Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Sa/10/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd správny v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci žalobcu: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XXB, XXX XX K., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa

- ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.02.2021 takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.09.2020 zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 17.08.2020 žalobca nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keďže miera poklesu schopnosti zárobkovú činnosť u žalobcu bola posudkovým lekárom určená na 35%.

2.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 13.10.2020 odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len MPSVZČ) a posúdením jeho zdravotného stavu poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav a žiadal opätovné prehodnotenie zdravotného stavu.

3.

Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.02.2021 zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.09.2020.

4.

Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že v rámci odvolacieho konania bol zdravotný stav žalobcu posúdený opätovne posudkovým lekárom, pričom v odvolacom konaní podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov posudkový lekár so sídlom v Banskej Bystrici vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a MPSVZČ na 35% a teda potvrdil, že žalobca nie je invalidný podľa v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou. Žalovaná zároveň uviedla, že žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť prvostupňového rozhodnutia a z toho dôvodu došlo k zamietnutiu jeho odvolania, ako aj jeho žiadosti o invalidný dôchodok.

5.

Žalovaná uviedla, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je dorzalgia, ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zaradil do prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov podľa kapitoly XV. - choroby podporného a pohybového aparátu oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia položky 3

- degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku s MPSVZČ v rozmedzí od 20-35%, kedy bola táto miera určená na vrchnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. Za iné zdravotné postihnutia nebola žalobcovi zvýšená MPSVZČ, pretože kolapsové stavy a ďalšie organické depresívne poruchy - organický psychosyndróm bol liečený len od 03.11.2020 a teda nejednalo sa o zdravotné postihnutie, ktoré vykazovalo dlhodobý charakter.

II. Žaloba a žalobné dôvody

6.

Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca dňa 26.04.2021, v ktorej namietal, že jeho zdravotné problémy má dlhodobo, najmä s chrbticou a platničkami šiesteho a siedmeho stavca, ktorý má zlomený, 7 rokov mu tŕpnu nohy. Chodí opakovane na vyšetrenia a podľa vyjadrení lekárov jeho stav je nezvratný. Z dôvodu problémov s chrbticou bol už trikrát hospitalizovaný v nemocnici a viackrát opakovane práceneschopný. Pracoval dlhé roky manuálne a vykonával rôzne stavebné činnosti a zmenné práce, naposledy ako pracovník vo výrobe železobetónových výrobkov. Do februára, resp. marca 2020 bol viac než rok PN, ale PN-ku mu ukončil lekár z dôvodu, že mu skončili nemocenské dávky. Lekár mu povedal, že pokiaľ by bol ďalej na PN, nemá nárok na nemocenské a aby si podal žiadosť o invalidný dôchodok.

7.

Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že nesúhlasí s posúdením zdravotného stavu, preto sa proti tomuto aj odvolal. Uviedol, že jeho zdravotný stav bol posudzovaný v jeho neprítomnosti a teda o jeho zdravotnom stave rozhodli od stole, bez toho, aby sa mohol k zdravotnému stavu vyjadriť.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

8.

K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná listom zo dňa 10.06.2021, v ktorom uviedla, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.02.2021 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 04.02.2021, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu boli zhodnotené všetky odborné lekárske nálezy, ktoré mal posudkový lekár organizačnej zložky žalovanej k dispozícii, ktoré obsahovali aj závery zobrazovacích vyšetrení, subjektívnych údajov a objektívnych klinických vyšetrení, ktoré boli uvedené v každej jednej lekárskej správe a nachádzali sa v posudkovej spisovej dokumentácii žalobcu. Na základe týchto údajov vie posudkový lekár organizačnej zložky žalovanej správne posúdiť zdravotný stav, t.j. aj prítomnosti žalobcu v súlade s platnými právnymi predpismi. V súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s v znení , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony sa posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom organizačnej zložky žalovanej v nasledujúcom období vykonáva výlučne bez prítomnosti žalobcu na posúdení zdravotného stavu, na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie.

9.

Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej MPSVZČ nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť

žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je v sociálnych veciach zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Podľa v znení neskorších predpisov lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia.

10.

Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe vyšetrenia žalobcu z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bol rozhodnuté vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok. Ak žalobca predložil súdu aktuálne lekárske nálezy, ktoré žalovaná nemohla posúdiť v čase vydania rozhodnutia, žalobca má možnosť podať novú žiadosť o invalidný dôchodok.

11.

K vyjadreniu žalovanej sa žalobca písomne nevyjadril, jeho vyjadrenie zo dňa 28.09.2021 obsahovalo len súhlas žalobcu s tým, aby sa vec prejednávala v jeho neprítomnosti.

IV. Relevantná právna úprava

12.

Podľa Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom

13.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, ako aj orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal rozsah uplatnených žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia a vo veci rozhodol podľa , keď ani jeden z účastníkov nepožiadali o nariadenie pojednávania bez nariadenia pojednávania, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná.

14.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z toho, že v danom prípade je medzi účastníkmi sporné, či vznikla u žalobcu invalidita podľa a či bol zdravotný stav žalobcu posúdený správne v súlade so zákonom.

15.

Podľa o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má MPVZČ o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

16.

Podkladom pre posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorého vychádzajú rozhodnutia správnych orgánov je podľa lekárska správa a údaje zo zdravotnej dokumentácie, lekárske správy zo zdravotných zariadení, v ktorých sa žalobca liečil, ako aj zhodnotenie liečby a určenie diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie a možnosť poskytnutia pracovnej rehabilitácie, ako aj rekvalifikácie.

17.

