto
prípade podaná neskoro, pretoţe uvedenú lehotu povaţuje za hmotnoprávnu. Ani
odvolací súd však túto námietku – zhodne so súdom prvého stupňa, nepovaţuje za
opodstatnenú, pretoţe podľa ustálenej súdnej praxe je táto lehota lehotou
procesnoprávnou, čo znamená, ţe lehota je zachovaná aj v prípade, ţe ţaloba adresovaná
súdu bola v posledný deň lehoty podaná na pošte, preto ţaloba bola v tejto veci podaná
včas.
Ani ďalšiu námietku ţalovaného ohľadne jeho vecnej pasívnej legitimácie
nepovaţuje odvolací súd za dôvodnú. Ţalovaný namietal, ţe ţalobca označil za
9
ţalovaného Regionálny úrad verejného zdravotníctva, hoci rozhodnutie, ktoré je ţalobou
napadnuté, je rozhodnutím vedúceho tohto úradu. Súd prvého stupňa v tomto smere
akceptoval upresnenie označenia ţalovaného do zápisnice na pojednávaní v tejto veci.
Podľa názoru senátu odvolacie súdu však označenie ţalovaného nebolo potrebné meniť
ani dopĺňať, lebo v ţalobe označený správny orgán je v tejto veci pasívne legitimovanou
osobou. Podľa ustálenej súdnej praxe ţalovaným je orgán štátnej správy, aj keď
rozhodnutie v druhom stupni (ktoré je napadnuté ţalobou) vydala osoba, ktorá stojí na
jeho čele, v danom prípade vedúci. Právnu subjektivitu má orgán štátnej správy, a nie
jeho vedúci, ako osoba stojaca v jeho čele.
Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné,
aby súd vychádzal z administratívneho spisu ţalovaného správneho orgánu
(ţalovaného). Pod pojmom spisy ţalovaného správneho orgánu podľa § 250d ods. 1
O. s. p. sa rozumie úplný ţurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu
v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998).
V prípade, ţe ţalovaný správny orgán vôbec nepredloţí svoj administratívny spis,
prípadne predloţí neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôţe náleţite
preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so
zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho
konania, prípadnom doplnení návrhu na začatie správneho konania, o priebehu
dokazovania, označenie skutočností, ktoré správny orgán povaţoval za relevantné pre
rozhodnutie vo veci a ktoré nie a prečo, ako aj informácie o moţnom zastúpení
účastníkov správneho konania. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôţe
posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho
posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu odporcom zodpovedá obsahu spisu, či je
dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredloţení administratívneho spisu, pri
predloţení nekompletného administratívneho spisu alebo fotokópie administratívneho
spisu rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo osebe
zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu a vrátenie veci
ţalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 3 O. s. p. V prejednávanej veci
ţalovaný na výzvu súdu predloţil spisový materiál len v kópii bez ţurnalizácie.
10
Uţ len s prihliadnutím na túto skutočnosť bolo potrebné napadnuté rozhodnutie
krajského súdu potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
Preto na záver o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa
nemôţe mať vplyv skutočnosť, ţe senát odvolacieho súdu sa stotoţnil s obranou
ţalovaného, ţe formálne neukončenie proti ţalobcovi vedených predchádzajúcich dvoch
disciplinárnych konaní nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, a to jednak
s prihliadnutím na uplynutie lehoty na uloţenie disciplinárneho opatrenia, ako aj
s prihliadnutím na zmenu právnej úpravy.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1
O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko mu vznikli trovy iba z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré si v zákonnej
lehote nevyčíslil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2010
JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská