Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/6/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členiek senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: Ing. M. C., G., zast. JUDr. M. P., advokátom, so

sídlom D., proti ţalovanému: Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom

v Trnave, Limbová 6, Trnava, zast. spoločnosťou Z. - A. K. S., so sídlom L., za ktorú

koná JUDr. D. Z., advokátka, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. sp. RÚVZ/2008/01667/6 zo dňa 15. augusta 2008 a č. sp.

RÚVZ/2008/02401/6 zo dňa 15. augusta 2008, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave č. k. – 127 zo dňa 08. októbra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č. k. – 127 zo dňa 08. októbra 2009, p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

Napadnutým rozsudkom krajský súd v Trnave zrušil napadnuté rozhodnutia

ţalovaného č. sp. RÚVZ/2008/01667/6 zo dňa 15.08.2008 a č. sp. RÚVZ/2008/02401/6

zo dňa 15.08.2008 a prvostupňové rozhodnutia č. sp. RÚVZ/2008/01667/2 zo dňa

15.05.2008 a č. sp. RÚVZ/2008/02401/2 zo dňa 16.05.2008 podľa § 250j ods. 2 písm. a/

a e/ (ďalej v texte rozsudku len

„“). O trovách konania prvostupňový súd rozhodol tak, ţe ţalovaného zaviazal

zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 302,54 €.

V odôvodnení rozsudku v súvislosti s včasnosťou podania ţaloby krajský súd

uviedol, ţe keďţe posledný deň lehoty, 26.10.2008 pripadol na nedeľu, v zmysle § 57

ods. 2 veta druhá bol posledným dňom lehoty deň 27.10.2008, ktorý pripadol na

pondelok. V danom prípade bola ţaloba podaná v posledný deň lehoty na pošte, bola

adresovaná súdu, a preto bola podaná včas.

Krajský súd ďalej s poukazom na uviedol, ţe podľa ustálenej

judikatúry Najvyššieho súdu SR, pod pojmom „spisy ţalovaného správneho orgánu“

treba rozumieť úplný ţurnalizovaný a originálny materiál správneho orgánu v danej

veci, včítane originálu dokladov o doručení rozhodnutí. Nepredloţenie takéhoto spisu je

dôvodom na zrušenie rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť. V danom prípade ţalovaný na

výzvu súdu predloţil spisový materiál len v kópii bez ţurnalizácie. Uţ samotná táto

skutočnosť je dôvodom pre zrušenie napadnutých rozhodnutí pre nepreskúmateľnosť.

Taktieţ krajský súd uviedol, ţe z obsahu predloţeného spisového materiálu

vyplýva a nebolo to sporné ani medzi účastníkmi konania, ţe ţalovaný viedol v r. 2005

voči ţalobcovi dve disciplinárne konania, ktoré neboli do dňa rozhodnutia

prvostupňového súdu nijakým spôsobom ukončené. Kaţdé začaté správne konanie pred

správnym orgánom musí byť nejakým zákonným spôsobom administratívne skončené.

Správne konanie nemôţe byť ukončené spôsobom „do stratena“, tak ako to urobil

v danom prípade ţalovaný, a preto jeho povinnosťou bude disciplinárne konania začaté

proti ţalobcovi dokončiť spôsobom v zmysle

o štátnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V súvislosti s konaniami, ktoré vyústili do vydania napadnutých rozhodnutí,

krajský súd uviedol, ţe ţalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa sa v konaní

3

dopustili závaţného procesného pochybenia, ktoré malo za následok vadné rozhodnutie

vo veci. Šlo predovšetkým o skutočnosť, ţe rozhodnutia správneho orgánu prvého

stupňa boli vydané skôr, ako bolo vo veci uskutočnené ústne prerokovanie, a to tak vo

veci odvolania predstaveného, ako aj vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

čo mal súd za preukázané zo skutočnosti, ţe ústne prerokovanie v uvedených veciach

bolo nariadené na deň 20.05.2008, kým rozhodnutie o odvolaní z funkcie odborný radca

– predstavený, vedúci osobného úradu bolo vydané dňa 15.05.2008 a rozhodnutie

o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bola vydané dňa 16.05.2008.

Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný včas odvolanie, domáhajúc sa jeho

zrušenia a zastavenia konania o ţalobe na preskúmanie zákonnosti správnych

rozhodnutí. V odvolaní uviedol, ţe krajský súd nedostatočne preskúmal splnenie

podmienok konania, najmä pasívnu legitimáciu ţalovaného, čo malo za následok

nesprávny postup súdu, ako aj to, ţe krajský súd pri hodnotení výsledkov dokazovania

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, čo spôsobilo

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Poukazujúc na jednotlivé ustanovenia zákona o štátnej sluţbe ţalovaný uviedol,

ţe orgánom príslušným na konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru je vedúci

úradu, čo znamená, ţe ţalobca mala smerovať proti vedúcej sluţobného úradu

Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave, ako správnemu

orgánu, ktorý vydal rozhodnutia v tejto veci a rozhodol v poslednom stupni, a nie proti

Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave; ţaloba smerovala

proti nesprávnemu subjektu, t.j. proti subjektu, ktorý v tomto konaní nemá pasívnu

legitimáciu. Na túto skutočnosť mal krajský súd prihliadnuť pri skúmaní splnenia

podmienok a mal konanie zastaviť v zmysle § 104 ods. 1 O. .s. p., nakoľko šlo o taký

nedostatok konania, ktorý nebolo moţné odstrániť.

Ďalej ţalovaný uviedol, ţe krajský súd nesprávne posúdil splnenie podmienky

podľa , a to včasnosť podania ţaloby. Táto lehota má, podľa názoru

ţalovaného, charakter hmotnoprávnej lehoty, vzhľadom na osobitnosť konania v rámci

správneho súdnictva ju nemoţno povaţovať za procesnú lehotu, ktorá má obdobný

4

charakter ako procesné lehoty uvedené v v rámci konania v prvom stupni

a konania o opravných prostriedkoch na všeobecných súdoch, nakoľko v tomto prípade

nejde o pokračovanie správneho konania, ale o osobitné a špecifické konanie

v správnom súdnictve, ktoré nie je pokračovaním správneho konania, ani nemá charakter

konania o opravných prostriedkoch. Uplynutím lehoty uvedenej v

dôjde k zániku práva fyzickej osoby domáhať sa určenia nezákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu, čo znamená, ţe táto lehota má typické znaky hmotnoprávnych lehôt,

t.j. s jej plynutím je spojený inštitút premlčania alebo preklúzie práva.

V súvislosti so skončením disciplinárnych konaní podľa § 165e ods. 3 zákona

o štátnej sluţbe ţalovaný uviedol, ţe z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je vôbec

zrejmé, aký majú vplyv tieto neskončené konania vplyv na rozhodnutie krajského súdu

o ţalobe, najmä nebolo vôbec jasné, ako tieto skutočnosti vplývajú na posúdenie

zákonnosti rozhodnutí napadnutých ţalobcom. Podľa názoru ţalovaného, krajský súd

v odôvodnení v zásade iba skonštatoval, ţe zo spisového materiálu vyplýva, ţe boli voči

ţalobcovu v roku 2005 vedené dve disciplinárne konania, ktoré neboli do dňa súdneho

rozhodnutia skončené. Krajský súd však vôbec neuviedol, aký je podľa jeho názoru

súvis týchto konaní sa rozhodnutiami napadnutými ţalobcom, ani ako túto skutočnosť

právne posúdil a aký urobil právny záver, pričom rozhodnutie krajského súdu ţalovaný

povaţoval z tohto dôvodu za nezrozumiteľné a jeho odôvodnenie nepresvedčivé.

V tejto súvislosti ţalovaný ďalej uviedol, ţe krajským súdom uvádzané

skutočnosti, najmä to, ţe disciplinárne konania z roku 2005 neboli ukončené, nie je

v súlade s dokumentáciou súdu predloţenou, ako ani v súlade s príslušnými

ustanoveniami zákona o štátnej sluţbe v znení účinnom do 30.06.2006. Zo spisového

materiálu je zrejmé, ţe disciplinárne konanie vedené z dôvodu nesplnenia uloţených

pracovných úloh k 03.05.2005, na základe ktorého bolo vydané disciplinárne opatrenie –

odvolanie predstaveného dňa 27.07.2005 začalo dňa 20.06.2005 („disciplinárne

konanie 1“) a disciplinárne konanie vedené z dôvodu nesplnenie uloţených pracovných

úloh k 15.08.2005, na základe ktorého bolo vydané disciplinárne opatrenie – prepustenie

zo stálej štátnej sluţby dňa 24.11.2005, začalo dňa 10.10.2005 („disciplinárne

konanie 2“).

