Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Sd-97-2011.pdf
PDF · 111.98 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sd/97/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľky: E. L., nar. X. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom T., R. X, právne zast. JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom, so sídlom v T., H.. M. R. N. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o predčasný starobný dôchodok, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 1. 3. 2011 a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 20. marca 2012 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 1. marca 2011 podľa § 293bt ods. 3 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. zastavila navrhovateľke výplatu predčasného starobného dôchodku od 10. marca 2011, pretože navrhovateľka naďalej pre nárok na výplatu dávky nespĺňa stanovené podmienky po 28. februári 2011, nakoľko nedovŕšila dôchodkový vek (7. marca 2012) a je naďalej povinne dôchodkovo poistená (OSZČ). Vzhľadom na uvedené nespĺňa od 1. marca 2011 nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od najbližšej splátky dôchodku po 28. februára 2011, t. j. od 10. marca 2011, ktorý tým zanikol.
Proti rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, v ktorom poukázala na to, že výrok rozhodnutia odporkyne z 1. 3. 2011 obmedzil a zastavil právoplatnosť výroku rozhodnutia odporkyne zo dňa 9. júla 2010 č. XXX XXX XXXX. Takéto konanie považuje za konanie s rozpore s Ústavou SR - s čl. 1 ods. 1. Poukázala na to, že bola dobromyseľná, že jej priznaný predčasný starobný dôchodok patrí, mala právnu istotu, avšak napadnutým rozhodnutím bolo vyplácanie predčasného starobného dôchodku zastavené, čo považuje za porušenie zásady právnej istoty, ktorá je zakotvená práve v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, konanie odporkyne považuje aj za diskriminačné, v rozpore s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských a základných práv, pretože je týmto rozhodnutím diskriminovaná voči osobám, ktoré poberajú aj v súčasnej dobe predčasný starobný dôchodok, lebo sa im nechce pracovať, alebo pracujú v zahraničí. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na to, že § 293bt Zákona o sociálnom poistení nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, navrhol konajúcemu súdu, aby v súlade s § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. konanie prerušil a požiadal Ústavný súd SR o zaujatie stanoviska, či je § 293bt v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR alebo nie. Rovnako poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je, alebo pôsobí retroaktívne, spätne, pretože ako náhle bolo toto rozhodnutie právoplatné k určitému dátumu, teda v roku 2010, z toho jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka má rozhodnutím určený starobný dôchodok a potom nie je možné predmetné vykonateľné a právoplatné rozhodnutie o predčasnom starobnom dôchodku zmeniť. Preto ak ho zmenila odporkyňa, tak v podstate anulovala
právoplatnosť rozhodnutia o predčasnom starobnom dôchodku, ktorý bol navrhovateľke priznaný dňa 9. júla 2010 rozhodnutím č. XXX XXX XXXX.
V priebehu konania konajúci súd zistil, že Ústavný súd SR pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na neverejnom zasadnutí pléna 22. júna 2011 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 96/2011 o návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady SR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade § 67 ods. 4 a 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, § 293bt zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR uznesením:
Návrh skupiny 31 poslancov Národnej rady SR prijíma na ďalšie konanie.
Z tohto dôvodu krajský súd uznesením č. k. 25Sd/97/2011-42 dňa 16. augusta 2011 konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušil do dňa vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov vo veci vedenej na Ústavnom súde SR pod sp. zn. PL. ÚS 96/2011.
Ústavný súd Slovenskej republiky pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na neverejnom zasadnutí pléna 28. novembra 2012 rozhodol nálezom vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 96/2011 o návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady SR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 67 ods. 4 a 5 a § 293bt zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky tak, že návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady SR nevyhovuje.
V náleze ústavný súd konštatuje, že predčasný starobný dôchodok je jedna z dôchodkových dávok, ktoré sa navzájom líšia svojím charakterom, účelom, podmienkami vzniku nároku na tieto dávky a ich výplatu, ako aj spôsobom výpočtu ich výšky. Predčasný starobný dôchodok sa takto od „klasického“ starobného dôchodku zásadne líši a je „inou“ dôchodkovou dávkou, ktorej súbežné poberanie so starobným dôchodkom je vylúčené; z už uvedeného vyplýva, že účelom oboch dávok je zabezpečenie poistenca, ale z dôvodu rozdielnych sociálnych udalostí. Na vznik nároku na starobný dôchodok je primárne relevantnou sociálnou udalosťou staroba, ktorá je definovaná zákonom ustanoveného dovŕšenia dôchodkového veku (ktorý však nie je sociálnou udalosťou relevantnou pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok a vznik nároku na jeho výplatu) a je v našom právnom poriadku riešená právnou úpravou vzniku nároku na starobný dôchodok a nároku na jeho výplatu. Účelom predčasného starobného dôchodku nie je kryť sociálnu udalosť - starobu, pretože táto je krytá starobným dôchodkom. Predčasný starobný dôchodok nemá plniť funkciu starobného dôchodku garantovaného v čl. 39 ods. 1 ústavy. Predčasný starobný dôchodok pokrýva inú sociálnu udalosť, ktorou je nespôsobilosť na prácu, resp. nájsť si prácu a zabezpečiť si tak príjem vlastnou zárobkovou činnosťou, pričom táto sociálna udalosť je krytá len u poistencov, ktorí sú v zákonom ustanovenom časovom období pred dovŕšením svojho dôchodkového veku, t. j. nejde o ich hmotné zabezpečenie z dôvodu staroby.
Podľa názoru ústavného súdu napadnutými ustanoveniami zákonodarca ústavne akceptovateľným spôsobom ustanovil nové kritéria pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok a vznik nároku na jeho výplatu (ako dva samostatné nároky), ktorý korešponduje s čl. 39 ods. 3 ústavy, ako aj s čl. 51 ods. 1 ústavy. Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že napadnutý § 67 ods. 4 a 5 Zákona o sociálnom poistení nie je v nesúlade s čl. 39 ods. 1 ústavy.
K namietanému nesúladu § 293bt Zákona o sociálnom poistení s vyššie citovanými článkami Ústavy SR ústavný súd v predmetnom náleze konštatuje, že ust. § 293bt ods. 1 až 5 Zákona o sociálnom poistení nepôsobia priamo spätne do minulosti, vykazujú však znaky nepravej retroaktivity. Dotkli sa
právnej pozície poberateľov predčasných starobných dôchodkov a mohli zasiahnuť do ich legitímnych očakávaní. Zásadnou v tejto súvislosti je otázka, či intenzitou zásahu a jeho prípadná arbitrárnosť dosiahli v okolnostiach danej veci mieru protiústavnosti. Ak by totiž výrazne zhoršovali doterajšiu právnu pozíciu jednotlivcov, mohli by byť v napätí s princípom ochrany legitímneho očakávania. Ústavný súd na posúdenie ústavnej akceptovateľnosti zásahu štátu ústavou alebo platnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd už viackrát uplatnil test proporcionality. V tomto prípade je vhodné aplikovať daný test na posúdenie vybalansovania legitímnych očakávaní na jednej strane a verejného záujmu na strane druhej s prihliadnutím na skutočnosť, že v prípade nepravej retroaktivity, na rozdiel od retroaktivity pravej, sa spravidla akceptuje intenzívnejšia miera zásahov do legitímnych očakávaní. Test proporcionality sa zakladá na troch po sebe nasledujúcich krokoch. Prvým je posúdenie napadnutej právnej úpravy z hľadiska jej vhodnosti, resp. existencia legitímneho cieľa a racionálnej väzby medzi napadnutou právnou normou a účelom právnej úpravy (v tejto súvislosti ústavný súd prisvedčil názoru vlády, že tento súbeh nekorešpondoval s cieľom zabezpečenia občana náhradným plnením osobitnou dávkou predčasného dôchodku v prípade straty schopnosti vlastnými silami zabezpečovať zdroje príjmom zo zamestnania, z tohto pohľadu je posudzovaná úprava racionálne previazaná s legitímnym cieľom a jej zásah do legitímnych očakávaní dotknutých subjektov možno posúdiť ako ústavne akceptovateľný), ďalším krokom je posúdenie otázky, či dané legislatívne opatrenie bolo skutočne nevyhnutné, keďže právna norma by mala dosahovať sledovaný cieľ najmenej drastickým spôsobom (v tejto súvislosti ústavný súd poukázal na to, že sociálne práva uvedené v ústavnom texte sú značne ekonomicky a politický podmienené; z tohto pohľadu sa ani zásada legitímneho očakávania nedá interpretovať tak, aby znemožnila prijatie a aplikáciu novej právnej úpravy na následky vyplývajúce z právnych skutočností, ktoré vznikli v období účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy; všeobecne sa akceptuje, že nová právna úprava, ktorá negatívnym spôsobom zasiahne do právneho postavenia dotknutých subjektov, sa nepovažuje za retroaktívnu, ak nebola nepredvídateľná. V predmetnej veci sa tak podľa názoru ústavného súdu nestalo.). Napokon sa v rámci tretieho kroku testu proporcionality zisťuje, či príslušná právna norma je primeraná vo vzťahu k zamýšľanému cieľu (v tejto súvislosti ústavný súd konštatoval, že napadnutá právna úprava nie je zjavne neprimeraná vo vzťahu k cieľu, ktorý ňou bol sledovaný, čo vedie k záveru o jej ústavnej akceptovateľnosti vyjadrenému v predchádzajúcich častiach tohto nálezu).
Ústavný súd v náleze uvádza, že ust. § 293bt ods. 6 Zákona o sociálnom poistení je v zásade „technickým“ ustanovením zúčtovania súm neprávom vyplatených na predčasnom starobnom dôchodku v prípadoch, ak zanikol nárok na výplatu tohto dôchodku podľa ods. 1 a 3 tohto ustanovenia. Čo sa týka namietaného nesúladu § 293bt Zákona o sociálnom poistení s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 39 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, ústavný súd poukázal na svoje závery uvedené v časti IV. v bode 1 v súvislosti s posudzovaním namietaného nesúladu § 67 ods. 4 a 5 Zákona o sociálnom poistení s označenými článkami ústavy. Treba osobitne pripomenúť, že ide intertemporálne ustanovenia, ktorých obsah musí korešpondovať s ďalšími ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení, a preto ak pri týchto ustanoveniach nedospel ústavný súd k záveru o ich nesúlade s ústavou, takýto záver sa musí vzťahovať aj na napadnuté prechodné ustanovenia.
Po verejnom zverejnení nálezu ústavného súdu, krajský súd v súlade s ust. § 111 ods. 2 vety druhej O.s.p. pokračoval v konaní.
Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom spisu vrátane pripojeného administratívneho spisu odporkyne týkajúceho sa navrhovateľa.
Podľa § 135 ods. 1 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (§ 109 ods. 1 písm. b). Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Ust. § 135 ods. 1 O.s.p. upravuje taxatívnym spôsobom prípady, v ktorých je súd viazaný rozhodnutiami iných vnútroštátnych a medzinárodných súdnych orgánov. Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, to neplatí len v prípade, keď súd prerušil konanie a podal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov, ale aj v prípade každého takého rozhodnutia vydaného v konaní o súlade právnych predpisov, čo napokon potvrdzuje aj § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 385/2000 Z. z..
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd je viazaný nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky prijatého na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2012 pod sp. zn. PL. ÚS 96/2011-83.
Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľky po oboznámení s nálezom Ústavného súdu SR PL. ÚS 96/2011 poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie odporkyne nie je v súlade s ústavou, Dohovorom o ochrane základných ľudských práv, a to z týchto dôvodov: Rozhodnutie odporkyne zo dňa 1. 3. 2011 je diskriminačné, pretože pôsobí retroaktívne. Zdôraznil, že navrhovateľka nastupovala na predčasný dôchodok na základe rozhodnutia z 9. júla 2010 za určitých podmienok. Tieto podmienky boli konkrétne špecifikované Zákonom o sociálnom poistení, ale aj rozhodnutím odporkyne, pretože boli presne špecifikované. Jednou z podmienok alebo kritérií bolo to, že navrhovateľka nastúpi o dva roky skôr na predčasný dôchodok s tým, že o 11 % sa jej bude krátiť dôchodok včetne starobného dôchodku. Faktom ale je, že ako bolo vydané rozhodnutie odporkyne z 1. marca 2011 sa záhadným spôsobom zo zákona tieto podmienky zmenili. Podľa neho, ak je vydané rozhodnutie, ktoré nadobudlo právnu moc a právne účinky a nejaký iný zákon ho mení dodatočne, spätne mení podmienky, ktoré boli, pôsobí tento zákon voči rozhodnutiu retroaktívne, čo je tzv. nepriama retroaktivita, ktorá je v právnom poriadku Slovenskej republiky neprípustná, o čom svedčí nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 1/2004-56 zo dňa 24. februára 2005, v ktorom sa jednoznačne uvádza, že na území Slovenskej republiky nemôže byť retroaktívny zákon alebo pôsobenie na dané rozhodnutie. Voči navrhovateľke boli tieto podmienky porušené aj z dôvodu, že keď navrhovateľka nastupovala na predčasný dôchodok, tak sa zaviazala, že ona za tieto dva roky bude mať nižší dôchodok a potom aj starobný, ale starobný bude mať nižší o 11 %, ale tento nižší dôchodok starobný sa jej bude z časti kompenzovať tým, že bude poberateľkou predčasného dôchodku počas dvoch rokov. Faktom ale je to, že od 17. mája 2010, teda deväť mesiacov do 28. februára 2011 poberala iba predčasný dôchodok. To znamená 288 dní ho poberala a mala ho poberať 660 dní, za to by jej bol patril nižší dôchodok o 11 %. To znamená, že navrhovateľka bola poškodená, pretože to k čomu sa zaviazala odporkyňa, že jej bude platiť za dva roky, nedodržala. Tieto podmienky zo zákona mali pôsobiť len pre tých ako zákon nadobudol účinnosť, nie spätne. V tom vidí právny zástupca navrhovateľky retroaktivitu. Navrhovateľka bola podľa neho ďalej diskriminovaná voči tým, ktorí pracovali v zahraničí a pritom poberali predčasný dôchodok na území Slovenskej republiky, pretože tento zákon to nijako nerieši a nezakazuje týmto ľuďom, ktorí pracujú v zahraničí, aby predčasný dôchodok poberali. Diskriminačné voči navrhovateľke je to aj preto, že ona od 28. februára 2011, kedy jej bolo zastavené vyplácanie predčasného dôchodku až do nastúpenia na starobný dôchodok od 7. marca 2012, má starobný dôchodok nezmenený, teda zostal jej tak, ako bol určený v rozhodnutí o priznaní predčasného dôchodku. Navrhovateľka si za celé obdobie, teda od toho od 28. 2. 2011 až do nastúpenia na starobný dôchodok, platila všetky odvody do Sociálnej poisťovne. To znamená, že bola týmto pádom diskriminovaná voči ľuďom, ktorí pracovali a platili tie isté odvody a jednoducho boli zamestnancami alebo živnostníkmi, de facto aj navrhovateľka bola v danom prípade živnostníčkou a plnila si túto povinnosť. Z uvedeného vyplýva, že ak navrhovateľke bol odňatý predčasný dôchodok, je na mieste otázka, či od 28. 2. 2011 bola navrhovateľka poberateľkou predčasného starobného dôchodku, resp. aký status v danom prípade požívala, pretože ona bola aj naďalej de facto živnostníčkou, ktorá si plnila všetky odvodové povinnosti do Sociálnej poisťovne tak, ako aj predtým, ako išla na predčasný dôchodok. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Na mieste je i ďalšia otázka, podľa zástupcu navrhovateľky, ak navrhovateľka za toto časové obdobie od 28. 2. 2011 do nástupu na starobný dôchodok pracovala a odvádzala peniaze do fondov Sociálnej poisťovne, prečo to nie je nikde zohľadnené. Aj v tomto vidí zástupca navrhovateľky diskrimináciu, pretože navrhovateľka tým, že išla na predčasný dôchodok, sa jej znížil výpočet dôchodku o 11 %, ale i napriek tomu, že naďalej pracovala, keďže jej zo zákona neprávom podľa názoru zástupcu navrhovateľky bol zobratý, resp. vyplácanie predčasného dôchodku, prečo to nebolo zohľadnené pri ďalšom priznaní starobného dôchodku. Navrhovateľka nastupovala na predčasný dôchodok, bol tu určitý status právnej istoty, že keď za určitých podmienok požiadala o predčasný dôchodok, tento jej bol priznaný, proti rozhodnutiu
odporkyne o predčasnom dôchodku sa neodvolala, žila v právnej istote, že to čo bolo obsiahnuté v rozhodnutí o predčasnom dôchodku bude aj dodržané. V tejto súvislosti zástupca navrhovateľky poukázal na princíp právnej istoty, ktorý v danom prípade bol narušený. Do pozornosti súdu dal nesúlad § 293bt ods. 1, ods. 3, pretože z textu vyplýva, že odporkyňa má po 28. februári 2011 súčasne možnosť konať podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, ale aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011. Je to vôbec vykonateľné? Na základe uvedeného má za to, že rozhodnutie, ktorým boli pozastavené dávky navrhovateľky, vyplácanie predčasného dôchodku, nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 1 a ods. 4, čl. 39 ods. 1, čl. 12 ods. 1, ods. 2, čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, ako i v súlade s čl. 14 Dohovoru o základných ľudských právach a slobodách, s čl. 1 o ochrane majetku, ktorá je garantovaná v dodatkovom protokole Dohovoru o základných ľudských právach.
Navrhovateľka prítomná na pojednávaní sa v plnom rozsahu stotožnila s vyjadrím právneho zástupcu, poukázala na to, že ako živnostníčka, pokiaľ by mala prerušiť podnikateľskú činnosť, čo i len na pol roka, stratila by klientelu a možnosť podnikať po dovŕšení starobného veku. Uvedené považuje za bránenie vo vykonávaní živnosti a podnikaní ako takom, pretože po tejto pauze by stratila klientelu. Vykonáva živnosť v oblasti účtovníctva, v tejto brandži nie je možné prestať túto činnosť vykonávať v lehote mesiac alebo dva, jednoducho sa to nedá tak, ako to vyžadoval zákon. Uvedené ustanovenie v tomto smere pôsobí diskriminačne, lebo jej bráni v podnikaní.
Zástupca navrhovateľky poukázal na odlišné stanovisko sudcu Ústavného súdu SR JUDr. Orosza. Zástupca navrhovateľky položil zástupkyni odporkyne otázku: Či bola navrhovateľka od 1. marca 2011 do 7. marca 2012 predčasnou dôchodkyňou. Zástupkyňa odporkyne uviedla, že Zákon o sociálnom poistení nepozná pojem predčasný dôchodca, ale len poberateľ predčasného starobného dôchodku a na otázku uviedla, že navrhovateľka od 10. 3. 2011 do 7. 3. 2012 nebola poberateľkou predčasného starobného dôchodku.
Na ďalšiu otázku zástupcu navrhovateľky na zástupkyňu odporkyne: Pokiaľ navrhovateľka nebola od 10. 3. 2011 do 7. 3. 2012 poberateľkou predčasného starobného dôchodku, kedy jej táto suma predčasného starobného dôchodku bude vyplatená. Zástupkyňa odporkyne uviedla, že keďže navrhovateľka nebola poberateľkou predčasného starobného dôchodku, tento jej vyplatený nebude. Môže si však podať žiadosť podľa § 293cr Zákona o sociálnom poistení.
Na ďalšiu otázku: Prečo odporkyňa navrhovateľke nechce vyplatiť od 10. 3. 2011 do 7. 3. 2012 nevyplatený predčasný dôchodok po nadobudnutí veku starobného dôchodku, keď rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku z 9. júla 2010 č. XXX XXX XXXX je naďalej právoplatné. Zástupkyňa odporkyne uviedla, že v danom prípade odporkyňa postupovala podľa § 293bt Zákona o sociálnom poistení tak, že pozastavila navrhovateľke výplatu predčasného starobného dôchodku, a to aj poukazom na nález Ústavného súdu SR. Naďalej poukazovala na znenie § 293cr Zákona o sociálnom poistení, na základe ktorého si navrhovateľka žiadosťou môže žiadať o prepočítanie starobného dôchodku za dobu nepoberania predčasného starobného dôchodku.
Záverom zástupca navrhovateľky uviedol, že ústavný súd síce rozhodol, ale stanovisko pléna ústavného súdu nebolo jednotné, má za to, že vzhľadom na nález ústavného súdu, ktorý zakazuje na Slovensku retroaktivitu (spomínaný nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 1/2004-56 z 24. 2. 2005) je presvedčený o tom, že aj v tomto prípade je porušená zásada zákazu retroaktivity, že Zákon o sociálnom poistení pôsobí retroaktívne, preto je v rozpore predovšetkým s Dohovorom o základných ľudských právach s čl. 14 (zákaz diskriminácie), ale aj iných a tak isto aj s článkami Ústavy SR.
Vzhľadom na vydaný nález Ústavným súdom SR sp. zn. PL. ÚS 96/2011-28 dňa 22. júna 2011, ktorým je súd viazaný, napadnuté rozhodnutie zo dňa 1. marca 2011, ako aj rozhodnutie zo dňa 20. marca 2012 potvrdil ako zákonné (vydané v súlade s § 293bt Zákona o sociálnom poistení, ako aj v kontexte s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 96/2011-28 zo dňa 22. júna 2011) v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..
Úlohou prvostupňového súdu nie je komentovať nález Ústavného súdu SR, nakoľko jeho rozhodnutím je viazaný.
Na margo súd poznamenáva, že podľa § 293cr ods. 2 Zákona o sociálnom poistení nárok na výplatu starobného dôchodku podľa odseku 1 citovaného ustanovenia vzniká odo dňa podania žiadosti o nový výpočet tohto dôchodku, najskôr od 1. januára 2013.
Podľa ods. 1 citovaného ustanovenia poistencovi, ktorému nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2013, dôchodkový vek dovŕšil pred 1. januárom 2013 a predčasný starobný dôchodok nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, sa suma starobného dôchodku, na ktorú mal nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, určí na žiadosť poistenca znovu podľa predpisov účinných od 1. januára 2013.
Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.