Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/105/2012

Potvrdené rozhodnutím 10Sžp/14/2013
„Identifikačné číslo spisu: 5012200836 Dátum vydania rozhodnutia: 18.12.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:5012200836.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Dolný Kubín, Radlinského 1713/36, 026 26 Dolný Kubín, proti žalovanému: Obvodný úrad životného prostredia Dolný Kubín, Námestie Slobody 1, 026 01 Dolný Kubín, za účasti účastníka konania: Žiarec, poľnohospodárske družstvo, so sídlom 027 44 Tvrdošín, IČO: 00 191 175, zastúpeného JUDr. Petrom Machajom, advokátom, AK so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 47, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. C/2012/00433, zo dňa 11. apríla 2012, o odvolaní žalovaného a účastníka konania proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/105/2012-45 zo dňa 5. júna 2013, rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/105/2012-45 zo dňa 5. júna 2013 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Vladimíra Sučika, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Dolný Kubín, Radlinského 1713/36, 026 26 Dolný Kubín, proti žalovanému: Obvodný úrad životného prostredia Dolný Kubín, Námestie Slobody 1, 026 01 Dolný Kubín, za účasti účastníka konania: Žiarec, poľnohospodárske družstvo, so sídlom 027 44 Tvrdošín, IČO: 00 191 175, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. C/2012/00433, zo dňa 11.04.2012, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. C/2012/00433 zo dňa 11.04.2012 z r u š u j e podľa a a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podľa a domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. C/2012/00433 zo dňa 11.04.2012, právoplatné dňa 12.04.2012, ktorým Obvodný úrad životného prostredia Dolný Kubín vydal súhlas žiadateľovi - Žiarec, poľnohospodárske družstvo so sídlom v Tvrdošíne podľa zákona o ochrane prírody a krajiny s poukazom na tohto zákona na pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat - oviec cca 600 kusov, ako aj na umiestnenie košiara, stavby a iného zariadenia na ich ochranu, v lokalitách Zábrež, Veľké Jašteričie, Malé Jašteričie, Šatanová, Predná Vanička, Zadná Vanička, Peciská a Dunajová v kat. úz. H. na území Tatranského národného parku s tretím stupňom ochrany prírody, pričom zároveň týmto rozhodnutím podľa zákona o ochrane prírody boli určené podmienky pre vykonávanie tejto činnosti špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie žiadal zrušiť ako nezákonné a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. V žalobe poukazoval na to, že proti napadnutému rozhodnutiu bol dňa 02.07.2012 OP Dolný Kubín podaný žalovanému protest prokuratúra pod sp. zn. Pd 39/2012-4. Žalovaný protestu nevyhovel a tento predložil na rozhodnutie krajskému úradu životného prostredia ako svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu. Krajský úrad životného prostredia vydal dňa 07.09.2012 rozhodnutie pod č. 2012/1243-2/Mah, ktorým rozhodol, že protestu prokurátora pod sp. zn. Pd 39/2012-4 zo dňa 02.07.2012 nevyhovuje. Žalobca vycitoval ustanovenia zákona o ochrane prírody, , , zákona o ochrane prírody. Takisto vycitoval aj ust. , , , , , , a Správneho poriadku. Poukázal na to, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov - . Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný mal za preukázané, že žiadateľ je nájomcom pozemkov, uvedených vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Tento právny záver odôvodnil žalovaný tým, že existencia nájomného vzťahu medzi žiadateľom a vlastníkom

pozemkov vyplýva z podania žiadateľa, pričom súvisiace nájomné zmluvy boli žalovanému predložené k nahliadnutiu pri podaní žiadosti. V obsahu podania žiadateľa č. 15/2012/Z zo dňa 03.02.2012 doručené žalovanému dňa 14.03.2012 sa však nenachádza žiadna zmienka o existencii nájomného, resp. iného vzťahu medzi žiadateľom a vlastníkom pozemkov. Rovnako tak sa v obsahu s vecou súvisiaceho administratívneho spisu nenachádza žiadny listinný podklad, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o tom, že nájomné zmluvy boli predložené žalovanému k nahliadnutiu, resp. o tom, že žalovaný do týchto zmlúv skutočne nahliadol a ich obsah vyhodnotil na účely vydania napadnutého rozhodnutia. Ak boli žalovanému predložené nájomné zmluvy na nahliadnutie týkajúce sa pozemkov, mal žalovaný takýto listinný dôkaz vykonať buď oboznámením sa s jeho obsahom alebo prečítaním jeho obsahu v prípade nariadenia ústneho pojednávania. V oboch prípadoch musí byť proces oboznamovania sa správneho orgánu s listinou zachytených v relevantnom písomnom podklade umožňujúcom preskúmanie tohto procesu a to v zápisnici - § 22 Správneho poriadku, pričom táto požiadavka vystupuje do popredia hlavne vtedy, keď listinné dôkazy, ktoré boli predmetom oboznamovania sa správneho orgánu nie sú súčasťou spisového materiálu, ako je tomu v tomto prípade. Vyššie uvedené pochybenie je možné hodnotiť ako závažné najmä z toho hľadiska, že jednou z podstatných zákonných podmienok na udelenie súhlasu orgánu ochrany prírody na využívanie pozemkov nachádzajúcich sa na území s tretím stupňom ochrany, ktorým územím bolo nesporne územie špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia spôsobom uvedeným v § 14 ods. 2 písm. a) s poukazom na § 13 ods. 2 je aj súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu pozemku, na ktorom sa má požadovaná činnosť vykonávať. Takýto súlad nie je potrebný v prípade, že žiadateľ je vlastníkom, správcom, resp. nájomcom pozemku. Nie je takisto zistený skutkový stav na posúdenie veci s poukazom na . V administratívnom spise sa nenachádza žiadny listinný podklad preukazujúci skutočnosť, že žiadateľ je vlastníkom, správcom, resp. nájomcom pozemkov. V danom prípade bol potrebný súhlas vlastníka správcu, prípadne nájomcu a takýto súhlas mal byť už prílohou k žiadosti žiadateľa o vydanie súhlasu na činnosti uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. V danom prípade mal žalovaný preto vyzvať žiadateľa na odstránenie nedostatkov žiadosti s poukazom na Správneho poriadku, pričom žalovaný takýmto spôsobom nepostupoval. Žalovaný nevykonal žiadne šetrenie ohľadom vlastníckeho, resp. iného práva k pozemkom, hoci na základe hore uvedených právnych predpisov tak urobiť mal a mohol. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ako aj nedostatok dôvodov - , pokiaľ žalovaný udeľuje žiadateľovi súhlas na činnosti uvedené v tejto činnosti rozhodnutia, ktoré činnosti sa týkajú lokalít Zábrež, Veľké Jašteričie, Malé Jašteričie, Šatanová, Predná Vanička, Zadná Vanička, Peciská a Dunajová v kat. úz. H.. Z hľadiska špecifikácie a pozemkov nie je táto totožná s údajmi uvedenými v katastri nehnuteľností, nakoľko v katastri nehnuteľností sa takto označené pozemky nenachádzajú a z výroku napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktorých konkrétnych pozemkov identifikovaných podľa údajov katastra nehnuteľností sa predmetný súhlas týka. Závažnými nedostatkami trpí aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Správny orgán uvádza skutkové zistenia súvisiace s existenciou nájomného vzťahu na pozemky medzi žiadateľom a vlastníkom týchto pozemkov, pričom nevykonali žiadne zákonným spôsobom preukázané šetrenie ohľadne vlastníckeho, resp. nájomného práva k pozemkom, tak oprel rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, pričom nie je zrejmé, či žalovaný dôkazy smerujúce k takémuto šetreniu vôbec vykonal. Takýto postup spôsobuje aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. . Administratívny spisový materiál žalovaného bol tunajšej prokuratúre predložený, nežurnalizovaný, pričom jednotlivé listy nachádzajú sa v tomto spisovom materiály neboli očíslované. Nenachádzal sa tu chronologický obsah spisového materiálu a z tohto dôvodu mal za to, že by bolo potrebné rozhodnutie zrušiť aj s poukazom na . Ďalej zvýraznil, že práva účastníka správneho konania - Žiarec, poľnohospodárske družstvo nie sú podaním tejto žaloby dotknuté vo väčšom rozsahu, než predpokladá ust. . Žalobca mal za to, že výsledok zamýšľaný žalobou, zrušenie napadnutého rozhodnutia významnou mierou prispeje k ochrane a ďalšími právnymi predpismi garantovaných vlastníckych práv vlastníkov pozemkov, ktorý z titulu ustanovenia prvej vety zákona o ochrane prírody a krajiny nemali procesné postavenie účastníkov konania, hoci napadnuté rozhodnutie nesporne zasahovalo do výkonu týchto ich práv. Za daného stavu je podanie tejto žaloby jediným relevantným právnym prostriedkom, ktorý prokuratúra môže použiť v záujme ochrany dotknutých vlastníckych práv, ale aj v záujme zachovania zákonnosti správneho konania. Keďže zásah do práv vlastníkov pozemkov uskutočnených vydaním súhlasu žiadateľovi na využívanie týchto pozemkov špecifikovaného vo výroku napadnutého rozhodnutia nemožno hodnotiť ako zákonný, žalobca zastal názor, že žalobou navrhnutý zásah do práv účastníka konania Žiarec, poľnohospodárske družstvo nadobudnutých na podklade napadnutého rozhodnutia je nevyhnutný na odstránenie doposiaľ pretrvávajúceho nezákonného zásahu