Krajský súd v danom smere zistil, že zdravotný stav žalobcu je posúdenie MPSVZČ bol posudzovaný prvýkrát posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Senica dňa 17.08.2020, kde posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového svalového dráždenia, kde je percentuálna MPSVZČ určená v rozmedzí od 20-35%, pričom stanovil posudkový lekár najvyššiu možnú MPSVZČ podľa percentuálneho ohodnotenia a to 35%. Pre iné zdravotné postihnutie posudkový lekár neurčil zvýšenie MPSVZČ.

18.

Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica dňa 06.11.2020, ktorý zotrval na pôvodnom odbornom posudku a odvolaniu nevyhovel a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave.

19.

Z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave bol zdravotný stav účastníka konania posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 04.02.2021, pričom určil MPSVZČ vo výške 35%, rovnako ako predchádzajúci posudkoví lekári, aj s rovnakým vyhodnotením rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Posudkový lekár zároveň uviedol, že ostatné zdravotné postihnutia účastníka konania, t.j. žalobcu, neodôvodňujú percentuálne zvýšenie MPSVZČ určenú za rozhodujúce zdravotné postihnutie, pričom pre psychické problémy je účastníkom konania, t.j. žalobca v ambulantnej odbornej starostlivosti od 03.11.2020 a tento stav teda nespĺňa kritéria dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu s možnosťou posudkového zhodnotenia.

20.

Z vyššie uvedených lekárskych správ teda vyplýva, že posudkoví lekári v troch prípadoch sa zhodli na posúdení zdravotného stavu žalobcu, ktorí jednoznačne vyhodnotili, určili, ktoré ochorenie je rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ktoré určuje aj MPSVZČ v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, zdôvodnili vo svojom posudku, aj prečo bola určená MPSVZČ na hornej hranici stanovenej sadzby a krajský súd v tejto oblasti nezistil žiadne pochybenia zo strany správnych orgánov.

21.

Pokiaľ ide o iné zdravotné postihnutia, pre ktoré je možno zvýšiť MPSVZČ o 10%, podľa , krajský súd zistil, že žalobca udáva, že sa lieči na psychiatrii s organickým psychosyndrómom, pričom z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v liečbe pre toto ochorenie je

žalobca od 03.11.2020 a teda ako už zdôvodnil sám posudkový lekár, toto ochorenie nespĺňa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pre ktoré sa vyžaduje liečenie minimálne rok pre ochorenie, pre ktoré by mohlo dôjsť eventuálne k zvýšeniu MPSVZČ.

22.

V súvislosti s námietkou, že posúdenie zdravotného stavu bolo vykonané v neprítomnosti žalobcu, krajský súd poukazuje, že táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko ide o postup predpokladaný v krízovej situácii stanovených v § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, súčasne však treba konštatovať, že toto ustanovenie vykonania posudkovej činnosti za osobnej účasti poistenca žalovanému nezakazuje, ale poskytuje mu možnosť prispôsobenia svojho postupu aktuálnym potrebám vyplývajúcim z okolností prípadu. V danom smere teda nič nebránilo žalobcovi, aby v prípade preukázania zhoršenia zdravotného stavu predložil posudkovému lekárovi nové lekárske správy, ktoré by odôvodňovali zhoršenie zdravotného stavu, čo však krajský súd v danom smere nezistil, resp. nezistil, že by žalovaná, resp. prvostupňový správny orgán nevyhodnocoval všetky lekárske správy, ktoré boli zo strany žalobcu predložené.

23.

Z uvedeného dôvodu krajský súd nepovažuje námietku spočívajúcu v tom, že zdravotný stav žalobcu nebol posúdený za jeho osobnej účasti za odôvodnenú, keďže vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie , na ktoré odkázala aj žalovaná, resp. prvostupňový správny orgán, takýto postup umožňuje. V tomto smere krajský súd poukazuje, že MPSVZČ sa posudzuje najmä na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, osoby, ktorej zdravotný stav sa posudzuje a tieto lekárske správy a zdravotná dokumentácia sú relevantnými dôkazmi pre ich zhodnotenie z hľadiska tohto posúdenia.

24.

Krajský súd zároveň dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že pokiaľ žalobca disponuje novšími lekárskymi správami, ktoré získal až po vydaní prvostupňového rozhodnutia, tak môže opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku, keďže pri preskúmavaní rozhodnutia žalovanej je súd viazaný skutkovým a právnym stavom, ktorý je v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a teda posudzuje sa zdravotný stav, ktorý bol preukázaný lekárskymi správami do času, kedy bolo vydané prvostupňové rozhodnutie.

25.

Krajskému súdu neuniklo v pozornosti ani to, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2022 priznala žalobcovi invalidný dôchodok od 08.12.2021 v sume 162,50 eur mesačne, ktorý bol žalobcovi zvýšený od 01.01.2022 na sumu 164,70 eur mesačne. Keďže voči tomuto rozhodnutiu nesmerovala žaloba, toto rozhodnutie nebolo ani predmetom prieskumu v tomto konaní.

26.

Správny súd záverom uvádza, že v zmysle zásady „jura novit curia“ správny súd označil v záhlaví za žalovanú Sociálnu poisťovňu, ústredie, a nie generálneho riaditeľa a to z dôvodu, že v súvislosti s označením generálneho riaditeľa za žalovaného je potrebné uviesť, že generálny riaditeľ je osoba, ktorá stojí na čele orgánu verejnej správy a je okrem iného oprávnená rozhodovať o odvolaní podľa , avšak nedisponuje administratívnou subjektivitou. Administratívnou subjektivitou disponuje Sociálna poisťovňa, ústredie (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 30.09.2010).

27.

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

28.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , keď procesne úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v danom prípade ide o orgán verejnej správy, ktoré mu možno priznať v zmysle uvedeného ustanovenia trovy konania len výnimočne, pričom takéto dôvody v danom prípade krajský súd nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.