Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/130/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci žalobcov: X./. R.. Y. U., N., W.. XX.XX.XXXX, F. V. Q.C. L. XX, F., X./. R.. A. I., N. W.. XX.XX.XXXX, F. V. Q.C. L. XX, F., X./. K.. Y. I., W.. XX.XX.XXXX, F. V. Q.C. L. XX, F., X./. K.. E. I., W.. XX.XX.XXXX, F. V. Q.C. L. XX, F., zastúpení OLEXOVA VASILISIN s.r.o., Gorkého 6, Bratislava, IČO: 36 820 059 proti žalovaným: 1./. K.. E. L., W.. XX.XX.XXXX, F. T.Á. X, M., X/.K.. Y. L., W.. XX.XX.XXXX, F. T. X, M., zastúpení AKAIS, s.r.o., Miletičova 5B, Bratislava , IČO: 53 864 611, o uloženie povinnosti zdržať sa výstavby určenej na bývanie alebo rekreáciu na pozemkoch bez zriadenia prístupu k nim a iné, na odvolanie žalobcov 1./ až 4./ proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava IV č. k. - 301 zo dňa 21. apríla 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1./,2./ m a j ú voči žalobcom 1./,2./,3./, 4./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol žalobu ktorou sa žalobcovia domáhali uložiť žalovaným povinnosť: I. zdržať sa výstavby určenej na bývanie alebo na rekreáciu na pozemkoch vedených v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre k.ú. H., ako parcely registra ,,C" č. XX/ X, XX/X E. XX/X a na LV č. XXXX pre k.ú. H., ako parcela registra ,,C" č. XXX/X bez zriadenia prístupu k týmto pozemkom (ďalej len „ prvý nárok“) ; II. zdržať sa takého nakladania s vlastníctvom pozemku vedeného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre k.ú. H., ako parcely registra ,,C" č. XX/X, XX/X, pri ktorom by sa spoluvlastnícke právo k tomuto pozemku previedlo na vlastníka alebo spoluvlastníka pozemkov vedených v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre k.ú. H. ako parcely registra ,,C" č. XX/X, XX/X E. XX/X a na LV č. LV č. XXXX pre k.ú. H., ako parcela registra ,,C" č. XXX/X bez zriadenia prístupu k pozemkom vedeným v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre k.ú. H., ako parcely registra ,,C" č. XX/ X, XX/X E. XX/X a na LV č. XXXX pre k.ú. H., ako parcela registra ,,C" č. XXX/X ( ďalej len „ druhý nárok“).

1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil a to z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX k.ú. H., že žalovaní 1./ a 2./ sú bezpodieloví spoluvlastníci pozemku parc. č. XXX/X, záhrada o výmer 1472 m2, parc. č. XX/X záhrada o výmere 114 m2, parc. č. XX/X, záhrada o výmere 553 m2, parc. č. XX/X, ostatná plocha o výmere 365 m2, parc. č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 135 m2, parc. č. XX/X záhrada o výmere 156 m2. Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. H.Ú., zistil, že žalobcovia 1./ a 2./ sú bezpodieloví spoluvlastníci parc. č. XX/XX ostatné plochy o výmere 64 m2, parc. č. XX/X, záhrady o výmere 284 m2, parc. č. XX/X, ostatné plochy o výmere 485 m2, parc. č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 144 m2, parc. č. XX/XX, ostatné plochy o výmere 31 m2, parc. č. XXX/X, záhrady o výmere 900 m2. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. H. zistil, že

žalovaní 3./ a 4./ sú bezpodieloví spoluvlastníci parc. č. XX/XX, ostatné plochy o výmere 16 m2, parc. č. XX/XX, ostatné plochy o výmere 32 m2, parc. č. XX/X, záhrady o výmere 187 m2, parc. č. XX/X, ostatné plochy o výmere 309 m2, parc. č. XX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m2. Z Dohody o zriadení vecného bremena súd prvej inštancie zistil, že oprávnení C. K., W.. XX.XX.XXXX, E. K., W.. XX.XX.XXXX a povinní Y.. Y. U., W.. XX.XX.XXXX, R.. A. I., W.. XX.XX.XXXX, K.. Y. I., W.. XX.XX.XXXX E. K.. E. I., W.. XX.XX.XXXX uzavreli dňa 16.12.2011 dohodu podľa ktorej, oprávnení sú vlastníkmi pozemkov evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č.XXXX pre katastrálne územie H. ako a) parcela č. XX/X, ostatné plochy o výmere 500 m2. Povinní 1, 2 sú vlastníkmi pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre katastrálne územie H. ako parc. č. XX/X, záhrady, o výmere 548 m2, záhrady, spoluvlastnícky podiel 1/1 (ďalej len ,,parc. č. XX/X"). Povinní 3,4 sú vlastníkmi pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre katastrálne územie H. E. T.. Č.. XX/X, záhrady o výmere 548 m2, záhrady, spoluvlastnícky podiel 1/1 (ďalej len ,,parcela č. XX/X"). Povinní zriaďujú v prospech vlastníka pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX T.re katastrálne územie H. ako parc. č. XX/X, ostatné plochy, o výmere 500 m2, vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sietí a práve prechodu a prejazdu cez parc. č. XX/X a parcelu č. XX/X v šírke 3 m tak, ako je vyznačené v geometrickom pláne č. XXX/XXXX, zo dňa 28.11.2011 úradne overeného dňa 05.12.2011, ktorý je neoddeliteľnou prílohou tejto zmluvy. Vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne. Vecné bremeno vznikne vkladom tejto zmluvy do katastra nehnuteľností.

1.2. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , 126 ods.1, , , , , , keď uviedol, že v ustanovení je upravené zákonné obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré sa priamo odvíja od vlastníctva, tzv. susedské práva. Z prvej vety odseku 1 vyplýva, že žalobným návrhom sa možno voči vlastníkovi, ktorý nerešpektuje tzv. susedské práva domáhať len toho, aby sa zdržal presne opísaného a vymedzeného rušenia, ktorým žalovaný obťažuje svojho suseda alebo ktorým vážne ohrozuje výkon jeho práv. Zo znenia tohto ustanovenia súčasne vyplýva, že je vylúčené, opierajúc sa o tento právny dôvod žaloby požadovať, aby sa vlastníkovi uložila povinnosť niečo konkrétne konať. Žaloba na vykonanie vhodných a primeraných opatrení na odvrátenie vážne hroziacej škody môže mať svoj právny dôvod iba v a ak sa osobe, ktorá je rušená v zmysle neposkytla náležitá právna ochrana tým, že sa vlastníkovi uložila povinnosť zdržať sa rušenia, možno uvažovať aj o objektívnej kumulácii a v procese možno aplikovať oba právne dôvody popri sebe.

1.3. Ďalej ustanovením keď uviedol, že pri žalobe na plnenie znie žalobný návrh na zaplatenie určitej peňažnej sumy alebo na splnenie inej ako peňažnej povinnosti. Nepeňažnou povinnosťou môže byť niečo dať, resp. vydať, dodať, či vypratať, niečo vykonať, niečoho sa zdržať, alebo niečo strpieť. Právo na plnenie vyplýva z (žalobcom tvrdeného) relatívneho právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý môže byť založený na rozličných právnych dôvodoch (zmluva, zodpovednosť za škodu, bezdôvodné obohatenie, iná právna skutočnosť). Aj žaloby na plnenie, ktoré sú primárne založené na absolútnych právach vyplývajú z právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, do ktorého sa toto absolútne právo relativizovalo. Právo uplatňované žalobou na plnenie je právo už existujúce (žalobca jeho existenciu tvrdí). Žalobou na plnenie sa poskytuje ochrana právu, ktoré už bolo porušené. Napríklad predpokladom pre vyhovenie žalobe na plnenie je skutočnosť, že vymáhaná pohľadávka je splatná a dlžník je v omeškaní. V ustanovení c) sú rozlišované rôzne druhy určovacieho žalobného návrhu. Kritériom tohto rozlišovania sú dve rôzne obsahové hľadiská: Jednak sa rozlišuje návrh, vyplývajúci z určitého právneho vzťahu, a návrh, vyplývajúci z určitého práva, a jednak sa rozlišuje určovací návrh kladný (pozitívny), kedy žalobca žiada určenie existencie právneho vzťahu či práva, a určovací návrh záporný (negatívny) zameraný na neexistenciu právneho vzťahu či práva. Príkladom právneho vzťahu, ktorý môže byť predmetom určovacieho návrhu, je vlastnícky vzťah, určitý zmluvný vzťah, pracovnoprávny vzťah a pod. Príkladom určenia práva môže byť právo dedičské, právo tretej osoby na vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia predajom veci a pod. Vzhľadom k tomu, že výpočet jednotlivých druhov návrhov uvedených v ust. nie je taxatívny, je nutné pripustiť, že existujú žaloby svojou povahou určovacie, kde nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože tento vyplýva z právneho predpisu. Súčasný sporový súdny kódex diferencuje žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je ( C.s.p) a na určenie právnej skutočnosti ( C.s.p), pričom žalobca na určenie právnej skutočnosti je prípustná výlučne v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Ide napríklad o žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (), žaloba na určenie neplatnosti dražby ( ZoDD), žaloba na určenie neplatnosti výpovede z nájmu ( ) a odporovacie žaloby

( ). Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a preto i eventuálna nutnosť v konkrétnom návrhu tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia, je u všetkých určovacích návrhov, kladných i záporných jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby bolo súdu umožnené v rozsudku meritórne návrhu vyhovieť. Tento právny záujem totiž musí existovať aj v dobe, keď súd vyhlasuje rozsudok vo veci. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Určovací návrh je teda prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, takže jeho cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany. V tom spočíva jeho rozdiel od návrhu na plnenie, ktorého uplatnenie prichádza do úvahy až vtedy, keď už právo žalobcu bolo porušené, takže jeho cieľom je reparácia. Akonáhle už bolo právo žalobcu porušené, stráca prevencia akýkoľvek zmysel a žalobca už nemôže mať žiadny právny záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu. Jeho event. návrh na také určenie nemôže mať úspech a v tomto zmysle je teda neprípustný. Žalobca má v tomto prípade právny záujem len na odstránení následkov porušenia práva, teda na plnenie.

1.4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ani jednému z nárokov žalobcov nebolo možné vyhovieť. Pokiaľ sa jedná o prvý nárok žalobcov súd prvej inštancie poukázal nato, že vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Oprávnenie vlastníka nakladať s predmetom vlastníckeho práva má ústavný základ a opiera sa o to, že každému je dovolené konať len to, čo nie je zákonom zakázané. Ústavne sa vychádza z toho, že nenakladanie s vecami a právami je nesporne zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných zaručených práv. Zapieracia žaloba chráni vlastníka pred každým iným zásahom do jeho oprávnení, než je zadržiavanie veci. Na takúto žalobu je aktívne legitimovaný vlastník a pasívna legitimácia patrí osobe, ktorá ruší vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva iným spôsobom než je zadržiavanie veci. V petite sa bude žalobca domáhať, aby sa rušiteľ zdržal presne opísaného konania, alebo aby obnovil pôvodný stav, ktorý bol jeho zásahom porušený tak, že len jeho obnovenie zabezpečí plný výkon oprávnení vlastníka. Rozdiel medzi žalobou podľa a spočíva najmä v tom, že prvé ustanovenie chráni vlastnícke právo k hmotnej veci pred neoprávnenými zásahmi, ktoré už nastali, trvajú, alebo bezprostredne hrozí, že sa budú opakovať. Ustanovenie pôsobí preventívne proti vzniku akejkoľvek vážnej škody, ktorá hrozí, t.j. nielen proti vzniku škody na hmotnej veci, ale aj na zdraví a živote. Takouto žalobou sa možno domáhať zákazu zásahov, ktoré ešte len hrozia, musí však z nich hroziť vážna škoda. Zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci podľa je teda možné uplatniť len tam, kde neoprávnené rušenie vlastníka zo strany rušiteľa trvá, resp. pokračuje, alebo tam, kde síce už prestalo, avšak existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti. Samotným aj keď vyslovený zámer s takouto neoprávnenou činnosťou začať, nemôže opodstatňovať žalobu na zdržanie sa rušivej činnosti, ak k nej zatiaľ nedošlo. Žalobcovia svoje tvrdenia neopierajú o žiadnu relevantnú skutkovú či právnu argumentáciu, ani o žiadne dôkazy, ktorými by preukazovali svoje skutkové tvrdenia o neoprávnených zásahoch žalovaných voči žalobcom, o ohrození ich vlastníckeho práva žalovanými. Je nepochybné, že záujem žalovaných je predávané nehnuteľnosti predať za čo najvyššiu cenu, čo je logickým záujmom každého predávajúceho v trhovom hospodárstve. Tvrdenie žalobcov, že žalovaní nemajú právo predať pozemky z dôvodu, že na nich je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu nemá oporu v zákone. V posudzovanej veci nebol preukázaný ani žiadny zásah žalovaných do vlastníckeho práva žalobcov ani žiadne ohrozovanie vlastníckeho práva žalobcov žalovanými. Ako už bolo vyššie uvedené, podľa ustanovenia sa musí vlastník zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Zo znenia ustanovenia ukladajúceho vlastníkovi povinnosť zdržať sa tam príkladmo vymenovaných konaní a z toho, že vlastník obťažuje iného alebo ohrozuje výkon práv iného tým, čo inak tvorí obsah jeho vlastníckeho práva, vyplýva, že podľa tohto ustanovenia sa možno žalobou domáhať len uloženia povinnosti zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už uloženia povinnosti niečo konať - napr. odstrániť, premiestniť, alebo určitým spôsobom upraviť predmet žalovaného vlastníctva. Z rovnakého dôvodu sa nemožno s úspechom domáhať ani uloženia povinnosti zdržať sa užívania predmetu svojho vlastníctva, poprípade jeho užívania len určitým spôsobom. V posudzovanej veci nebolo zo strany žalovaných preukázané žiadne rušenie žalobcov žalovanými a teda nebol dôvod na uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa nepreukázaného rušenia. Ako už bolo tiež vyššie uvedené, len ak ide o vážne ohrozenie, má ohrozený podľa právo sa domáhať, aby súd uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia k odvráteniu hroziacej škody. V rámci ochrany poskytovanej ustanovením