5

Ţalovaný uviedol, ţe v „disciplinárnom konaní 1“ mu bolo rozhodnutie odvolacej

disciplinárnej komisie Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 03.05.2006, ktorým

sa na základe opakovaného odvolania ţalobcu táto vec vrátila na nové konanie

na Regionálny úrad verejného zdravotníctva, doručené aţ dňa 30.05.2006, t.j. aţ po

uplynutí lehoty podľa § 126b ods. 7 zákona o štátnej sluţbe v znení účinnom

do 30.06.2006, z čoho vyplýva, ţe nebolo moţné v disciplinárnom konaní ďalej

pokračovať z dôvodu, ţe dňa 03.05.2006 uplynula jednoročná prekluzívna lehota. Tým,

ţe rozhodnutie o odvolaní predstaveného prijaté v „disciplinárnom konaní 1“

nenadobudlo v tejto lehote právoplatnosť, dňom 03.05.2006 vznikla zákonná prekáţka

vo veci ďalej konať.

V súvislosti s „disciplinárnym konaním 2“ ţalovaný uviedol, ţe odvolanie

ţalobcu proti rozhodnutiu uloţenému v tomto konaní bolo dňa 09.01.2006 postúpené

odvolacej komisii Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý listom zo dňa 12.10.2006

listom poţiadal vedúcu sluţobného úradu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny

(ďalej len „ministerstvo“), na ktoré podľa

o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy prešli práva

a povinnosti Úradu pre štátnu sluţbu, o zriadenie odvolacej disciplinárnej komisie

v predmetnej veci. Vedúci sluţobného úradu ministerstva dňa 07.02.2007 zriadil

odvolaciu disciplinárnu komisiu. Podľa stanoviska ministerstva zo dňa 20.02.2008 dňom

zrušenia Úradu pre štátnu sluţbu mali prejsť práva a povinnosti tohto orgánu na

ministerstvo, avšak práva a povinnosti, ktoré mal tento orgán do 31.05.2006 uţ od

01.06.2006 nie sú v právnych predpisoch upravené, čo znamená, ţe na ministerstvo

neprešli práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých pomerov všetkých štátnych

zamestnancov v SR, ale len štátnych zamestnancov zrušeného Úradu pre štátnu sluţbu.

Z toho vyplýva, ţe na ministerstvo neprešla ani povinnosť predsedu Úradu pre štátnu

sluţbu zriadiť odvolaciu disciplinárnu komisiu, a preto vedúci sluţobného úradu

ministerstva nemá právo vymenovať odvolaciu disciplinárnu komisiu v prípade

disciplinárneho konania, na ktoré sa vzťahuje § 165e ods. 3 zákona o štátnej sluţbe, ak

nejde o štátneho zamestnanca ministerstva, prípadne štátneho zamestnanca zrušeného

Úradu pre štátnu sluţbu. Z vyššie uvedeného ţalovaný vyvodil, ţe o odvolaní ţalobcu

6

v „disciplinárnom konaní 2“ nebolo moţné pokračovať z dôvodu, ţe na ministerstvo

neprešla právomoc predsedu Úradu pre štátnu sluţbu zriadiť odvolaciu disciplinárnu

komisiu, odvolacia disciplinárna komisia zriadená vedúcim sluţobného úradu

ministerstva dňa 07.02.2007 nemôţe vo veci konať a dňa 15.08.2006 uplynula

jednoročná prekluzívna lehota podľa § 126b ods. 7 zákona o štátnej sluţbe v znení

účinnom do 30.06.2006, čím vznikla zákonná prekáţka v tejto veci konať. Z uvedeného

vyplýva, ţe disciplinárne konania 1 a 2 boli ukončené v súlade s § 165e ods. 3 zákona

o štátnej sluţbe v znení účinnom do 30.06.2006, teda zo zákona uplynutím prekluzívnej

lehoty.