do vlastníckych práv a preto je takýto zásah potrebné považovať za legálny, proporcionálny, zasahujúci do práv tohto účastníka konania nadobudnutých v dobrej viere len v nevyhnutnej potrebnej miere. Takisto poukázal aj na to, že v danom prípade s poukazom aj na stanovisko Najvyššieho súdu SR č. Snj 124/00 v tomto prípade musí byť predmetom rozhodovania krajského súdu rozhodnutie vydané správnym orgánom v správnom konaní, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, teda napadnuté rozhodnutie.

Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie. Uviedol, že orgán ochrany prírody a krajiny pri svojej rozhodovacej činnosti dbal najmä na ustanovenie o ochrane prírody a krajiny, nakoľko tento zákon nie je zameraný na riešenie hmotnoprávnych pomerov k predmetným nehnuteľnostiam, ale k ich spôsobu využívania tak, aby sa za určitých podmienok premietnutých aj v tomto rozhodnutí dosiahlo maximálne ekologické využívanie dotknutého krajinného priestoru. Vydaním súhlasu správny orgán rozhodol o spôsobe využívania predmetných pozemkov a nijakým spôsobom nezasiahol do vlastníckych práv jednotlivých vlastníkov pozemkov. Žiadateľ Žiarec, poľnohospodárske družstvo Tvrdošín má uzatvorené nájomné zmluvy s vlastníkmi pozemku na poľnohospodárske využívanie na dobu 5 až 10 rokov a aj napriek tomu, že takéto zmluvy nebolo potrebné uzatvoriť a predložiť správnemu orgánu, pretože v zmysle o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov užívacie práva k pozemkom žiadateľovi nezanikli, ale nájomný vzťah mu vzniká automaticky. V nadväznosti na vyššie spomínané vyplývajú vlastníkovi alebo užívateľovi a správcovi poľnohospodárskej pôdy v zmysle o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, určité povinnosti, kde jednou z nich je aj usporiadanie a zosúladenie poľnohospodárskeho druhu pozemku s jeho evidenciou v katastri. Nakoľko pre kat. úz. H. nie je spracovaný Register obnovenej evidencie pozemkov

- ROEP, a nie je tam ani zjednotený operát, nájomné zmluvy týkajúce sa všetkej poľnohospodárskej pôdy v kat. úz. H., sú bez možnosti identifikácie výmery a určenia parcely priamo v teréne, pretože doteraz naďalej pretrváva iba pozemnoknižný stav, ktorý nie je presný, iba orientačný a pod jedným parcelným číslom sa môže nachádzať lesný pozemok, trvalý trávny porast, orná pôda, a dokonca aj vodná plocha. Keďže vo vlastnom území TANAP-u sa nachádza iba časť pozemkov v užívaní PD Žiarec Tvrdošín v rámci kat. úz. H., do vydania preskúmavaného rozhodnutia družstvo obhospodarovalo predmetné pozemky iba kosením a mulčovaním. V záujme predchádzania ekologickým škodám, najmä v čase dažďov požiadalo PD Žiarec Tvrdošín o súhlas aj na pasenie a košarovanie oviec v chránenom území, pretože na dovtedy obhospodarovanom území kat. úz. H. im tento súhlas nebol potrebný, pretože sa pozemky nachádzajú v prvom stupni ochrany, v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Obvodný úrad životného prostredia Dolný Kubín sa pridržal § 82 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, kde pri vydávaní súhlasu je aj súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu - ak mu takého oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy pozemku, na ktorom sa má požadovaná činnosť vykonávať, ak žiadateľ nie je jeho vlastníkom, správcom a nájomcom. Nakoľko žiadateľ má uzatvorené nájomné zmluvy s vlastníkmi pozemkov na poľnohospodárske účely v rámci celého kat. úz. H., správny orgán vydal zákonné rozhodnutie oprávnenému subjektu v zmysle príslušného právneho predpisu bez zásahu do vlastníckych práv vlastníkov pozemkov. V danom prípade, keďže PD Žiarec má nájomné zmluvy s vlastníkmi predmetných pozemkov, teda existenciu týchto nájomných zmlúv, ktoré riešia spôsob využívania predmetných pozemkov a to výslovne na poľnohospodárske účely, čím obidve strany vyjadrili súhlas, nebolo potrebné, aby v tomto konkrétnom správnom konaní mali jednotliví vlastníci pozemkov procesné postavenie účastníkov konania.

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa , pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa , konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou

Podľa , prokurátor pri podaní návrhu podľa (ďalej len "žaloba") dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.

Podľa prokurátor môže žalobu podať do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.

Podľa , prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone,

V danom prípade v prvom rade súd musel posúdiť, či je možné, aby prokurátor podal žalobu aj proti tzv. prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, čo je daný prípad. Je nesporné, že rozhodnutím pod č. C/2012/00433 zo dňa 11.04.2012 vydal Obvodný úrad životného prostredia súhlas žiadateľovi Žiarec, poľnohospodárske družstvo Tvrdošín v zmysle ust. § 14 ods. 2 písm. a) a § 13 ods. 2 písm. e) zákona na pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat - ovce cca 600 kusov, ako aj na umiestnenie košiara stavby a iného zariadenia na ich ochranu v lokalitách, ktoré sú tu špecifikované. Zároveň podľa § 82 ods. 12 predmetného zákona určil podmienky pre vykonávanie činnosti. Účastníkmi konania, resp. účastníkom konania bol žiadateľ - Žiarec, poľnohospodárske družstvo Tvrdošín, ktorému bolo vyhovené a tým pádom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2012.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, resp. z predloženého rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Žiline, odbor starostlivosti o životné prostredie Žilina pod č. 2012/1243-2/Mah zo dňa 07.09.2012 bolo zistené, že týmto rozhodnutím nebolo vyhovené protestu Okresného prokurátora v Dolnom Kubíne pod č. Pd 39/2012-4 týkajúci sa rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Dolnom Kubíne pod sp. zn. zo dňa 11.04.2012. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2012. Súd skúmal lehotu na podanie žaloby v zmysle , pričom zistil, že prokurátorská žaloba bola podaná v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu. Žaloba bola podaná na Krajský súd v Žiline dňa 08.11.2012, t.j. v lehote do 26.11.2012.

Predmetom preskúmania už teda podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR v týchto veciach je rozhodnutie správneho orgánu, ktoré v poslednom stupni správneho konania zakladalo, menilo alebo zrušovalo oprávnenie a povinnosti fyzických a právnických osôb (stanovisko správneho kolégia NS SR sp. zn. Snj 124/00 z 30.11.2011, uznesenie NS SR sp. zn. z 26.09.2012). Nebolo teda potrebné napadnúť samotné rozhodnutie o nevyhovení protestu prokuratúra, ktoré je však len procesným rozhodnutím, ktorým sa nemení sféra materiálnych práv a povinností účastníkov konania a ktoré preto ani nepodlieha súdnemu prieskumu (uznesenie NS SR sp. zn. z 04.03.2009). Nevyhovenie protestu prokurátora je procesnou podmienkou vyplývajúcou zo sukcesorickej povahy súdneho prieskumu a jedná sa o ekvivalent vyčerpania riadnych opravných prostriedkov v zmysle - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29.09.2011. Vyčerpanie riadneho opravného prostriedku totiž nemožno od prokurátora požadovať, pretože tento nebol účastníkom namietaného administratívneho konania. Správna žaloba prokurátora nemusí obsahovať tvrdenia o ukrátení na právach žalobcu, nakoľko prokurátor pri výkone dozoru totiž chráni objektívne právo, ochrana subjektívnych práv účastníka správneho konania je pri žalobe prokurátora až sekundárna a prípadne môže aj úplne absentovať, ak zákon bol porušený v prospech účastníka - rozsudok NS SR sp. zn. z 29.09.2011. Prokurátor nie je účastníkom správneho konania, preto nemôže byť nikdy sám dotknutý na svojich právach v tom zmysle, v akom je to uvedené v . Vo vzťahu k tvrdeniu že si jej podanie vyžaduje verejný záujem. Prokurátor v zásade vždy pri výkone svojej pôsobnosti s odkazom na znenie a zákona o prokurátore ex lege chráni verejný záujem. Potreba preukazovania verejného záujmu pôvodne obsiahnuté v bola zrušené k 01.01.2002. Podľa senátu Krajského súdu v Žiline vo vzťahu k ohľadom zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv platí vyvratiteľná domnienka, že táto podmienka je pri podaní žaloby splnená s tým, že súd by ju mal skúmať len na námietku účastníka (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27.02.2013).

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania a to na deň 05.06.2013.

Žalobca sa pridržiaval dôvodov uvedených vo svojej žalobe.

Žalovaný správny orgán rovnako sa pridržiaval vyjadrení k žalobe. Mal za to, že rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia je v súlade so zákonom, bol vo veci riadne zistený skutkový stav.

Účastník konania Žiarec, poľnohospodárske družstvo Tvrdošín poukazovalo na správnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Poukazoval na to, že všetky nájomné zmluvy so všetkými vlastníkmi pozemkov majú k dispozícii, tieto dokážu súdu predložiť. Žalobu žiadal zamietnuť ako účelovú.

Podľa , na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat 48) na voľných ležoviskách, ako aj ich ustajnenie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad tridsať veľkých dobytčích jednotiek, 49) umiestnenie košiara, stavby a iného zariadenia na ich ochranu,

Podľa , na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v až e), , , a a ,

Podľa Obvodný úrad životného prostredia vydáva súhlas podľa , , , , , , až n), až e), , na zriadenie a prevádzkovanie chovnej stanice a prevádzkovanie rehabilitačnej stanice a podľa .

Podľa ust. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní - , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa zo žiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť najmä zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje. Každá žiadosť a s ňou súvisiace doklady musia byť vyhotovené písomne a v štátnom jazyku.

Podľa žiadosť sa podáva v dostatočnom časovom predstihu, spravidla najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou. Prílohou žiadosti o vydanie súhlasu podľa , až e) a až m) a a o povolení výnimky podľa , , , a a až d) a je aj súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu (ak mu táto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy) pozemku, na ktorom sa má požadovaná činnosť vykonávať, ak žiadateľ nie je vlastníkom (správcom, nájomcom).

Podľa (Správny poriadok) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali nedôvodné rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V danom prípade rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný dal súhlas Poľnohospodárskemu družstvu Žiarec Tvrdošín v zmysle a pís. e) na pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat - oviec cca 600 kusov, ako aj na umiestnenie košiara, stavebného zariadenia na ich ochranu v lokalitách, ktoré zároveň špecifikoval, po jeho preskúmaní v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu, tak takéto rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť nedostatok odôvodnenia ( pís. c) a

Je nesporné, že podľa o ochrane prírody a krajiny prílohou k žiadosti o vydanie súhlasu na činnosti podľa a je aj súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu (ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy) pozemku, na ktorom sa má požadovaná činnosť vykonávať, ak žiadateľ nie je jeho vlastníkom (správcom, nájomcom). Zo žiadosti o súhlas na pasenie a košarovanie oviec v TANAP-e zo dňa 03.02.2012 vyplýva, že Žiarec, poľnohospodárske družstvo Tvrdošín žiadal súhlas na pasenie a košarovanie oviec v TANAP-e v počte 600 kusov na lokalitách Zábrež, Vanička, Veľké Jašteričie, Malé Jašteričie, Šatanová, Peciská, Dunajová, Tiché v kat. úz. H..

Oznámením o začatí konania zo dňa 14.03.2012 bolo začaté konanie vo veci vydania súhlasu na pasenie a košarovanie oviec v TANAP-e v počte 600 kusov v špecifikovaných lokalitách. Zároveň bolo nariadené ústne pojednávanie, na ktoré bol predvolaný Žiarec, poľnohospodárske družstvo Tvrdošín, ŠOP SR Správa TANAP-u, Tatranská Štrba, Urbár Tvrdošín, pozemkové spoločenstvo, ŠL TANAP-u Tatranská Lomnica, Mesto Tvrdošín. Pojednávanie bolo zvolané na 04. apríla 2012. Z obsahu spisu bolo zrejmé podanie Urbárskych spolumajiteľov pozemkového spoločenstva Tvrdošín zo dňa 29.03.2012, že títo vydali tzv. nesúhlasné stanovisko k uvedeným činnostiam. V uvedených lokalitách požadovali iba obhospodarovanie lúk kosením v celom rozsahu, aby nedochádzalo k zarastaniu daných lokalít nežiaducou vegetáciou a krovinami. Takisto podaním zo dňa 02.04.2012 vydalo nesúhlasné stanovisko aj Mesto Tvrdošín. Z konania vo veci vydania súhlasu na pasenie, napájanie, preháňanie, nocovanie hospodárskych zvierat a umiestnenia košiara v chránenom území TANAP-u bola spísaná zápisnica na ochrannom obvode H. ŠL TANAP-u Tatranská Lomnica zo dňa 04.04.2012 so záverom, že Obvodný úrad životného prostredia v Dolnom Kubíne, pracovisko Tvrdošín ako príslušný orgán ochrany prírody a krajiny vydá súhlas na pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie aj umiestnenie košiara v chránenom území za dohodnutých podmienok na konaní. V spise sa takisto nachádza tzv. mapová príloha.

Z úradného záznamu zo dňa 02.08.2012 pod č. C/2012/00565 bolo zistené, že Obvodný úrad životného prostredia v Dolnom Kubíne obdržal žiadosť od žiadateľa Žiarec, poľnohospodárske družstvo Tvrdošín o vydanie súhlasu na pasenie a košarovanie oviec v chránenom území - vlastné územie TANAP-u, kde sa v zmysle a o ochrane prírody a krajiny vyžaduje súhlas orgánu prírody a krajiny. Následne bolo zvolané ústne pojednávanie spojené s miestnym šetrením na deň 04.04.2012 so stretnutím pozvaných na ochrannom obvode ŠL TANAP-u v H.. Na konaní boli účastníci konania oboznámení so stavom uzavretých nájomných

zmlúv medzi vlastníkmi predmetných pozemkov a nájomcom PD Žiarec Tvrdošín. Nakoľko správny orgán nezaznamenal túto skutočnosť ani v zápisnici, ani inými listinnými dôkazmi, čo bolo vytknuté aj okresnou prokurátorou, doplnili úradný záznam k predmetnej veci nasledovne: PD Žiarec Tvrdošín má uzatvorených 901 nájomných zmlúv s konkrétnymi vlastníkmi pre katastrálne územie K., O. V., L. V. a H.. Nakoľko pre kat. úz. H. nie je spracovaný ROEP, nájomné zmluvy sa týkali síce konkrétnych parciel, ale bez možnosti identifikácie výmery a určenia parcely priamo v teréne, pretože doteraz pretrváva iba pozemnoknižný stav, ktorý nie je presný, ale iba orientačný. Tieto nájomné zmluvy boli uzatvárané na obdobie 5 až 10 rokov v rôznych dňoch a s rôznymi lehotami a predlžujú sa automaticky pokiaľ nedôjde k výpovedi z niektorej strany. Prenajímatelia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov a PD má k dispozícii zmluvný vzťah na poľnohospodárske využívanie, t.j. kosenie, mulčovanie a spásanie hospodárskymi zvieratami, preto zmena spôsobu využívania pozemkov z kosenia na pasenie hospodárskymi zvieratami nepredstavuje žiadnu majetkovoprávnu zmenu vlastníckych vzťahov, ale ide len o charakterizáciu využívania predmetných pozemkov v zmysle .

Krajský súd v Žiline sa stotožnil so žalobnými dôvodmi žalobcu, rozhodnutie bolo potrebné zrušiť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku predovšetkým pre nepreskúmateľnosť výrokovej časti rozhodnutia, nedostatok dôvodov a z toho tiež plynúci nedostatočne zistený skutkový stav - a . S poukazom na ust. súd má za to, že výroková časť rozhodnutia vo vzťahu k takto označenému územiu (pozemkom) je nedostatočná. Z obsahu uvedeného ustanovenia je zrejmé, že k žiadosti žiadateľa o vydanie súhlasu je potrebný aj súhlas vlastníka správcu, prípadne nájomcu (ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy) pozemku, na ktorom sa má požadovaná činnosť vykonávať, ak žiadateľ nie je vlastníkom (správcom, nájomcom). Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že je potrebné dostatočne identifikovať pozemky daného územia, aby v podstate bolo zrejmé, o aký právny režim pozemkov ide, v koho vlastníctve príp. nájme sú tieto. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žiadateľ Žiarec, poľnohospodárske družstvo Tvrdošín žiadal o predmetné činnosti vo vyššie uvedených lokalitách bez bližšej špecifikácie pozemkov s tým, že uvádzal a tvrdil (toto nebolo zrejmé v čase podanej žiadosti, resp. do vydania rozhodnutia), že predmetné pozemky, na ktorých bude vykonávaná požadovaná činnosť má v nájme od vlastníkov - nájomné zmluvy sú k nahliadnutiu v ich archíve, resp. že tieto boli predložené k nahliadnutiu tunajšiemu úradu pri podaní žiadosti. Toto vyplývalo aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 04.04.2012 takéto skutočnosti, zisťovanie, skúmanie vlastníckeho resp. iného vzťahu k pozemkom však nevyplývajú. Súd nemohol prihliadnuť ani na tzv. úradný záznam zo dňa 2.8.2012, ktorý bol do spisu doložený dodatočne po vydaní napadnutého rozhodnutia. Za daného stavu nie je možné verifikovať v podstate o aké pozemky ide, v akom právnom vzťahu (režime) sú vo vzťahu k žiadateľovi - Žiarec, poľnohospodárske družstvo Tvrdošín, a práve preto by ich bolo potrebné identifikovať a stotožniť s údajmi uvedenými v katastri nehnuteľnosti. Súd sa stotožnil sa s názorom žalobcu, že dôležitosť správnej identifikácie pozemkov v rozhodnutiach o udelení súhlasu podľa zákona o ochrane prírody a krajiny s poukazom na zákona o ochrane prírody znásobuje skutočnosť, že takýmto súhlasom sa zasahuje do garantovaných vlastníckych práv vlastníkov pozemkov, ktoré práva môžu byť obmedzené len zákonom stanoveným spôsobom.

Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádza skutkový stav zistený v tom zmysle, že existuje nájomný vzťah na pozemky medzi žiadateľom - Žiarcom, poľnohospodárskym družstvom v Tvrdošíne a vlastníkmi týchto pozemkov. Z celého obsahu spisového materiálu do času rozhodnutia, teda do dňa 11.04.2012 nevyplýva žiadne vykonané šetrenie, resp. dokazovanie ohľadom vlastníckeho, resp. nájomného práva (vzťahu) k predmetným pozemkom. Takisto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje odkaz ani na jeden relevantný právny predpis, resp. právne ustanovenia príslušného právneho predpisu, podľa ktorého žalovaný udelil súhlas žiadateľovi v zmysle výroku napadnutého rozhodnutia, čo spôsobuje rovnako nedostatok dôvodov, nezrozumiteľnosť daného rozhodnutia. Keďže jedným zo zákonných dôvodov na vydanie napadnutého rozhodnutia bola existencia súhlasu vlastníka, správcu, prípadne nájomcu (ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy) pozemkov na vykonávanie činnosti uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia, resp. identifikovaných v súlade s katastrom nehnuteľností, resp. preukázanie, že žiadateľ je vlastníkom, správcom, resp. nájomcom pozemkov, existencia takéhoto súhlasu, resp. vlastníckeho alebo iného práva žiadateľa k pozemkom, však v správnom konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia nebola preukázaná. Pokiaľ teda žalovaný poukazoval v odôvodnení rozhodnutia na to, že žiadateľ - účastník konania mal uzatvorené

nájomné zmluvy na pozemky, kde sa činnosť podľa žiadosti mala vykonávať, nájomný vzťah nebol preukázaný, resp. pokiaľ by tento bol preukázaný, muselo by byť podľa názoru súdu preukázané aj to, že nájomcovi (účastníkovi konania takéto oprávnenie - súhlas vyplýva z nájomnej zmluvy). V danom prípade teda rozhodnutie žalovaného bolo vydané ako predčasné pre nedostatočne zistený skutkový stav a nedostatok dôvodov, nezrozumiteľnosť vo vzťahu k ust. o ochrane prírody a krajiny. Nebola dôvodná žalobná námietka žalobcu, ktorá spočívala v neúplnosti obsahu spisu, nakoľko žalovaný správny orgán súdu predložil administratívny spis.

Žalovaný správny orgán je s poukazom na ust. viazaný právnym názorom súdu. Je potrebné v ďalšom konaní dozistiť skutkový stav veci vo vzťahu k v tom zmysle - vo vzťahu k akým konkrétnym pozemkom sa podala predmetná žiadosť, nakoľko zatiaľ identifikované pozemky, tak ako sú tieto identifikované výrokovou časťou napadnutého rozhodnutia neposkytujú identifikáciu a tým aj verifikáciu (konkretizáciu) o aké pozemky, charakterizované parcelným číslom, druhom pozemku, výmerou, kat. územím evidovaných na príslušnom LV, prípadne charakterizovaných geometrickým plánom sa jedná. V danom prípade je potrebné zistiť, o aké konkrétne pozemky ide, resp. aký vzťah má k nim Žiarec, poľnohospodárske družstvo Tvrdošín, aby mohlo byť rozhodnuté podľa ust. o žiadosti žiadateľa o vydanie súhlasu ( pís. e) ) na činnosti, ktoré žiada.

Takisto bude potrebné vyhodnotiť aj ust. , na ktoré odkazuje žalovaný správny orgán až vo svojom vyjadrení k žalobe, na ktoré súd nemôže prihliadnuť, nakoľko nie je súčasťou obsahu odôvodnenia rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. . Žalobca síce bol úspešným účastníkom konania, ale žiadne trovy mu z obsahu spisového materiálu nevyplývajú, ani tieto si neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. .