možno uložiť povinnosť niečo konať. Nie je vylúčené uložiť vlastníkovi napr. odstránenie veci, ak je to možné považovať za opatrenie vhodné a primerané na odvrátenie hroziacej vážnej škody. Ak napr. ohrozený vlastník v prípade prvej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 127 ods. 1 (ohrozenie susedovej stavby alebo pozemku úpravami pozemku alebo stavby na ňom zriadené bez dostatočných opatrení na ich upevnenie) vylíči v žalobe skutkový stav tak, že bude odôvodňovať ako žiadosť o zdržanie sa konkrétneho zásahu, tak žiadosť o vhodné opatrenie k odvráteniu hroziacej škody je možné obidva návrhy kumulovať (, ). O takúto situáciu sa v prejednávanej veci nejednalo. Žalovaní žiadnym spôsobom nezasahujú do vlastníckeho práva žalobcov a rovnako vlastnícke právo žalobcov ani žiadnym spôsobom neohrozujú. V konaní jednak nebola preukázaná žiadna výstavba určená na bývanie alebo na rekreáciu na predmetných pozemkoch a súd nemôže uložiť žalovaným povinnosť písomnou zmluvou zriadiť žalobcami navrhovaný prístup k týmto pozemkom (vecné bremeno). Uloženie takejto povinnosti žalovaným nemá oporu v zákone.

1.5. Vo vzťahu k druhému nárok žalobcov súd prvej inštancie uviedol, že ako už bolo uvedené, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Zákon vymedzuje základné subjektívne oprávnenia vlastníka, ktoré môže vykonávať pri výkone vlastníckeho práva. Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať plody veci a jej úžitky a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci a kohokoľvek k tej istej veci a ktoré smeruje voči všetkým. Uvedené práva vlastníka platia pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Oprávnenie s vecou nakladať je veľmi široké. Predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi, najmä zmluvami, alebo jednostrannými právnymi úkonmi, prípadne aj opustením veci. Keďže v žiadnom inom predpise súkromného práva sa neobjavuje úprava obsahujúca definíciu a obsah vlastníckeho práva, z tohto ustanovenia treba vychádzať pri posudzovaní akejkoľvek otázky spojenej s vlastníctvom bez ohľadu na to, o aký právny vzťah ide. Žalovaní sú vlastníkmi predmetných pozemkov, majú preto plné právo s nimi nakladať, a ani súd nemôže ukladať im povinnosť s nimi nakladať bez zriadenia prístupu k nim. Spôsoby vzniku (zániku) vecných bremien sú ustanovené v . Vecné bremeno môže vzniknúť predovšetkým na základe písomnej zmluvy. Pritom aj na tieto zmluvy, pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné, sa vzťahujú všeobecné ustanovenia až 51 o zmluvách. Podľa ustanovenia účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby. Ak nie je v zákone alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas ( prvá veta ). Z citovaných ustanovení vyplýva, že nemožno vylúčiť, aby účastníci zriadili vecné bremeno aj v prospech osoby, ktorá nie je účastníkom zmluvy. Pokiaľ by však tretia osoba nedala súhlas, zmluva by platila iba medzi tými, ktorí ju uzavreli, a právo na plnenie by mal iba účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradil, ak nebolo dohodnuté inak. To isté by platilo, ak by tretia osoba súhlas odoprela ( ). V neposlednom rade je potrebné uviesť, že vecné bremeno nemožno zriadiť v prospech konkrétne neurčenej osoby alebo bez vzťahu k určitej nehnuteľnosti. Vecné bremeno podľa ustanovenia môže súd zriadiť pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že vecné bremeno môže súd zriadiť len pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci. O takúto situáciu sa v prejednávanej veci nejedná. Súd nemôže uložiť účastníkovi konania povinnosť zriadiť vecné bremeno v žiadne forme.

1.6. Záverom prvoinštančný súd k obom žalobcami uplatneným nárokom poukázal na skutočnosť, že právo na plnenie vyplýva z (žalobcom tvrdeného) relatívneho právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý môže byť založený na rozličných právnych dôvodoch (zmluva, zodpovednosť za škodu, bezdôvodné obohatenie, iná právna skutočnosť). Aj žaloby na plnenie, ktoré sú primárne založené na absolútnych právach vyplývajú z právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, do ktorého sa toto absolútne právo relativizovalo. Právo uplatňované žalobou na plnenie je právo už existujúce (žalobca jeho existenciu tvrdí). Žalobou na plnenie sa poskytuje ochrana právu, ktoré už bolo porušené. Takáto situácia v posudzovaných nárokoch nenastala.

1.7. Súd prvej inštancie ďalej odôvodnil, prečo zamietol návrh zástupcu žalobcov na výsluch svedka pána V., zamestnanca realitnej kancelárie C., keď jeho výsluch pri neprispel k zisteniu skutočností právne významných pre posúdenie predmetu sporu.

1.8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení tak, že žalovaným ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1./ až 4./, ktorí žiadali aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie zamietol obidva navrhované výroky, keď petitom 2./ sa žalobcovia domáhali obmedzenia takého konania žalovaných, z ktorého by vlastník pozemkov vymenovaných v petite 1./ mohol vyvodzovať právo prístupu k pozemkom vymenovaným v petite 1./ z titulu prístupu k parcelám č. 98/3 a 98/4, ku ktorým vecné bremeno zriadené je, ale ktorých by vlastník pozemkov vymenovaných v petite 1/ nebol výlučným vlastníkom ale iba spoluvlastníkom. Rozhodnutie o tomto petite ale prichádzalo do úvahy logicky iba v prípade vyhovenia petitu 1./. Preto samostatné odôvodnenie rozhodnutia o tomto petite prvoinštančným súdom nekorešponduje účelu, ktorý ním žalobcovia sledovali a s ktorým sa súd podľa nich nevyporiadal. Uvedených výrokov sa žalobcovia domáhali z troch titulov: A/ ako o určovacej žalobe; B/ako o žalobe na plnenie pre vážne ohrozenie; C/ ako o negatórnej žalobe.

2.1. Ako procesné dôvody odvolania žalobcovia uviedli, že podaním zo dňa 24.1.2022 žalobcovia 3./ a 4./ navrhli, aby do konania na ich miesto vstúpili žalobcovia 1./ a 2./ a všetci žalobcovia navrhli, aby súd ich návrhu vyhovel. Prvoinštančný súd sa týmto návrhom nezaberal a preto okruh účastníkov konania v prvoinštančnom rozhodnutí je tak nesprávny a sú dané odvolacie dôvody podľa , a .