Ţalovaný v odvolaní v súvislosti s vadami prvostupňového konania uviedol, ţe

krajský súd nevzal do úvahy skutočnosti, uvedené vo vyjadrení ţalovaného k ţalobe a na

pojednávaní dňa 08.10.2009 a to, ţe samotné rozhodnutia prvostupňového orgánu boli

síce datované 15.05.2008 a 16.05.2008, ale k ich vydaniu a následnému odoslaniu

ţalobcovi došlo reálne aţ dňa 21.05.2008, t.j. deň po tom, ako bol ţalobca predvolaný

na prerokovanie. V prípade, ak by sa bol ţalobca v určený deň dostavil na prerokovanie

a bol by uviedol zásadné skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na prijatie prvostupňových

rozhodnutí prvostupňového orgánu, tieto by boli v rozhodnutiach prvostupňového

orgánu zohľadnené a samotné rozhodnutia by boli datované dátumom po 20.05.2008.

Túto skutočnosť si však ţalobca sám zmaril tým, ţe sa na prerokovanie bez akéhokoľvek

ospravedlnenia nedostavil, a ani nijakým iným spôsobom sa ku konaniam nevyjadril,

hoci ho prvostupňový orgán na to vyzval. Okrem toho z ustanovenia § 21 ods. 1 zákona

č. Správneho poriadku vyplýva, ţe ústne prerokovanie veci nie je

podmienkou pre vydanie rozhodnutia vo veci a je v kompetencii správneho orgánu

rozhodnúť o tom, či ústne prerokovanie veci nariadi alebo nie. Preto podľa názoru

ţalovaného v prvostupňovom konaní nedošlo k závaţnému procesnému pochybeniu,

ktoré malo za následok vadné rozhodnutie vo veci, v prvostupňovom konaní došlo iba

k pisárskej chybe v dátume uvedenom na rozhodnutiach vydaných prvostupňovým

orgánom dňa 21.05.2008.

K podanému odvolaniu sa ţalobca vyjadril podaním zo dňa 28.12.2009,

doručeným súdu dňa 29.12.2009, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu

7

ako vecne správny potvrdiť a ţalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Uviedol, ţe nesprávne označenie ţalovaného v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať za

neodstrániteľnú vadu konania. Označenie bolo spresnené priamo na pojednávaní v danej

veci, ţalovaný bol v tejto veci, vzhľadom na označenie napadnutých rozhodnutí

v ţalobnom návrhu a opis skutkového a právneho stavu od začatia konania nepochybný,

ţalovaný nevyslovil so spresnením označenia ţalovaného na pojednávaní ţiadne

námietky a v pojednávaní sa riadne pokračovalo.

V súvislosti s posúdením povahy lehoty podľa ţalobca

uviedol, ţe je jednoznačne procesnoprávna, čo vyplýva zo systematického, gramatického

aj logického výkladu tohto ustanovenia. Ţalovaný neuviedol ţiadne argumenty

odôvodňujúce hmotnoprávnosť tejto lehoty, ani necitoval názory odbornej verejnosti, na

ktorú sa v odvolaní odvolal. Právny názor, ţe predmetná lehota má procesnoprávny

charakter je podporený, okrem iného aj v odôvodnení nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.

-39.

Podľa názoru ţalobcu prvostupňový súd dostatočne odôvodnil, prečo neukončené

disciplinárne konania majú vplyv na nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Navyše

z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ţe neukončenie predchádzajúcich

disciplinárnych konaní je len jedným z viacerých dôvodov nezákonnosti napadnutých

rozhodnutí. Úvahy ţalovaného o tom, ţe uplynutím jednoročnej prekluzívnej lehoty na

uloţenie disciplinárneho opatrenia vznikla zákonná prekáţka v danej veci konať, sú

z právneho hľadiska neprípustné a ţalobca ich povaţoval za účelovú obranu.

Skutočnosť, ţe uplynie prekluzívna lehota na uloţenie disciplinárneho opatrenia

neznamená, ţe sa v konaní nemá pokračovať, aj v takom prípade je nevyhnutné konania

riadne ukončiť, pričom sa však rozhoduje o tom, či štátny zamestnanec sa dopustil

disciplinárneho previnenia alebo nie, ale disciplinárne opatrenie sa neukladá. Aj takéto

rozhodnutie bez uloţenia disciplinárneho opatrenia zákona o štátnej sluţbe povaţuje za

relevantné, pretoţe môţu mať vplyv na samotný štátnozamestnanecký pomer. Ostatné

odvolacie argumenty ţalovaného povaţoval ţalobca za právne irelevantné a pridŕţal sa

v plnom rozsahu argumentov a vyjadrení uvedených v ţalobnom návrhu a na

nariadenom pojednávaní.

8

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§246c ods. 1 veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré

mu predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl.