2.2. Vo vzťahu k zamietnutiu petitu 1./, že právne posúdiť vec z titulu A/ (ako o určovacej žalobe) prvoinštančný súd úplne opomenul a uviedol len ustanovenia , na ktoré chcel zistený skutkový stav aplikovať ale bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov. Okrem toho prvoinštančný súd zamietol alternatívny petit, ktorý bol lepšie formulovaný z pohľadu určovacieho rozhodnutia. Žalobcovia pritom z pohľadu rozhodovania o ich návrhu ako o určovacej žalobe predniesli viaceré nasledovné podstatné argumenty, ktoré pri náležitom rozhodnutí nemohli ostať zo strany prvoinštančného súdu bez povšimnutia ( vlastník pozemku bez prístupu nemá právo na pozemku bez prístupu stavať; neistota právneho postavenia subjektu zakladá tiež popieranie práva; naliehavý právny záujem na určení zakladá aj vyhrážka neoprávneným zásahom; je daná naliehavá právna potreba domáhať sa ochrany proti čiernej stavbe pred zahájením výstavby a pred začatím stavebného konania preventívne; námietky z vlastníckych sporov nie je oprávnený riešiť stavebný úrad v riadnom stavebnom konaní; pri dodatočnom legalizovaní stavby sa odstraňovanie stavieb pre nedostatky legislatívy v praxi nerealizuje; právne vzťahy pri prístupe na pozemok bez vecného bremena cez pozemok s vecným bremenom presahujú bežné právne povedomie ; publicita katastra je spôsobilá predchádzať rozširovaniu sporov a vzniku škôd nie len žalobcov ale aj tretích osôb ) . Opomenutie právneho posúdenia veci ako pri určovacej žalobe a nepripustenie alternatívneho petitu zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia a odvolacie dôvody podľa , , a .

2.3. Žalobcovia poukázali na závery súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietavému rozhodnutie z titulov B/ a C/ a nato, že prvoinštančný súd sa nevyporiadal s ich podstatnými argumentmi, ktoré v konaní tvrdili v súvislosti so záverom súdu, že nebol preukázaný zásah do vlastníckeho práva žalobcov ani jeho ohrozovanie. V tejto súvislosti tvrdili hlavne dve skutočnosti, a to 1./ že na pozemku bez prístupu výstavba možná nie je a že 2./ nielen priamo výstavba, ale aj iné úkony smerujúce k tomu, že nebude rešpektovaný rozsah vecného bremena predstavujú ohrozenie. K otázke, či je možná výstavba na parcele bez prístupu z rozsudku vyplýva, že vlastnícke právo požíva ochranu a preto nie je dôvod zakázať žalovaným výstavbu na pozemku bez prístupu a už vôbec nie nie nakladanie s pozemkom bez prístupu, alebo podielom na ňom. Čo sa táka výstavby na pozemku bez prístupu, nemožno súhlasiť s tým, že vlastník disponuje právom výstavby a žalobcovia mali za to, že žalovaní disponujú len právami vykonateľnými bez toho, aby mali na pozemok prístup. Z uvedeného dôvodu názor súdu, že nemožno vysloviť zákaz výstavby, je nesprávnym právnym posúdením veci, nakoľko opomenul fakt, že v tomto prípade výstavba nie je možná bez prístupu a preto týmto právom žalovaní nedisponujú. Stav, z ktorého

vyplýva povinnosť zdržať sa výstavby t.j. obmedzenie výkonu vlastníckeho práva vyplýva zo zákona. V situácii kedy žalovaní právom nedisponujú, pričom tvrdia opak, resp. to popierajú, je úlohou súdu vysloviť sa k tejto otázke tak, aby sa predišlo ujme, čo je účelom . V tejto situácii ani nedôjde rozsudkom o tom, že sa zakazuje výstavba k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaných, nakoľko títo právo výstavby bez prístupu fakticky nemajú, pretože ho vedia realizovať len cestou zásahu do práv žalobcov. V tomto prípade je preto právo užívať pozemok na výstavbu, ktoré inak patrí každému vlastníkovi, právom, ktoré nie je fakticky vykonateľné, nakoľko tomuto bráni iné právo a teda vlastník je povinný zdržať sa jeho výkonu. Povinnosť žalovaných zdržať sa výstavby na pozemku označenom v petite 1/ vyplýva zo súkromnoprávneho predpisu, ktorý zakazuje užívať iný pozemok (za účelom prístupu) bez titulu. Z tohto dôvodu sa žalobcovia obrátili na súd, aby súd určil zdržať sa takej činnosti, čo súd zamietol bez adekvátneho zdôvodnenia, resp. vyjadrenia sa k tejto právnej otázke. Bolo preukázané, že napriek skutočnosti, že právo výstavby žalovaní nemajú, pozemok označený v petite 1./ založili ako pozemok s prístupom, potenciálnym kupujúcim tvrdia opak a nie je vylúčený omyl, nakoľko ide o vzťahy ktoré môžu byť nad rámec bežného právneho povedomia. Preto je povinnosťou súdu na návrh určiť kto je povinný ako postupovať, za účelom predídenia sporom a škodám. Nakoľko žalobcovia majú za to, že právo výstavby nepatrí medzi práva ktoré je možné realizovať aj bez prístupu, žalovaní sú povinní sa ho zdržať. Nakoľko stav v katastri je možné účelovo dezinterpretovať, v situácii, ak ide o neoprávnený prospech nemalého rozsahu, o ktorý tu žalovaní usilujú, bolo nutné podať žalobu za účelom objasnenia tejto otázky, či je možné na parcele bez prístupu stavať. K tomuto súd v rozsudku nedal odpoveď, hoci šlo o kľúčovú otázku tohto konania.

2.4. K otázke či vlastnícke právo žalobcov ohrozujú aj iné skutočnosti ako výstavba súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ nezačala výstavba, nie je dané ohrozenie. Žalobcovia poukázali na ustanovenie , ktorého účelom je v prvom rade prevencia a nato, že súd prvej inštancie neuviedol dôvod, prečo hrozba využiť parcely ako stavebné bez prístupu, čo zahŕňa hrozbu bez právneho titulu užívať vlastníctvo žalobcov na prechod (výstavba bez prístupu možná nie je), nepredstavuje vlastne hrozbu. Pritom prechod ďalších osôb a vozidiel k ďalším stavbám cez ich pozemok, ktorý v čase kúpy ich pozemku žalobcovia oprávnene nepredpokladali, by bol vážny zásah do ich práv a jeho hrozba preto ohrozovaním ich vlastníckeho práva je. Z rozsudku vyplýva, že súd nespochybňuje, že prikázanie vlastníkovi zdržať sa činnosti, ktorá je nelegálna, je účelom ochrany pred škodou podľa a z dokazovania vyplynulo, že hrozba výstavby na pozemkoch bez prístupu daná je. Žalobcovia uviedli, že z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, že: - ohrozením nie je len také konanie, kde už došlo k zásahu, ale aj vyhrážka alebo iné prejavy vôle, ktoré sledujú zámer ohroziť práva iného, kde je hrozba naplnenia do budúcna;-prezentovanie pozemku bez prístupu kupujúcim tak, akoby prístup zriadený bol, predstavuje ohrozenie práva každého, kto týmto podvodným konaním môže byť dotknutý; - ak je daná hrozba ujmy následkom podvodného konania žalovaných, je daná potreba poskytnutia ochrany preventívne súdom, ktorých úlohou je zabrániť sporom, ktoré možno dôvodne predpokladať a ktoré môžu viesť k ujme. Odôvodnenie súdu, že konanie žalovaných nie je ohrozením do času, kedy výstavba bude fakticky zahájená je podľa žalobcov neprijateľné. Z pohľadu žalobcov potom už bude neskoro, nebude možné ujme bez väčších následkov predchádzať, t.j. taký záver odporuje účelu zákona a zásade predchádzať škodám. Naopak zabránenie prechodu ďalších osôb a vozidiel k ďalším stavbám, ktorý v čase kúpy ich pozemku žalobcovia oprávnene nepredpokladali, opatrenie súdu na odvrátenie hroziacej škody opodstatňuje. Opomenutie týchto podstatných argumentov žalobcov a nevykonanie dokazovania, ktoré k nim navrhovali zakladá tiež napreskúmateľnosť rozhodnutia a odvolacie dôvody podľa , , a .

2.5. Záverom ako dôvody v rozsahu zamietnutia petitu 2./ žalobcovia uviedli, že pokiaľ by súd dospel podľa petitu 1./ k záveru, že žalovaní sú povinní sa zdržať výstavby, bol povinný skúmať v druhom rade to, či prevod spoluvlastníckeho podielu na susednom pozemku, s právom prístupu predstavuje rovnako ohrozenie vlastníckeho práva a či je možné vysloviť, aby sa ho žalovaní zdržali, alebo nie. K tomu sa súd prvej inštancie nevyjadril. Dôvodnosť petitu 2./ bude možné preskúmať riadne až v prípade riadneho rozhodnutia o petite 1./ a dovtedy ide podľa žalobcov v tomto bode o nesprávne právne posúdenie (odvolací dôvod podľa .

3. Žalovaní 1./,2./ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali na dôvody odvolania žalobcov , ku ktorým uviedli, že neuznávajú ani jeden z uplatnených dôvodov odvolania, a to z toho dôvodu, že žalobcovia v prvoinštančnom konaní, ako aj v rámci odôvodnenia odvolania neboli schopní preukázať akýkoľvek

zásah a/alebo ohrozenie ich vlastníckych práv, príp. hroziacu škodu. Žalovaní opätovne poukazujú na skutočnosť, že podaná žaloba je zjavne nedôvodná, je podaná predčasne, na podanie žaloby neboli splnené procesné a ani hmotnoprávne podmienky a žalobný petit je absolútne nezrozumiteľný a neurčitý, a to aj napriek údajne „lepšej“ formulácii alternatívneho petitu. Z neurčitého petitu, ktorý nie je možné vykonať je zrejmé, že žalobcovia sa domáhali svojich práv žalobou o ochranu vlastníckeho práva. Petit a svoje ďalšie návrhy, ktoré by bolo možné považovať za zmenu žaloby žalobcovia upravovali účelovo počas konania s cieľom čo najviac predĺžiť konanie, tak aby bola v katastri nehnuteľnosti čo najdlhšie zapísaná poznámka k pozemkom vo vlastníctve žalovaných. Uvedená skutočnosť je nepochybne hlavným dôvodom prečo žalobcovia pristúpili k podaniu žaloby.

3.1. Žalovaní mali zato, že súd mal v záujme predchádzania ďalším škodám, ktoré spôsobil zápis poznámky v katastri nehnuteľnosti predbežne posúdiť žalobu, ako zjavne nedôvodnú v zmysle Bez ohľadu na citované ustanovenie sa v plnom rozsahu stotožňujú s postupom prvoinštančného súdu, a to aj napriek tomu, že žaloba, vyjadrenia zástupcu žalobcov, ako aj odvolanie nemá žiadny vecný ani logický základ. Žalobcovia ani v odvolaní neopierajú svoje tvrdenia o žiadnu relevantnú skutkovú, či právnu argumentáciu, ani o žiadne dôkazy, ktorými by preukazovali svoje skutkové tvrdenia o ohrození ich vlastníckeho práva, prípadne o hroziacej škode, ktorú by bolo nutné odvrátiť autoritatívnym rozhodnutím súdu. Čo sa týka zúženia okruhu účastníkov konania, predmetné zúženie žalobcovia navrhli v poslednom štádiu prvoinštančného konania (pred posledným pojednávaním). Žalovaní majú za to, že zúženie účastníkov konania by nemalo za následok iné rozhodnutie vo veci, nakoľko žalobu považujú za zjavne nedôvodnú.

3.2. Žalobcovia v pomerne rozsiahlom odvolaní uvádzajú fabulatívne tvrdenia, ktoré opätovne zostávajú v hypotetickej rovine. Zároveň sa usilujú navodiť dojem, že sa súd nevysporiadal s ich argumentáciou, ktorá bola počas celého konania rovnako len v hypotetickej rovine a na podporu svojich tvrdení žalobcovia nepredložili jediný dôkaz. Súd sa podľa názoru žalovaných vysporiadal s oboma petitmi žalobcov a jasne uviedol právne posúdenie veci, v rámci ktorého sa vysporiadal so všetkými návrhmi žalobcov, a to pokiaľ sa jedná o: žalobu na ochranu vlastníckeho práva, t.j. zapieraciu žalobu, určovaciu žalobu; susedské práva podľa ; žalobu na vykonanie vhodných a primeraných opatrení na odvrátenie vážne hroziacej škody v zmysle ; objektívnej kumulácii zapieracej žaloby a žaloby v zmysle . Súd týmto vyčerpal argumentačné spektrum, pričom svoje rozhodnutie oprel o právne a skutkové posúdenie veci. Žalobcovia v odvolaní neuviedli, ani jeden dôvod, ktorý by mal za následok nesprávne rozhodnutie prvoinštančného súdu.

3.3 Žalobcovia v odvolaní uvádzajú aj ďalšie skutočnosti, z ktorých väčšina nebola v rámci konania z ich strany vznesená. Jedná sa najmä o skutočnosti ku ktorým žalobcovia neuvádzajú relevantný právny podklad, ani žiaden dôkaz, čím zostávajú len v rovine fabulácii, keď rovnako uviedli aj ďalšie všeobecné formulácie, ktoré podľa názoru žalovaných nemajú súvis s prejednávanou vecou a žiadnym spôsobom nespochybňujú rozhodnutie prvoinštančného súdu. Žalobcovia v odvolaní označili podľa ich názoru hlavne dve skutočnosti, a to 1./ že na pozemku bez prístupu výstavba možná nie je a že 2./ nie len priamo výstavba, ale aj iné úkony smerujúce k tomu, že nebude rešpektovaný rozsah vecného bremena. Žalobcovia sa podanou žalobou teda mali domáhať akéhosi potvrdenia zákonných ustanovení, pričom neboli schopní preukázať akékoľvek zásahy do svojich vlastníckych práv zo strany žalovaných. Je evidentné, že celý skutkový stav bol zo strany žalovaných vyfabulovaný s cieľom obmedziť oprávnenie žalovaných nakladať so svojim vlastníctvom. Z koncepcie podanej žaloby možno vyvodiť, že neexistuje spor o právo medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov, nakoľko neexistuje reálny spor. Žalovaní si dovoľujú poukázať na princíp zakotvený v článku 1 , ktorý zdôrazňuje, že spor o právo musí byť reálny, t.j. spor skutočne v právnej rovine existujúci, keďže objektívne právo nemôže poskytovať ochranu tzv. fingovaným sporom len za účelom dosiahnutia rozsudočného výroku zo špekulatívnych dôvodov.

4. Žalobcovia 1./ až 4./ vo svojej replike uviedli, že žalovaní sa nevyjadrili k skutočnostiam ktoré sú uvedené v odvolaní, ktoré vyplynuli z dokazovania a dokazujú že verbálne snahy žalobcov o zľahčovanie a zahmlievanie situácie, sú v zrejmom rozpore s ich skutkami ( na výsluchu 21.03.2022 žalovaní uviedli vyjadrenia, z ktorých je zrejmé, že uvedené „údajne „jasné práva žalobcov" popierajú; žalovaným vadí im poznámka v katastri, čo znamená, že pred potenciálnymi kupujúcim nechcú prezentovať fakt, že k pozemku prístup nie je; pozemok bez prístupu už žalovaní aj reálne založili a tento už bol reálne predmetom samostatného predaja -dražby; realitná kancelária najatá žalovanými tvrdila žalobcom, že

pozemok považuje klient za developerský). Žalobcovia zastali názor, že právo patrí bdelým a sporom treba predchádzať preventívne a nakoľko trvali na tom, že prístup na sporné pozemky žalovaných neexistuje ale naopak žalovaní sú presvedčení, že existuje, na tomto názore zotrvali, je potrebné aby súd o spornom práve rozhodol tak, ako je obsahom žaloby.

5. V duplike žalovaní 1./,2./ poukázali nato, že žalobcovia dodatočne udávajú dôvody, z ktorých nie je zrejmé či predstavujú dôvody odvolania Vo vzťahu k výsluchu dňa 21.03.2022 uviedli, že nie je zrejmé čoho sa žalobcovia domáhajú, ani akým spôsobom by mala predmetná argumentácia odôvodňovať účelnosť podaného odvolania. Čo sa týka poznámky v katastri nehnuteľností žalovaní uviedli, že tvrdenie žalobcov pôsobí nekonzistentné a nelogicky, nakoľko pokiaľ by sa žalovaní rozhodli disponovať svojim vlastníctvom, tým že sa rozhodnú predmet vlastníctva predať, takýto predaj by nebol možný bez toho, aby si potenciálny záujemca predmet prevodu prehliadol. Domáhanie sa záujemcov prístupu cez pozemok žalobcov nebolo v konaní preukázané a predmetné zostáva nanajvýš v rovine tvrdení žalobcov, pričom sa v konaní viac krát preukázalo, že žalobcovia majú tendenciu v konaní fabulovať a to aj vo vzťahu k ich tvrdeniam týkajúcich sa realitnej kancelárie, ktorá skutočnosti neboli v konaní preukázaná. Okrem toho súd návrh na vykonanie dôkazu zamietol z dôvodu, že výsluch by nemohol prispieť k zisteniu skutočností právne významných pre posúdenie predmetu sporu. To znamená, že súd sa s návrhom na vykonanie dokazovania riadne vysporiadal. Záverom uviedli, že sú presvedčení, že záujmom žalobcov je na základe vyfabulovaného skutkového stavu obmedziť vlastnícke právo žalovaných a z uvedeného dôvodu žalobcovia konali počas celého konania obštrukčné.

6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle , 380 ods. 1 v napadnutom t.j v celom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1./, 2./, 3./,4./ nie je dôvodné.

7. V predmetnom konaní sa žalobcovia podanou žalobou domáhali aby súd rozhodol tak, že : I. Žalovaný 1./ a žalovaný 2./ sú povinní zdržať sa výstavby určenej na bývanie alebo rekreáciu na pozemkoch evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. 4398 pre k. ú. Dúbravka ako parcely registra C č. 98/1, 98/2 a 99/3 a na LV č. 6217 pre k. ú. Dúbravka ako parcela registra C č. 109/2 bez zriadenia prístupu k týmto pozemkom. II. Žalovaný 1./ a žalovaný 2./ sú povinní zdržať sa takého nakladania s vlastníctvom pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. 4398 pre k. ú. Dúbravka ako parcely registra C č. 98/3 a 98/4, pri ktorom by sa spoluvlastnícke právo k tomuto pozemku previedlo na vlastníka alebo spoluvlastníka pozemkov evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. 4398 pre k. ú. Dúbravka ako parcely registra C č. 98/1, 98/2 a 99/3 a na LV č. 6217 pre k. ú. Dúbravka ako parcela registra C č. 109/2 bez zriadenia prístupu k pozemkom evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. 4398 pre k. ú. Dúbravka ako parcely registra C č. 98/1, 98/2 a 99/3 a na LV č. 6217 pre k. ú. Dúbravka ako parcela registra C č. 109/2. Ako vyplýva z argumentácia žalobcov počas konania na súde prvej inštancie ale aj v odvolaní uvedených výrokov sa žalobcovia domáhajú z troch titulov ako: a) o určovacej žalobe; b) o žalobe na plnenie pre vážne ohrozenie; c) o negatórnej žalobe.

8. v ustanovení dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8.1. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti; b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu; c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

8.2. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

8.3. Podľa , komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

9. V ustanovení sú uvedené dve typické vlastnícke žaloby. Jednou z nich je negatórna žaloba (žaloba na stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva). Menej častá a typická je určovacia žaloba v zmysle ustanovenia . Na rozdiel od žalôb na plnenie je určovacia žaloba spojená s procesnou podmienkou, že žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Žalobou o zdržanie sa zásahov do práv vlastníka veci (zapieracou žalobou) sa vlastník veci domáha ochrany svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto do tohto jeho práva neoprávnene zasahuje a ruší ho vo výkone jeho vlastníckeho práva. Takouto žalobou sa žiada, aby súd zakázal žalovanému neoprávnené rušenie vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva, čomu treba klásť na roveň aj zaviazanie žalovaného, aby sa zdržal neoprávneného rušenia

9.1. Neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva nie je vyhrážanie sa takým zásahom. Vlastník, ktorému sa niekto takto vyhráža, sa nemôže brániť zapieracou (negatórnou) žalobou, môže však žiadať, aby súd určil, že žalovaný nie je oprávnený vykonať zásah, ktorým hrozí. Ak vlastník veci žiada, aby súd určil, že žalovaný nie je oprávnený zasahovať do jeho vlastníckeho práva spôsobom, ktorým hrozí, je povinnosťou súdu skúmať, či má žalobca na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle ; musí teda vykonať skutkové zistenia, z ktorých bude zrejmé, že žalovaný mieni hrozbu vážne a je schopný ju uskutočniť, či už sám alebo prostredníctvom tretej osoby (pozri napr. rozhodnutie NS ČR zo 6. 3. 2001, sp. zn. ). Ak sa žalobca negatórnou žalobou domáha, aby bola vlastníkovi uložená povinnosť zdržať sa jeho rušenia vo výkone vlastníckeho práva, predpokladom vyhovenia takej žaloby je, že rušenie ku dňu vyhlásenia rozsudku trvá. Podmienkou negatórnej žaloby nie je, aby zásah do vlastníckeho práva zanechal určité nepriaznivé následky.

9.2. V prípade hroziacej škody sa možno domáhať ochrany žalobou na predchádzanie hroziacim závažným škodám podľa . Rozdiel medzi negatórnou žalobou a žalobou podľa citovaného ustanovenia spočíva v tom, že negatórna žaloba sa týka už vykonaných zásahov, zatiaľ čo žaloba podľa sa týka ešte len hroziacich škôd. V niektorých prípadoch však možno obe uvedené žaloby aj kumulovať (R 3/1988, s. 11 a 12). Tak je tomu v prípade, keď si konkrétna situácia bude vyžadovať zdržanie sa konkrétneho zásahu, ako aj vykonanie konkrétneho opatrenia na odvrátenie škody.

10. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle , pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, keď dôsledne rozviedol ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia , ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie podrobne a detailne odôvodnil v prípade petitu I. žaloby ( pozri odsek 33. a 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku) prečo považoval nárok žalobcov za nedôvodný čo sa týka určovacieho petitu, keďže títo by mohli mať záujem len odstránení následkov porušenie práva čo ale tiež nie je dôvodom na vyhovenie žaloby v petite I., keď žalovaní žiadnym spôsobom nezasahujú do vlastníckeho práva žalobcov a rovnako vlastnícke právo žalobcov ani žiadnym spôsobom neohrozujú. V konaní jednak nebola preukázaná žiadna výstavba určená na bývanie alebo na rekreáciu na predmetných pozemkoch a súd nemôže uložiť žalovaným povinnosť písomnou zmluvou zriadiť žalobcami navrhovaný prístup k týmto pozemkom (vecné bremeno). Uloženie takejto povinnosti žalovaným nemá oporu v zákone. Rovnako primerane vysvetlil čo sa týka petitu II. žaloby ( pozri odsek 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku) ako dospel k záveru, že žalovaní sú vlastníkmi predmetných pozemkov, majú preto plné právo s nimi nakladať, a ani súd im nemôže ukladať povinnosť s nimi nakladať bez zriadenia prístupu k nim. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a

zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil ( , ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie stotožňuje a k dôvodom odvolania žalobcov považuje potrebné uviesť nasledovné fakty.

11. K procesným dôvodom odvolania, že prvoinštančný súd sa nezoberal ich návrhom zo dňa 24.1.2022 v ktorom navrhli žalobcovia 3./ a 4./, aby do konania na ich miesto vstúpili žalobcovia 1./ a 2./ a preto je okruh účastníkov konania v prvoinštančnom rozhodnutí nesprávny ( pozri odsek 2.1.) odvolací súd uvádza, že je pravdou, že týmto písomným podaním právny zástupca všetkých žalobcov navrhol v mene žalobcov 3./,4. aby do konania na ich miesto vstúpili žalobcovia 1.,/.2./, keďže žalobcovia 3./,4./ pozemok registra C KN parc. č. XX/XX, ostatné plochy o výmere 16m2 a pozemok registra C KN parc. č. XX/XX, ostatné plochy o výmere 69m2, vytvorený geometrickým plánom č. G1-888/20212 úradne overený dňa 5.5.2021 previedli Darovacou zmluvou zo dňa 9.11.2021 na žalobcov 1./,2./. Odvolací súd ale považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že žalobcovia 3./,4./ tak ako to vyplýva zo žaloby ale aj iných podaní počas konania na súde prvej inštancie odvodzovali svoj žalobný nárok od vlastníctva k pozemku evidovaného v KN na LV č. XXXX pre k.ú. H. ako parcela registra C č. XX/X. Predmetný pozemok nebol predmetom Darovacej zmluvy a preto v zmysle nenastala právna skutočnosť s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná a preto nebol dôvod na vyhovenie návrhu žalobcov 3./,4./. Samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie o tomto návrhu nerozhodol tak, že by zmenu na strane žalobcov 3./,4./ nepripustil podľa názoru odvolacieho súdu, nepredstavuje odvolací dôvod v zmysle , a , keďže sa netýka procesných podmienok a keďže by sa okruh žalobcov nezmenil nedošlo ani k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces a uvedená vada nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažuje uvedené námietky žalobcov za dôvodné.

12. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj dôvody odvolania, že prvoinštančný súd úplne opomenul vo vzťahu k zamietnutiu petitu 1./, právne posúdiť vec ako určovaciu žalobu keď uviedol len ustanovenia , bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov a okrem toho zamietol aj alternatívny petit, ktorý bol lepšie formulovaný z pohľadu určovacieho rozhodnutia.

12.1. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia ( pozri odsek 31. a 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku) zaoberal jednotlivými druhmi určovacích žalôb v zmysle ( nie ako tvrdia žalobcovia ) , existenciou naliehavého právneho a dospel k záveru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na žiadnom určení, keďže v danom prípade by mali právny záujem len na odstránení následkov porušenia práva teda na plnenia a určovacej žalobe nie je možné vyhovieť. Odvolací súd nad rámec týchto záverov poukazuje nato, že zo žalobného petitu nevyplýva, že by sa žalobcovia domáhali nejakého určovacieho petitu a to bez ohľadu nato, že sami uviedli, že sa svojich nárokov domáhajú aj určovacou žalobou. Je potrebné prihliadnuť, že žalobcovia boli v konaní zastúpení advokátom t.j. osobou znalou práva a preto bolo ich povinnosťou pri náležitej opatrnosti v zmysle zásady „bdelým patrí právo“, pri podaní žaloby zohľadniť, že ak žiadajú uplatniť svoje nároky určovacou žalobou aby tomu zodpovedal aj petit žaloby čo sa v danom prípade nestalo, ktorá skutočnosť mala za následok zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Samotný fakt, že žalobcovia pritom z pohľadu rozhodovania o ich návrhu ako o určovacej žalobe predniesli viaceré podstatné argumenty ( pozri odsek 2.2.), ktoré pri náležitom rozhodnutí nemohli ostať zo strany prvoinštančného súdu bez povšimnutia sú vzhľadom na absenciu žalobného určovacieho petitu úplne bez právneho významu.

13. Vo vzťahu k negatórnej žalobe, žalobcovia namietali záver súdu prvej inštancie, že nebol preukázaný zásah do vlastníckeho práva žalobcov ani jeho ohrozovanie, keď sa súd prvej inštancie nevyporiadal s ich podstatnými argumentmi, ktoré v konaní tvrdili ( pozri odsek 2.3., 2.5.). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje zo záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia v konaní neboli schopní preukázať akékoľvek zásahy do svojich vlastníckych práv zo strany žalovaných. Ak sa žalobcovia negatórnou žalobou domáhajú, aby bola vlastníkovi uložená povinnosť zdržať sa jeho rušenia vo výkone vlastníckeho práva, predpokladom vyhovenia takej žaloby je, že rušenie ku dňu vyhlásenia rozsudku trvá. V danom prípade predpokladom vyhovenia žalobe na uloženie povinnosti zdržať sa výstavby určenej na bývanie alebo rekreáciu je, že táto výstavba je práve budovaná čo v konaní jednoznačne preukázané nebolo a rovnako nebolo preukázané, že by žalovaní vlastnícke resp. spoluvlastnícke právo k pozemkom na LV č. XXXX pre k. ú. H. ako parcely registra C č. XX/X E. XX/X prevádzali na niekoho iného. Ak by sa aj pripustilo, že žalobcovia mali informáciu zo strany realitného makléra realitnej kancelárie REMAX, že na pozemkoch žalovaných sa má uskutočniť výstavba ( toto tiež

preukázané nebolo) len samotná hrozba zásahom nie je neoprávneným zásahom v zmysle a nezakladá právo na ochranu podľa . Hrozba zásahom totiž nijako neruší vlastníka pri výkone jeho oprávnení, ktoré sú uvedené v ustanovení , podľa ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený držať a užívať predmet svojho vlastníctva, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Predpokladom úspešnosti negatórnej žaloby je neoprávnenosť zásahu. Tá spočíva v tom, že ide o zásahy, ktoré ten, kto ich vykonáva, nesmie vykonávať, t. j. nemá žiadny právny dôvod na ich vykonávanie. Vlastnícka žaloba podľa nemôže byť úspešná proti tomu, kto zasahuje do práva vlastníka na základe svojho subjektívneho práva, ktoré môže byť rovnako vlastníckym právom a preto nie je možné negátornou žalobou bez tohto žeby bol akýkoľvek neopravený zásah ktorý trvá preukazný uložiť zdržať sa nakladania s vlastníckym právom, keďže právo nakladať so svojím vlastníctvom je v zmysle jedným z najzákladnejších práv vlastníka. Vzhľadom na vyššie uvedené sú námietky žalobcov v tomto smere právne irelevantné.

13.1. K obrane žalobcov, že stav, z ktorého vyplýva povinnosť zdržať sa výstavby t.j. obmedzenie výkonu vlastníckeho práva vyplýva zo zákona resp. súkromnoprávneho predpisu ktorý zakazuje užívať iný pozemok (za účelom prístupu) bez titulu sa odvolací súd nemá možnosť vyjadriť, keď žalobcovia v odvolaní necitovali žiadny zákon, resp. súkromnoprávny predpis ktorý by takéto obmedzenia vlastníckeho práva žalovaných umožňoval. Tvrdenia žalobcov v tomto smere sú len v rovine teoretických úvah a tvrdení bez bližšej konkretizácie tohto odvolacieho dôvodu.

14. Za právne irelevantné považuje odvolací súd námietky žalobcov, že súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie neuviedol dôvod, prečo hrozba využiť parcely ako stavebnej bez prístupu, čo zahŕňa hrozbu bez právneho titulu užívať vlastníctvo žalobcov na prechod, nepredstavuje vlastne hrozbu, keď prechod ďalších osôb a vozidiel k ďalším stavbám cez ich pozemok, ktorý v čase kúpy ich pozemku žalobcovia oprávnene nepredpokladali, by bol vážny zásah do ich práv a jeho hrozba preto ohrozovaním ich vlastníckeho práva je( viac pozri odsek 2.4.).

14.1. Žaloba podľa môže byť úspešná len vtedy, keď je tu vážne ohrozenie v dobe rozhodovania súdu; ak toto ohrozenie spočíva v konaní žalovaného, je potrebné, aby k tomuto konaniu už došlo alebo aby aspoň bolo preukázané, že žalovaný takto hodlá konať. Nestačí len možnosť, že by žalovaný takto snáď mohol konať v budúcnosti. Na to, aby súd uložil ako vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody povinnosť zdržať sa do budúcnosti určitého konania, je potrebné nielen zistenie, či ide o vážne ohrozenie, ale aj zistenie, že žalovaný hodlá takéto konanie uskutočniť (pozri rozhodnutie NS ČR zo 4. 9. 2002, sp. zn. ). Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou žalobcov preukázať, že žalovaný začali vo výstavbou alebo prevádzajú svoje vlastnícke ( spoluvlastnícke právo) alebo tak majú v úmysle konať. Ako už bolo uvedené vyššie žalobcovia si svoju dôkaznú povinnosť v tomto smere nesplnili a teda nepreukázali ani hrozbu vážneho ohrozenia ich majetku. Z toho potom vyplýva, že ak aj žalobcovia síce formulujú žalobný petit uložením povinnosti zdržať sa výstavby a nakladania s vlastníctvom, avšak vzhľadom k tomu, že táto požiadavka nie je odôvodnená hrozbou vzniku závažnej škody, nemožno žalobe na uloženie povinnosti takéhoto pasívneho konania vyhovieť.

14.2. K námietkam žalobcov, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že ( - ohrozením nie je len také konanie, kde už došlo k zásahu, ale aj vyhrážka alebo iné prejavy vôle, ktoré sledujú zámer ohroziť práva iného, kde je hrozba naplnenia do budúcna; - prezentovanie pozemku bez prístupu kupujúcim tak, akoby prístup zriadený bol, predstavuje ohrozenie práva každého, kto týmto podvodným konaním môže byť dotknutý;

- ak je daná hrozba ujmy následkom podvodného konania žalovaných, je daná potreba poskytnutia ochrany preventívne súdom, ktorých úlohou je zabrániť sporom, ktoré možno dôvodne predpokladať a ktoré môžu viesť k ujme) poukazuje na odvolací súd na závery v odseku 13.1. keď nie je citovaná žiadna ustálená judikatúra z ktorej by tieto závery vyplývali a nie je zrejmé akoby sa tieto závery aj keby boli niekde uvedené mali aplikovať na prejednávaný prípad keď skutkové okolnosti v prejednávanej veci sú úplne odlišné. Vzhľadom na uvedené sú aj arggumenty žalobcov ohľadne ustálenej judikatúry len v rovine všeobecných formulácii a tvrdení bez bližšej konkretizácie a citácie akejkoľvek ustálenej judikatúry.

15. Ďalšími námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal keď v odvolaní len zotrvali na všetkých argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto ale nie

sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , , ). Ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalobcovia sa nestotožňujú s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcov o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa neodchýlil príslušných ustanovení , a ani nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru že žaloba žalobcov nie je dôvodná z dôvodov uvedených vyššie.

15.1. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nezaoberal ani námietkami žalobcov uvedenými v replike ( pozri odsek 4.) keďže sa v prevažnej miere jedná o totožné námietky ako v odvolaní a v prípade nových námietok na tieto odvolací súd nemá prečo prihliadať a to s poukazom na ustanovenie podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

16. Záverom odvolací súd len dodáva, že súhlasí s názorom žalovaných, že z podanej žaloby a jej dôvodov je možné dospieť k záveru, že s poukazom na čl. 1 C.s..p. neexistuje reálny spor, spor skutočne v právnej rovine existujúci a keďže objektívne právo nemôže poskytovať ochranu tzv. fingovaným sporom nie je možné ani žalobcom poskytnúť ochranu tak ako ju žiadali.

17.Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (, ) vrátane výroku o náhrade trov konania o ktorom súd prvej inštancie správne rozhodol v zmysle vzhľadom na celkový úspech žalovaných v konaní.

18.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s a . Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcov 1.,/,./,./,./ nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalovaní 1./,2./ v odvolacom konaní plný úspech a vznikol im voči žalobcom 1.,/,2./,3./,4./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).