) v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalovaného a dospel k záveru, ţe odvolaniu

ţalovaného nemoţno priznať úspech. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia vety prvej , s tým ţe deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk

a bol verejne vyhlásený dňa 30.09.2010 ( a ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, t.j. orgánov

štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, orgánov záujmovej samosprávy, ďalších

právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie

o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244

ods. 1, ods. 2 ).

V predmetnej právnej veci ide o preskúmavacie súdne konanie podľa druhej

hlavy piatej časti ( a nasl.) – konanie

a rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Ustanovenie určuje lehotu na podanie takejto ţaloby, a to do

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ

osobitný zákon neustanovuje inak. Ţalovaný v konaní namietal, ţe ţaloba bola v tomto

prípade podaná neskoro, pretoţe uvedenú lehotu povaţuje za hmotnoprávnu. Ani

odvolací súd však túto námietku – zhodne so súdom prvého stupňa, nepovaţuje za

opodstatnenú, pretoţe podľa ustálenej súdnej praxe je táto lehota lehotou

procesnoprávnou, čo znamená, ţe lehota je zachovaná aj v prípade, ţe ţaloba adresovaná

súdu bola v posledný deň lehoty podaná na pošte, preto ţaloba bola v tejto veci podaná

včas.

Ani ďalšiu námietku ţalovaného ohľadne jeho vecnej pasívnej legitimácie

nepovaţuje odvolací súd za dôvodnú. Ţalovaný namietal, ţe ţalobca označil za

9

ţalovaného Regionálny úrad verejného zdravotníctva, hoci rozhodnutie, ktoré je ţalobou

napadnuté, je rozhodnutím vedúceho tohto úradu. Súd prvého stupňa v tomto smere

akceptoval upresnenie označenia ţalovaného do zápisnice na pojednávaní v tejto veci.

Podľa názoru senátu odvolacie súdu však označenie ţalovaného nebolo potrebné meniť

ani dopĺňať, lebo v ţalobe označený správny orgán je v tejto veci pasívne legitimovanou

osobou. Podľa ustálenej súdnej praxe ţalovaným je orgán štátnej správy, aj keď

rozhodnutie v druhom stupni (ktoré je napadnuté ţalobou) vydala osoba, ktorá stojí na

jeho čele, v danom prípade vedúci. Právnu subjektivitu má orgán štátnej správy, a nie

jeho vedúci, ako osoba stojaca v jeho čele.

Pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné,

aby súd vychádzal z administratívneho spisu ţalovaného správneho orgánu

(ţalovaného). Pod pojmom spisy ţalovaného správneho orgánu podľa § 250d ods. 1

sa rozumie úplný ţurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu

v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998).

V prípade, ţe ţalovaný správny orgán vôbec nepredloţí svoj administratívny spis,

prípadne predloţí neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôţe náleţite

preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so

zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho

konania, prípadnom doplnení návrhu na začatie správneho konania, o priebehu

dokazovania, označenie skutočností, ktoré správny orgán povaţoval za relevantné pre

rozhodnutie vo veci a ktoré nie a prečo, ako aj informácie o moţnom zastúpení

účastníkov správneho konania. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôţe

posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho

posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu odporcom zodpovedá obsahu spisu, či je

dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredloţení administratívneho spisu, pri

predloţení nekompletného administratívneho spisu alebo fotokópie administratívneho

spisu rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo osebe

zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu a vrátenie veci

ţalovanému na ďalšie konanie podľa V prejednávanej veci

ţalovaný na výzvu súdu predloţil spisový materiál len v kópii bez ţurnalizácie.

10

Uţ len s prihliadnutím na túto skutočnosť bolo potrebné napadnuté rozhodnutie

krajského súdu potvrdiť ako vecne správne podľa ,

Preto na záver o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa

nemôţe mať vplyv skutočnosť, ţe senát odvolacieho súdu sa stotoţnil s obranou

ţalovaného, ţe formálne neukončenie proti ţalobcovi vedených predchádzajúcich dvoch

disciplinárnych konaní nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, a to jednak

s prihliadnutím na uplynutie lehoty na uloţenie disciplinárneho opatrenia, ako aj

s prihliadnutím na zmenu právnej úpravy.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1

tak, ţe úspešnému ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

nakoľko mu vznikli trovy iba z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré si v zákonnej

lehote nevyčíslil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2010

JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská